Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216825
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116216825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: D. Y., T.. X.X.XXXX, H. XXX
XX N. - I. XXX, o zaplatenie 595,58 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 182,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5% ročne zo sumy 70,73 Eur od 26.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne
zo sumy 85,50 Eur od 26.9.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy
26,- Eur od 26.10.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 19.8.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 595,58 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a náhradou
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca
Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že postupca uzatvoril
dňa 9.8.2013 so žalovaným zmluvu č. 110529015Z112, ktorej predmetom bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy
poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v
zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné
služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Žalobca ďalej uviedol, že postupca vyúčtoval žalovanému

cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu.
Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, a postúpil žalobcovi pohľadávky na označených
faktúrach (pozn. súdu: žalobca ich špecifikoval variabilným symbolom, sumou a dátumom splatnosti)
so splatnosťou 25.7.2013 na sumu 46,79 Eur, so splatnosťou 25.8.2013 na sumu 91,46 Eur, so
splatnosťou 25.9.2013 na sumu 165,63 Eur, so splatnosťou 25.10.2013 na sumu 101,14 Eur a so
splatnosťou 25.11.2013 na sumu 220,56 Eur. Žalovaný ku dňu spísania žaloby uhradil odo dňa
postúpeniapohľadávkydlžnúčiastkuvovýške10,-Eurdňa29.12.2014,vovýške10,-Eurdňa22.1.2015

a vo výške 10,-Eur dňa 25.2.2015. Pohľadávku vo výške 595,58 Eur neuhradil. Úroky z omeškania si
žalobca uplatnil z fakturovaných súm so zohľadnením uvedených platieb (platby zaúčtoval na najstaršiu
faktúru).3. Iné povinnosti žalovaného a nároky žalobcu, nad rámec záväzku žalovaného zaplatiť cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby, vrátane skutkového vymedzenia ich dôvodov, žalobca v žalobe
netvrdil.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením uložil a žaloba
s prílohami mu bola doručená ešte dňa 6.10.2016.

5. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka)

neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez
nariadenia pojednávania.

6. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť
skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

7. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor

rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

8. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

9. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

10. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

11. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a na základe zhodných (resp.

nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

13. Dňa 9.8.2013 uzavreli Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník písomnú zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto zmluve špecifikované

služby podniku, a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy,
dodatkov k zmluve, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej
len „všeobecné podmienky“) a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu
a poskytovanie služieb. Cena za poskytované služby bola stanovená odkazom na cenník služieb

spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „cenník“).

14. Z predložených listín a tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi
žalobcu cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 25.7.2013 v zostávajúcejsume 16,79 Eur (premlčané), faktúrou so splatnosťou 25.8.2013 (okrem položky označenej ako
upomienka 4,99 Eur a splátka zariadenia 15,74 Eur) na sumu 70,73 Eur, faktúrou so splatnosťou
25.9.2013(okrempoložkyoznačenejakoupomienka4,99Eur,splátkazariadenia15,74Euraprerušenie

služby-neplatenie 49,50 Eur + DPH) na sumu 85,50 Eur a faktúrou so splatnosťou 25.10.2013 (okrem
položky označenej ako splátka zariadenia 15,74 Eur a prerušenie služby-neplatenie 49,50 Eur + DPH)
na sumu 26 Eur. Faktúrou so splatnosťou 25.11.2013 právny predchodca žalobcu žalovanému už
nevyúčtoval žiadnu cenu poskytnutých služieb - iba inú položku (označenú ako splátka zariadenia vo
výške220,56Eur).Zozmluvyopostúpenípohľadávokajejprílohvyplýva,žeprávnypredchodcažalobcu

následne pohľadávky z týchto faktúr postúpil na žalobcu.

15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“)
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktoré sú súčasťou zmluvy.

16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

17. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

18. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

19. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že právny
predchodca žalobcu na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb umožnil žalovanému využívať
telekomunikačné služby za čo mal nárok na úhradu ich ceny, a keďže právny predchodca žalobcu tieto
pohľadávky v zmysle ust. § 524 OZ postúpil na žalobcu a žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb
(v časti, ktorá nebola premlčaná) vo výške 182,23 Eur na základe faktúr nezaplatil a je v omeškaní s

plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný a žalovanému uložil
povinnosť na ich úhradu spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania. Úroky z omeškania boli uplatnené
v súlade so zákonom z dlžných súm vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej než bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so splatnosťou tej ktorej
faktúry, a preto ich súd v tomto rozsahu z dlžných súm za poskytnuté služby žalobcovi priznal tak, ako

je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Súd však žalobcovi nepriznal právo na úradu ceny za služby podľa faktúr, ktoré boli splatné viac
ako tri roky pred podaním žaloby, teda ktorých zaplatenie už bolo premlčané, a v tejto časti žalobu
zamietol (zostávajúcu sumu 16,79 Eur zo sumy 46,79 Eur spolu s úrokmi z omeškania z tejto sumy).

Súd pritom považoval žalobu za nedôvodnú aj v časti sumy uplatnenej nad rámec ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby zodpovedajúcej podľa predložených faktúr sumám za upomienku vo výške
4,99 Eur, splátku zariadenia 15,74 Eur a prerušenie služby-neplatenie vo výške 49,50 Eur + DPH. Súd
pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určitea nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé k čomu sa má
žalovaný vyjadriť, a o čom a na základe akých konkrétnych skutočností má súd o nároku na zaplatenie
týchto položiek rozhodnúť.

23. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 220
ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca
vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti),

ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky.
V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné
obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné
uplatňovanienárokovnekonkrétnympoukazomnaprílohypripojenéknávrhu.Natentotrendužreagoval
aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od
1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť

odkazom na označené dôkazy. Ani z týchto príloh pritom nevyplývajú všetky dôvody uplatnených
nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb
(Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz
). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s
požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností

tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to najmä vo vzťahu k vo faktúram
uvedeným poplatkom za upomienky, a sumám za obmedzenie a prerušenie služby a splátky zariadenia
- keďže žalobca svoj nárok odôvodnil iba cenou za poskytnuté služby).

24. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,

sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami

občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

25. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

26. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena

tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou
žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

27.Vtomtoprípadevzhľadomnato,žepoplatkyzaupomienkyanároknasplátkuzariadeniazahrnutévo
faktúrach (ku ktorým si podnik neuplatňoval DPH), ako aj nárok za položku prerušenie služby-neplatenie
zjavne nespadajú do nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (ktorá je podľa
vymedzenia žalobcu predmetom tohto konania), a žalobca k nim netvrdil a ani nepreukázal žiadne
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali, súd žalobu v tejto časti zamietol.

28. Je nemožné posudzovať niečo (nárok), vo vzťahu ku ktorému žalobca neuviedol v podstate žiadne
skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, ale v súvislosti s týmto prípadom nad rámec vyššie uvedeného
súdužlenpreúplnosť-nazdôrazneniepotrebyuvádzaniarozhodujúcichskutočností-poukazujeajnato(vo vzťahu k položkám upomienka či prerušenie služby-neplatenie), že pre spotrebiteľský právny vzťah,
vychádzajúc aj z európskej judikatúry, je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že
spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje

podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka
KáslerneRábaiprotiOTPJelzálogbankZrtz30.apríla2014,bod58).Tentoprincípjeužzakomponovaný
aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých

spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

29. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne

súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. V konaní bol procesne úspešnejší žalovaný, a preto by mu mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP
aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať
podľa § 255 ods. 1 CSP pomernú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262

ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny
úradník). Keďže však žalovanému v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok
na náhradu trov konania stranám nepriznal.