Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sa/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200826
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016200826.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľky M. V.,

N.. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX S. Č.. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul.
29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2
písm. c), d) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.04.2016 a vec jej
v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Odporkyňa - Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 23.04.2016
rozhodla podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“) tak, že zamietla žiadosť navrhovateľky z 23.02.2016 o priznanie
invalidného dôchodku.

2. V odôvodnení rozhodnutia z 23.04.2016 odporkyňa poukázala na znenie ustanovení § 70 ods. 1

a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a konštatovala, že podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves z 23.02.2016 navrhovateľka
nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Ďalej odporkyňa uviedla, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky,
ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 23.02.2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú

súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

3.Navrhovateľkavovčaspodanomopravnomprostriedkuz28.04.2016vyjadrilanesúhlassnapadnutým
rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.04.2016 o zamietnutí jej žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku tvrdiac, že „záver posudkového lekára nebol verifikovaný názorom znalca z

odboru ortopédie a urológie“.

4. Odporkyňa v písomnom vyjadrení z 27.07.2016 argumentovala k obsahu podaného opravného
prostriedku:„Námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľka žiadosťou spísanou 23. februára 2016 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie
invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 14. januára 2016.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu

vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

Podľaustanovenia§71ods.1zákonapoistenecjeinvalidný,akpredlhodobonepriaznivýzdravotnýstav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%ˇv porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová
Ves z 23. februára 2016, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, nie
je navrhovateľka invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosť35%vporovnanísozdravoufyzickouosobou.Vuvedenomposudku,ktorý

je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne
posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy
č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly.

Keďže zdravotný stav navrhovateľky podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je

na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia § 71 zákona v znení neskorších predpisov zakladala vznik
invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá.

Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie 14. júla 2016. Posudkový lekár

sociálnehopoisteniazotrvalnapôvodnomposudku,ženavrhovateľkaniejeinvalidná podľaustanovenia
§ 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou.

Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými

lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.

Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
invalidný dôchodok, máme za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v
súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadame, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie č.
XXX XXX XXXX X z 23. apríla 2016 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok ako vecne správne
potvrdil.“

II.

1. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. účinného od 01.07.2017 /Správny súdny poriadok/

konania podľa tretej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

2. Keďže opravný prostriedok v preskúmavanej právnej veci bol podaný 04.05.2016, t.j. v čase účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, súdne konanie v preskúmavanej právnej veci bolo uskutočnené podľa

tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p. - rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam správnych orgánov).3. Krajský súd v Košiciach, vychádzajúc z hore uvedeného zákonného procesnoprávneho rámca pre
dané súdne preskúmavacie konanie, po preskúmaní obsahu súdneho spisu, administratívneho spisu
a po vypočutí navrhovateľky na ústnom pojednávaní 23.02.2018 dospel k záveru, že rozhodnutie

odporkyne z 23.04.2016, napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľky je potrebné zrušiť z
procesnoprávnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 250j ods. 2 písm. c), d) O. s. p., postupom
podľa § 250q ods. 2 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

4. Na základe znenia § 250j ods. 2 písm. c), d) O. s. p. (účinného do 30.06.2016) súd zruší napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie, okrem iných dôvodov aj vtedy, ak
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čo správny súd v preskúmavanej právnej veci na
základe výsledkov súdneho konania konštatoval.

5. V priebehu celého súdneho preskúmavacieho konania navrhovateľka predkladala súdu ďalšie

lekárske správy týkajúce sa jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia - degeneratívnych zmien na
chrbtici a medzistavcových platničkách, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, ktoré posudkoví
lekáriSociálnejpoisťovne,pobočkaSpišská NováVesaSociálnejpoisťovne,ústredieBratislavazhodne
kategorizovali podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3b s mierou poklesu pracovnej schopnosti 35 %,
ako aj lekárske správy týkajúce sa iných zdravotných postihnutí, u ktorých posudkoví lekári opakovane

konštatovali, že „ostatné onemocnenia, uvádzané v kapitole - iné zdravotné postihnutia neodôvodňujú
percentuálne navýšenie“ (obsah posudku Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo 14.07.2016 - č.l.
3 -5 súdneho spisu).

6. Ako to vyplýva z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v kapitole XV, oddiely E, položka

3b, zákonodarca kategorizoval onemocnenie označené ako Degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách v rozsahu miery poklesu pracovnej schopnosti 20 % až 35 % pri
miernom funkčnom postihnutí s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosti svalového korzetu
a obmedzení pohybu v postihnutom úseku. Posudkoví lekári v medziach odbornej úvahy o miere
zdravotného postihnutia navrhovateľky podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3b uznali u navrhovateľky

maximálne možný rozsah postihnutia 35 %. Tieto odborné závery posudkových lekárov vytvorili u
navrhovateľky pri posudzovaní podmienok na priznanie invalidného dôchodku, dôkazný stav v rámci
ktorého v prípade existencie iných zdravotných postihnutí, ktoré u navrhovateľky evidentne existujú, by
pri ich uznaní pre možné navýšenie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu viac
ako 5 % znamenali u navrhovateľky splnenie podmienok pre priznanie invalidného dôchodku.

7. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa § 71 ods. 4 zákona posudzuje na základe

lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6 zákona).Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

8. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
9So/133/2015 z 29.03.2017 vydaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne o nároku na
invalidný dôchodok v obsahovo podobnej právnej veci, Najvyšší súd SR zdôraznil, že mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení možno

zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

9. V súvislosti s právnym posúdením postupu sociálnej poisťovne v prípade neuznania nároku účastníka
konania na invalidný dôchodok pri neuznaní zvýšenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti
pri ostatných zdravotných postihnutiach, popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, Najvyšší súd
SR v rozsudku č.k. 1So/60/2015 zo 14.02.2017 okrem iného konštatoval, že „z dôvodu absencie
pochybností nevyvolávajúceho zdôvodnenia prečo nedošlo k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu

miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutie (najmä v hraničných
prípadoch, kedy by jeho prípadné zohľadnenie mohlo mať za následok prekročenie hranice oprávňujúcej
priznanie nároku na invalidný dôchodok), preto podľa názoru odvolacieho súdu neboli predpoklady
pre záver o dostatočne zistenom skutkovom stave...“ Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku zároveň
z procesnoprávneho hľadiska považoval za potrebné zdôrazniť, že „konanie a rozhodovanie súdu o

opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia
je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O. s. p. a nie je pokračovaním
administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú, či právnu
argumentáciu odporkyne a nie je jeho úlohou vykonávať dokazovanie na zistenie skutočností, ktorých
zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci už v administratívnom konaní.“

10. Ako je to zrejmé z obsahu hore uvedenej právnej argumentácie opierajúcej sa o judikatúru
Najvyššieho súdu SR vo veciach týkajúcich sa nárokov na invalidný dôchodok, je nesporne právnou
povinnosťou odporkyne dôsledne sa zaoberať pri hodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dôchodok
v podaných posudkoch posudkových lekárov jednak podrobným odôvodnením zistenej miery

poklesu pracovnej schopnosti u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a taktiež s rovnakou mierou
dôkaznej intenzity a dôslednosti aj posúdeniu toho, do akej miery môžu byť vedľajšie zdravotné
postihnutia u žiadateľa o invalidný dôchodok uznateľné a teda zhodnotiteľné pre priznanie nároku
na invalidný dôchodok. Posudky posudkových lekárov v preskúmavanej právnej veci podľa názoru
správneho súdu neobsahujú vyčerpávajúce odôvodnenie, z akého dôvodu nie je možné u navrhovateľky

zohľadniť evidentne existujúce viaceré zdravotné postihnutia popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí
hodnotenom v rozsahu 35 % miery poklesu pracovnej schopnosti. Daný záver súdu sa týka
predovšetkým navrhovateľkou dokladom urologickom onemocnení - inkontinencie moču, ale aj ďalších
onemocnení, tak ako to vyplýva z obsahu lekárskych správ predkladaných navrhovateľkou súdu
v priebehu súdneho preskúmavacieho konania, ako aj z jej výsluchu na pojednávaní 23.02.2018.

Navrhovateľka je navyše dlhodobo práceneschopná (od mája 2017).

11. Bude preto úlohou odporkyne v ďalšom administratívnom konaní doplniť posudkové závery o
podrobné vyhodnotenie rozsahu a závažnosti ostatných zdravotných postihnutí a v ďalšom rozhodnutí o
navrhovateľkou uplatnenom nároku bude odporkyňa povinná komplexným spôsobom právne vyhodnotiť

všetkydôkaznézisteniatýkajúcesapodmienokprepriznanieinvalidnéhodôchodku.Vrámciposudkovej
činnosti považuje súd za žiaduce, aby posudková činnosť bola doplnená o odborné stanoviská
špecialistov z dotknutých lekárskych disciplín.

12. Nadôvažok v záujme úplného zistenia stavu veci a odôvodnenia administratívneho rozhodnutia

o uplatnenom nároku bude podľa názoru súdu nevyhnutným preskúmať aktuálny zdravotný stav
navrhovateľky aj z toho pohľadu, či miera poklesu jej pracovnej schopnosti neodôvodňuje kategorizáciu
rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3c prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalo ťažkýmpostihnutím funkcie atď.). Ide teda z pohľadu správneho súdu o potrebu náležite sa vysporiadať v rámci
dokazovania a následne v odôvodnení rozhodnutia odporkyne s argumentáciou účastníčky konania
dokladovanou v priebehu súdneho preskúmavacieho konania o zlom, resp. zhoršujúcom sa zdravotnom

stave aj u jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia.

13. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O. s. p.).

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že

navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že navrhovateľka
si voči odporkyni právo na náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s, druhá veta O. s. p. a contrario).