Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816203664
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816203664.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
U. T., nar. XX. XX. XXXX, Z. T., nar. XX. XX. XXXX a G. T., nar. XX. XX. XXXX, všetky bytom u matky,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Námestovo, deti rodičov, matky O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., U. XXX/X, zastúpenej JUDr.

Luciou Krausovou, advokátkou so sídlom O., V. XXX/XX a otca Z. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/
XX-XX, Z., zastúpeného JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom v Y. M., E. XX, o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, č.k. 5P/2/2016-167 zo dňa 14. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Výroky 1., 3., 4., 5. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
matke s právom obidvoch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, upravil styk otca s

nimi, určil nad ich výchovou dohľad a rodičom maloletých detí uložil povinnosť podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu a spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, odvolaním nenapadnuté, p o
n e c h á v a nedotknuté.

Výroky 2., 6. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu

maloletého U. sumou 45,- eur mesačne, na výživu maloletej G. a mal. Z. sumou 40,- eur mesačne vždy
do 15. dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
nárok zamietol a v nadväzujúcom výroku 7. o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku 1. zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky, s právom oboch rodičov zastupovať ich a spravovať ich majetok. Vo výroku 2. otcovi uložil

povinnosť prispievať na výživu maloletého U. sumou 45,- eur mesačne a na výživu maloletej G. a
maloletého Z. sumou 40,- eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku. Vo výroku 3. určil, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi
každý párny víkend v mesiaci od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod., počas vianočných
sviatkov každý kalendárny rok v čase od 25. 12. od 17,00 hod. do 27. 12. do 17,00 hod. s tým, že
deti si prevezme a odovzdá ich v mieste bydliska matky, ktorá je povinná deti na styk náležite pripraviť.

Vo výroku 4. určil nad výchovou maloletých detí dohľad. Vo výroku 5. uložil rodičom maloletých detí
povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a povinnosť spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí. Vo výroku 6. vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného zamietol. Vo výroku
7. určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že rodičia žijú oddelene pre dlhodobo trvajúce nezhody. Maloleté deti vyrastajú s matkou,
ktorá zabezpečuje o ne osobnú starostlivosť, ktorú zabezpečovala aj počas pobytu otca vo výkone

väzby, do ktorej bol vzatý z dôvodu podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania a
tiež v čase výkonu jeho dobrovoľnej protialkoholickej ústavnej liečby. Je v záujme maloletých detí av záujme ich citových a vývinových potrieb a zastabilizovania ich výchovného prostredia, ktoré bolo
doposiaľ nestabilné pre častú zmenu miesta pobytu matky, aby deti už aj s ohľadom na zhodný návrh
obidvoch rodičov boli ponechané v osobnej starostlivosti matky, ktorá vzhľadom na to, že už primerane

spolupracuje s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, podrobuje sa úradom vopred
stanoveným naplánovaným psychologickým a psychoterapeutickým vyšetreniam a za pomoci rodinných
príslušníkov (starých rodičov) dokáže zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti, tieto zveril podľa
ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine do jej osobnej starostlivosti s právom zastupovať a spravovať ich
majetok obidvoma rodičmi. Z dôvodu, aby osoba matky, vo vzťahu ku ktorej rodinnému a výchovnému

prostrediu boli úradom (hlavne spočiatku) monitorované nedostatky (napr. sporo odeté deti aj napriek
chladnému počasiu, nedostatočná hygiena domácnosti a maloletých detí, neprimeraná starostlivosť),
v osobnej starostlivosti nezlyhala, a to aj pre psychológom skonštatovanú ľahkú duševnú zaostalosť
abnormne štruktúrovanej, sociopatickej osobnosti a tiež z dôvodu, aby výchova maloletých detí nebola
ďalej ohrozená, nariadil nad výchovou maloletých detí podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine
dohľad. Tento (tak ako doposiaľ) sa bude vykonávať za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany

detí. Zároveň uložil obidvom rodičom podľa § 37 ods. 4 Zákona o rodine povinnosť spolupracovať s
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý okrem toho, že bude za súčinnosti súdu dohliadať na riadnu
výchovu maloletých detí, zabezpečí rodičom vo vzťahu k ich výchove vhodný sociálny program v rámci
sociálneho poradenstva a spoluprácu s klinickým psychológom a psychiatrom, ktorým sú rodičia povinní
sa podrobiť, aby sa tak eliminoval alebo odstránil negatívny a rušivý vplyv nad výchovou maloletých

detí. Pokiaľ ide o úpravu styku otca, akceptoval zhodný návrh rodičov, s ktorým súhlasil aj kolízny
opatrovník, a preto podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine upravil stretávanie sa otca s maloletými deťmi,
ako je uvedené vo výroku rozsudku. Pri určení výšky výživného podľa § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1,
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine mal preukázané, že maloleté deti okrem bežných detských chorôb sú
zdravé. Maloletý U. navštevuje materskú školu, pričom na všetkých nákladoch spojených s ich výchovou

a výživou sa rovnakou mierou podieľa otec, ako aj matka (aj za pomoci svojich rodičov). Príjem matky
pozostáva z rodičovského príspevku 254,- eur, prídavkov na tri deti 70,56 eur, výživného otca 105,-
eur mesačne, z ktorého príjmu matka zabezpečuje základné životné potreby pre seba a pre maloleté
deti, ako aj výdavky na nájomné a elektrinu 300,- eur, na škôlku pre maloletého U. 40,- eur mesačne.
Otec pracuje u firmy (kde pracoval aj pred nástupom na výkon väzby) a kde naposledy po prepustení z

väzby dosiahol v novembri 2016 príjem 278,48 eur. Od prepustenia z väzby (04. 08. 2016) sa podrobil
ústavnému protialkoholickému liečeniu a od 04. 11. 2016 sa stal práceneschopným. Počnúc decembrom
2016 sú mu Sociálnou poisťovňou vyplácané nemocenské dávky, v mesiaci február 2017 vo výške
339,40 eur, v mesiaci november 2016 vo výške 186,- eur, v decembri 2016 vo výške 525,50 eur. Otec
žije so svojimi rodičmi a medzi jeho výdavky okrem pravidelnej úhrady výživného patrí zabezpečenie

základných životných potrieb pre seba a maloleté deti, ktoré okrem sumy výživného zabezpečuje aj inou
formou (nákupom potravín, šatstva a oblečenia) a činil tak aj v čase pobytu vo väzbe a počas liečenia.
Výdavky na telefón nepatria medzi nevyhnutné, na ktoré by mal prihliadnuť pri určení výšky výživného.
Výdavky na cestovné, mal za čiastočne dôvodné, vynakladané v súvislosti s cestovaním otca z dôvodu
neustále meneného miesta pobytu maloletých detí, pričom ostatné výdavky otca považoval za také,

ktoré nemôžu mať prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti, keďže spláca výdavky na väzbu 230,-
eur v 10,- eurových splátkach a sú mu vykonávané zrážky na exekúciu vedenú v prospech spoločnosti
T-Mobile vo výške 62,40 eur. Vzhľadom na uvedené na strane otca v súčasnosti nie sú také schopnosti
a možnosti, ani majetkové pomery, aby mu bolo možné určiť inú výšku výživného (matka požadovala
výživné vo výške 100,- eur na každé z maloletých detí). Otec doposiaľ plní výživné pravidelne, a to i

inými vecnými plneniami, ktoré matka nie celkom dostatočne pre svoje deti vedela zabezpečiť, a preto
nesúhlasil s jej tvrdením, že tieto potreby vie plnohodnotnejšie (efektívnejšie) zabezpečiť sama, keďže
šetrením výchovného prostredia detí bol zistený opak. Preto výšku výživného určil tak, aby zohľadnil
nielen schopnosti a možnosti obidvoch rodičov, ale aj odôvodnené potreby maloletých detí a efektívne
vynakladanie určenej sumy výživného a zároveň vymedzil dostatočný priestor na možnosť otca podieľať

sa na výžive detí inou formou (ako doposiaľ) vzhliadnuc na požiadavku ich primeraného zabezpečenia
(stravou, ošatením, hygienickými a inými vývinovými potrebami). Keďže zameškané výživné nevzniklo,
pretože otec si vyživovaciu povinnosť plnil pravidelne a došlo len k jeho minimálnemu zvýšeniu s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2. Proti výroku 2. a 6., ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom, podala v
zákonom stanovenej lehote podľa obsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b/, f/ a h/ CSP a §62 CMP matka maloletých detí a v tejto časti ho žiadala zmeniť a výživné určiť v zmysle návrhu po 100,-
eur mesačne, vrátane zameškaného výživného od 01. 12. 2015 do právoplatnosti rozsudku.
Znížená schopnosť otca riadne sa podieľať na výžive detí a s tým súvisiaci pokles jeho príjmu je

výhradne dôsledkom jeho násilného správania, ktoré vyústilo do jeho väzby, právoplatného odsúdenia
a následne nariadeného protialkoholického liečenia. Súd je povinný prihliadnuť na túto skutočnosť a
nezohľadňovať ju ako kritérium zníženia schopností a možností riadne prispievať na výživu maloletých.
Odporca nepreukázal existenciu prekážok, ktoré by mu bránili v získaní lepšie plateného zamestnania,
prípadne ďalšieho zamestnania, aby mohol platiť výživné v adekvátnej výške. V čase trvania väzby

odporca neplatil výživné ani v minimálnej výške 30 % životného minima, toto následne nedoplatil a ak
boli poskytované vecné plnenia (potraviny), bolo tak robené zo strany rodičov odporcu a nie jeho. Z
dokladov o úhrade vyplýva, že síce boli robené nákupy, ale s prihliadnutím na ich zloženie nemožno
jednoznačne konštatovať, že by sa malo jednať len o nákupy potravín pre deti, keďže z väčšiny dokladov
je zrejmé, že bol kupovaný aj alkohol a cigarety. Nemožno vylúčiť, že išlo o bežný nákup do domácnosti
odporcu, ktorý bol účelovo použitý pre potreby konania. Všetky doklady predložené otcom pochádzajú z

obdobia jún 2016 a neskôr, kedy už mal vedomosť, že sa bude domáhať svojho nároku súdnou cestou.
To, že v minulosti si odporca plnil časť vyživovacej povinnosti vecnými plneniami, nezaručuje, že si túto
povinnosť aj do budúcna bude takýmto spôsobom plniť. Výživa maloletých detí nemôže byť vystavená
takémutorizikovémufaktoru(ľubovôliodporcu)ajevzáujmemaloletýchdetí,abyrozhodovanieopoužití
peňažného výživného (aj s prihliadnutím na určený dohľad) bolo zverené navrhovateľke. Uvedené

skutočnosti neboli zohľadnené, resp. boli nesprávne vyhodnotené, čo malo bezprostredný dopad na
určení neadekvátnej výšky výživného, čím sa nepriamo prenáša vyživovacia povinnosť na starých
rodičov, keďže je zrejmé, že pri výživnom 125,- eur mesačne na tri deti pri občasných nákupoch otca
bude nútená opätovne žiadať o finančnú pomoc svojich rodičov. Záver súdu, že pri minimálnom zvýšení
výživného v porovnaní s výživným poskytovaným otcom zameškané výživné nevzniklo, je neadekvátny

a nestotožňuje sa s ním, pretože počas predmetného obdobia boli mesiace, kedy v dôsledku väzby
odporca neplatil žiadne výživné a súčasne aj minimálne zvýšenie výživného oproti tomu, ktoré bolo
platenéotcom,zodpovedáfinančnýmprostriedkom,oktorébolimaloletédetiukrátené.Vdanomprípade
sú dokonca známe aj dôvody hodné osobitného zreteľa (väzba odporcu), ktoré oprávňujú súd na
priznanie nároku pred dňom podania návrhu na začatie konania. S uvedenými skutočnosťami sa však

súd nijako nevysporiadal, a preto v tejto časti je jeho rozhodnutie nielen nesprávne, ale aj arbitrárne pre
nedostatok odôvodnenia.

3. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Každomesačne sa podieľal na výžive svojich maloletých

detí, ktoré bolo uhrádzané bankovým prevodom na účet matky alebo naturálnym plnením. Neexistovalo
rozhodnutie súdu, ktoré by ho zaväzovalo prispievať na ich výživu výlučne finančne a aj v čase, keď bol
vo väzbe, zabezpečoval prostredníctvom svojich rodičov pravidelne nákupy šatstva, obuvi, či potravín,
ktoré boli odovzdávané matke, čo potvrdila aj matka pri svojom výsluchu. Súčasťou dokladov sú aj
iné položky, avšak ich prevažná časť sa vzťahuje na nákup potravín a šatstva pre maloleté deti, preto

nemožno sa stotožniť s tvrdením, že sa cielene pripravoval na preukázanie vecných plnení, keďže
jeho povinnosťou je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú si takto splnil, keďže mu nie
je jasné ako mal inak uvedené preukázať. Má záujem podieľať sa na výžive aj inak ako finančne, a
to aj po skončení súdneho konania, o čom svedčí aj fakt, že v mesiaci marec, apríl uskutočnil pre
maloletých nákupy, čo preukazoval predloženými dokladmi. Zameškané výživné nevzniklo, nakoľko si

plnil vyživovaciu povinnosť aj v mesiaci december 2015, od kedy matka žiadala zameškané výživné,
k čomu predložil fotokópiu hotovostných vkladov od decembra 2015 po máj 2016, potvrdenia o platbe
výživného v nasledujúcich mesiacoch sú súčasťou spisu. V niektorých mesiacoch, ako spomínal vyššie,
zabezpečoval starostlivosť o výživu naturálnou formou, o čom predložil doklady. Matkou maloletých detí
nebolo preukázané, že existujú dôvody osobitného zreteľa na to, aby súd priznal výživné aj spätne odo

dňa začatia konania.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Napriek tomu uviedol, že výška výživného reálne nepokrýva náklady na starostlivosť o
maloleté deti, keďže matka poberá iba rodičovský príspevok a PnD a výživné od otca, iný príjem nemá,

čo je nepostačujúce na výchovu a starostlivosť o maloleté deti.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka ďalej uviedla, že dosiahnutím 3. roku
veku maloletého Z. a G. jej zanikol nárok na rodičovský príspevok vo výške 250,- eur mesačne azabezpečenie výživy maloletých detí z výživného 125,- eur mesačne je neúnosné. Ak by odporca
odovzdával všetky nakúpené veci podľa predložených dokladov, musel by tak robiť niekoľkokrát do
mesiaca, pričom len sporadicky on alebo jeho rodičia priniesli pre deti jogurty alebo mlieko, prípadne

obnosené šatstvo, aj to nie podľa potreby maloletých. Pri súčasnom výživnom odporcovi vo výške 125,-
eur mesačne na tri deti prispieva na výživu jedného sumou 1,40 eur denne. Už len s prihliadnutím na
skutočnosť, že odporca od podania návrhu zasielal výživné vo výške 105,- eur a súdom bolo priznané
výživné vo výške 125,- eur mesačne, vznikol rozdiel na výživnom vo výške 20,- eur mesačne, čo v
období od podania návrhu do rozhodnutia súdu predstavuje rozdiel vo výške 180,- eur, čo predstavuje

niezanedbateľnúčiastku,ktorámohlabyťvynaloženávprospechmaloletýchdetí,pričompripožadovaní
spätného výživného odo dňa podania návrhu nie je potrebné preukázať dôvody hodné osobitného
zreteľa a ona žiadala určiť spätné výživné od podania návrhu na začatie konania. Kolízny opatrovník
poukázal na to, že výživné a príjmy matky nepostačujú na riadne zabezpečenie výživy a starostlivosti o
maloleté deti, avšak na druhej strane odporučil rozsudok potvrdiť. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že
otec má možnosť požiadať o vyplácanie daňového bonusu, ktorý mu bol vyplácaný počas doby, kedy

žil s matkou a ktorý ako uviedol v súčasnej dobe po odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti
nepoberá,keďžeojehovyplácaniezamestnávateľanepožiadal.Uvedenýmbysizlepšilfinančnúsituáciu
a mohol by viac prispievať na výživu maloletých detí. Doporučil zvýšiť výživné podľa možností a
schopností otca, nakoľko určené výživné nie je postačujúce vzhľadom na vek a potreby maloletých detí.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozsudok
v odvolaním napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca vrátane zameškaného
výživného a nadväzujúceho výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, § 62 ods. 1 CMP
zrušil, keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zmenu (§

388 CSP). Vo výrokoch, odvolaním nenapadnutých, o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky a práve oboch rodičov ich zastupovať a spravovať ich majetok, o úprave styku otca s maloletými
deťmi, určením dohľadu nad výchovou maloletých detí a povinnosti rodičov podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu a spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, odvolaním nenapadnutými,
ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

7. Podľa čl. 5 a § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci, čo je vyjadrením princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy v mimosporovom konaní. Požiadavka zistenia skutočného stavu veci sa
prejavuje aplikáciou tzv. vyšetrovacieho princípu. Súd napriek vyšetrovacej zásade nezistil skutočný
stav veci, keďže príjem otca posudzoval až od doby, kedy bol prepustený z väzby a podrobil sa

ústavnej protialkoholickej liečbe. Príjmy, ktoré dosahoval u svojho zamestnávateľa predtým sa za
účelom posúdenia výšky jeho vyživovacej povinnosti od doby požadovanej matkou, t. j. od 01. 12.
2015 (kedy kvôli nezhodám opustila spoločnú domácnosť a sama začala zabezpečovať starostlivosť
o maloleté deti), nezisťoval, hoci práve tieto sú rozhodujúce pre toto posúdenie, keďže k následnému
zníženiu príjmov došlo jeho vlastným zavinením (či už páchaním trestnej činnosti alebo v dôsledku jeho

alkoholizmu), ku ktorému súd v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine nemôže prihliadnuť. V tomto
kontexte sú preto predčasné závery súdu o údajnom plnení si vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom a z toho vyplývajúcej potreby určiť výživné až od právoplatnosti rozhodnutia. Navyše z tvrdení
a dokladov predložených otcom jednoznačne nevyplýva, v akej výške mal v rozhodnom období, t. j. od
15. 12. 2015 dávať maloletým deťom materiálne plnenia, keďže z pokladničných bločkov vyplýva, ako

to tvrdila aj matka, že zakupoval aj veci pre svoju potrebu a nebolo preukázané, že všetky ostatné veci
v nich uvedené boli dané deťom.
Súd tak nemohol jednoznačne zistiť, v akej výške si otec plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom,
či už vo forme peňažnej, resp. naturálnej. Z odôvodnenia súdu taktiež nevyplýva, aké sú cestovné
náklady otca, a teda, v akej časti sú tieto dôvodné, ani na aké výdavky pri svojom rozhodovaní

neprihliadol a v akej miere mali preto vplyv na určené výživné. Rozporné je odôvodnenie súdu, na
základe ktorého matka maloletých detí vie zabezpečiť osobnú starostlivosť o ne, a preto ich aj do
jej osobnej starostlivosti zveril, avšak tá istá matka, ktorá najlepšie vie pri zabezpečovaní osobnej
starostlivosti o maloleté deti, aké tieto majú potreby a teda aj, čo im treba zakúpiť, má poberať výživné na
ne od otca aj v naturálnej forme vecným plnením (vo forme zabezpečenia primeraného ošatenia, nákupu

stravy, plienok a ich ďalších potrieb), keďže uvedené matka nevedela v minulosti v plnom rozsahu
zabezpečiť, neprihliadnuc tak na to, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia
(§ 217 ods. 1 CSP), keď navyše nad výchovou detí zo strany matky určil dohľad.8. Vychádzajúc z uvedených skutočností, rozsudok súdu v časti o určenie vyživovacej povinnosti otca
k maloletým deťom vrátane zameškaného výživného a nadväzujúceho výroku o trovách konania zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, počas ktorého vykoná dokazovanie v uvedenom

smere, prípadne aj ďalšie na zistenie skutočného stavu veci v čase jeho ďalšieho rozhodovania
vysporiadajúc sa s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako
aj uvedenými v odvolaní, a vo veci následne opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby
spĺňalo kritéria ust. § 220 ods. 2 CSP.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).