Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616201208
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3616201208.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T.
zastúpené kolíznym opatrovníkom E., dieťa rodičov: matky Q. a otca Y., o úpravu práv a povinností k mal.
dieťaťu, odvolaniach matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č. k. 4P/8/2016-125,
zo dňa 22. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. priznal súdnej
znalkyni z odboru: Psychológia, z odvetvia: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, L..

T. V., L.., miesto výkonu činnosti: X., znalečné v sume 46,48 Eur, výrokom III. upravil učtáreň tamojšieho
súdu, aby po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia poukázala z rozpočtových prostriedkov štátu súdnej
znalkyni L.. T. V., L.. priznané znalečné v sume 46,48 Eur na bankový účet číslo IBAN U., vedený vo P.
a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Výrokom V. súd prvej
inštancie uložil matke maloletého povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu náhradu trov konania štátu
vsume23,24Eurdo3dníodprávoplatnostirozhodnutiaavýrokomVI.uložilotcovimaloletéhopovinnosť

zaplatiť na účet tamojšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 23,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého
dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a zaviazania otca prispievať na jeho výživu sumou 300,- Eur
mesačne, úpravu styku ponechala na úvahe súdu. V priebehu konania súd prvej inštancie vzhľadom

na protichodné postoje rodičov, uznesením zo dňa 03.08.2016, č.k. 4P/8/216-92 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia
dospelých a poradenská psychológia, a za znalca ustanovil L.. T. V., L.., s miestom výkonu činnosti
X.. Dňa 31.10.2016 matka maloletého dieťaťa doručila súdu písomné podanie, v ktorom uviedla,
že návrh berie v celom rozsahu späť a konanie žiada zastaviť. Ustanovená znalkyňa dňa 23.11.2106
doručila súdu vyúčtovanie odmeny za čiastkové práce vykonané v súvislosti nariadením znaleckého

dokazovania v sume 46,48 Eur. Súd prvej inštancie za aplikácie ust. § 29 ods. 1 až ods. 3 CMP
konanie zastavil, keďže nezistil žiadne vážne dôvody pre nesúhlas účastníkov so späťvzatím návrhu. O
uplatnenej znaleckej odmene, trovách konania medzi účastníkmi a náhrade trov konania štátu rozhodol
za aplikácie ust. § 52, § 55, § 57, § 58, § 2 ods. 1 CMP, § 260 CSP a príslušných ustanovení
Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách
za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Po oboznámení sa s obsahom

vyúčtovania priznal ustanovenej znalkyni znalečné za čiastkové práce vykonané v súvislosti s
nariadením znaleckého dokazovania vo výške 46,48 eur, keďže zistil, že uplatnený nárok je v súlade svyhláškou, ktoré znalečné nariadil vyplatiť z rozpočtových prostriedkov štátu. Keďže týmto rozhodnutím
sa konanie končí, rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom k tomu, že ide o konanie podľa Civilného
mimosporového poriadku a s ohľadom na okolnosti prípadu nebolo zistené, že by bolo

spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania, ako aj vzhľadom k tomu, že žiaden
účastník si trovy konania neuplatnil, súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd o
nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol tak, že matke aj otcovi mal. dieťaťa uložil povinnosť
zaplatiť štátu náhradu trov, ktoré mu vznikli celkom v sume 46,48 Eur a to každému v 1/2-ici, teda
v sume po 23,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak z dôvodu, že rodičia v

čase nariadenia znaleckého dokazovania neboli schopní spolu komunikovať a riešiť veci týkajúce sa
maloletého dohodou, ich tvrdenia a návrhy boli rozdielne, preto za účelom zistenia skutočného stavu
veci súd nariadil znalecké dokazovanie. Keďže s nariadením znaleckého dokazovania
vznikli štátu trovy (hoci znalkyni súd e-mailom oznámil, že došlo k späťvzatiu návrhu), znalkyňa už spis
preštudovala a oboznámila sa s ním, čím jej vzniklo právo na znalečné, ktoré si uplatnila, súd jej nárok
považoval za dôvodný a priznal jej ho s tým, že toto bude vyplatené zo štátnych prostriedkov. Vyplatené

znalečné, ako trovy vzniknuté štátu, však súčasne uložil nahradiť rodičom maloletého dieťaťa, ktorých
konanie a správanie bolo dôvodom pre nariadenie znaleckého dokazovania.

3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaniami napadli tak matka, ako
aj otec mal. detí a to v častiach, ktorými im bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu (výroky

V. a VI.), namietajúc svoje pomery, tvrdiac, že sú obaja nezamestnaní, teda vzniknuté trovy podľa nich
by mal hradiť štát.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len "CSP") a zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"), ktorými sa

rekodifikoval doterajší procesný kódex (Občiansky súdny poriadok).

5. Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku)
preskúmal vec v medziach daných ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
(výroky V. a VI.), je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v spojitosti s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako

vecne správne potvrdiť.

7. V posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že uznesením zo dňa 03.08.2016, č.k.
4P/8/216-92 súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, a za

znalkyňu ustanovil L.. T. V., L.., s miestom výkonu činnosti X.. Dňa 31.10.2016 matka maloletého dieťaťa
doručila súdu prvej inštancie písomné podanie označené ako "Žiadosť o späťvzatie návrhu", v ktorom
uviedla, že návrh berie v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť, pričom súd prvej inštancie
jej dispozičné právo s návrhom na začatie konania rešpektoval s prihliadnutím na to, že nezistil žiadne
vážne dôvody pre diferentný postup a konanie vo veci zastavil. Ustanovená znalkyňa dňa 23.11.2016

doručila súdu prvej inštancie spolu so spisom aj vyúčtovanie odmeny za čiastkové práce vykonané v
súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania vo výške 46,48 Eur, ktorú znaleckú odmenu jej súd
prvej inštancie priznal a nariadil jej vyplatenie zo štátnych prostriedkov a súčasne zaviazal v rovnakom
pomere otca aj matku k náhrade týchto trov konania štátu (každého po 23,24 eur). Obaja uloženie tejto
povinnosti namietali.

8. V zmysle ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené
v tomto zákone.

9. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho
zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.11. Podľa ustanovenia § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ustanovenia § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

13. Podľa ustanovenia § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami
inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

14. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka v nesporovom konaní trov štátu. V rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný o týchto trovách štátu (pokiaľ samozrejme vznikli)
rozhodnúť. Štát má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany, z ktorého procesného

postavenia preň vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v dôsledku vyplatenej znaleckej
odmeny.

15. Nakoľko konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom nie je sporovým konaním, v ktorom
by bolo možné konštatovať procesný úspech jednej, či druhej strany sporu, pričom zabezpečenie

znaleckého dôkazu bolo potrebné z hľadiska meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej, aj podľa
názoru odvolacieho súdu v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania, ktorá musí
byť prítomná ako nosná a elementárna zásada súdneho konania aj pri rozhodovaní súdu o náhrade
trov konania je, aby sa podieľali tak matka, ako aj otec rovnakou mierou na náhrade trov konania
štátu, ktoré nevyhnutne a účelne v konaní vznikli. Obaja namietali odvolaním správnosť rozhodnutia

v tomto smere dôvodiac, že trovy by mal znášať bez povinnosti z ich strany tieto nahradiť štát,
nakoľko sú nezamestnaní, ktorú skutočnosť však žiadnym spôsobom (rovnako ako ich komplexné
osobné, majetkové a sociálne pomery) nepreukázali. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení §
52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach

neupravuje inak, vzhľadom k čomu, aj podľa názoru odvolacieho súdu (za stavu, že neboli preukázané
dôvody indikujúce v prospech záveru o oslobodení od ich platenia ani zo strany jedného rodiča), vznikla
v danej veci povinnosť oboch rodičov zhodne a v rovnakej miere nahradiť štátu trovy, ktoré v konaní
vznikli a to v pomere 50% vo vzťahu ku každému z účastníkov konania zvlášť, teda po 23,24 eur, v ktorej
výške ich súd prvej inštancie v celom rozsahu správne tiež k ich náhrade zaviazal. Záverom odvolací

súd poznamenáva, že obaja účastníci podaním doručeným súdu dňa 12.06.2017 (čl.137) v konečnom
dôsledku oznámili, že tieto trovy údajne už zaplatili.

16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach (výroky V. a VI.) potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením §

2 ods. 1 CMP ako vecne správne. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva uznesenie súdu
prvej inštancie nedotknuté.

17. Rozhodovanie o trovách mimosporového konania je podmienené návrhom oprávneného účastníka
s poukazom na ustanovenie § 57 CMP s výnimkou náhrady trov konania štátu, o ktoré však ide v

posudzovanejveci,zktoréhodôvoduodvolacísúdzapouž.ust.§52CMPotrováchodvolaciehokonania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).