Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/223/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225640
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1212225640.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou V.. Ľ. I. v právnej veci manžela: Y. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Z., a manželky N. E., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, Z., o rozvod manželstva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov Y. E., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a N. E., rod. M., nar. X.X.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Bratislave II, vo zv. XX, roč. XXXX,
na strane XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .

II. Štátu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Manžel ako navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa X.XX.XXXX domáhal rozvodu manželstva

s manželkou z dôvodu, že vzájomné vzťahy medzi nimi sú dlhodobo vážne narušené, rozvrat je trvalý
a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2. Vo svojom návrhu ďalej uviedol, že manželstvo bolo harmonické istý čas po jeho uzavretí. Neskôr
vzťahy ochladli, a to z dôvodu niekoľkoročných nepretržitých rozporov a názorových rozdielov, ako aj z
dôvodu neustálej žiarlivosti bez adekvátnych dôvodov zo strany manželky a jej nezáujmu o domácnosť
a rodinu.

3. Manželka vo svojom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX, doručenom súdu dňa XX.X.XXXX, uviedla, že pán
Y. J. - E. ju psychicky týral, a to od podania návrhu na rozvod. Zámerne v tom čase neuhradil poplatky
za odber plynu a elektriny, kedy im následne odpojili plyn a dňa XX.X.XXXX aj elektrický prúd. Dlhodobo
poberal dávky v hmotnej núdzi aj na ňu, preberal ich on osobne, neposkytoval jej žiadne finančné
prostriedky na existenciu a chod domácnosti. Manželka je v situácii, keď si nemôže uvariť ani vodu na
čaj, čím ju psychicky týra, pričom je na pokraji svojich síl. Manžel sa chodieva domov večer vyspať od

svojej frajerky. Dvakrát týždenne chodí relaxovať a cvičiť. Po niekoľkonásobnej urgencii o zaplatenie
poplatku za odber plynu sa jej vysmial a povedal, aby si to uhradila sama. To však nemôže urobiť,
nakoľko plynomer aj elektromer sú písané na meno manžela a v SPP sa s ňou o tom nechceli rozprávať.
Na základe týchto skutočností podala naňho trestné oznámenie. Ich manželstvo normálne fungovalo až
do času, kým nepodala návrh na rozvod za jej chrbtom V.. N. v roku 2007 zo zištných dôvodov, s čím
ona nesúhlasila a návrh vzala späť. Manželka ďalej uviedla, že s rozsudkom uvedeným v návrhu na
rozvod manželstva nesúhlasí.

4. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX manželstvo
účastníkov konania rozviedol, štátu náhradu trov konania nepriznal a zároveň rozhodol, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania. Voči predmetnému rozsudku podala manželka (odporkyňa)v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo
dňa XX.XX.XXXX rozsudok súd prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom
odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa nerozhodol v súlade s právnymi predpismi,

pretože manželke nebolo súdom umožnené zúčastniť sa pojednávania, realizovať jej procesné práva
a vyjadriť sa k veci ako aj ku skutočnostiam, ktoré tvrdil manžel (navrhovateľ). Aj s prihliadnutím na
nedodržanie postupu podľa § 100 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v súvislosti s predmetom
konania v danej veci, malo byť úlohou súdu prvého stupňa, zabezpečiť manželke právo aby jej vec bola
prejednaná v jej prítomnosti.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s obsahom listinných
dôkazov a to najmä písomným vyjadrením odporkyne zo dňa XX.XX. XXXX, nájomnou zmluvou k
bytu, sobášnym listom účastníkov konania ako i ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Účastníci konania sú občanmi Slovenskej republiky, národnosti slovenskej, u manžela ide o
manželstvo prvé, u manželky o manželstvo tretie v poradí. Z manželstva účastníkov sa nenarodili žiadne
deti.

7. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods.

1 písm. a) O. s. p. je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave, na ulici W.
Č.. XX.

8. Navrhovateľ na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že obnova manželského spolužitia nie je
možná, zlá situácia v manželstve pretrváva už roky. Účastníci konania manželstvo uzatvorili potom,

ako 10 rokov žili v spoločnej domácnosti. Manželka je žiarlivá, on sa s nikým nesmie stýkať, z čoho
pramenia neustále hádky. Manželka nepracuje 15 rokov, o domácnosť sa nestarala. Keďže nemali
žiaden príjem, začal občas fotografovať, pracuje na dohodu, z čoho má len minimálny príjem. S tým
súvisí, že musí aj cestovať, čo jeho manželka zle znášala a neustále komentovala. Intímne sa spolu
nestýkajú sedem rokov. Manžel ďalej uviedol, že k manželke už nič necíti, iba ľútosť. Syn manželky,

ktorý s nimi žije, na spoločnú domácnosť ničím neprispieva, hoci je zamestnaný a nechá sa vydržiavať.
Bývajú v dvojizbovom obecnom byte, ktorý má on po svojich rodičoch.
Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ uviedol, že manželka pred ? rokom odišla zo spoločnej
domácnosti, občas príde do svojej izby urobiť poriadok, nestretávajú sa však, pretože on chodí domov
iba prespávať. Ďalej uviedol, že si myslí, že je chorá, dá sa s ňou rozprávať 10 minúť ale potom začne

s rôznymi výčitkami a vulgárnymi nadávkami. Záujem o spoločné spolužitie nemá a z jeho pohľadu ani
nie je šanca na obnovu spolužitia.

9. Manželka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vo svojej výpovedi uviedla, že s rozvodom manželstva
súhlasí, pričom za rozpad manželstva vinila manžela, pretože mal viacero známosti. Prežila si pri ňom

peklo, 4 roky v byte nebola elektrina ani plyn, až teraz ju dala zapojiť. Manžel ju vyhadzoval z bytu,
ktorý je štátny, je to všetko stále nedoriešené a nevedela ako tu bude, pretože rovnako má právo tam
bývať aj ona a nie sa niekde ponevierať. Býval tam s nimi aj jej syn a aj doposiaľ tam býva. Manželka
ďalej uviedla, že manželstvo bolo v poriadku až do roku 2007, približne pred 4 rokmi manžel odišiel zo
spoločnej domácnosti, odvtedy spolu nekomunikujú, teraz býva niekde v Malackách.

10. Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z. Z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželia sú
si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa § 23 ods. 2, prvá veta Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada.

15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Podľa § 101 ods.1,2 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na
pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v

neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

17. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako i v súlade s vykonaným dokazovaním, súd
mal v konaní za preukázané, že účastníci konania v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti,
ich komunikácia je výrazne obmedzená, nehospodária spolu a citovo sa odcudzili. Nemožnosť

obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným postojom manžela, ktorý vzhľadom
na dlhotrvajúci rozvrat manželstva túto možnosť v žiadnom prípade nepripúšťal. Neskôr počas konania
zmenila svoj postoj i manželka, ktorá s rozvodom manželstva súhlasila.

18. Súd mal teda za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že

manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie § 18 Zákona
o rodine ( t. j. že manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé
rodinné prostredie) a preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

19. Posudzujúc dôvodnosť návrhu na rozvod manželstva účastníkov sa súd zameral na preukázanie
zákonných predpokladov rozvodu manželstva. Na základe vykonaného dokazovania a skutkového
zistenia vo vzťahu plnenia základných funkcií manželstva predpokladaných zákonom, t. j. ekonomickej,
biologickej a výchovnej dospel k záveru, že manželstvo je nefunkčné. Účastníci konania v súčasnej
dobe žijú oddelene, intímne sa dlhodobo spolu nestýkajú, nehospodária spolu, citovo sú odcudzení,

vzájomne spolu vôbec nekomunikujú resp. komunikujú iba v nevyhnutnej miere.

20. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania, kde bolo jednoznačne
preukázané, že manželstvo je vážne rozvrátené, pričom nie je nádej na obnovu spolužitia a teda je daný
jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu. Udržiavanie manželského zväzku nie je ani v záujme detí, nakoľko

účastníkom konania sa spoločné deti nenarodili. Súd poukazuje na to, že manželstvo je dobrovoľným
zväzkom muža a ženy a nikoho nemožno nútiť aby zotrvával vo vzťahu, ktorý je dlhodobo nefunkčný.

21. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 49 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého účastník platí
trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

22. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

23. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch, Ak je poplatník od poplatku oslobodený

a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný
alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie
manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred
správnym súdom

24. Nakoľko bol manžel ako navrhovateľ v konaní o rozvod manželstva oslobodený od platenia
súdnychpoplatkovuznesenímč.k.XXP/XXX/XXXX-XXzodňaXX.XX.XXXXamanželkenemožnouložiťpovinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.