Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116206191
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116206191.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: F.

bytom H. zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., Werferova 1, Košice proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 o zaplatenie
5.626,37 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 5.626,37 EUR s
5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 15.10.2015 až do zaplatenia.

II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v 100 %-nej výške.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.3.2016, doplnenou dňa 23.3.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 5.626,37 EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania
od 15.10.2015 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.7.2000 uzatvoril so žalovaným Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia a úrazové pripoistenie. V zmluve

sa zaviazal, že bude platiť poistné vo výške 25,76 EUR (776,-Sk) mesačne za životné poistenie a
poistné vo výške 2,79 EUR (84,-Sk) mesačne za úrazové poistenie. Doba trvania poistného vzťahu bola
dohodnutá na 15 rokov, pričom žalobca mal platiť poistné prvých desať rokov poistného vzťahu. Poistné
plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté na sumu 3.727,68 EUR (112.300,-Sk), pre prípad dožitia mala
byť žalobcovi vyplatená suma 5.626,37 EUR (169.500,-Sk).

3. Žalobca dohodnuté poistné platil počas celej doby riadne a včas. Dňa 13.7.2015 sa dožil konca

poistnej doby a vznikol mu nárok na poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 5.626,37 EUR.
Žalovaný poistné plnenie ani po podpísaní Nárokového listu na výplatu poistného plnenia pri dožití sa
konca poistenia a po overení podpisu žalobcu na tomto dokumente nevyplatil. Dňa 27.1.2016 doručil
žalovanému urgenciu, v ktorej ho žiadal o vyplatenie poistnej sumy.

4. Žalobca poukázal na to, že so žalovaným riadne uzatvoril platnú poistnú zmluvu, pričom vychádzal
z toho, že zmluvy by sa mali dodržiavať. Výšku poistného vypočítal žalovaný, ktorý je podnikateľom,

preto je nepochybné, že za prípadný nesprávny výpočet poistného je plne zodpovedný. To, že
poistné schvaľuje tretí subjekt, nezbavuje žalovaného povinnosti vypočítať poistné v správnej výške.
Poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška
poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočnýchtechnických rezerv. Žalovanému vznikla povinnosť doplniť výšku technických rezerv, avšak tento sa
snaží uvedené povinnosti realizovať na ťarchu svojich klientov. Povinnosť doplniť výšku technických
rezerv však v nijakom prípade neznamená, že by poistné bolo pre rozpor so zákonom od počiatku

absolútne neplatné. Ak by boli poistné zmluvy s nesprávne určeným poistným neplatné, bolo by
predsa zbytočné dopĺňať výšku technických rezerv, vzťahujúcim sa k týmto zmluvám. Žalobca preto
argumentáciu žalovaného o tom, že ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy
považuje za scestnú.

5. Žalobca taktiež poukázal na veľké množstvo súdnych rozhodnutí vo vzťahu k žalovanému, v ktorom
súdy dospeli k záveru, že právny úkon uzavretý stranami sporu je riadne a platne uzavretý, a to aj napriek
tomu, že poistné nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami. Poukázal aj na to,
že poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť
ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj Všeobecné poistné podmienky v
tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené.

6. Žalobca ďalej uviedol, že nemohlo dôjsť ani k redukcii poistnej zmluvy, pretože k redukcii môže dôjsť
v prípade, ak poistné nie je platené. V tomto prípade žalobca poistné platil riadne a v plnej výške.

7. Žalovaný namietal absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého, ak právny úkon svojim obsahom odporuje zákonu, tak je neplatný, pričom túto
nezákonnosť poistného odvodili konkrétnymi listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím Ministerstva financií
SR z roku 1995, ktorým sa žalovanému povolilo podnikanie v poistení v súlade so zák. č. 24/1991 Zb.. V
odôvodnení tohto rozhodnutia bolo konštatované, že poistné podmienky, ako aj obchodný plán, ktorého
súčasťou je samotné poistenie, jeho výška, ako aj sadzby sú plne v súlade s uvedeným citovaným

zákonom o poisťovníctve. Zároveň poukázal na to, že žalobca uzavrel poistenie typu UDP-K. Taktiež
poukázal na to, že z listu Národnej banky Slovenska č. ODO-7467/2012 vyplýva, že orgán štátneho
dozoru nad poisťovníctvom do roku 2002 sadzby poistného, predtým výšku samotného poistného
schvaľoval, čím sa stali pre poisťovňu záväznými. Z listu Národnej banky Slovenska č. ODO-1307/2013
vyplýva,žetietokalkulácieasadzbypoistnéhoprepoistenietypuUDP-Kboloprežalovanéhozáväzným.

Taktiež poukázal na Protokol č. ODO-12990/2007, z ktorého vyplýva, že poistenie typu UDP-K, čo sa
týka výšky poistného bolo schválené nesprávne. Túto nesprávnosť a nezákonnosť, resp. rozpor so zák.
č. 24/1991 Zb. konštatujú i samotní zamestnanci Národnej banky Slovenska, čo vyplýva z Notárskej
zápisnice zo dňa 2.6.2008. Tieto listinné dôkazy vo svojich vzájomných súvislostiach preukazujú v
prvom rade tú skutočnosť, že rozhodnutie, ako aj výška poistného plnenia bola stanovená v samotnom

rozhodnutí Ministerstva financií SR z roku 1995, ktoré boli výsledkom určitého schvaľovacieho procesu
a tento výsledok schvaľovacieho procesu bol pre žalovaného záväzný a nemohol sa od neho odchýliť.
Z toho vyplýva jednoznačný záver, že iba také poistné môže byť zákonné, ktoré je schválené v súlade
s uvedeným zák. č. 24/1991 Zb.. Z týchto listinných dôkazov ďalej vyplýva, že samotné poistenie typu
UDP-K, aké mal uzavreté aj žalobca bolo schválené v rozpore s týmto zákonom, a preto je v tejto časti

nezákonné.

8. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca neplatil jednotlivé splátky poistného v dohodnutých termínoch,
tým boli naplnené právne predpoklady článku 9 ods. 2.6 poistných podmienok z roku 1995 čoho
dôsledkom by mala byť redukcia poistného plnenia a v takom prípade žalobca nemá nárok na celú

žalovanú sumu.

9. Žalobca do spisu doložil návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX podpísaný stranami
dňa 12.7.2000, ako aj potvrdenie žalovaného o uzavretí poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX so začiatkom
poistenia 13.7.2000 a koncom poistenia 13.7.2015. Výška poistného pre prípad smrti a dožitia bola

dohodnutá na 776,-Sk (25,76 EUR), poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá vo výške 112.300,-Sk
(3.727,68 EUR) a pre prípad dožitia vo výške 169.500,-Sk (5.626,37 EUR). Doba platenia poistného bola
dohodnutá na 10 rokov. Žalobca mal poistné platiť mesačne poštovou poukážkou. Ďalej doložil žiadosť
žalovaného zo dňa 12.8.2015 o vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu na výplatu poistného
plnenia a poistky. K tomu pripojil Nárokový list vyplnený a podpísaný žalobcom dňa 25.8.2015. Doložil aj

žiadanku o zmenu údajov v poistnej zmluve zo dňa 27.1.2016, ktorou požiadal žalovaného o urgentné
vyplatenie poistnej sumy po dožití, pričom všetky potrebné doklady k likvidácii doručil už 27.8.2015.10. Doložené boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie žalovaného platné pre poistné
zmluvyuzavretéod1.6.1995.Podľačlánku8bod3Všeobecnýchpoistnýchpodmienokpoistnézaďalšie
poistné obdobia je splatné vždy v prvý deň príslušného poistného obdobia.

11. V článku 9 odsek 2 je uvedené, že ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej
výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty:
a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia,
sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom

(redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti
platiť ďalšie poistné,
b) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené za prvý rok poistenia a
rizikové poistenie zaniká bez náhrady.

12. Podľaodseku6citovanéhočlánku,zníženúpoistnúsumu,zníženýdôchodokaleboskrátenúpoistnú

dobu a výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad.

13. Žalovaný do spisu doložil aj Platobný kalendár pre poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou
preukázal, ako žalobca platil jednotlivé splátky poistného za obdobie od 13.7.2000 do 13.6.2010. Z
platobného kalendára vyplýva, že spolu malo byť do zániku poistného vyplatených 3.425,67 EUR,

žalobca zaplatil 3.425,67 EUR. Na poistnom teda žalovanému nedlhoval nič. Z platobného kalendára
ďalej vyplýva, že žalobca mal platiť mesačné poistné vždy do 13. dňa príslušného mesiaca. Poistné platil
síce každý mesiac, ale v rôznych dňoch, teda nepravidelne.

14. Žalovaný do spisu doložil aj rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 30.5.1995, ktorým

bolo žalovanému udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve. K tomu doložil aj odpoveď
Národnej banky Slovenska zo dňa 2.12.2013 na otázky Arbitrážneho súdu Košice, s.r.o., v ktorom
sa uvádza, že súčasťou povolenia udeleného rozhodnutím Ministerstva financií SR boli schválené
aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Kalkulácie a sadzby poistenia UDP-K boli
odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak

stali pre poisťovňu záväznými. Ďalej sa tam uvádza, že Národná banka Slovenska v rámci výkonu
dohľadu zistila, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet
poistného a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaviazala plniť v prípade
nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla
ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti

poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie Ministerstva financií SR vo vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne
neplatným.

15. Do spisu bol doložený aj Protokol Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného v Prvej česko-
slovenskej poisťovni Rapid a.s. č. ODO-12990/2007 z októbra 2007, v ktorom sa okrem iného uvádza,

že skupina dohľadu zistila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-
matematickými metódami a výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých
produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaviazal plniť v prípade
nastania poistnej udalosti. Národná banka odporučila upraviť dokument poistno-matematické modely
produktov životného poistenia tak, aby zobrazoval skutočné kalkulačné vzorce na výpočet poistného a

technických rezerv. K tomu žalovaný priložil list Národnej banky Slovenska zo dňa 15.2.2008 označený
ako Skončenie dohľadu na mieste, v ktorom Národná banka Slovenska uložila žalovanému prijať a
splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade. Zároveň Národná
banka Slovenska listom zo dňa 18.3.2008 predĺžila lehotu na prijatie opatrení na odstránenie a nápravu
nedostatkov zistených pri kontrole.

16. Žalovaný do spisu doložil aj znalecký posudok č. 4/2008 vyhotovený spoločnosťou AUDIT - POL
s.r.o. vo veci náhrady škody a ušlého zisku, Notársku zápisnicu č. N 29/2008, Nz 23331/2008 napísanú
dňa 2.6.2008 notárskym kandidátom Mgr. Vojtechom Kavečanským, ktorou osvedčil právne významnú
skutočnosť a priebeh deja v sídle Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. v súvislosti s výkonom

dohľadu na mieste Národnou bankou Slovenska.

17. Do spisu bol doložený aj Protokol o kontrole vykonaný Ministerstvom financií SR u žalovaného v
čase od 9.6.1999 do 25.6.1999, v ktorom sa konštatuje, že neboli zistené žiadne závažné nedostatky.Matematické rezervy poisťovňa určuje na základe poistno-matematických metód, výpočet je v súlade s
obchodným plánom poisťovne, ale vykazovanie nie je správne.

18. Predložil aj odborný článok na výpočet redukcie poistenia a výňatok z vyhlášky MF č. 49/1964 Zb.
o poistných podmienkach pre poistenie osôb, kde v § 12 ods. 3 sa uvádza, že k redukcii dôjde prvého
dňa po lehote, uplynutím ktorej poistenie inak zaniká pre neplatenie poistného.

19. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, poistnou

zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v
zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,
je povinná platiť poistné.

20. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred

uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

21. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

22. Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

23. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

24. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude

zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

25. Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné
prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

26. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

27. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s

ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

28. Podľa § 801 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2002, poistenie zanikne takisto tým, že
poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov, alebo
poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty

možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená
len časť poistného.

29. Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2003, poistenie zanikne aj tak, že
poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo

dňa jeho splatnosti.

30. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2003, poistenie zanikne aj tak, že
poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy
poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva

poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola
zaplatená len časť poistného.31. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku
poistenia.

32. Podľa § 804 Občianskeho zákonníka poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých
prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre
neplatenie poistného, a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

33. Podľa § 12 ods. 1 vyhl. Ministerstva financií č. 49/1964 Zb., ak bolo v poistení s bežným poistným

zaplatené poistné aspoň za prvé dva roky poistenia a v poistení pohrebu aspoň za prvé poistné obdobie,
a ak nebolo poistné za ďalšiu dobu zaplatené v lehote ustanovenej § 359 Občianskeho zákonníka, ani
v lehote predĺženej podľa § 11, premieňa sa poistenie na poistenie so zníženou poistnou sumou, so
zníženým dôchodkom (redukcia poistnej sumy alebo dôchodku), alebo so skrátenou poistnou dobou
(redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné. Poistenie pre prípad smrti, ktoré
bolo dojednané na presne určený počet rokov, ako aj úrazové poistenie pre neplatenie poistného však

zanikajú.

34. Podľa § 12 ods. 2 cit. vyhl., ak nie je dohodnuté inak, skracuje sa pri poistení pohrebu poistná doba
a pri ostatných poisteniach znižuje sa poistná suma (dôchodok).

35. Podľa § 12 ods. 3 cit. vyhl. k redukcii dôjde prvého dňa po lehote, uplynutím ktorej poistenie inak
zaniká pre neplatenie poistného.

36. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

37. Podľa § 37 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v

omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

40. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť

iba písomne.

41. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.

42. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného do 31.10.2008, nekalé
obchodné praktiky sú zakázané.

43. Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak:
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

44. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase vzniku žalovaného,
na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo poisťovacieho spolku so sídlom na
území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom preúzemie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní
najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení.

45. Podľa § 9 ods. 3 cit. zák. povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov, prípadne z
ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné odborné predpoklady
na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú zodpovedajúcim
spôsobom zabezpečené, alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť
svoje záväzky z poistných vzťahov.

46. Podľa § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení od 1.5.2004, poisťovňa a pobočka
zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód
tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

47. Podľa § 35 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve v znení od 1.4.2008, poisťovňa a pobočka
zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód
tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky
zahraničnej poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv.

48. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 12.7.2000 Poistnú
zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX, so začiatkom poistenia 13.7.2000, koncom poistenia 13.7.2015, ktorá
bola uzatvorená pre prípad smrti a dožitia s tým, že v prípade smrti poisťovňa vyplatí sumu 112.300,-Sk
(3.727,68 EUR) a v prípade dožitia vyplatí sumu 169.500,-Sk (5.626,37 EUR). Žalobca sa zaviazal platiť
mesačne poistné vo výške 776,-Sk (25,76 EUR) počas prvých desiatich rokov poistenia. Po uplynutí

poistnej doby žalovaný ani na výzvu žalobcu poistné plnenie žalobcovi nevyplatil.

49. Je zrejmé, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím poistnej zmluvy občiansko -právny vzťah, na
ktorý je potrebné aplikovať ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle týchto ustanovení je
potrebné posúdiť aj obsah poistnej zmluvy, ktorý je určený právami a povinnosťami zmluvných strán a

podľa toho posúdiť nárok žalobcu. Poistná zmluva v zmysle ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka
je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej
strane fyzická osoba alebo právnická osoba ako poistník. Súd zároveň predmetnú zmluvu uzavretú
medzi účastníkmi konania posúdil aj v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako zmluvu
spotrebiteľskú, vzhľadom na povahu účastníkov konania, kde žalovaný v tomto zmluvnom vzťahu koná

v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a zároveň obsah zmluvy, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohol
žalobca v žalovaným vopred pripravenom návrhu na uzavretie poistnej zmluvy individuálne ovplyvniť a
mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto podobe uzavrie alebo nie.

50. Súd predovšetkým skúmal platnosť zmluvy o poistení, ktorá je predmetom tohto konania z hľadiska
jej prípadnej absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný súd prihliadať zo svojej úradnej povinnosti a
skonštatoval, že v tomto konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, nakoľko
táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka a ani v rozpore s iným zákonom
platným v čase jej uzavretia. Súd nezistil, ani že by táto zmluva svojim účelom zákon obchádzala

a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa
príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka upravujúcich neplatnosť právnych úkonov. Súd mal teda za to, že poistná
zmluva pre produkt UDP-K č. XXXXXXXXXX bola uzavretá platne, a teda predmetný poistný vzťah
medzi účastníkmi konania sa spravuje touto poistnou zmluvou, príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka upravujúcimi poistné zmluvy, ako aj Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné
poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995.

51. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody zániku poistenia, ktoré možno aplikovať na predmetnú poistnú zmluvu,
tie sú upravené v ustanoveniach Občianskeho zákonníka - konkrétne v ust. § 800 - výpoveďou, § 801 - v

dôsledku nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie alebo nezaplatenia jednorazového poistného
do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti, § 802 - odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo
odmietnutím plnenia zo stany poistiteľa. Táto zákonná úprava bola premietnutá aj do Všeobecných
poistných podmienok. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi v tomto konaní másúd za to, že k zániku poistenia nedošlo žiadnym z týchto spôsobov. V § 800 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je upravené právo každého z účastníkov poistnej zmluvy vypovedať túto zmluvu do dvoch
mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Toto zákonné ustanovenie bolo zakotvené aj do Všeobecných

poistných podmienok k poistnej zmluve. V tomto prípade k zániku poistenia týmto spôsobom - z
dôvodu výpovede niektorého z účastníkov konania nedošlo. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu
nezaplatenia poistného v zmysle ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo ani žiadnym z účastníkov
nebolo tvrdené. Súd ani nezistil, že by k zániku poistenia došlo v zmysle ust. § 802 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Nebolo zistené, že by žalovaný ako poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpil z dôvodu vedomého

porušenia povinností uvedených v ust. § 793 Občianskeho zákonníka (povinnosť poistníka odpovedať
pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúceho sa dojednávania poistenia). Taktiež
nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovaného v zmysle ust. § 800 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

52. Súd ani nezistil, že by v tomto prípade došlo k zániku poistenia, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy

medzi účastníkmi konania na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov.

53. K zrušeniu poistnej zmluvy nedošlo ani odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 497 Občianskeho
zákonníka, ktoré bolo prevzaté do Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre poistné
zmluvy uzavreté od 1.6.1995 do článku 3 bodu 8 týchto poistných podmienok, podľa ktorých môže

poisťovňa, ako aj poistník v prvých dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy odstúpiť od poistnej zmluvy
bez udania dôvodu. Takisto nedošlo ani k zrušeniu poistenia v zmysle ust. § 570 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom. Súd zároveň zistil, že k zániku poistenia nedošlo ani na základe vzájomnej dohody strán
sporu, ako je to uvedené v § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

54. Žalovaný taktiež tvrdil, že poistné v poistnej zmluve uzatvorenej so žalobcom bolo od počiatku
určené v rozpore so zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že
bolo neplatné. Poistné je pritom podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Ak je teda neplatná podstatná
náležitosť poistnej zmluvy, má to za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy.

55. Pokiaľ boli u žalovaného v rámci vykonaného dohľadu zistené nedostatky, ktoré sú zachytené
v Protokole o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007, ktorý žalovaný súdu predložil, a ktoré
spočívali v tom, že poistné podľa príslušných poistno-matematických metód v prípade poistenia UDP-K
nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia, podľa názoru súdu nemožno dôsledky takýchto pochybení

zo strany žalovaného prenášať na druhého účastníka právneho vzťahu, v tomto prípade na žalobcu
ako spotrebiteľa. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku
poistného vypočítal a navrhol nesprávne v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami,
je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá
reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj Všeobecné

poistné podmienky v takom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade
teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru, alebo faktická nemožnosť
plniť pre objektívne príčiny. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne
vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to
neznamenalozánik nárokuzozmluvy,ktoroujeviazaný,alevznikjejnárokuvočištátunanáhraduškody

(vzniknutej po splnení jeho záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom
tohto konania. Súd má jednoznačne za to, že žalovaný je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu
dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli
dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt
servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných

vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia
možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť uzavretých poistných zmlúv. Nevyplýva to z textu Protokolu
NBS, ide len o účelový výklad žalovaného. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom
prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 Občianskeho zákonníka pre dodatočnú nemožnosť plnenia
nenastal.

56. Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol uzatvorením poistnej zmluvy dňa 12.7.2000. V tom
čase platné znenie § 788 Občianskeho zákonníka neobsahovalo ustanovenie o tom, aké náležitosti
má obsahovať poistná zmluva. Občiansky zákonník platný v tom čase obsahoval len rámcovú úpravupoistného práva, a to spoločné ustanovenia pre všetky druhy poistenia (§ 788 - § 805) a základné
ustanovenia pre jednotlivé druhy poistenia (§ 806 - § 828). Podrobnejšiu úpravu poistenia vyplývajúcu
zo spoločných ustanovení pre všetky druhy poistenia a zo základných ustanovení pre jednotlivé druhy

poistenia robia poistné podmienky, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva. Podľa § 11 ods. 1 zák. č.
24/1991 Zb. o poisťovníctve, všeobecné poistné podmienky vypracúva poisťovňa, ktorá ich musí priložiť
už k žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania. Poistná zmluva by bola neplatná, keby
jej súčasťou neboli poistné podmienky, alebo by jej súčasťou boli poistné podmienky, ktoré neboli
schválené dozorným orgánom. V takom prípade by išlo o absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy, pretože

ide o obligatórnu časť poistnej zmluvy. V tomto prípade Všeobecné poistné podmienky boli súčasťou
uzatvorenej poistnej zmluvy medzi stranami sporu. Aj táto podmienka platnosti zmluvy bola dodržaná.

57. Súd taktiež poukazuje na časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2Co/22/2012 zo dňa 14.3.2013, v ktorom uvádza, že skutočnosť, že Ministerstvo financií v roku 1995
schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy medzi

týmito účastníkmi, lebo išlo o vzťah medzi inými subjektami. V odôvodnení rozhodnutia taktiež uviedol,
že z ust. § 70a zák. č. 186/2004 Z.z., podľa ktorého sú poisťovne povinné zosúladiť svoje právne pomery
s ustanoveniami zákona najneskôr do 30.4.2005, nemožno usúdiť, že sa môžu upraviť inak právne
vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a boli upravené dohodou strán. Podľa odvolacieho
súdu, aj podľa ust. § 67 uvedeného zákona, vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Na týchto právnych
predpisoch a z nich vyplývajúcich skutočností nemôže podľa neho nič zmeniť ani záver Národnej banky
Slovenskaovykonanomdohľadeotom,abyvýškapoistnéhozabezpečovalatrvalúsplniteľnosťvšetkých
záväzkov, nemôže zaväzovať účastníkov spätne ani riešiť ich právne vzťahy vzniknuté ešte v roku 2000.

58. Žalovaný sám vyhotovil Všeobecné poistné podmienky. Tieto boli nepochybne jedným z
rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzatvoreniu zmluvy s ním. Žalovaný pritom podcenil
tvorbu dodatočných technických, či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo
však odmieta niesť podnikateľské riziko.

59. Súd po preskúmaní zmluvy z dôvodu namietanej absolútnej neplatnosti
konštatuje, že táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka ani v rozpore s
iným zákonom platným v čase jej uzavretia. Zmluva svojim účelom zákon neobchádza a z vykonaného
dokazovania ani nevyplynulo, že by tu boli iné dôvody jej neplatnosti. Podľa názoru súdu sa jedná o
riadnu a platnú právnu zmluvu, na základe ktorej sú jej účastníci viazaný jej obsahom.

60. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca poistné platil pravidelne oneskorene, o čom mal svedčiť platobný
kalendár pre jeho poistnú zmluvu. V tejto súvislosti poukázal na článok 9 bod 2 pôvodných Všeobecných
poistných podmienok, kde je zakotvená redukcia poistného v dôsledku neplatenia poistného v plnej
výške a v dojednanej lehote. Podľa názoru žalovaného, ak teda poistník neplatil poistné v stanovenej

lehote, teda včas, tak dochádzalo
k dôsledkom podľa článku 9 odsek 2, 6 poistných podmienok, avšak nie ako dôsledok prejavu vôle,
teda výkonu práv poisťovne, ale automaticky z textu týchto štátom schválených poistných podmienok
k redukcii.

61. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 12 ods. 3 vyhlášky Ministerstva financií č. 49/1964
Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, podľa ktorého k redukcii dôjde prvého dňa po lehote
uplynutím, ktorej poistenie inak zaniká pre neplatenie poistného. Aj keď ide už o neplatnú právnu normu,
je v nej presne uvedený spôsob, kedy dochádza k redukcii poistenia. Viaže sa na zánik poistenia.

62. Zánik poistenia pre neplatenie poistného je upravený v § 801 Občianskeho zákonníka. Žalobca platil
mesačné splátky poistného od júla 2000 do júna 2010. § 801 Občianskeho zákonníka bol od 1.1.2003
novelizovaný. Do 31.12.2002 platil v nasledovnom znení: „Poistenie zanikne takisto tým, že poistné za
prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov, alebo poistné za
ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno

dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť
poistného“. Od 1.1.2003 je účinné nasledovné znenie § 801 ods. 1: „Poistenie zanikne aj tak, že poistné
za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho
splatnosti“. § 801 ods. 2 znie: „Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolozaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného“.

63. Ako to vyplýva z prehľadu platieb poistného žalobcu, ani v jednom mesiaci nebola splnená
podmienkanazánikpoistenia,atoanidonovelyaaniponovele§801Občianskehozákonníka.Nemohlo
teda dôjsť v zmysle článku 9 bod 2 poistných podmienok platných v čase uzatvorenia zmluvy k redukcii
poistnej zmluvy.

64. Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva medzi stranami sporu bola platná, skončila sa uplynutím času
13.7.2015, pričom neboli splnené podmienky na jej redukciu, žalovaný bol povinný vyplatiť žalobcovi
poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 5.626,37 EUR. Keďže toto poistné mu nevyplatil, súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu.

65. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

66. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

67. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania

po 31. januári 2013.

68. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 15.10.2015 až do zaplatenia
vo výške 5,05 % ročne podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013.

69. Keďže záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 1. februárom 2013, mohol žiadať výšku
úrokov z omeškania podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013. Pretože výšku úroku z omeškania
žiadal priznať podľa Nariadenia vlády účinného od 1.2.2013, čo je menej ako mohol žiadať, súd mu
priznal úrok z omeškania podľa jeho návrhu.

70. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

71. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 15.10.2015 do zaplatenia. Odôvodnil to tým, že koniec

poistenia bol dohodnutý na deň 13.7.2015. Dňa 12.8.2015 bol žalobca žalovaným vyzvaný na vyplnenie
a spätné zaslanie Nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky. Žalobca tento Nárokový
list vyplnil dňa 25.8.2015 a doručil ho žalovanému 27.8.2015. Žalovaný však nevykonal šetrenie bez
zbytočného odkladu, a to ani do jedného mesiaca, t.j. do 27.9.2015.

72. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

73. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

74. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca
po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na
požiadanie primeraný preddavok.

75. Poistná udalosť - dožitie nastalo dňa 13.7.2015. Po výzve žalovaného, žalobca zaslal žalovanému
vyplnený Nárokový list na výplatu poistného plnenia a poistky dňa 27.8.2015. Žalovaný žiadnym
spôsobom súdu neozrejmil skutočnosť, prečo nemohol skončiť vyšetrenie do jedného mesiaca po tom,
keď sa dozvedel o poistnej udalosti. Súd je toho názoru, že žalobcom poskytnutá lehota do 14.10.2015bola dostatočná na plnenie. Preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu s istinou aj požadovaný
zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania od 15.10.2015 až do zaplatenia.

76. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

78. Pretože vo veci mal v plnom rozsahu úspech žalobca, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania
v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(ust. § 366 CSP).