Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Andrea Vyskočová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112205202
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2112205202.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: BMTECHSTAV, s.r.o., J. Ťatliaka
1785/6, Dolný Kubín, IČO: 46 189 866, právne zastúpený: JUDr. Jozef Jaško, advokát, Hviezdoslavova
3, Prievidza proti žalovanému: AKCIAS, družstvo, Hlavná 29, Trnava, IČO: 44 165 714, o zaplatenie
10.679,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa

29.04.2015 č.k. 1Cb/113/2012-180 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.04.2015 č.k. 1Cb/113/2012-180 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.679,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 %

ročne zo sumy 2.105,80 eur od 16.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 459 eur od 01.11.2011 do zaplatenia,
zo sumy 1.116,80 eur od 01.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 5.161,20 eur od 01.12.2011 do zaplatenia,
zo sumy 638,50 eur od 01.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 868,80 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, zo
sumy 329,50 eur od 16.12.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 358, § 365 ods. 1, §

369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 373, § 379 Obchodného
zákonníka.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol obchodno-právny záväzkový
vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o dielo podľa obchodného zákonníka, podľa ktorej si žalobca
splnil zmluvnú povinnosť dodať žalovanému stavebné práce, keď žalovaný dohodnutú cenu vo výške
uplatnenejpohľadávkyvlehotesplatnostineuhradil,stým,ženároknazaplatenieuplatnenejpohľadávky

medzi stranami sporu nebol sporný. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal už len obranou žalovaného
založenou na vznesenej námietke splatenia uplatnenej pohľadávky v predmetnom konaní žalobcom a
to vzájomným zápočtom. Žalovaný v konaní prezentoval existenciu svojej pohľadávky voči žalobcovi v
sume 20.000 eur, ktorá mala predstavovať zaplatenú zmluvnú pokutu svojmu obchodnému partnerovi,
ktorá pohľadávka tak vo vzťahu k žalobcovi predstavuje výšku škody, ktorá žalovanému vznikla v
príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalobcu tým, že nevykonal dohodnuté stavebné

práce v stanovenom termíne.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že existencia tvrdenej vzájomnej pohľadávky žalovaného, teda
ako pohľadávky uplatnenej titulom náhrady škody z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu v príčinnej
súvislosti s čím mu vznikla škoda predstavujúca zaplatenú zmluvnú pokutu zmluvnému partnerovi,
z dôvodu prerušenia prác na stavbe zo strany žalobcu, nebola v konaní preukázaná. Žalovaný
nepreukázal súdu dostatočným spôsobom zákonné predpoklady vzniku tvrdenej vzájomnej pohľadávky.

Žalobca ako zhotoviteľ bol na uvedenej stavbe dodávateľom prác (subdodávateľom) pre žalovaného,ktorý bol dodávateľom prác pre spoločnosť SEVEDON s.p.r.l. a tá bola dodávateľom prác pre spoločnosť
Manie Tout Sprl.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nemožno ustáliť splnenie podmienok vzniku

zodpovednosti žalobcu za škodu, pretože nemožno mať za to, že žalovanému vznikla škoda vo výške
zmluvnej pokuty, fakturovanej mu zmluvným partnerom v súvislosti s porušením povinnosti žalobcu
dodať v dojednanej lehote 24 mesiacov práce, na ktoré sa zaviazal v zmluve o dielo. Z predloženej
objednávky je zrejmé, že žalobca mal vykonávať práce ako dodávateľ prác pre spoločnosť žalovaného a
tentobolsubdodávateľomprespoločnosťSEVEDONs.p.r.l.. Vdanomprípadevšaknebolopreukázané,

že by medzi spoločnosťou žalovaného a spoločnosťou SEVEDON s.p.r.l. bola dohodnutá pre prípad
porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, ktorú by si následne žalovaný mohol uplatniť voči
žalobcovi titulom náhrady škody. V danom prípade nešlo zo strany žalovaného priamo o subdodávku
pre obchodného partnera Manie Tout Sprl, ktorá mu fakturovala zmluvnú pokutu v zmysle článku
8 subdodávateľskej zmluvy, ale ako bolo uvedené pre spoločnosť SEVEDON s.p.r.l.. Žalovaný ani
nepredložil dôkaz o tom, že by ho jeho zmluvný partner vyzval na úhradu zmluvnej pokuty v uvedenej

výške, a že by túto následne uhradil, pričom sama štatutárna zástupkyňa žalovaného uviedla, že táto
nebola uhradená v celom rozsahu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaným vymedzené skutkové
tvrdenia a dôkazný stav nepreukázali vznik škody. Tým, že neboli splnené zákonné predpoklady pre
vznik nároku na náhradu škody a to vznik a výška škody, tak následne nemohla byť preukázaná ani
príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vzniknutou škodou.

Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by žalovanému vznikla pohľadávka spôsobilá na započítanie
s pohľadávkou žalobcu, a že by započítaním tieto pohľadávky zanikli.
Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že
zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať
popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr, a preto uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške uplatnenej navrhovateľom 6 %
ročne zo sumy 2.105,80 eur od 16.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 459 eur od 01.11.2011 do zaplatenia,
zo sumy 1.116,80 eur od 01.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 5.161,20 eur od 01.12.2011 do zaplatenia,
zo sumy 638,50 eur od 01.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 868,80 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, zo
sumy 329,50 eur od 16.12.2011 do zaplatenia. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že faktúry boli

žalovanému doručené do vlastných rúk, pričom žalovaný sumu ani splatnosť pri ich prevzatí nenamietal,
rovnako splatnosť faktúr nenamietal ani v písomnom podaní zo dňa 02.01.2012 adresovanom žalobcovi
a tvrdenia žalovaného na pojednávaní o dojednanej štyridsaťpäťdňovej splatnosti súd považoval za
účelové.
Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.,

pretože o nich nebolo možné rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nakoľko v danej veci
bolo potrebné najskôr rozhodnúť o svedočnom a až následne o náhrade trov, ktoré vzniknú štátu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne

posúdil a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej.
Odvolateľ poukázal na to, že žalobca žiadal zaplatiť cenu za dodané stavebné práce, ktoré boli vykonané
v Belgicku pre belgickú spoločnosť a svoj nárok odôvodnil údajne zo zmluvy o dielo.
Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného, ani právne nezdôvodnil,

podľa ktorých právnych noriem postupoval pri posudzovaní zmluvného vzťahu, ktorý bol predmetom
žaloby. Z rozhodnutia súdu nie je možné zistiť, na základe akých právnych ustanovení súd rozhodol,
keď návrhu vyhovel.
Vzhľadom k tomu, že práce mali byť vykonané v inom členskom štáte Európskej únie a objednávka
bola formulovaná ako práce pre belgickú spoločnosť SEVEDON s.p.r.l. , bolo potrebné skúmať, podľa

akého práva bude súd rozhodovať a ďalej bolo potrebné skúmať, či žalovaný je v danom spore pasívne
legitimovaný s poukazom na nariadenie Rady č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach označované ako Brusel I. Postup pri určovaní súdnej príslušnosti
sa riadi tromi okruhmi. Pokiaľ nie je vhodné použiť ani O.s.p. ani zákon o medzinárodnom práve
súkromnom, príslušnosť súdov sa bude spravovať nariadením Brusel I.

V zmluvných veciach sa príslušnosť súdu bude odvíjať od miesta zmluvného plnenia, to znamená, kde
sa plnenie uskutočnilo, alebo uskutočniť malo.
K pochybnostiam o preskúmateľnosti napadnutého rozsudku prispel samotný súd, keď neskúmal a vo
svojom rozhodnutí nevyhodnotil, či skutočne boli práce žalobcom vykonané v akom rozsahu a pre kohoboli vykonané. Súd prvej inštancie uviedol, že neuznal obranu žalovaného spočívajúcu v kompenzačnej
námietke, avšak na zdôraznenie svojho rozhodnutia uviedol, že k tomuto rozhodnutiu dospel z dôvodu,
že práce mali byť vykonané pre SEVEDON s.p.r.l. sídlo v Belgicku a ďalej uviedol, že sa jednalo o

subdodávku pre spoločnosť Manie Tout sprl rovnako so sídlom v Belgicku, ktorá spoločnosť fakturovala
zmluvnú pokutu pre spoločnosť SEVEDON s.p.r.l.. Citované dôvody rozsudku skôr dosvedčujú tvrdeniu,
že žalovaný ako sprostredkovateľ objednal práce pre spoločnosť SEVEDON s.p.r.l., pre ktorú žalovaný
ako sprostredkovateľ dojednal práce zo strany žalobcu.

4.Žalovanývovyjadreníkodvolaniunavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdil,nakoľkosúd
prvej inštancie vec správne právne posúdil. Medzi stranami sporu bola konkludentne uzavretá zmluva o
dielo, čo nebolo v konaní sporné, na základe žalobcom vystavených faktúr po vykonaní prác malo dôjsť
zo strany žalovaného k ich úhrade. Aj zo subdodávateľskej zmluvy predloženej žalovaným medzi Manie
Tout sprl so sídlom v Bruseli a AKCIAS, družstvo vyplýva, že Manie Tout sprl ako hlavný zhotoviteľ uhradí
cenu za vykonané práce AKCIAS, družstvu ako subdodávateľovi. Ten mal následne z uhradenej ceny

splniť svoje záväzky voči svojim zmluvným partnerom, okrem iného aj voči žalobcovi článok 4 zmluvy.
Žalobca má vedomosť, že hlavný zhotoviteľ si svoje záväzky voči žalovanému splnil v celom rozsahu,
pokiaľ ide o práce vykonané žalobcom. Rovnako má vedomosť aj o tom, že nie je jediným subjektom,
ktorému žalovaný neuhradil cenu diela. Počas trvania zmluvného vzťahu neboli zo strany žalovaného
vytýkané žalobcovi žiadne vady diela, ani mu neboli vrátené faktúry na prepracovanie. Pokiaľ si žalovaný

v konaní uplatňoval náhradu škody, mal preukázať porušenie právnej povinnosti, výšku škody, zavinenie
a príčinnú súvislosť. Aj keď sa v obchodnoprávnych vzťahoch vychádza z objektívnej zodpovednosti
je nevyhnutné preukázať výšku škody a protiprávne konanie žalobcu, keď dôkazná situácia zaťažuje
každého účastníka konania.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,

vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je
namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane závislého
výroku o trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný si objednal stavebné práce
u žalobcu ako dodávateľa, keď práce sa mali realizovať v Bruseli s tým, že žalovaný mal uzavretú zmluvu
so spoločnosťou Manie Tout sprl, teda dielo v Bruseli bolo vykonávané pre spoločnosť Manie Tout sprl.

Z uvedeného vyplýva, že právny vzťah, ktorý je predmetom konania obsahuje medzinárodný prvok v
mieste zmluvného plnenia.
Žalobca je obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom na území Slovenskej republiky a
žalovaný je družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené je dôvodná námietka žalovaného, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej

inštancie vôbec nevyplýva, ako dospel k záveru, že mal právomoc vo veci rozhodnúť, a že na daný
právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia slovenského obchodného zákonníka, týkajúce
sa zmluvy o dielo, náhrady škody a započítania.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika je v zmysle zmluvy
o fungovaní EÚ a v zmysle ustanovenia článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992

Zbierky viazaná sekundárnymi právnymi aktami EÚ, ktoré majú aplikačnú prednosť pred zákonom.
Medzinárodnú právomoc súd určí podľa nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkoch v obchodných a v občianskych veciach, ďalej len nariadenie Brusel I. Keďže konanie
prebieha práve pred slovenským súdom, súd je nariadením Brusel I viazaný a musí ho použiť naurčenie medzinárodnej právomoci prednostne pred zákonom č. 97/1993 Zbierky o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom. Nariadenie Brusel I sa stalo pre Slovenskú republiku záväzným dňom
jej vstupu do EÚ, t.j. 01.05.2004.

Z objednávky na č.l. 98-99 vyplýva, že žalovaný ako odberateľ si objednal u žalobcu ako dodávateľa pre
spoločnosťSevedons.p.r.l.sosídlomBelgickoBrukseles1000ICOBE0456101126práce,keďpracovná
činnosť mala byť vykonávaná výlučne na území Belgického kráľovstva a to na dobu 24 mesiacov so
začiatkom pracovnej činnosti od 15.08.2011 do 15.08.2013.
Zo subdodávateľskej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Manie Tout Sprl. 52 Rue, Notre Dame

Dusomeil 1000 Brusel označenom ako hlavný zhotoviteľ a žalovaným označeným ako subdodávateľom
vyplýva, že predmetom zmluvy bolo definovanie podmienok, za ktorých na žiadosť hlavného
zhotoviteľa subdodávateľ zabezpečí úlohy pozostávajúce z vykonania prác v oblasti stavebníctva pre
objednávateľov hlavného stavebníctva, alebo preňho samého a pod jeho kontrolu. V článku 11 zmluvy
je uvedené, že táto zmluva podlieha belgickým zákonom, pričom však subdodávateľ musí dodržiavať
verejné predpisy vlastné každej krajine a tie ktoré sú platné v mieste výkonu prác. Každý spor v zmysle

článku 12, každý spor vzniknutý v priebehu alebo na konci tejto zmluvy bude riešiť obchodný súd v
Bruseli.

8. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu bez toho, aby dostatočne, presvedčivo

odôvodnil, prečo tak rozhodol, akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že mal právomoc vo veci
rozhodnúť a že aplikoval na daný zmluvný vzťah strán sporu slovenský obchodný zákonník, je rozsudok
súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ( s účinnosťou od 1.7.2016 § 220 C.s.p. )
nepreskúmateľný, nezrozumiteľný pre nedostatok dôvodov a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými
zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci

je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry
základných ľudských práv a slobôd.

9. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo

ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku
36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého

rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.

11. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v

dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

12. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie
a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu
nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom
prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok
a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude odôvodniť v súlade s ust. § 220 C.s.p. právomoc vo
veci rozhodnúť, odôvodniť určenie pre spor rozhodného práva, pričom musí postupovať spôsobom
uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v

zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.