Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/241/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411212934
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6411212934.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcov: 1/

W.. E. J., L.. XX.XX.XXXX, bytom L. J., L. XX/XX, 2/ W.. R. J., O.. G., L.. XX.XX.XXXX, bytom T.
Č.. XXX, obaja v konaní právne zastúpení JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s. r. o., so sídlom A.
Dubčeka 386/10, Žiar nad Hronom, proti žalovaným: 1/ C. Y., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. J., A..
G. X. XXXX/XX, 2/ S. Y., L.. 05.01.1963, bytom C., O. XX/XX/X, O., obaja v konaní právne zastúpení
Mgr. Marekom Parom, advokátom, Šancová 48, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 35.500,- € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 35.500,- €

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 02.12.2010 do zaplatenia, ako aj sumu 678,65 €, všetko
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

III. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žalobcovia žiadali od žalovaných zaplatenie sumy 35.500,- € s úrokom z omeškania
9 % ročne z tejto sumy od 31.10.2010 do zaplatenia, ako aj sumy 686,63,- € predstavujúcej 9 % ročný

úrok z omeškania zo sumy 32.380,- € od 02.12.2010 do 24.02.2011.

Žalobu odôvodnili tým, že so žalovanými ako predávajúcimi uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej
od nich odkúpili nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. L. J. vedené na LV č. XXXX a č. XXXX ako
stavba rodinného domu súp. č. XXXX s prislúchajúcimi pozemkami, a to za kúpnu cenu 147.000,- €.
V skutočnosti však dohodnutá kúpna cena tvorila sumu 182.500,- €, no v kúpnej zmluve bola uvedená
len suma 147.000,- €, a to na základe žiadosti žalovanej 1/, že pokiaľ by bola uvedená skutočná

cena, musela by platiť vysoké dane, pretože dom bol skolaudovaný pred menej ako piatimi rokmi pred
odpredajom. Realitná kancelária, ktorá predaj sprostredkovala preto vyhotovila znenie kúpnych zmlúv
na sumu 147.000,- €. Žalovaní 1/ a 2/ ako predávajúci dňa 06.08.2010 kúpne zmluvy aj podpísali,
pričom sa účastníci dohodli, že 09.08.2010 sa stretnú v Uni Credit banke E. J. na jej pobočke na K.
XX. Preto žalobcovia vybrali 06.08.2010 hotovosť 35.500,- € a na osobnom stretnutí v banke v J. dňa
09.08.2010 túto sumu odovzdali žalovaným bez prítomnosti iných osôb ako časť kúpnej ceny, ktorá
nebola uvedená v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy. Po podpise kúpnej a záložnej zmluvy v banke

im žalovaní odovzdali podpísané kúpne zmluvy a zároveň kľúče od nehnuteľností, aby ich mohli užívať
s tým, že následne z J. išli na kataster do Ž., kde osobne podali návrh na vklad záložného práva.Po vybavení formalít sa nasťahovali do nehnuteľností, no nepodarilo sa im zabezpečiť doplatenie
kúpnej ceny v dôsledku čoho potom žalovaní 1/ a 2/ od kúpnej zmluvy odstúpili. Dohodli sa, že bude
vyhotovená písomná zmluva na obnovenie pôvodného stavu a následne dôjde k odovzdaniu a prevzatiu

nehnuteľnostížalovanýmiabudeimpritomvrátenásuma35.500,-€,ktorúžalovaníprevzalimimokúpnej
ceny dohodnutej v zmluve. Dňa 26.10.2010 podpísali zmluvu o vrátení nehnuteľností pre nezaplatenie
celej kúpnej ceny, kde sa uviedla opätovne len kúpna cena 147.000,- € ako v pôvodnej kúpnej zmluve
s tým, že im bude vrátená časť kúpnej ceny 33.000,- €, ktorú už zaplatili (popri mimo zmluvy zaplatenej
sume 35.500,- €), a to do piatich dní od vydania rozhodnutia príslušnej správy katastra, pričom sa táto

suma zníži o sumu 620,- € ako paušálnu náhradu za užívanie nehnuteľností. Dňa 30.10.2010 sa stretli,
podpísali protokol o stave nehnuteľností, ktoré žalovaní prevzali naspäť, no nevrátili im sumu 35.500,- €.
Žalovaná 1/ ich ubezpečovala, aby sa nebáli, že prostriedky im vrátia, no najprv chce, aby bol vykonaný
spätný zápis v katastri nehnuteľností. Správa katastra rozhodla o povolení vkladu zmluvy o vrátení
nehnuteľností pre nezaplatenie celej kúpnej ceny, no vyplatené sumy 33.000,- € a 35.500,- € neboli
vrátené v dohodnutom termíne. Dňa 25.02.2011 im na účet bola vrátená suma 32.380,- €, no zvyšok v

sume 35.500,- im žalovaní nevrátili. Mailom aj listami následne kontaktovali žalovaných so žiadosťou
o vrátenie aj tejto sumy, no bezvýsledne. Naposledy pri telefonickom rozhovore žalovaná 1/ uviedla, že
si túto sumu necháva ako odškodné.

Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť poukazujúc predovšetkým na to, že

pokiaľ by im žalobcovia skutočne odovzdali sumu 35.500,- €, jej vrátenie mohlo byť uvedené v následne
uzavretej zmluve o vrátenie nehnuteľností spolu aj s čiastkou zaplatenej kúpnej ceny 33.000,- €, ktorú
žalobcom vrátili. Neexistoval dôvod, pre ktorý by v zmluve nemohla byť táto suma uvedená, práve
naopak aj v zmluve o vrátenie nehnuteľností sa uvádza kúpna cena 147.000,- € a z nej žalobcami
uhradená čiastka 33.000,- €. Počas celého konania namietali, že žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz

o tom, že by z ich strany došlo okrem prevzatia sumy 33.000,- € aj k prevzatiu žalobcami tvrdenej sumy
35.500,- €.

Súd oboznámil listinné dôkazy, ktoré účastníci konania predložili, resp. ktoré na ich návrh vyžiadal súd
(najmä výpisy z účtov žalovaných), vypočul samotných účastníkov konania a všetkých označených

svedkov okrem JUDr. T., ktorá sa písomne vyjadrila, že sa nedostaví na výsluch, nakoľko ako advokátka
poskytovala právne služby žalovaným a aj v prípade zbavenia mlčanlivosti žalovanými ako bývalými
klientmi, by mala právo odoprieť vypovedať pokiaľ by usúdila, že pozbavenie povinnosti zachovávať
mlčanlivosť je v neprospech klienta.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli kúpnu
zmluvu, na základe ktorej žalovaní 1/ a 2/ odpredali žalobcom 1/ a 2/ nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
k. ú. L. J. zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX ako rodinný dom súp. č. XXXX na súvisiacich parcelách.
V tejto kúpnej zmluve zavkladovanej katastrom pod č. E. XXX/XXXX a datovanej dňom 06.08.2010
je uvedená kúpna cena 147.000,- €, ktorú mali žalobcovia vyplatiť tak, že prvú časť kúpnej ceny vo

výške 33.000,- € zaplatia ihneď po podpise kúpnej zmluvy a zvyšok 114.000,- € bude uhradených z
hypotekárneho úveru, ktorý bude poskytnutý žalobcom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu kúpnej
zmluvy.

Žalobcovia aj pred súdom vypovedali, že na stretnutí dňa 09.08.2010 v pobočke Uni Credit banky v J.

odovzdali žalovaným čiastku 35.500,- €, ktorá na požiadanie žalovanej 1/ nebola uvedená ako súčasť
kúpnej ceny v uzavretej kúpnej zmluve.

Tak žalovaná 1/ ako aj jej manžel žalovaný 2/ vo svojich výpovediach popierali, že by uvedenú čiastku
od žalovaných dňa 09.08.2010, resp. inokedy prevzali.

V konaní potom bolo potrebné ustáliť, či skutočne (a potom kedy) došlo k odovzdaniu tejto peňažnej
čiastky žalovaným.

V občianskom súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v ust. § 132

Občianskeho súdneho poriadku, ktorý určuje, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom sa prihliada na všetko, čo počas konania
vyšlo najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.Aj keď je potom pravdivé tvrdenie žalovaných, že žalobcovia v konaní nepredložili žiaden priamy dôkaz
o tom, že by skutočne odovzdali žalovanú sumu 35.500,- € žalovaným, v konaní boli vykonané, dá sa
povedať nepriame dôkazy, z ktorých vyplynul logický reťazec, na základe ktorého možno spoľahlivo

dospieť k záveru, že táto čiastka skutočne bola zo strany žalobcov žalovaným odovzdaná na uvedenom
stretnutí dňa 09.08.2010 ako to bolo v konaní tvrdené.

Súd v tejto spornej skutkovej otázke vychádzal jednak z návrhu kúpnej zmluvy, ktorú vypracoval
pracovník realitnej kancelárie N. N., ktorý potvrdil v rámci svojej svedeckej výpovede, že bola najskôr

inzerovaná kúpna cena nehnuteľností niečo cez 200.000,- €, čo zodpovedá tvrdeniu žalobcov, že
pôvodne požadovaná inzerovaná cena bola 220.000,- €, následne sa svedok vyjadril, že pôvodne
bola dohodnutá účastníkmi kúpna cena nejakých 180.000,- €, čo bola prvá cena, neskôr sa tá cena
upravovala na 140.000,- až 150.000,- €, a to preto, lebo mu bolo povedané, že sa dohodli na takejto
cene, aby kúpna cena bola nižšia ako je skutočnosť. Nevedel povedať dôvody, prečo sa kúpna cena
znižovala, len sa domnieva, že kvôli daňovým veciam.

Ďalej súd vypočul pracovníka banky Uni Credit J. I. F., ktorý potvrdil zhodné tvrdenie oboch sporových
strán,ženastretnutívJ.dňa09.08.2010ichpovybaveníformalítspojenýchspodpisomzáložnejzmluvy,
ktorú museli podpísať žalovaní, ponechal na žiadosť žalobcu 1/ všetkých osamote v zasadačke, čo
zase zapadá do tvrdenia žalobcov, že práve osamote iba za prítomnosti ich dvoch a žalovaných došlo

k odovzdaniu žalovanej čiastky 35.500,- €, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj samotná žalovaná 1/, že
zostali takto sami a nevedela vysvetliť, prečo takto postupovali, iba uviedla, že asi preto, že žalobca 1/
nechcel, aby existoval svedok toho, že žalobcom odovzdali na tomto stretnutí kľúče od nehnuteľností.
Toto vysvetlenie žalovanej 1/ sa súdu javí úplne nelogické, rovnako ako by bolo úplne nelogické, aby
žalovaní odovzdávali na tomto stretnutí kľúče žalobcom v situácii, kedy nemali žiadnu zábezpeku, boli

len podpísané kúpne zmluvy, ktoré neboli zavkladované, boli podpísané záložné zmluvy, pričom práve
logickým vysvetlením ochoty žalovaných odovzdať kľúče, aby mohli žalobcovia nehnuteľnosti užívať
bolo to, že skutočne dostali čiastku 35.500,- €, ktorá sa mala zaplatiť „mimo“ na papieri uzavretej kúpnej
zmluvy a mali tak už v tom čase určitú zábezpeku.

Svedok F. sa vyjadril aj v tom smere, že po istom čase približne troch týždňov od podpisu dokumentov
sa u neho dotazoval žalobca 1/, či existuje z tohto stretnutia kamerový záznam, čo mu potvrdil, avšak
mu ho nemohol poskytnúť, jedine súdu alebo polícii.

Čo sa týka kamerového záznamu, tak na žiadosť súdu Uni Credit banka odpovedala, že vzhľadom na

dobu, ktorá uplynula odo dňa 09.08.2010 už záznamom nedisponuje.

Takisto sa svedok vyjadril, že mu žalobca 1/ hovoril, že potrebuje tento kamerový záznam, pretože spolu
so zmluvou vyplácali žalovaným mimo dohodnutú kúpnu cenu nejaké prostriedky.

Zapadá do toho logicky aj výpoveď žalobkyne 2/, ktorá sa vyjadrila, že na stretnutí mala pripravený tak
príjmový ako aj výdavkový pokladničný doklad a chcela, aby ho žalovaní podpísali, načo jej ale žalovaná
1/ povedala, že to sa nerobí. Súd v tejto časti veril výpovedi žalobkyne 2/

Ďalej z výpovede svedka I.. S. B. súd zistil, že tento ako advokát mal na starosti predžalobný postup v

súvislosti s vymáhaním sumy 35.500,- € od žalovaných, o čo ho požiadali žalobcovia. Svedok sa vyjadril,
že trval na tom, aby sa riešili vzťahy komplexne, no žalobca 1/ tvrdil, že prvoradé je pre neho odstúpenie
od zmluvy, nakoľko bolo jeho úmyslom zbaviť sa tej nehnuteľnosti, lebo do nej zatekalo, boli tam nejaké
plesne, či podobné veci a uviedol mu, že vrátenie sumy 35.500,- € má dohodnuté so žalovanými a títo mu
ju vrátia bez problémov. Následne vyhotovil predžalobnú výzvu, ktorú dal preložiť a poslal ju na adresu

žalovaných do O.. Potvrdil, že žalovaní boli pri mimosúdnych jednaniach zastúpení JUDr. T. a práve
výsledkom mimosúdnych jednaní bola zmluva o vrátení nehnuteľností pre nezaplatenie kúpnej ceny.

V tejto zmluve je uvedené, že sa účastníci konania dohodli v nadväznosti na kúpnu zmluvu zo
dňa 06.08.2010 na vrátení nehnuteľností pre nezaplatenie zvyšku kúpnej ceny, nakoľko listom zo

dňa 01.10.2010 doručeným obom kupujúcim predávajúci, teda žalovaní odstúpili od kúpnej ceny pre
nezaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 114.000,- €. Skutočne je v tejto zmluve uvedené, že v kúpnej
zmluve bola dohodnutá kúpna cena 147.000,- € a nie žalobcami tvrdená skutočná kúpna cena 182.500,-
€.Ako už bolo uvedené, svedkyňu JUDr. T. sa súdu vypočuť nepodarilo, táto zaslala vyššie uvedené
stanovisko, pričom následne žalobcovia na jej vypočutí netrvali, preto súd od jej výsluchu upustil.

Jej stanovisko však možno vyložiť tak, že aj keby ju žalovaní oslobodili od povinnosti zachovávať
mlčanlivosť, nevypovedala by, pretože by tým mohla žalovaným priťažiť.

V uvedenej dohode o vrátenie nehnuteľností sa súčasne zaviazali žalovaní, že do piatich dní od
vydania rozhodnutia príslušnej správy katastra, ktorým bude povolený vklad tejto dohody v prospech

predávajúcich - teda žalovaných, zaplatia kúpnu cenu 33.000,- €, z ktorej sa odpočíta náhrada za
užívanie predmetných nehnuteľností v čiastke 620,- € a teda žalobcom bude vrátená suma 32.380,- €.
Táto bola podľa výpisu z bankového účtu pripísaná na účet žalobkyne 2/ dňa 25.02.2011.

Okrem toho bol súdu predložený výpis z účtu žalobcu 1/, ktorý skutočne dňa 06.08.2010 (čo bol piatok)
vybral zo svojho účtu čiastku 35.500,- €. Ako uviedol, jednalo sa práve o finančné prostriedky, ktoré

následne odovzdal žalovaným na stretnutí v J. v pondelok dňa 09.08.2010.

Žalobcovia tiež predložili e-mailovú komunikáciu, ktorou strany komunikovali ohľadne vrátenia nielen
čiastky32.380,-€,aleajčiastky35.500,-€.Vrátenietejtočiastkyodžalovanýchžiadalinielenžalobcovia,
ale o jej vrátenie žiadala v ich mene aj matka žalobcu 1/, ktorá v tomto smere oslovila tak žalovanú 1/ ako

aj vtedajšiu právnu zástupkyňu žalovaných JUDr. T.. Z tejto komunikácie možno vyvodiť, že žalovaná
1/ nijakým zásadným spôsobom v prvom kontakte prostredníctvom elektronickej pošty nepoprela, že by
neprevzali sumu 35.500,- € okrem sumy 33.000,- €.

Aj samotný žalovaný 2/ ako manžel žalovanej 1/ sa pred súdom v rámci svojej výpovede vyjadril, že

pôvodne bola dohodnutá kúpna cena na úrovni okolo 180.000,- €, ktorá sa však znížila v nadväznosti na
to, že žalobcovia mali záujem aj o nábytok, no ani on, ani žalovaná 1/ nevedeli spoľahlivo a presvedčivo
vysvetliťzakéhodôvodusapotomcenaznížilazčiastky180.000,-€načiastkuuvedenúvkúpnejzmluve
vo výške 147.000,- €.

Súd na žiadosť žalobcov vyžiadal aj výpisy z účtov žalovaných, takisto žalovaní predložili výpis z účtu
vedeného v O., no z týchto výpisov nevyplýva žiadna transakcia, z ktorej by bolo možné usúdiť, že
na niektorý z účtov žalovaných si títo vložili, či pribudla im suma na úrovni okolo 35.000,- €. Jedinou
položkou je v týchto výpisoch z účtov položka 33.000,- €, ktorú ako časť kúpnej ceny im žalobcovia
zaplatili v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy, a to dňa 12.08.2010. Je to ale dôkaz o tom, že až

12.08.2010 mali žalovaní na účte prvú časť kúpnej ceny a teda opätovne sa potvrdzuje, že by predsa
dá sa povedať cudzím ľuďom, ktorých v podstate bližšie nepoznali, neodovzdali kľúče od nehnuteľností,
pokiaľ by nemali určitú zábezpeku v súvislosti s celou transakciou predaja a touto zábezpekou bola
práve žalovaná suma prevzatá na stretnutí už dňa 09.08.2010.

Sumu 33.000,- € ako prvú časť kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, v ktorej figurovala kúpna cena
147.000,- € vyplatili žalobcovia teda 12.08.2010 a je preto skutočne nelogickým, aby neuhradili túto
čiastku tak ako bolo dohodnuté, pokiaľ žalobca vybral zo svojho účtu dňa 09.08.2010, t.j. v piatok, víkend
pred stretnutím čiastku 35.500,- €, pričom potvrdzujú výpisy z účtov, že skutočne čiastku 33.000,- €
vyplatili žalobcovia až potom ako im na účet prišli iné finančné prostriedky (od rodinných príslušníkov).

Tiež bola súdu predložená sprostredkovateľská zmluva uzavretá žalovanou 1/ ako predávajúcou a
realitnou kanceláriou Euro-reality, s. r. o., ktorej konateľa N. N. súd vypočul ako je uvedené vyššie a aj
v tejto je uvedená suma za predaj 180.000,- €.

Ďalej bol súdu predložený znalecký posudok, o ktorom potvrdil žalobca 1/, že ho dal vypracovať znalkyni
W.. T. I. v súvislosti s tým, že žiadali o hypotekárny úver a teda posudok bol použitý ako podklad pre
žiadosťojehoposkytnutie,čojeuvedenéajvposudku.Jehoprílohoujekolaudačnérozhodnutieohľadne
rodinného domu, ktorý bol predmetom predaja medzi účastníkmi a toto nadobudlo právoplatnosť dňa
17.08.2009. Opätovne to potvrdzuje vyjadrenia žalobcov, že práve preto chcela žalovaná 1/ uviesť určitú

čiastku mimo kúpnej zmluvy, keďže inak by musela platiť daň z príjmu, nakoľko medzi kolaudáciou domu
a jeho predajom neuplynula ešte doba päť rokov.V tomto smere je pravdou, že podľa § 9 ods. 1 písm. b) aj v tom čase účinného zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov platilo, že od dane z príjmu bol oslobodený príjem z predaja nehnuteľností až po uplynutí
piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia (kolaudácie). V tejto súvislosti potom zapadá do celej mozaiky

aj vyjadrenie žalovaného 1/, že mal záujem o znalecký posudok, ktorý dal žalobca vypracovať znalkyni,
nakoľko tento zrejme mohli potom žalovaní použiť ako podklad pre daňové priznanie v súvislosti s tým,
že hodnota nehnuteľností bola niečo cez 147.000,- € a za takúto cenu sa aj žalobcom predali a teda bolo
by možné na podklade znaleckého posudku (bez dokladovania konkrétnych nákladov na výstavbu, s čím
mali podľa žalobcov žalovaní problém) odpočítať túto sumu od kúpnej ceny. To by potom znamenalo,

že na podklade hodnoty nehnuteľností podľa znaleckého posudku v podstate totožnej s kúpnou cenou
uvedenou v kúpnej zmluve by bol daňový základ nulový a žalovaní by žiadnu daň z príjmu v prípade
predaja neplatili.

Napokon aj v e-mailovej komunikácii žalobcu 1/ a realitnej kancelárie v súvislosti s návrhom kúpnej
zmluvy je uvedená suma 180.000,- € a nie suma 147.000,- €, pričom v danom prípade by teda išlo

skutočne o radikálne zníženie ceny 33.000,- €. Žalovaný 2/ pritom potvrdili, že by boli spokojní aj s
kúpnou cenou 160.000,- €, z čoho možno vyvodiť, že určite by nepredávali nehnuteľnosti za sumu
147.000,- €, keď verziu s nábytkom žalovaní nijako nevysvetlili ako to vlastne malo byť.

Zhrnúc všetko uvedené mal súd potom za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ skutočne dňa 09.08.2010

prevzali od žalobcov 1/ a 2/ čiastku 35.500,- € a túto im nevrátili ani do súčasnosti. Pritom žalovaní
nemajú žiadny právny titul, vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti, aby si túto čiastku ponechali,
nakoľko kúpna zmluva, ktorou došlo najskôr k prevodu nehnuteľností na žalobcov bola dá sa povedať
„vrátená do pôvodného stavu“, kedy sú zase vlastníkmi žalovaní 1/ a 2/. Čiastku 32.380,- € žalovaní
žalobcom vrátili, no zvyšok, ktorý obdržali, nevrátili.

Po právnej stránke ide o bezdôvodné obohatenie sa žalovaných o sumu 35.500,- €, a to podľa § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaní získali majetkový prospech v tomto rozsahu bez
právneho dôvodu. Podľa § 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka musia potom toto obohatenie
vydať žalobcom, na úrok ktorých ho získali. Súd preto uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne

(vzhľadom na solidárnu povahu záväzku podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka) zaplatiť žalobcom
1/ a 2/ žalovanú sumu.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013
vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia, nakoľko išlo o právny vzťah založený do

31.01.2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška
úrokovzomeškaniao8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal úrok z omeškania vo
výške9%ročne,avšakododňa02.12.2010,nakoľkožalovanímalipodľadohodyovrátenínehnuteľností
vrátiť obdržané prostriedky do piatich dní odo dňa povolenia spätného vkladu vlastníckeho práva v ich

prospech, k čomu došlo dňa 26.11.2010. Následne uplynutím piatich dní, t.j. od 02.12.2010 sa žalovaní
dostali do omeškania.

Takisto od 02.12.2010 sa dostali žalovaní do omeškania s vrátením sumy 32.380,- €, nakoľko aj táto sa
mala vrátiť do piatich dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva, zaplatili ju však na účet žalobkyne 2/

až dňa 25.02.2011. Preto za obdobie od 02.12.2010 až do 24.02.2011 boli žalovaní v omeškaní, pričom
vzhľadom na výšku úroku z omeškania 9 % ročne sú potom za túto dobu povinní zaplatiť žalobcom
sumu 678,65,- €, t.j. za osemdesiat päť dní omeškania. Vo zvyšku súd žalobný návrh zamietol.

O trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu

potreby zúčtovania trov konania, ktoré boli platené štátom v súvislosti s prekladom listín a tlmočením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.