Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by Mgr. Peter Straka
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/161/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613222620
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6613222620.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu S. Š., D.. XX.X.XXXX, H. N. R. - O.,
D. C. XXX/X, štátny občan SR, v zast. JUDr. Ján Krnáč, advokát so sídlom Zvolen, Nám.SNP 70/36, proti
žalovanej Generálna prokuratúra SR so sídlom Bratislava, Štúrova 2, v konaní o náhradu škody, takto
r o z h o d o l :
súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 2 646,71 Eur od 19.03.2013 do
06.05.2013 z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 2 646,71
Eur od 07.05.2013 až do zaplatenia.
Žalobca m á nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy 35 000,- Eur spolu s
úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 35 000,- Eur od 19.03.2013 až do zaplatenia a sumy 2
646,71 Eur titulom vynaložených nákladov na obhajobu v trestnom konaní spolu s úrokom z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 2 646,71 Eur od 19.03.2013 až do zaplatenia.
2. Okresný súd Lučenec svojim rozsudkom č.k. 5C/161/2013-146 zo dňa 30.01.2015 rozhodol tak, že
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8 646,71 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 2 646,71 Eur od 19.03.2013 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania 20 Eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 2 570,09 Eur. Súd žalobu v časti zaplatenie 29 000,- Eur s prísl. ako
aj úrokov z omeškania zo sumy 6 000,- Eur zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako druhostupňový
súd svojim rozsudkom zo dňa 23.08.2016 sp. zn. 14Co/433/2015-182 potvrdil rozsudok prvostupňového
súdu o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 8 646,71 Eur, trovy konania 20 Eur a trov právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu 2 570,09 Eur. Výrok o povinnosti zaplatiť žalobcovi 8,75 % úrok
z omeškania zo sumy 2 646,71 Eur od 19.03.2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ ide o
uvedený úrok z omeškania, krajský súd v odôvodnení uviedol, že súd aj žalobca vychádzali z prvotne
podanej žiadosti na Ministerstvo vnútra SR a jeho odpovede zo dňa 19.03.2013. V súvislosti s obsahom
podanejodpovedeMinisterstvavnútraSR,ktorejsazaoberalotým,ženiejeorgánom,ktorýbymalkonať
v mene SR pri prerokovaní tohto nároku na náhradu škody a podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003
Z. z. je týmto orgánom Generálna prokuratúra SR. V uvedenej odpovedi Ministerstva vnútra SR tak nie
sú uvedené konkrétne dôvody, pre ktoré by považoval uplatnený nárok zo strany žalobcu za dôvodný.
Práve naopak upozornil žalobcu na to, ktorý orgán je príslušný na prerokovanie tejto jeho žiadosti. Toto
sa následne aj stalo a žiadosť bola adresovaná na Generálnu prokuratúru SR. Vzhľadom na to, akým
spôsobom boli podávané žiadosti krajský súd uložil súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku posúdiťodkedybudeprichádzaťdoúvahyposúdenieotázkyúrokuzomeškaniazauplatnenýnárok,pretožesúd
budemusieťvziaťdoúvahyajostatnépodanéžiadostiapísomnúkomunikáciujednakmedziGenerálnou
prokuratúrou SR a MV SR, ktoré odstupovalo žiadosť na ďalšie konanie s odkazom aj na § 15 zákona
č. 514/2003 Z. z.
3.Vnadväznostinauvedenéžalobcavrámciprostriedkovprocesnéhoútokunavrholpripojiťspistýkajúci
sa prejednávania náhrady škody. K uvedenému žalobca uviedol, že žiadosť o predbežné prejednanie
náhrady škody bola podaná dňa 31.10.2012 a prijatá Ministerstvom vnútra SR dňa 06.11.2012 uplynula
táto lehota 06.05.2013 a dňa 07.05.2013 je deň prvého omeškania bez ohľadu na to, ktorý orgán mal
konať, nakoľko štát si mal toto vysporiadať. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že žalovaný
sa dostal do omeškania 07.05.2013, kde mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú
nezákonným obvinením a nezákonným trestným stíhaním. Žalobca vychádza z ustanovenia § 517 ods.
1 OZ a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého je štát povinný uspokojiť nárok poškodeného
na náhradu škody v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti a márnym uplynutím lehoty sa štát ako
dlžník zo zodpovednostného záväzkového právneho vzťahu ocitá v omeškaní a odo dňa nasledujúceho
po uplynutí tejto lehoty má povinnosť zaplatiť poškodenému aj úrok z omeškania. V priebehu zákonnom
stanovenej 6 mesačnej lehoty má štát vyriešiť aj otázku týkajúcu sa ustálenia orgánu štátu, ktorý je
kompetentný konať v mene štátu a nárok poškodeného uspokojiť. V posudzovanom prípade sa tak
nestalo, pretože Ministerstvo vnútra SR k žiadosti poškodeného predbežné prerokovanie nároku zaujalo
nekvalifikovaný a zákonom odporujúci názor a samotnú žiadosť ani nepostúpilo iného orgánu, pričom
táto situácia vyvoláva následne administratívny byrokratický konflikt medzi Ministerstvom vnútra SR a
Generálnou prokuratúrou SR, ktoré si medzi sebou vymieňali a postupovali žiadosť poškodeného zo
17.12.2013, 01.01.2014, 20.01.2014 a 10.04.2014. Právny názor žalobcu má oporu aj v stanovisku
Občianskoprávneho a Obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.04.2011 č. Cpjn/206/2010,
rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 24.04.2013 sp. zn. 25Cdo/2060/2001 a Nález Ústavného súdu ČR zo
dňa 23.02.2010 sp. zn. II ÚS 1612/09. Žalobca navrhol čiastočné späťvzatie žaloby s poukazom na to,
že uvedené dátumy prevzatia žiadosti zo strany Ministerstva vnútra SR mu neboli skôr známe. Takto
žalobca zobral návrh späť v časti týkajúceho sa úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2
646,71 Eur od 19.03.2013 do 06.05.2013 s tým, že predmetom prebiehajúceho konania zostáva úrok z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 646,71 Eur od 07.05.2013 až do zaplatenia.
4. Súd nariadil pojednávanie dňa 26.01.2018, ktorého sa nezúčastnila žalovaná, ktorá súhlasila s tým,
aby sa konalo v jej neprítomnosti. Súd vec prejednal v súlade s § 180 CSP.
5. Zo spisového obalu Ministerstva vnútra SR (ďalej aj „MV SR“) č. SLV-PS-126/2013 súd zistil, že dňa
06.11.2012 došla na MV SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany
žalobcu s prílohami. V uvedenej žiadosti žalobca okrem náhrady nemajetkovej ujmy žiadal aj náhradu
nákladov na právne zastupovanie za obhajobu v trestnom konaní vo výške 2 646,71 Eur. Ministerstvo
vnútra SR svojou odpoveďou zo dňa 19.03.2013 oznámilo žalobcovi, že tejto žiadosti nie je možné
vyhovieť, pričom poukázalo na § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého orgánom
konajúcim v mene SR je Generálna prokuratúra SR. Podľa doručenky bola odpoveď doručená právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 26.03.2013.
6. Zo spisu MV SR č. KN-OPS1-P-20/2014 súd zistil, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku o náhradu škody zo dňa 12.12.2013 bola doručená GP SR dňa 16.12.2013. Generálna
prokuratúra SR svojím podaním zo dňa 20.01.2014 vrátila žiadosť na MV SR, uvedená žiadosť bola
doručená MV SR dňa 29.01.2014. Ministerstvo vnútra SR svojou odpoveďou zo dňa 10.02.2014
žalobcovi oznámila, že sa jedná o opakovanú žiadosť a ďalej na ňu už neprihliada. Poukázala na to, že
uvedená žiadosť bola vyhodnotená ako opätovná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, pričom už svojou odpoveďou dňa 19.03.2013 oznámila, že žiadosti nie je možné vyhovieť.
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Žalobca môže vziať
žalobu späť.
8.Podľa§145ods.2CSP:Akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9.Podľa§146ods.1CSP:Súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 2 646,71
Eur od 19.03.2013 do 06.05.2013, súd konanie v tejto časti v súlade s § 146 ods. 1 CSP a contrario, §
145 ods. 2 CSP a § 144 CSP v tejto časti zastavil.
11. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „ZZŠ“) účinný do 31.12.2003: Ak bol nárok na náhraduškody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán
povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky
uplatnenia nároku zostávajú zachované.
12.Podľa§15ods.1,2ZZŠúčinnýdo31.12.2013:(1)Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a
11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
13. Podľa § 16 ods. 1 ZZŠ účinný do 31.12.2013: Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
14. Podľa § 15 ods. 2 ZZŠ účinný od 01.01.2013: Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne,
ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť
žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú
zachované.
15. Podľa § 122 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“): Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre
jej začiatok. (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa
pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
16. Podľa § 488 OZ: Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 489 OZ: Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
18.Podľa§517ods.1,2OZ:(1)Dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.Akhonesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinný od 01.02.2013: Ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinný od 31.01.2013: Výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Súd žalobcovi vyhovel v časti určenia úroku z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 2 646,71
eur od 07.05.2013, ktorý si uplatnil žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby. Ako súd zistil, žalobca
dňa 06.11.2012 podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s prílohami na
Ministerstvo vnútra SR, kde žiadal okrem iného aj o náhradu škody za trovy obhajoby vo výške 2 646,71
eur. Takto bol zo strany žalobcu splnená požiadavky písomnej žiadosti podľa § 15 ods.1 ZZŠ účinného
do 31.12.2012. Žalovaná prostredníctvom Ministerstva vnútra SR svojou odpoveďou zo dňa 19.03.2013
zamietlavyhoveniežiadostižalobcuspoukazom,žejepodľa§4ods.1písm.f)ZZŠpríslušnýmorgánom
Generálna prokuratúra SR. Takto Ministerstvo vnútra SR konalo v rozpore s § 15 ods. 2 ZZŠ účinnom
od 01.01.2013 (pričom znenie § 15 ods. 2 ZZŠ bolo aj v znení účinnom do 31.12.2012 identické). Z
uvedenéhotedavyplýva,žepriaplikácie§16ods.1ZZŠúčinnéhodo31.12.2012,žalovanáneuspokojila
nárok žalobcu do šiestich mesiacoch a žalobca sa preto žalobou doručenou dňa 13.12.2013 domáhal
náhrady škody na súde. Šesťmesačná lehota tak uplynula dňa 06.05.2013 v súlade s § 122 ods. 1,
2 OZ ako lex generalis. Medzi žalobcom a žalovanou sa jedná o záväzkový vzťah podľa § 488, 489
OZ, vzniknutý zo spôsobenej škody žalobcovi v dôsledku nezákonného trestného stíhania zo strany
žalovanej. Dňa 07.05.2013 sa tak žalovaná dostala do omeškania podľa § 517 ods.1 OZ a v súlade s §
517 ods. 2 OZ žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania. Sadzba ECB bola k 11.07.2012 vo výške
0,75%. Súd v súlade s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinným od 01.02.2013 aplikoval
znenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinné do 31.01.2013, pretože sa jednalo o
záväzkový vzťah vzniknutý pred 01.02.2013, pretože nezákonné trestné stíhanie voči žalobcovi trvalood 30.11.2006 do 23.11.2011. Takto sadzba úroku z omeškania činí 8% + 0,75% a v tejto výške súd
žalobcovi priznal úrok z omeškania od 07.05.2013.
22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane
konania v časti predmetu konania, o ktorej súd rozhodoval, vznikol nárok na plnú náhradu trov konania.
O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Dr. Herza č. 14.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.