Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611205388
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6611205388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ W. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, 2/ N. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, obaja
zastúpení JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom, AK T. G. Masaryka 4, Lučenec, proti žalovanej: I. H.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Jozefom Mochnackým,
advokátom, AK so sídlom T. G. Masaryka 14/A, Lučenec, na náhradu škody v sume 904,05 Eur, na
odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/63/2011-176, zo dňa 09. 03. 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k voči žalobcom 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„žalobu žalobcu žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škodu vo výške 904,05 Eur od žalovanej z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodoval o nároku žalobcov na náhradu škody v sume
904,05 Eur, ktorú preukazovali žalobcovia listinnými dôkazmi, ktoré predstavujú rozpis predpokladaných
nákladov vypracovaný spoločnosťou PROXIMA, s. r. o., RÁDAYHO 16, Lučenec zo dňa 29. 01. 2009
v sume 904,05 Eur (27 235,50 Sk), ktorý si dali žalobcovia vyhotoviť a v ňom boli ocenené práce a
dodávky HSV, ktoré bližšie okresný súd rozpísal v odôvodnení rozhodnutia. V priebehu konania okresný
súd výsluchom žalobcu 1/ zistil, že škodu, ktorú žalobcovia v konaní uplatňujú spôsobom a v rozsahu,
ako je uvedené vyššie, vyčíslil odborník, ktorého si „úplne na začiatku“ zavolal žalobca 1/, ktorý ohodnotil

tie práce, ktoré je potrebné na prístavbe rodinného domu žalobcov vykonať, lebo letná kuchyňa zadnej
časti je úplne zničená. Tieto práce v rozsahu uplatňovanej škody by mali byť vykonané v budúcnosti,
stavba bola postavená pred 45 rokmi a v konaní tvrdil, že skutočná škoda mu vznikla jednak morálna
škoda a zničením steny. Opravu poškodeného múra na letnej kuchyni žalobcovia 1/, 2/ ešte neurobili.
Poukázal na to, že skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predošlého stavu. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška)

zaťažuje poškodeného, ktorý musí preukázať zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodovou udalosťou. Škodu, ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti, žalobcovia
v konaní nepreukázali, lebo nepreukázali, že sa reálne zmenšil ich majetok opravou poškodeného
múra letnej kuchyne, lebo tú doteraz nevykonali, preto nevedeli v súčasnosti preukázať výšku skutočnevzniknutej škody poškodením múra letnej kuchyne. Žalobcovia nárok na náhradu škody uplatňovali
s odvolaním sa na judikát R.č. III/1967 (s.51), podľa ktorého skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca zmenšením majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré

by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Preto výšku škody
preukazovali výškou ocenených nákladov zo dňa 29. 01. 2009 v sume 904,05 Eur, ktoré im v budúcnosti
vzniknúopravouzničenéhomúraletnejkuchyne(opravuvykonajúvtedy,keďocenenénákladyimzaplatí
žalovaná), podľa názoru súdu neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali výšku skutočnej škody, ktorá
im v súčasnosti na ich majetku vznikla, nepreukázali tak 4 základné predpoklady vzniku zodpovednosti

za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto súd ich žalobu zamietol. Oboznámením
sa s vyúčtovaním nákladov - ocenených prác, ktoré v budúcnosti bude potrebné vynaložiť, súd už v
súčasnosti konštatuje, že tieto náklady nepredstavujú uvedenie stavu múra do doby pred poškodením,
lebobudúznamenaťvybudovaniekvalitnejšiehomúraletnejkuchyne,nežakýexistovalvdobepredjeho
poškodením, čím by došlo k zhodnoteniu poškodenej veci a nie k uvedeniu do stavu pred poškodením.
Rozhodnutie oprel o ust. § 154 ods. 1, § 420 ods. 1, § 442 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. O trovách

konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

3. Proti rozhodnutiu sa odvolali žalobcovia. Napadnutý rozsudok žiadali zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe
vyhovel. Uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. s tým, že okresný

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že znalkyňa v znaleckom posudku
a aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09. 03. 2016 potvrdila, že 95% vlhnutia muriva je spôsobené
tým, že odkvapová rúra na dome žalovanej nebola vyhotovená až po terén. Poukázali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR R. č. III./1967 s tým, že okresný súd je viazaný právnym názorom najvyššieho

súdu a žalobcovia majú za to, že náhrada škody sa môže určiť vo vynaložených majetkových hodnotách
v budúcnosti a podmienka už vynaložených nákladov nemôže byť dôvodom na zamietnutie nároku
poškodeného.

4. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne

správny. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že im vznikla škoda v dôsledku konania žalovanej, ani to,
v akej výške im táto škoda vznikla. Dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje žalobcov. Znalkyňa
na pojednávaní konanom dňa 09. 03. 2016 jednoznačne uviedla, že nie je možné určiť, do akej miery
mal vplyv na vlhnutie letnej kuchyne žalobcov žľab žalovanej, a do akej miery chýbajúca vodorovná
izolácia. Mieru určenú v znaleckom posudku určila len odhadom - teda nie exaktným spôsobom, aby bol

záver posudku overiteľný a posudok preskúmateľný. Žalobcovia nepreukázali, že im vznikla škoda vo
výške 904,05 Eur, ktorú si v konaní uplatňovali. Túto škodu ustálili len na základe „rozpočtu na opravu
hospodárskej budovy zo dňa 29. 01. 2009“, čiže akejsi kalkulácie firmy PROXIMA, s. r. o. Suma uvedená
v kalkulácii nemôže ani hypoteticky predstavovať škodu, ktorá mala žalobcom vzniknúť. Predmetná
kalkulácia obsahuje položky (práce a materiál) potrebné na opravu letnej kuchyne a odstránenie vád

stavby, ktoré vznikli v dôsledku neodborne postavenej stavby - napr. položky 1 až 6 (zemné práce) a
položky 7 až 9 (zakladanie) - jedná sa o práce potrebné na vyhotovenie základov, ktoré letná kuchyňa
nemá a nemala ani ako novostavba. V tomto prípade sa teda nejedná o uvedenie do pôvodného stavu,
ale o opravu a zhodnotenie nehnuteľnosti žalobcov.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho

poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne

účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne a odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením tohto rozhodnutia ohľadom neunesenia
dôkazného bremena žalobcami pri preukázaní výšky skutočnej škody. Súd prvej inštancie sa náležitým
spôsobom vyporiadal so skutkovou stránkou veci, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci samej,
vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach odôvodnil a vyvodil z nich náležitý skutkový

záver, ktorý následne správne právne posúdil podľa príslušných právnych noriem. Odvolací súd v
rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné usúdiť, že skutkové závery
urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania.

9. Základnou odvolacou námietkou žalobcov bolo to, že okresný súd vo svojom rozhodnutí je viazaný
právnym názorom Najvyššieho súdu SR R. č. III./1967, a preto žalobcovia majú za to, že náhrada škody

sa môže určiť vo vynaložených majetkových hodnotách v budúcnosti a podmienka už vynaložených
nákladov nemôže byť dôvodom na zamietnutie nároku poškodeného. V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že žalobcovia v predmetnom konaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania
výšky skutočnej škody spôsobenej žalovanou na letnej kuchyni, ktorá vlastnícky patrí žalobcom, a to v
dôsledku nedokončeného zvodu dažďovej vody z rodinného domu žalovanej. V tomto smere sa krajský

súd stotožnil so závermi okresného súdu o nepreukázaní výšky skutočnej škody žalobcami.

10. Za škodu sa v právnej teórii i praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadrená v peniazoch. Skutočnou škodou na veci sa rozumie taká ujma, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou, a ktorá predstavuje

majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide teda o výšku
peňažných prostriedkov nutnú k obnoveniu pôvodného majetkového statusu. Nie je pritom rozhodujúce,
či poškodený vec skutočne opravil alebo nie. Rozsah náhrady škody nemožno činiť závislým na tom, ako
poškodený (v tomto prípade vlastníci letnej kuchyne) s vecou naložili, teda či došlo k jej oprave. Tieto
okolnosti totiž nesúvisia s príčinou vzniku škody. Okresný súd však správne poukázal na to, že rozpis

predpokladaných nákladov vypracovaných spoločnosťou PROXIMA, s. r. o., Lučenec, ktorý predložili
do konania žalobcovia, nie je dôkazom preukazujúcim výšku skutočne vzniknutej škody spôsobenej
poškodenímmúraletnejkuchynezostranyžalovanej,aodvolacísúdsastýmtozáveromplnestotožňuje.
Náklady na opravu uvedené v predmetnom rozpočte predstavujú vybudovanie kvalitnejšieho múra letnej
kuchyne (zhodnotenie nehnuteľnosti žalobcov), a nie uvedenie do pôvodného stavu, tak ako na to

poukázal okresný súd vo svojom rozhodnutí, ako aj žalovaná v predmetnom konaní. Uvedený listinný
dôkaz, ktorý v konaní predložili žalobcovia, nemožno teda považovať za taký listinný dôkaz, ktorý by
preukazoval výšku skutočnej škody. Výška skutočnej škody tak nepredstavuje žalovanú sumu 904,05
Eur, a preto okresný súd rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobcov zamietol.

11. Krajský súd došiel rovnako ako okresný súd k záveru, že na strane žalobcov nie sú splnené všetky
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

12. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalobcami v odvolacom konaní, nemožno dospieť k inému
záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalobcovia neuviedli žiadne také

skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhali.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), vzhľadom na ust. § 470 ods. 3 CSP,
súd prvej inštancie rozhodne aj trovách prvostupňového konania.

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).