Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114220553
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114220553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: S.

Ž., R.. XX.XX.XXXX, D.: H. XXX, XXX XX D., proti povinnému: K. Ž., R.. X.X.XXXX, D.: K. D., o určenie
výživného manželky, takto

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 13.06.2014 domáhala, aby povinnému bola uložená
povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumu 150,- € odo dňa podania návrhu. Na
odôvodnenie návrhu uviedla, že manželstvo s povinným uzatvorila v Žiline, s manželom spoločne

nehospodária od 01.05.2014 a momentálne je nezamestnaná, bez príjmu. Poukázala na ust. § 71
Zákona o rodine a uviedla, že manžel je zamestnaný ako živnostník.

2. Z následne navrhovateľkou na výzvu súdu predloženého sobášneho listu súd zistil, že manželstvo
účastníkovkonaniabolouzatvorenédňa28.08.1999ajezapísanévknihemanželstievMatričnéhoúradu
Bytča vo zv. 7, ročník 1999, na str. 144, pod por. č. 47.

3. Z výpisu zo živnostenského registra na internete, č. živnostenského registra: 580-42635, súd zistil, že
povinnému pod obchodným menom: K. U., IČO: XXXXXXXX s miestom podnikania: XXX XX D., nám.
I. republiky X/X, vzniklo oprávnenie na podnikanie s účinnosťou od 10.02.2009, v predmete podnikania:
tesárstvo.

4. Povinnému bol návrh na začatie konania doručený do vlastných rúk dňa 29.04.2015. K návrhu na
začatie konania sa nevyjadril.

5. Na pojednávanie nariadené na deň 21.10.2016 sa nedostavila navrhovateľka, ktorej bolo predvolanie
na pojednávanie doručené do vlastných rúk a ani povinný, ktorému sa predvolanie na pojednávanie
nepodarilo doručiť na žiadnu z troch adries vedenú v registri súdu.

6. Následne bolo zistené, že trvalý pobyt povinného je vedený v Registri obyvateľov SR v K. D..

7. Povinnému bolo oznamované podľa § 106 ods. 3 CSP doručovanie predvolania na pojednávanie,
nariadené na deň 27.10.2017 a doručovanie výzvy na predloženie dokladov preukazujúcich jeho príjmy,
výdavky a majetkové pomery, na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.8. Na pojednávanie nariadené na deň 27.10.2017 sa účastníci konania opäť nedostavili, pričom
navrhovateľke bolo predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk, z neúčasti na pojednávaní
sa neospravedlnila, ani nežiadala o odročenie pojednávania.

9.Navrhovateľkasúdunepredložilaspolusnávrhomnazačatiekonania,akoanináslednenaopakované
výzvy súdu (prvýkrát doručenú do vlastných rúk navrhovateľke spolu s predvolaním na pojednávanie
nariadené na deň 21.10.2016 a následne spolu s predvolaním na pojednávanie, nariadené na deň
27.10.2017), ktoré boli navrhovateľke doručené do vlastných rúk, žiadne doklady preukazujúce príjem,

výdavky a majetkové pomery navrhovateľky za obdobie od júna 2014 do dňa rozhodovania o návrhu
na začatie konania.

10. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR) manželia majú vzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí
jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods. 1 prvá a druhá veta ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.

11. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh na začatie konania v celom
rozsahu zamietol.

12. Súd pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti predovšetkým skúma hmotnú a kultúrnu úroveň

oboch manželov. Súd má stanoviť vyživovaciu povinnosť tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch
manželov bola rovnaká. Táto zásada je dôležitá nielen preto, že spoluurčuje rozsah stanovenej
vyživovacej povinnosti, ale že vlastne stanovuje podmienky, za ktorých táto vyživovacia povinnosť má
byť splnená a ktorý z manželov ju má plniť. Vyplýva z nej to, že manžel, ktorý má vyššie realizovateľné
príjmy, má vyživovaciu povinnosť voči manželovi, ktorý tieto príjmy buď nemá vôbec, alebo ich má nižšie,

pretože zmyslom vyživovacej povinnosti je vyrovnanie životnej úrovne oboch. Táto zásada teda stanoví
i to, ktorý z manželov je oprávneným a ktorý z nich povinným, pretože ide o vzájomnú vyživovaciu
povinnosť, pri ktorej nie je vylúčené, že sa tieto pozície manželov budú meniť. Z hľadiska zásady
rovnakej životnej úrovne manželov má teda vyživovaciu povinnosť ten z manželov, ktorého príjmy a
majetkové možnosti sú vyššie voči manželovi druhému, a to v rozsahu, ktorý znamená vyrovnanie

obidvoch životných úrovní.

13. Zo sobášneho listu vyhotoveného Matričným úradom Mesta Bytča mal súd preukázané, že v
čase podania návrhu na začatie konania boli účastníci konania manželmi, teda vzájomná vyživovacia

povinnosť medzi nimi trvá.

14. V zmysle hore uvedených zásad pre stanovenie vyživovacej povinnosti bolo v konaní potrebné
preskúmať hmotnú a kultúrnu úroveň oboch manželov, a to vykonaním dokazovania jednak výsluchom

účastníkov konania, ako i listinnými dôkazmi preukazujúcimi príjmy, výdavky a majetkové pomery
manželov. Navrhovateľka nereagovala ani na jednu z výziev na predloženie dokladov preukazujúcich
príjmy, výdavky a majetkové pomery navrhovateľky, doručovaných navrhovateľke spolu s predvolaniami
na pojednávania nariadené na dni 21.10.2016 a 27.10.2017. Navrhovateľka sa na žiadne z pojednávanínedostavila, napriek tomu, že predvolania na pojednávanie jej boli doručené do vlastných rúk.
Navrhovateľka v konaní neprodukovala ani žiadne tvrdenia, na základe ktorých by súd mohol porovnať
životnú úroveň manželov, len v návrhu na začatie konania uviedla, že manžel si voči nej vyživovaciu

povinnosť neplní a je zamestnaný ako živnostník, ktoré tvrdenie mal súd preukázané z výpisu zo
živnostenskéhoregistranainternete,č.živnostenskéhoregistra:580-42635,ktorývýpissisámvyhotovil.

15. Vzhľadom na túto pasivitu navrhovateľky v konaní súd nemal preukázané, akú hmotnú a kultúrnu

úroveň navrhovateľka má a aká je hmotná a kultúrna úroveň manžela navrhovateľky. Súd tak nemal
preukázané, či je hmotná a kultúrna úroveň manžela navrhovateľky vyššia, ako u navrhovateľky, ktorá
skutočnosť je vlastne východiskovým momentom pre stanovenie vyživovacej povinnosti a jej rozsahu
a najmä pre posúdenie, či vlastne existuje dôvod, aby bol niektorý z manželov zaviazaný na plnenie
takejto povinnosti.

16. Keďže navrhovateľka súdu nepredložila žiadne dôkazy a ani nenavrhla vykonanie takých dôkazov,
na základe ktorých by mohol zistiť, či je návrh na začatie konania dôvodný, nepreukázala tak splnenie
predpokladov pre určenie vyživovacej povinnosti jej manžela voči nej, súd návrh v celom rozsahu
zamietol.

17. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, keďže navrhovateľka si v konaní náhradu trov konania neuplatnila a súd
nevzhliadol žiadne dôvody na aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov

konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.