Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716010421
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing., Mgr. Martin Bekeš

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716010421.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Martin Ing. Mgr. Martin Bekeš na hlavnom pojednávaní konanom dňa

30.10.2017 v Martine, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. a) Tr. por.

oslobodzuje

obžalovaných

1/ F. O., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., R.. Š.. G. XXXX/XX,
2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom F., R.. X. XXX/X a
3/ M. O., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom F., R.. Š.. G. XXXX/XX,

spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Martin č. 2 Pv 355/14/5506-38 zo dňa 05.04.2016, podľa ktorej mali spáchať prečin
„Ublíženie na zdraví“ podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. tým, že dňa

25.07.2013včaseokolo00:30hod.vChorvátskejrepublike,vobciPodstrana,naUl.SvätýMartinč.121,
vo dvore apartmánu Lucia, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov s T. Ł. Q., nar. XX.XX.XXXX,
tohto fyzicky napadli a to tak, že ho viackrát udreli päsťou pravej ruky do hlavy v oblasti tvárovej časti,
čím poškodenému T. Ł. Q. spôsobili zlomeninu zygomatykomaxilárneho komplexu s posunom úlomkov
dolného okraja očnice vľavo sprevádzané pomliaždením mäkkých tkanív tváre s následným opuchom a
krvnou podliatinou a otras mozgu, s potrebnou dobou liečenia v trvaní do 6 týždňov a s potrebnou dobou
práceneschopnosti v trvaní 4-5 týždňov, počas ktorej bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe
života,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkazuje poškodeného T. Ł. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XA/
X, XX-XXX A., X. J., toho času bytom - XX F. C., U., E., E., E. Q., Q. A. V. B. T. Q. Í., s jeho nárokom na
náhradu škody voči obžalovaným na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 06.04.2016 obžalobu pre skutok uvedený vo výroku

rozsudku.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 18.01.2017 a 25.10.2017 vykonal dokazovanie
v nasledovnom rozsahu:Všetcitrajaobžalovanínahlavnompojednávaní(č.l.294-296)vzhodesprípravnýmkonaním(č.l.26,30,
34) potvrdili, že na prelome mesiacov júl a august 2013 boli na dovolenke v Chorvátsku v obci Podstrana.
Na dovolenke bola s nimi aj vtedajšia priateľka obžalovaného F. O. T. X.. Boli ubytovaní v apartmáne s

názov Lucia na druhom poschodí. Zdržali sa tam 5 nocí. Poslednú noc sedeli spolu všetci obžalovaní na
balkóne apartmánu a popíjali pivo, keď ich z ulice, oslovil nejaký im neznámy muž (T. Ł. Q. - ďalej len ako
„poškodený“)anglickýmjazykom.Žiadalich,abyzišlidolestým,žepôjdunapárty.Obžalovanísaobliekli
a zišli dole na ulicu. Obžalovaní sa rozprávali s poškodeným anglickým jazykom, najviac obžalovaný O..
Na poškodenom bolo badať, že je pod vplyvom alkoholu. Z rozhovoru s poškodeným vyplynulo, že tento

nechce ísť na žiadnu párty, ale chce ísť do ich apartmánu. Na to sa obžalovaný O. snažil poškodenému
vysvetliť, že v apartmáne spí jeho priateľka T. X., preto to nebude možné. Poškodený si následne od
obžalovaných pýtal drogu - marihuanu, načo mu títo odpovedali, že marihuanu nemajú. Obžalovaní si
medzi sebou povedali, že poškodený je akýsi čudný, povedali si, že je to „kokot“ a posielali ho preč.
Potom poškodený na každého obžalovaného ukázal prstom a povedal každému z nich, že je „kokot”.
Na to poškodený začal hovoriť nejakým slovanským jazykom, kedy obžalovaní pochopili, že táto osoba

nie je Angličan. Obžalovaný O. žiadal od poškodeného, aby odišiel, na čo poškodený do neho sotil a
potom sa na neho zahnal rukou. Obžalovaný O. sa uhol a udrel poškodeného otvorenou dlaňou na
tvár, poškodený na zem nespadol. Obžalovaní A. a O. do fyzického kontaktu s poškodeným žiadnym
spôsobom neprišli. Na to všetci obžalovaní hovorili poškodenému, aby odišiel preč, otočili sa o odišli
späť do apartmánu. Na nasledujúci deň sa vrátili na Slovensko.

Keďže Poškodený T. E. Q., ktorého prokurátor žiadal v podanej obžalobe na hlavnom pojednávaní
vypočuť (č.l. 229), sa hlavného pojednávania nezúčastnil (č.l. 292 a č.l. 355), súd so súhlasom
prokurátora a obžalovaných (č.l. 355), prečítal výpoveď poškodeného z prípravného konania (č.l.
149-153). Poškodený uviedol, že v roku 2013 bol so svojou družkou a dieťaťom a ďalšími priateľmi na
dovolenke v Chorvátsku, v obci Podstrana, bývali v rodinnom dome. Dňa 25.07.2013 sa mali vracať

do Poľska autom so známymi. Niekoľko hodín pred odjazdom okolo 22:00 hod. odišiel z rodinného
domu, aby vybral z bankomatu peniaze na cestu a kúpil nejaké nápoje. Potom ako vybral peniaze,
stretol pred apartmánom „Lucia“ obžalovaných, s ktorými sa začal rozprávať. On rozprával po anglicky,
neskôrpopoľsky,obžalovaníposlovensky.Rozhovortrvalkrátko,povedalim„kokoty“užidem.Následne
obžalovaní začali byť agresívni, zaútočili na neho. Niekoľkokrát ho udreli pravým hákom do tváre a viac

si nepamätá. Stratil vedomie. Následne sa prebral a začal utekať a to smerom na pláž, pričom kričal o
pomoc. Nejakí ľudia pri jednom z apartmánov mu zavolali záchrannú službu. Následne bol prevezený
do nemocnice, v ktorej sa nachádzal až do 31.07.2013. Útočníkov popísal ako troch mužov, vyšších ako
je on (on má 185 centimetrov), holohlavých, dobre stavaných, svalnatých, ktorí asi cvičili v posilňovni.
Pravdepodobne jeden z nich mal dioptrické okuliare. Vzápätí uviedol, že si nepamätá kto a aké údery

mu dával, keďže hneď po prvom údere stratil vedomie. Úder, ktorý nazval hákom mu mal zasadiť muž s
okuliarmi. Okrem zranení tváre mal modriny po celom tele a veľkú hrču vzadu na hlave. Tiež uviedol, že
hoci bol pod vplyvom alkoholu, necítil sa byť opitý, keďže vypil približne 6 pív počas celého dňa. Drogy
neberie, nebral ich teda ani počas uvedeného dňa. Neskôr uviedol, že od momentu napadnutia až do
momentu, kedy sa prebral v nemocnici bol v bezvedomí, nevie uviesť, čo sa v priebehu tohto času stalo.

Poškodený pri rekognícii rozpoznal obžalovaného F. O. a M. O. obžalovaného F. A. nie (č.l. 152-153).
Svedkyňa T. X. v prípravnom konaní (č.l. 170) uviedla, že spolu s obžalovanými bola v lete 2013 na
dovolenke v Chorvátku, v obci Podstrana. Ráno, v deň v ktorý už odchádzali z dovolenky, jej obžalovaní
povedali, že v noci, keď sa nachádzali na balkóne apartmánu, z ulice ich volal nejaký muž na párty.
Následne, keď prišli k nemu zistili, že táto osoba je zvláštna, javila sa im, že je pod vplyvom nejakých

drog, preto ju poslali preč. O tom, že by mali obžalovaní nejaký konflikt s touto osobou, sa jej nezmienili.
V čase, kedy sa mal incident odohrať, ona nepočula nič, spala.
Svedok F.. T. O. v prípravnom konaní (č.l. 174) pôsobiaci ako znalec v obore zdravotníctvo a farmácia,
ktorý vypracoval odborné vyjadrenie vo veci (č.l. 39-44) uviedol, že z lokalizácie a charakteru utrpených
zranení uvedených v lekárskych správach nie je možné určiť, či predmetné pôsobenie vonkajšieho

násilia bolo spôsobené jednou alebo viacerými osobami, nakoľko sa jedná o poranenia lokalizované
na ľavej strane tváre poškodeného. V danom prípade je však možné pripustiť, že tieto poranenia mohli
vzniknúť v dôsledku opakovaného násilia, avšak nie je možné určiť, či bolo spôsobené konaní jednej
alebo viacerých osôb.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:

Z odborného vyjadrenia (č.l. 295) mal súd preukázané, že poškodený dňa 25.07.2013 utrpel zlomeninu
zygomatikomaxilárneho komplexu s posunom úlomkov dolného okraja očnice vľavo, pričom toto
poranenie bolo sprevádzané pomliaždením mäkkých tkanív tváre s následným opuchom a krvnou
podliatinou a zároveň pri ňom poškodený utrpel otras mozgu. Toto poranenie mohlo vzniknúťjednorazovým alebo opakovaným priamym pôsobením tupého násilia stredne silnej až silnej intenzity do
oblasti ľavého líca a to prudkým úderom tupohranným predmetom bez ostrých hrán a výčnelkov o malej
kontaktnej ploche, čomu veľmi dobre zodpovedá ruka útočníka zovretá v päsť. Poranenia poškodeného

mohli vzniknúť spôsobom ako to popisuje poškodený. Tieto poranenia poškodeného možno hodnotiť
ako poranenia stredne ťažké, s práceneschopnosťou v trvaní štyroch až piatich týždňov a dobou liečenia
do šesť týždňov.
Zo zápisnice o obhliadke (č.l. 86-89) mal súd preukázané, že na povrchu betónového dláždenia
rodinného domu č. 121 na ulici Svieti Martin, v obci Podstrana, sa nachádzali zosušené kvapky spornej

hustej hnedočervenej kvapaliny podobnej krvi vo forme hviezdicovitých kvapiek, zväčša rovnakých
rozmerov s priemerom okolo 1-2 cm, zároveň bezprostredne nad týmto miestom na betónovom múre
približne vo výške 145 cm sa nachádzali škvrny po tekutine rovnakej farby ako na betónovej dlažbe.
Tieto stopy mali byť podľa záznamu fotograficky fixované a zároveň mali byť z nich odobraté vzorky
biologického materiálu za účelom analýzy DNA. Ďalej v priestoroch nemocnice bol vykonaný odber
vzoriek biologického materiálu spod nechtov poškodeného, ďalej odber vzorky jeho krvi a tiež boli

dočasne odobraté časti jeho odevu, všetko za účelom analýzy DNA.
Z lekárskej správy (č.l. 92) vyplýva, že poškodený bol pri príjme do nemocnice viditeľne pod vplyvom
alkoholu so sťaženou komunikáciou. Z lekárskej správy (č.l. 94) vyplýva, že pri ošetrení bol poškodený
zjavne pod vplyvom alkoholu, čo potvrdzuje aj nález alkoholu v krvi (2,8 ‰).
Zo správ o povesti obžalovaného F. O. mal súd preukázané, že tento v súčasnosti nie je riadne

zamestnaný na území Slovenskej republiky (č.l. 341-342). Doposiaľ nikdy nebol trestne stíhaný. Je
páchateľom viacerých priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (č.l. 332-333).
Zo správ o povesti obžalovaného F.T. A. mal súd preukázané, že tento dlhodobo riadne pracuje na území
Slovenskej republiky (č.l. 335-337). Doposiaľ nikdy nebol trestne stíhaný, ani nemá evidovaný záznam
o priestupku (č.l. 330).

Zo správ o povesti obžalovaného M. O.É. mal súd preukázané, že tento dlhodobo riadne pracuje
na území Slovenskej republiky (č.l. 338-340). Doposiaľ nikdy nebol trestne stíhaný. Je páchateľom
viacerých priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (č.l. 331).
Vykonaným dokazovaním nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú
obžalovaní stíhaní.

V predmetnej veci v zásade existuje voči obžalovaným len jediný usvedčujúci dôkaz, a tým je výpoveď
samotného poškodeného.
Podľa ustálenej judikatúry - Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú
pochybnosť, že sa stal taký skutok, ako je uvedené v obžalobe. To platí o to skôr, ak vierohodnosť
poškodeného je pochybná (Rt-14/64).

Ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších podporných
dôkazov(napr.odbornévyjadrenie,znaleckýposudok,stopy,výpovedesvedkovčilistinnédôkazy),musí
byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie
byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený (rozh. KS Žilina č. Jtk-11/09).
Hoci z lekárskych správ (vrátane odborného vyjadrenia) vyplýva, že poškodený v skorých ranných

hodinách dňa 25.07.2013 utrpel zlomeninu zygomatykomaxilárneho komplexu s posunom úlomkov
dolného okraja očnice vľavo sprevádzané pomliaždením mäkkých tkanív tváre s následným opuchom a
krvnou podliatinou a otras mozgu, je nutné zdôrazniť, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, či tieto
zranenia spôsobili poškodenému práve obžalovaní. Preto súd tento dôkaz (ako ani odborné vyjadrenie)
nevyhodnotil ako dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaných. Síce znalec v odbornom vyjadrení

uviedol, že poranenie poškodeného mohlo vzniknúť tak jednorázovým ako aj opakovaným priamym
pôsobením tupého násilia stredne silnej až silnej intenzity do oblasti ľavého líca vo forme prudkého
úderu (alebo viacerých úderov) tupohranným predmetom bez ostrých hrán a výčnelkov, čomu dobre
zodpovedá ruka útočníka zovretá v päsť, tento však nevylúčil, že by uvedené zranenia nemohli vzniknúť
aj iným spôsobom (napríklad pádom poškodeného a jeho následným úderom o tupohranný predmet).

Hoci znalec sa možnosťou vzniku zranení poškodeného iným spôsobom ako uviedol poškodený vo
svojej výpovedi nezaoberal, bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní v zmysle ust. § 2 ods.
10 veta posledná Tr. por., (podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a
v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie), túto možnosť

pripustiť a dať znalcovi zodpovedať otázku, či predmetné zranenia mohli poškodenému vzniknúť aj iným
spôsobomakouvádzalonsám,atoprávezdôvodu,žepravdepodobnosťpádujeuosobynachádzajúcej
sa v takom vydokom štádiu opitosti veľmi pravdepodobná. Vznik zranení poškodeného jeho pádom a
úderom o tupohranný predmet sa teda rozhodne nejaví ako nepravdepodobný, keďže podľa lekárskychspráv bolo u poškodeného po jeho prevoze do nemocnice zistených 2,80 ‰ alkoholu v krvi (č.l. 94), čo
zodpovedá strednému až ťažkému stavu opitosti.
Súd výpoveď poškodeného vyhodnotil ako nehodnovernú, keďže tento si v mnohých ním uvádzaných

faktoch (v rámci jedinej výpovede) protirečil. Najskôr uviedol, že obžalovaní ho niekoľkokrát udreli
pravým hákom do oblasti tváre a viac si nepamätá, keďže stratil vedomie. Následne sa prebral a začal
utekať a to smerom na pláž, pričom kričal o pomoc. Nejakí ľudia pri jednom z apartmánov mu zavolali
záchrannú službu a bol prevezený do nemocnice, v ktorej sa nachádzal až do 31.07.2013 ... (č.l. 150).
Nato popísal skutok tak, že si nepamätá, kto a aké údery mu dával, keďže hneď po prvom údere stratil

vedomie (č.l. 151). Nakoniec uviedol, že od momentu napadnutia až do momentu, kedy sa prebral v
nemocnici bol v bezvedomí, nevie uviesť, čo sa v priebehu tohto času stalo (č.l. 151). Zároveň tento
nevedel uviesť ani to, či ho udrel (udieral) len jeden z obžalovaných, dvaja alebo všetci obžalovaní.
Je teda zrejmé, že poškodený priebeh udalostí nepopisuje konzistentne a nemenne. Hodnovernosť
jeho výpovede je mimoriadne ovplyvnená tiež faktom, že poškodený bol v čase, kedy mal byť skutok
spáchaný, značne pod vplyvom alkoholu. Práve táto skutočnosť vyvoláva u neho pochybnosť, do

akej miery je (bol) tento schopný pamätať si a objektívne popísať sled udalostí. Hoci poškodený pri
rekognícii rozpoznal obžalovaného F. O. a M. O., táto skutočnosť žiadnym spôsobom nepotvrdzuje ani
nevyvracia spáchanie žalovaného skutku, keďže všetci obžalovaní ako aj poškodený zhodne potvrdili,
že sa spoločne v predmetnú noc stretli a rozprávali.
Oproti tvrdeniu poškodeného stoja výpovede obžalovaných, ktorí ako priami (očití) svedkovia zhodne

popierajú napadnutie poškodeného spôsobom ako uvádza poškodený, zhodujú sa na tom, že
poškodeného udrel len obžalovaný O., a to raz, otvorenou dlaňou, po tom ako ho poškodený sotil.
Zároveň títo zhodne uvádzajú, že poškodený po údere nespadol, nekrvácal a odišiel sám, pričom ním
popísané zranenia pri tomto údere neutrpel. Obžalovaní vo svojich výpovediach tak v prípravnom
ako aj v konaní pred súdom zhodne opísali priebeh deja v danom čase a v danom mieste. Výpoveď

poškodeného ohľadom jeho fyzického napadnutia zo strany obžalovaných teda stojí osamotená.
Hoci zo zápisnice o obhliadke (č.l. 86-90), ktorú súd posúdil ako dôkazný prostriedok použiteľný v
tomto trestnom konaní, vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní Chorvátskej republiky pri obhliadke
miesta činu zaistili vzorky tekutiny podobnej krvi za účelom analýzy DNA, výsledky tejto analýzy neboli
súdu spolu s tzv. vyšetrovacím spisom predložené. Taktiež neboli súdu predložené výsledky analýzy

biologického materiálu DNA odobratého od poškodeného a z jeho oblečenia. Z tohto dôvodu sa javí,
neustálené, či tekutina z miesta činu bola krv poškodeného, a takýto dôkaz súdu predložený nebol.
Hoci prokurátor na pojednávaní dňa 25.10.2017 navrhol, aby súd výsledky analýzy týchto materiálov
od orgánov Chorvátskej republiky vyžiadal, súd tejto žiadosti nevyhovel. Podľa názoru súdu prokurátor,
ktorýzastupujepodanúobžalobupredsúdom,maldostatočnýčasnavyžiadaniesitýchtovýsledkovana

ich predloženie súdu, keďže prokuratúra prevzala predmetnú trestnú vec od orgánov činných v trestnom
konaní Chorvátskej republiky najneskôr dňa 31.03.2014 (č.l. 3) a súd vyhlásil dokazovanie za skončené
až dňa 25.10.2017. Zo spisového materiálu, ktorý bol odovzdaný prokuratúre spolu s trestnou vecou, je
zrejmé, že vzorky uvedených materiálov boli pri obhliadke orgánmi Chorvátskej republiky odobrané. Ak
by súd vyhovel tejto požiadavke prokurátora a sám by si predmetné dôkazy v konaní zadovážil, porušil

by tým právo obžalovaných na spravodlivý súdny proces a kontradiktórnosť konania.
Pre úplnosť súd uvádza, že úradné záznamy, ktoré boli predložené orgánmi činnými v trestnom konaní
Chorvátskej republiky spolu s ostatným spisovým materiálom pri odovzdaní trestnej veci slovenským
orgánom, neboli súdom pri hodnotení dôkazov zohľadnené, a to i napriek tomu, že sa s nimi na hlavnom
pojednávaní súd oboznámil. Účelom úradných záznamov je popísať postup polície pri overovaní infor-

mácií o tom, že mal byť alebo mohol byť trestný čin spáchaný, prípadne popísať postup polície pri reali-
zovaní oprávnení pri trestnom stíhaní, úradným záznamom sa teda len dokumentuje operatívny postu-
p polície. Úradný záznam nie je dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom stíhaní osoby, ktorého
obsah by mohol byť dôkazom, ide len o záznam, ktorý má pre trestné stíhanie len povahu informácie.
Hoci teda bola preukázaná existencia zranení na tele poškodeného a nebola úplne vylúčená prípadná

príčinná súvislosť medzi ich vznikom a údajným konaním zo strany obžalovaných, nebolo však
spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že takéto zranenia poškodenému spôsobili práve a bez ďalších
pochybností práve obžalovaní.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd oslobodil obžalovaných spod podanej obžaloby aplikujúc pritom
zásadu „in dubio pro reo“.

O nároku poškodeného na náhradu škody súd rozhodol v zmysle 288 ods. 3 Tr. por., keďže obžalovaní
boli spod obžaloby oslobodení.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15 dní odo
dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.