Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/24/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109201619
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7109201619.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobkyne: Y. J., W. X.X.XXXX,

F. V. XXX/XX, Q. W. M., zastúpenej JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, Prešov,
proti žalovanému : R. Y., W. X.X.XXXX, F. E. XX, L., zastúpenému JUDr. Jozefom Horákom, advokátom,
Garbiarska 2, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice konajúc
rozhodcom Mgr. Vojechom Kavečanským, sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15.12.2008.

II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 1 186,95 Eur, ktorú

je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Branislava Kahanca, advokáta
so sídlom Vajanského 33, Prešov, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.1.2009 domáhala, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice konajúc rozhodcom Mgr. Vojtechom Kavečanským,
sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15. decembra 2008. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodcovským
rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 1 Cb/33/2008 zo dňa 15.12.2008, konajúc rozhodcom Mgr.
Vojtechom Kavečanským, ktorý jej bol doručený dňa 29.12.2008, bola zaviazaná zaplatiť žalovanému
R. Y. zmluvnú pokutu vo výške 60.000,- Sk, trovy konania pozostávajúce z poplatku za konanie pred

rozhodcovským súdom vo výške 19.000,- Sk a trovy konania pozostávajúce z paušálnej odmeny za
právne zastupovanie vo výške 12.000,- Sk. Žalovaný R. Y. predložil rozhodcovskému súdu v zmysle §
18 ods. 2 zák. NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov Dohodu
o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia, z obsahu ktorej podľa čl. 4 a čl. 6
vyplýva, že v prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní
poistenia sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho
poriadku Slovenskej republiky. Z takto predloženej dohody o stabilizačnej odmene rozhodcovský súd

odvodil svoju právomoc a príslušnosť rozhodnúť v merite veci. Zákon o rozhodcovskom konaní v § 4
presne ustanovuje formu rozhodcovskej zmluvy, kde pripúšťa, aby rozhodcovská zmluva mala aj formu
rozhodcovskej doložky k zmluve, pričom rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu. Arbitrážny súd
pri skúmaní obsahu Dohody o stabilizačnej odmene vôbec neskúmal, či zmluva má všetky náležitosti,
ktoré právny poriadok pre platnosť zmluvy vyžaduje. Táto dohoda je dvojstranným právnym úkonom,
kde na jednej strane som mala byť zaviazaná ja žalobkyňa ako výhradný sprostredkovateľ poistenia
a na druhej strane ako poisťovňa mala byť zaviazaná Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s., so

sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice. Keďže druhým účastníkom zmluvy mala byť právnická osoba,
spôsob konania tejto spoločnosti upravuje Obchodný zákonník. V zmysle § 191 Obchodného zákonníka
je štatutárnym orgánom spoločnosti predstavenstvo. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene
spoločnosti a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisuje do obchodného registra. V čase podpisovaniaDohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia boli členmi predstavenstva
RNDr. Peter Talán - predseda, Ing. Pavel Fiala - člen a Ing. Helena Vernerová - člen. Z výpisu z
obchodného registra spoločnosti Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. je zrejmé, že za túto

akciovú spoločnosť konajú a podpisujú vždy dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jeden musí byť
predseda. Obsahom zbierky listín je medzi inými aj listina obsahujúca meno, priezvisko, bydlisko,
dátum narodenia a rodné číslo osoby, ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie
funkcie osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, spolu s ich podpisovými vzormi. Z dohody o stabilizačnej
odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia, ktorá bola predložená ako podklad pre rozhodnutie

Arbitrážnemu súdu, a ktorú Arbitrážny súd považoval za platnú rozhodcovskú zmluvu je zrejmé, že táto
nebola podpísaná osobami, ktoré sú podľa zákona oprávnene konať v mene spoločnosti Prvá česko-
slovenská poisťovňa Rapid, a.s.. Na tejto dohode chýba podpis predsedu predstavenstva RNDr. Petra
Talána a ostatné podpisy sú neidentifikovateľné. Z predložených podpisových vzorov vyplýva, ako
sa jednotliví členovia predstavenstva majú podpisovať v mene spoločnosti. Dňa 23.4.2007 uzavrela
žalobkyňa Zmluvu o sprostredkovaní poistenia so spoločnosťou Prvá česko-slovenská Rapid, a.s., kde

pri podpisových doložkách je v zmysle podpisových vzorov presne uvedené, kto koná za spoločnosť.
Rovnako táto skutočnosť vyplýva aj z notárskej zápisnice Prvej česko-slovenskej poisťovne, a.s., zo
dňa 23.10.2006. Až po doručení rozhodcovského rozsudku sa dozvedela, že podpísala aj rozhodcovskú
doložku a následne aj ďalšie záväzky. Má za to, že pre každého laika, teda aj pre ňu, nemôže byť
z obsahu zmluvy zrejmé, čo je jej skutočným obsahom. Ako právne neerudovanej osobe jej nemôže

byť jasné, čo znamená „zákon č. 244/2002 Z.z.“, a už vôbec nevedela o tom, že je zaviazaná 4
roky. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové
prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Dohoda o
stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia nebola podpísaná osobami, ktoré sú
oprávnené a aj povinné konať v mene Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s., teda takáto dohoda

je neplatná a nie je možné z nej vyvodzovať právne následky a sankcie. Z vyššie uvedených dôvodov
má za to, že dohoda o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia je neplatná.
Rozhodcovský súd pri svojom rozhodnutí musí vychádzať zo základných princípov súkromného práva,
a to nielen z princípu zmluvnej voľnosti, ale aj z princípu zmluvnej spravodlivosti. Podľa § 40 ods. 1
písm. c) zák. NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa účastník rozhodcovského konania

môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že tvrdenia žalobcu, že Arbitrážny súd pri skúmaní
obsahu Dohody o stabilizačnej odmene (DoSo) vôbec neskúmal, či zmluva má všetky náležitosti, sú

na prvý pohľad účelové a právne neopodstatnené. Tento záver možno jednoznačne vyvodiť najmä z
ustanovení § 16 ods. 4, § 24 ods. 2 Rokovacieho poriadku v spojitosti s ust. § 172 OSP. Arbitrážny súd
Košicevpredmetnomkonanívykonalvšetkypotrebnéúkonyarozhodolonárokužalovanéhovsúladeso
zákonom. Konštrukcia žaloby je postavená na tvrdeniach žalobcu, že DoSo nebola podpísaná osobami,
ktoré sú podľa zákona oprávnené konať v mene spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. Podľa

žalobcunatejtodohodechýbapodpispredsedupredstavenstvaRNDr.PetraTalánaaostatnépodpisysú
neidentifikovateľné. K uvedenému tvrdeniu uvádza, že žalobca ako výhradný sprostredkovateľ poistenia
(VSP) na základe predmetnej dohody okrem iného prijímal plnenia (provízie) od poisťovne a v tom
čase nenamietal neplatnosť dohody. K ďalším výhradám žalobcu k platnosti rozhodcovskej doložky
dáva do pozornosti súdu znenie článku 4. DoSo, v ktorom bolo obojstranne dohodnuté, že „v prípade

sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú
ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku Slovenskej
republiky, pričom právo voľby, menovania, určenia zodpovednej osoby za vedenie sporu v zmysle tohto
zákonapatrívýlučnepoisťovni“(podľazmluvyopostúpenípohľadávoktotoprávoprešlonažalovaného).
V nadväznosti na uvedené so zreteľom na fakt, že každá zmluva (dohoda) je dvojstranným právnym

úkonom, aj ďalšie tvrdenie žalobkyne, že o podpísaní rozhodcovskej doložky a ďalších záväzkoch sa
dozvedela až po doručení rozhodcovského rozsudku je na prvý pohľad účelové a irelevantné.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 26.11.2010 č. konania : 34C/24/2009 - 65 rozhodol tak, že zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice konajúc rozhodcom Mgr. Vojechom Kavečanským,

sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15.12.2008 a žalobkyni priznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 23.2.2012 č. konania : 2Co/98/2011 - 82 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súduprvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že odvolací súd po podaní
odvolania zistil, že skutočne právny zástupca žalovaného JUDr. Jozef Horák zomrel dňa 27.9.2010, teda
pred rozhodnutím súdu prvého stupňa. Za tohto stavu sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného

ako odvolateľa, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože s ním súd prvého stupňa
nejednal len s jeho právnym zástupcom, ktorý už však zásielky nepreberal, napriek tomu súd vo
veci rozhodol. Odvolací súd poukázal na to, že odňatie možnosti konať pred súdom je tak závažným
dôvodom, pre ktorý nemôže účastník konania , ktoré má mať rovnaké práva ako druhá strana zúčastniť
sa konania, preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, iba zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. S tým, že v novom rozhodnutí rozhodne
sú prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Podľa ust. § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení
( ďalej len O.s.p. ) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 O.s.p. nariadil vo veci
pojednávanie .

Zo spisu je zrejmé ( čl. 58 spisu ), že dňa 5.1.2011 bolo Okresnému súdu Košice I doručené

plnomocenstvo zo dňa 25.10.2010, ktoré udelil žalovaný JUDr. Gulbišovi, pričom súd poukazuje na to,
že toto plnomocenstvo bolo žalovaným udelené novému právnemu zástupcovi - JUDr. Gulbišovi ešte
predo dňom, kedy bol vyhlásený rozsudok na pojednávaní konanom dňa 26.11.2010 a teda aj predo
dňom podania odvolania žalovaným. 10.3.2011.

Súd pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, teda vytýčil nový termín pojendávania na deň
24.1.2013, na ktorý predvolal aj právneho zástupcu žalovaného. Pojednávanie v tento deň však bolo
odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Nové pojednávanie bolo nariadené na deň 26.11.2013. Právny zástupca žalovaného podaním zo

dňa 22.11.2013 doručeným súdu dňa 25.11.2013 ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní
ako aj neúčasť svojho klienta - žalovaného a to z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktorého
sa zúčastnil Okresnom na súde v Starej Ľubovni na ktoré prevzal predvolanie v skoršom termíne a
zároveň požiadal o odročenie pojednávania. Súd majúc za to, že sú splnené podmienky podľa ust.
§ 119 ods.2 O.s.p. odročil pojednávanie na deň 20.2.2014 na ktoré opätovne predvolal žalobkyňu -

táto prevzala predvolanie na pojednávanie dňa 18.12.2013 a jej právneho zástupcu - tento prevzal
predvolanie na pojednávanie dňa 18.12.2013 ako aj žalovaného - predvolanie na pojednávanie prevzal
dňa 23.12.2013 a jeho právneho zástupcu, ktorý prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 3.1.2014.
Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 14.2.2014 doručeným súdu dňa 18.2.2014 opätovne
požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktorého sa zúčastňuje

na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod č. konania : 2C/42/2013 o 9.30 hod ako aj na Okresnom
súde v Prešove pod č. konania : 15C/440/2012 o 10.00 hod kde vzal termín pojednávania na vedomie
na predošlom pojednávaní. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovaného na tomto
pojednávaní. K žiadosti o odročenie však nepriložil žiadne listiny preukazujúce ním tvrdené skutočnosti.
Súd mu preto podaním zo dňa 19.2.2014 oznámil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňa

náležitosti podľa ust. § 119 ods.2 O.s.p. a preto na pojednávaní dňa 20.2.2014 konal v neprítomnosti
žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p.

Podľa ust. § 119 ods.1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa ust. § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť
dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy
sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom.

Obsahom tohto základného práva nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie
pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu" na odročenie
riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. 2
O.s.p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu.

Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo
všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť,
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z
hľadísk objektívnych i subjektívnych. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného
účastníka o odročenie pojednávania posudzuje súd podľa okolností toho - ktorého prípadu.

Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním
právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil
iného zástupcu.
Podľa ust. § 24 O.s.p. sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pričom si
ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta; jemu udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť (§ 25 ods.

1 O.s.p.). Zástupca, ktorému bolo udelené plnomocenstvo pre celé konanie, je oprávnený na všetky
úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p).
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.
Súd mal v tomto prípade za to, že žiadosť právneho zástupcu žalobcu nespĺňa jednak náležitosti žiadosti
o odročenie pojednávania tak, ako to ustanovuje § 119 ods.2 O.s.p., nakoľko nebola doložená listinami
preukazujúcimi tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o skutočnostiach uvedených v jeho žiadosti
a jednak dôvod, na základe ktorého právny zástupca žalovaného žiadal o odročenie pojednávania z

dôvodu kolízie záujmov nie je v tomto prípade dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle
ust. § 119 ods.1 O.s.p. a preto postupoval v zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p. tak, že vec prejednal v
neprítomnosti žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu. Vychádzajúc z plnomocenstva udeleného
žalovanýmprávnemuzástupcoviJUDr.Gulbišovi,kdejeuvedené,žesplnomocnenýadvokátjevýslovne
oprávnený splnomocniť za seba ku všetkým písomným úkonom i k zastupovaniu na pojednávaniach

pred súdom iného advokáta, mal súd za to, že právny zástupca žalovaného, ktorý prevzal predvolanie
na pojednávanie dňa 3.1.2014, teda včas a ktorý vedel že v deň kedy je nariadené pojednávanie v tejto
veci dochádza ku kolízii pojednávaní mal využiť všetky zákonné prostriedky na to aby bola účastníkovi
konania, ktorého zastupuje v tomto konaní poskytnutá potrebná právna pomoc v spore a vzhľadom na
obsah plnej moci mal udeliť substitučné plnomocenstvo inému advokátovi. Zároveň súd poukazuje na to,

že súdu nebol doručený prejav vôle žalovaného o tom, že by so substitúciou iným advokátom nesúhlasil.
vychádzajúc z týchto skutočností preto súd postupoval v zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p. a vec prejednal
v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 20.2.2014 uviedol, že trvá na všetkých
podaných prednesoch a má za to, že žalobca je dôvodná. Zároveň uviedol, že nemá žiadne ďalšie

návrhy na vykonanie dokazovania. Zo spisu je zrejmé, že žalovaný ani jeho právny zástupca nenavrhol
vykonanie žiadnych ďalších dôkazov. Súd mal po oboznámení sa výsledkami doterajšieho dokazovania
za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

Súd ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkyne

a oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením žalovaného, s rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho
súdu Košice, sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15. decembra 2008, so zmluvou o sprostredkovaní poistenia
23.4.2007, s dohodu o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007
a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že začala pracovať pre poisťovňu, vtedy to bola Prvá
československá poisťovňa, ktorá sa premenovala na Rapid Life. Zmluvu o sprostredkovaní poistenia
podpísala dňa 23.4.2007. Následne jej bolo dňa 10.5.2007 priradené číslo sprostredkovateľov v
Národnej banke Slovenska. Podpísala zmenku, ktorá mala hodnotu 15.000,- Sk, čím sa zaviazala,že bude pracovať 3 mesiace a za každý mesiac urobí 3 poistné zmluvy, to znamená 9 zmlúv za
3 mesiace. To aj dodržala, pracovala pre poisťovňu ďalej s tým, že 13.11.2007 uzatvorila dohodu o
stabilizačnej odmene, ktorú jej doniesol krajský inšpektor T.. Q.. T. Q. jej povedal, že na základe tejto

dohody o stabilizačnej odmene dostane odmenu vo výške 20.000,- Sk z dôvodu, že odpracovala 6
mesiacov a dostane ju až potom, keď uzavrie ďalšie tri poistné zmluvy. Túto zmluvu jej predložili vo
Vranove nad Topľou. Zmluvu si preštudovala, avšak tento pán jej oznámil, že ide vlastne len o nejakú
odmenu za to, že pracovala týchto 6 mesiacov. Ona však nevedela, že sa zaväzuje k ďalšej činnosti,
originál tejto zmluvy jej nebol odovzdaný. Podpísali to asi v dvoch rovnopisoch, avšak nie je si istá,

pretože to bolo pred troma rokmi. Originál jej nikdy nebol zaslaný. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa
rozhodcovského konania, nebola účastníčkou rozhodcovského konania. Spoločnosť Rapid Life žiadala
na základe návrhu podaného rozhodcovskému súdu zaplatenie nielen tej odmeny vo výške 20.000,-
Sk, ale aj všetkých jej provízií, ktoré dostala za uzatvorenie poistných zmlúv, išlo o zmluvnú pokutu.
Podpis na dohode o stabilizačnej odmene zo dňa 16.11.2007 je jej podpisom. Podala žiadosť o výpoveď
v tejto poisťovni, žiadala aj o zrušenie registračného čísla. Na základe toho jej poslali stanovisko, že

nie je možná výpoveď z jej strany na základe tejto dohody o stabilizačnej odmene zo dňa 16.11.2007
a následne jej 3.9.2008 prišlo odhlásenie zo zoznamu sprostredkovateľov poistenia, avšak spoločnosť
Rapid Life odo nej ďalej žiadala, aby vykonávala túto činnosť bez tohto čísla, ktoré mala pridelené
v Národnej banke Slovenska. O rozhodcovskej doložke nič nevedela. Krajský inšpektor p. Q. bol
zamestnancom spoločnosti v t.č. Prvá československá poisťovňa Rapid a.s.. Myslí si, že pán krajský

inšpektor nemal oprávnenie podpisovať takúto dohodu, v jeho náplni práce bolo skúšať ich, vydávať
oprávnenia, certifikáty výlučným sprostredkovateľom poistenia a kontrolovať ich prácu.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach uviedol, že považujú predmetnú dohodu o stabilizačnej
odmene za neplatnú z dôvodu, že p. Q. nebol nikdy oprávnený konať v mene právneho predchodcu

žalovaného poisťovne Rapid life, nikdy im nebolo predložené žiadne písomné plnomocenstvo, ktoré
by ho oprávňovalo konať v mene spoločnosti. Podotýka, že každý právny úkon musí byť určitý a
zrozumiteľný aj vo vzťahu k účastníkom, nielen vo vzťahu k tretím osobám a preto predmetnú dohodu
o stabilizačnej odmene zo dňa 16.11.2007 považujú za neurčitú a za nezrozumiteľnú ako v časti
rozhodcovskejdoložky,takajvčastizmluvnejpokuty.Mázato,žesatátodohodapriečidobrýmmravom.

Chce podotknúť, že žalobkyňa túto zmluvu podpísala v omyle, pretože si myslela, že obsahom tejto
zmluvyjeniečoiné,nežčopodpísala.Všeobecnézmluvnépodmienkynikdynebolipredloženéžalobkyni
a neboli ani súčasťou zmluvy o sprostredkovaní poistenia, aj keď sa na ne táto zmluva odvoláva, že sú
jej súčasťou. Pasívne vecne legitimovaný je v tomto konaní práve žalovaný p. Y.. Žalobkyňa podpísala
dohodu o stabilizačnej odmene skôr ako došlo k jej akceptácii, pretože Rapid life podpísal túto dohodu

až neskôr, p. Gajdošová ju podpísala 13.11.2007 a Rapid life túto zmluvu podpísal až 16.11.2007, z toho
tvrdí, že nedošlo ani k podpísaniu tejto zmluvy.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach uviedol, že na súdoch sa vedie viacero konaní proti
jeho klientovi odporcovi p. Y.i, kde súdy postupujú tak, že vyzývajú účastníkov, či súhlasia so zámenou

účastníkov konania a to tak, že by z konania vystúpil žalovaný p. Y. a do konania vstúpil na miesto
žalovaného Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, IČO 44 325 452 aj z tohto dôvodu namieta právny
zástupca žalovaného pasívnu legitimáciu v tomto spore. Všetky skutočnosti uvádzané v návrhu na
začatie konania boli už posudzované Arbitrážnym súdom, ktorý sa s nimi vyporiadal a ktorý rozhodol.
Na otázku súdu právny zástupca žalovaného uvádza, že p. Q. ako krajský inšpektor mal podľa jeho

názoru oprávnenie uzatvárať takéto dohody o stabilizačnej odmene, pretože to vyplývalo z vnútorných
smerníc a inštrukcií Rapid poisťovne. P. žalobkyňa mohla namietať túto skutočnosť už pri podpise tohto
dokumentu. Poukazuje na to, že p. žalobkyňa prijímala plnenia od poisťovne a vtedy to nenamietala.

Svedkyňa Y. F. vo svojej výpovedí uviedla, že hovorili so žalobkyňou, že je to dobrá príležitosť ako si

zarobiť nejaké peniaze pred Vianocami. Volala im sekretárka z Vranova, že tým, že odrobili polroka, majú
nárok na odmenu s tým, že ešte musia uzatvoriť 2 - 3 zmluvy. Dohodu podpísali spoločne so žalobkyňou
vo Vranove, nepamätá sa či tam bol aj p. Q. osobne, túto dohodu odosielali z Vranova do Košíc. V
decembri dostali od spoločnosti Rapid prémie vo výške 20.000,- Sk. Zmluvu si poriadne neprečítala,
vedela to, že po 6 mesiacoch dostane odmenu. Nemá právnické vzdelanie, nerozumela tým právnickým

pojmom. Riadila sa tým, čo jej povedala sekretárka, že majú nárok na odmenu z dôvodu, že odrobili
6 mesiacov pre poisťovňu. Nevedela, že je tam podmienka, že má odrobiť 4 roky pre poisťovňu, keby
o tom vedela, takúto dohodu by nepodpísala. Vo februári resp. v marci 2008 dala výpoveď poisťovni,
pričom túto jej výpoveď poisťovňa akceptovala.Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15. decembra
2008 súd zistil, že tento uložil žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní

žalovanému) zmluvnú pokutu vo výške 60.000,- Sk, t.j. 1.991,64 eura, trovy konania pozostávajúce z
poplatku za konanie pred rozhodcovským súdom vo výške 19.000,- Sk a trovy konania pozostávajúce
z paušálnej odmeny za právne zastupovanie vo výške 12.000,- Sk.

Zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.4.2007 súd zistil, že právny predchodca žalovaného

spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 a žalobkyňa ako
výhradný sprostredkovateľ poistenia uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala, že
bude poisťovni poskytovať svoje sprostredkovateľské služby a to najmä predkladať ponuky na uzavretie
poistnej zmluvy, predkladať návrhy poistnej zmluvy, vykonávať iné činnosti smerujúce k uzavretiu
poistnej zmluvy. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 23.4.2007.

Z dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007 súd zistil,
že jej účelom je stabilizácia a rozvoj schopností výhradného sprostredkovateľa poistenia, mimoriadne
odmeňovanie výhradného sprostredkovateľa poistenia, ktorý spĺňa a bude naďalej zodpovedne
napĺňať nasledujúce kritéria a obligácie vyplývajúce z jeho činnosti: a) vykonáva činnosť výhradného
sprostredkovateľa poistenia v prospech poisťovne nepretržite aspoň šesť mesiacov, ktoré predchádzajú

podpisu tejto dohody. Podľa bodu 4. dohody v prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto
dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a
štandardné procesné pravidlá právneho poriadku SR.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v platnom znení účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde

domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §
36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej
len „Občiansky zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa ustanovenia § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení účastníci môžu dohodou

zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení písomne uzavretá dohoda sa
môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o dôvod neplatnosti právneho
úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje

sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu,
ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného spoločnosť Rapid life životná
poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 a žalobkyňa uzavreli zo dňa 23.4.2007 zmluvu,
na základe ktorej sa žalovaná zaviazala, že bude poisťovni poskytovať svoje sprostredkovateľské
služby. Takisto nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 16.11.2007 podpísala dohodu o stabilizačnej odmene

výhradného sprostredkovateľa poistenia a že pohľadávka právneho predchodcu žalovaného, ktorá
vznikla na základe tejto dohody (čl. 5 dohody), bola postúpená na žalovaného.

Spornou ostáva skutočnosť, či bola vyššie uvedená dohoda o stabilizačnej odmene výhradného
sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka, uzavretá

platne a v súlade s ustanoveniami § 37 ods. 1 v nadväznosti na § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z.,
§ 40 ods. 2 a § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka (žalobkyňa podala žalobu o zrušenie tuzemského
rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.).

Presné vymedzenie dohody zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke

o predmete sporov, ktoré sa majú rozhodovať v rozhodcovskom konaní, je základným predpokladom
na vymedzenie právomoci rozhodcu alebo stáleho rozhodcovského súdu. Ani riadne uzavretá
rozhodcovská zmluva nemôže rozšíriť okruh sporov na prerokovanie v rozhodcovskom konaní, ktoré
sú uvedené v § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ si
sporové strany dohodnú v rozhodcovskej zmluve predmet sporu vylúčený z právomoci rozhodcovského

konania (§ 1 ods. 3 zákona), je takáto dohoda neplatná. Zároveň je dôvodom na zrušenie tuzemského
rozhodcovského rozsudku v súlade s § 40 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. (JUDr. Alexander
Škrinár, CSc. Aktuálne otázky rozhodcovského konania - ASPI).

Podľa názoru súdu je dohoda o rozhodcovskej doložke, uvedená v čl. 4 dohody o stabilizačnej odmene

výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007, vyjadrená veľmi všeobecne a síce, že "v
prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia
sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku
SR, pričom právo voľby, menovania, určenia zodpovednej osoby za vedenie sporu v zmysle tohto
zákona patrí výlučne poisťovni". Takýto prejav vôle je podľa názoru súdu neurčitý a nezrozumiteľný, lebo

tretia strana (rozhodcovský súd) nebude vedieť úmysel strán bez ďalšieho vyložiť. Takýmto spôsobom
formulovaná dohoda môže viesť aj k tomu, že medzi stranami vznikne spor, ktorý je z rozhodcovského
konania vylúčený a podľa ich všeobecnej dohody má byť predmetom rozhodcovského konania. Podľa
ustanovenia § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. z definície rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ide o dohodu,
podľa ktorej všetky spory alebo niektoré spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo

inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve sa preto musí
vymedziť rozsah a okruh sporov, ktoré budú predmetom rozhodcovského konania, lebo obsahom
dohody môže byť aj dohoda o rozhodovaní len niektorých sporov z medzi nimi vzniknutých právnych
vzťahov.

Z vyššie uvedených dôvodov je preto rozhodcovská doložka pre neurčitosť od počiatku neplatná podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o formu dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa
16.11.2007, treba vychádzať z toho, v akej forme bol uzavretý pôvodný (primárny) záväzkovoprávny

vzťah, ktorý sa ňou mení. Podľa čl. 7 bodu 7.4. zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.4.2007
môže byť táto zmluva zmenená alebo doplnená oboma zmluvnými stranami nahradením tejto zmluvy
novou zmluvou, písomným doplnkom podpísaným obidvoma zmluvnými stranami alebo spoločnosťou
aktualizovanou POS.Zmluvu o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.4.2007 podpisovali za právneho predchodcu žalovaného
spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s. osoby oprávnené konať v mene tejto spoločnosti (podľa

výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vložka číslo: 470/V : za akciovú
spoločnosť konajú a podpisujú vždy dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jeden musí byť predseda).

Z dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007
jednoznačne vyplýva, že táto mení a dopĺňa zmluvu o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.4.2007 (bod 6

dohody „ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní poistenia, ktoré sú v rozpore s touto dohodou, podpisom
tejto dohody strácajú platnosť“ a „dohody sa nedotýka tých ustanovení zmluvy o sprostredkovaní
poistenia, ktoré sú s touto dohodou v súlade“).

V dohode o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007 je síce
ako zmluvná strana uvedený právny predchodca žalovaného spoločnosť Rapid life životná poisťovňa,

a.s. (pričom v úvodnej časti tejto dohody sa neuvádzajú jej účastníci uvedením ich mien aj funkcií), avšak
táto dohoda nie je podpísaná osobami oprávnenými konať v mene tejto spoločnosti v súlade so zápisom
v obchodnom registri (krajský inšpektor Q. nebol členom predstavenstva spoločnosti Rapid life životná
poisťovňa, a.s., pričom za túto spoločnosť dohodu nečitateľne podpísala iba jedna bližšie neoznačená
osoba).

Dohodou možno zmeniť doterajší celý záväzkovoprávny vzťah tak, že namiesto neho vznikne nový
záväzkovoprávnyvzťah.Rovnakovrámciužexistujúcehozáväzkovoprávnehovzťahumožnodohodnúť,
že zaniknú iba niektoré záväzky (povinnosti), ktoré budú nahradené novými záväzkami. To treba posúdiť
z prejavu vôle a z obsahu dohody, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi pôvodného záväzkovoprávneho

vzťahu. Zákon pre túto dohodu nepredpisuje osobitnú formu, ale ak bola písomná forma predpísaná pre
pôvodný záväzok, aj túto dohodu treba uzavrieť písomne (§ 40 ods. 2).

Z vyššie uvedených dôvodov je preto rozhodcovská doložka neplatná podľa §§ 40 a 40a ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd uvádza, že žalovaný
je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko tento je právnym nástupcom spoločnosti Rapid life
životná poisťovňa, a.s., ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a účastníkmi v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku môžu byť len účastníci rozhodcovského konania, ktorým bol aj žalovaný.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak
je zástupcom advokát.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená

náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 224 ods.3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.Podľa ustanovení § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 31.5.2010 a ustanovení
§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) a ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. b) vyhlášky MS

SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom
znení patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy obhajoby v roku 2009 odmena vo výške 53,49 eura,
za úkon podania návrhu na začatie konania zo dňa 26.1.2009 odmena vo výške 53,49 eura, za úkon
účasti na pojednávaní dňa 31.5.2010 odmena vo výške 55,49 eura, za úkon účasti na pojednávaní
dňa 19.7.2010 odmena vo výške 55,49 eura za úkon účasti na pojednávaní dňa 27.8.2010 odmena vo

výške 55,49 eura, za úkon účasti na pojednávaní dňa 8.10.2010 odmena vo výške 13,87 eura, za úkon
účasti na pojednávaní dňa 26.11.2010 odmena vo výške 55,49 eura, za úkon účasť na pojednávaní dňa
22.2.2014 odmena vo výške 61,87 Eur, za úkon ďalšej porady s klientom dňa 16.7.2010 odmena vo
výške 36,99 eura, za úkon ďalšej porady s klientom dňa 27.8.2010 odmena vo výške 18,50 eura, za
úkon ďalšej porady s klientom dňa 25.11.2010 odmena vo výške 36,99 eura, za úkon ďalšia porada
s klientom dňa 28.3.2011 odmena vo výške 57,- Eur, ďalšia porada s klientom dňa 7.2.2014 odmena

vo výške 61,87 Eur, za úkon vyjadrenie na odvolanie žalovaného zo dňa 31.3.2011 odmena vo výške
57,- Eur, za t.j. 673,03 eura a podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí
advokátovi režijný paušál za 2 úkony po 6,95 eura + 8 úkonov po 7,21 eura + 2 úkony po 7,41 eura + 2
úkony po 8,04 eura, t.j. spolu režijný paušál 102,48 eura, teda odmena spolu 775,51 eura.

Podľa ustanovenia § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužiebvplatnomzneníadvokátmápoprinárokunaodmenuajnároknanáhradu
hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb,
najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké
posudky, preklady a odpisy a na náhradu za stratu času (§ 17).

Paušálne náhrady podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) a ust. § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na opatrenie MPSVR SR č. 632/2008 Z. z.
o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách
sú za každý začatý 1km jazdy 0,183 eura pre osobné cestné motorové vozidlá, teda súd priznal

advokátovi paušálnu náhradu vo výške 71,37 eura (0,183 eura x 390 km). Náhrada za spotrebované
pohonnélátkypatríadvokátovipodľacienpohonnýchlátokvčasepoužitiacestnéhomotorovéhovozidla,
prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového
vozidla. Advokát si uplatnil náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 23,61 eura, ktorú mu súd
priznal /pri použití cestného motorového vozidla dňa 31.5.2010 (Prešov - Košice a späť) vo výške 4,77

eura(78km,cenaza1l1,274eurapripriemernejspotrebe4,8l/100km),pripoužitícestnéhomotorového
vozidla dňa 19.7.2010 vo výške 4,77 eura (78 km, cena za 1l 1,274 eura pri priemernej spotrebe 4,8l/100
km), pri použití cestného motorového vozidla dňa 27.8.2010 vo výške 4,73 eura (78 km, cena za 1l 1,263
eura pri priemernej spotrebe 4,8l/100 km), pri použití cestného motorového vozidla dňa 8.10.2010 vo
výške 4,71 eura (78 km, cena za 1l 1,257 eura pri priemernej spotrebe 4,8l/100 km) a pri použití cestného

motorového vozidla dňa 26.11.2010 vo výške 4,66 eura (78 km, cena za 1l 1,244 eura pri priemernej
spotrebe 4,8l/100 km)/. Súd na základe vyúčtovania predloženého právnym zástupcom žalobkyne dňa
24.2.2014 priznal k tomu ešte náhradu cestovného za cestu vykonanú osobným motorovým vozidlom
Renault Megane pri ceste dňa 20.2.2014 na trase Prešov - Košice a späť vo výške 22,46 Eur.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za
stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, t.j. 12,02
eura cesta Prešov - Košice a späť, spolu 10 hodín, t.j. 20 x 1 hod. 12,02 eura, t.j. 240,40 eura a k tomu

ešte náhrada za stratu času pri ceste na trase Prešov - Košice a späť za 4 x 30 min, t.j. 2 hodiny teda 4
x 13,40 Eur t.j. 53,60 Eur, spolu tak náhrada za stratu času vo výške 294,- eura.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobkyňa mala vo veci
plný úspech a priznal jej preto náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 186,95 Eur.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),f)rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Akpovinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).