Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203014
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114203014.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu : J.. H. W., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom X. 8, XXX XX S. nad W., proti žalovanej : H. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Q. sv. J.
XX, XXX XX S. na W., v konaní o zaplatenie dlžoby za nájomné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu K.
súdu Prešov č. k. 9C 40/2014 - 106 zo dňa 18.10.2016 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného

súdu Prešov č. k. 9C 40/2014 - 89 zo dňa 17.08.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. V r a c i a vec súdu prvej inštancie ako nedôvodne predloženú.

II. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

III. Žalovaná má vočižalobcovi nárok nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 9C 40/2014 - 106
zo dňa 18.10.2016 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 5 Eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Poplatok bol vyrubený podľa § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „poplatkového zákona“). V uznesení súd prvej inštancie poučil žalobcu, že ak sa poplatok v určenej

lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať, a že proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť.

2. Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.

3.Protitomutouzneseniuč.k.9C40/2014-106zodňa18.10.2016podalžalobcavzákonomstanovenej
lehote opravný prostriedok označený ako odvolanie a navrhol, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené.

Napriek označeniu je so zreteľom na obsah podania zrejmé, že v danom prípade ide o sťažnosť proti
vyššie uvedenému uzneseniu, ktorou sa žalobca domáha zrušenia tohto napadnutého uznesenia.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) predtým, ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia preskúmal obsah spisu a zistil, že je potrebné vec vrátiť súdu
prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia.

5. Podľa § 239 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016
(ďalej len „C.s.p.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba
doručiť, je prípustná sťažnosť.
Podľa § 248 C.s.p. o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

6. K samotnému podaniu žalobcu doručeného súdu prvej inštancie dňa 02.11.2016 odvolací súd uvádza,
že takéto podanie je potrebné posúdiť v zmysle ustanovenia § 124 ods. 1 C.s.p. tak, že každé podaniesa posudzuje podľa jeho obsahu. Podľa základných princípov, konkrétne podľa čl. 11 C.s.p. úkony strán
sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Uvedené ustanovenie treba chápať tak, že súd je
povinný vychádzať z obsahu každého podania, a teda je irelevantné, ako napríklad strana svoj úkon

nazve, súd sa musí oboznámiť predovšetkým s obsahom podania a podľa toho úkon posúdiť. V zmysle
uvedeného aj napriek označeniu podania žalobcu ako odvolanie, toto nie je možné chápať a posudzovať
ako riadny opravný prostriedok, o ktorom je príslušný rozhodovať krajský súd.

7. Sťažnosť je prípustná len proti uzneseniu, pričom musí ísť o také uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré treba doručiť a ide o uznesenie, ktoré bolo vydané súdnym úradníkom. O sťažnosti rozhodne súd
prvej inštancie.

8. Po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že vec je potrebné vrátiť súdu prvej inštancie na postup
podľa § 248 a nasl. C.s.p.

9. S prihliadnutím na uvedené preto odvolací súd vracia vec súdu prvej inštancie bez meritórneho
rozhodnutia.

10. Súd prvej inštancie ďalším napadnutým uznesením č. k. 9C 40/2014 - 89 zo dňa 17.08.2016 rozhodol
v 1. výrokom, že zamieta návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/147/2012. Druhým výrokom súd prvej inštancie
konanie zastavil a posledným výrokom vyslovil, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konania končí.

11. Uvedené uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie
dňa 04.02.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.226,89 Eur s
príslušenstvom, titulom dlžného nájomného. Z návrhu je zrejmé, že predmet konania je totožný (v časti
o zaplatenie nájomného) s návrhom žalobcu vo veci sp. zn. 15C/147/2012 a je podaný preto, že konanie
v uvedenej veci bolo zastavené (podanie žalobcu, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie

konania bolo v skutočnosti vo veci sp. zn. 15C/147/2012 odmietnuté, uznesenie však bolo krajským
súdom zrušené a v konaní sa pokračuje). Žalobca v písomnom podaní zo dňa 08.09.2014 a 16.9.2014
sám uviedol, že na tunajšom súde je vedená identická vec pod sp. zn. 15C/147/2012 a preto navrhuje
vec sp. zn. 9C/40/2014 prerušiť do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 15C/147/2012.
Následne po vyššie uvedených podaniach urobil žalobca ďalších 29 totožných podaní vo veciach sp.

zn. 15C/147/2012 a 9C/40/2014, čo len potvrdzuje rovnakosť predmetov konania v týchto veciach.

12. Aplikoval citované ustanovenia § 159, § 161 ods. 1, 2, § 162, § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

13. Súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanej veci neexistuje žiadny dôvod na prerušenie konania
a návrh žalobcu zamietol. Uviedol, že dôvodom na prerušenie konania nemôže byť postup zvolený
žalobcom a to, že podá dve (2) identické žaloby a konanie o druhej z nich chce viesť podľa toho ako
dopadne konanie prvé.

14. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci o zaplatenie nájomného proti
H. ide o rovnaké konanie ako sa vedie vo veci sp. zn. 15C/147/2012, čo výslovne potvrdzuje aj
žalobca. Takýto stav predstavujúci litispendenciu ako procesnú prekážku je však z hľadiska procesných
ustanovení neprípustný, preto súd prvej inštancie konania vo veci sp. zn. 9C/40/2014 ako o veci, ktorá
na súd napadla neskôr, zastavil.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na to, že v prejednávanej veci zastavenie konania procesne zavinil žalobca
podaním žalobného návrhu s tými istými stranami konania, predmetom ktorého je rovnaký nárok, preto
nárok na náhradu trov konania priznal súd prvej inštancie žalovanej.

16.Protitomutouzneseniuč.k.9C40/2014-89zodňa17.08.2016podalžalobcavzákonomstanovenej
lehote odvolanie. Vychádzajúc z obsahu podaného oprávneného prostriedku mal odvolací súd za to, že
ide v danom prípade, podľa obsahu, o odvolanie oprávnenej osoby proti tomuto uzneseniu. Na základepodanéhoodvolaniažalobcanavrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnutéuznesenievplnomrozsahu,vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania, a tento aby vyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania.
Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia úmyselne zavádza. V odvolaní

žalobca namieta označenie bydliska žalovanej a uvádzanie predmetu sporu v hlavičke rozhodnutia,
ktoré sa nezhoduje s jeho označením v podanej žalobe. Ako závažné a úmyselné spochybnenie súdu pri
vydaní napadnutého uznesenia pokladá žalobca nedodržanie vedenia spisového prehľadu v súdnom
spise, aj napriek jeho príslušným upozorneniam. Podľa žalobcu súdu prvej inštancie odstupom času
pristúpil k osobnému zavádzaniu a nátlaku na žalobcu v podobe predvolania k výsluchu, k čomu

žalobca na svoju obranu predložil súdu viacero uvádzaných písomných podaní. Žalobcom označené a
uvádzané spochybnenia súdu prvej inštancie pri vydaní napadnutého uznesenia súd podľa jeho názoru
dostačujúce na zrušenia napadnutého uznesenia odvolacím súdom.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal uznesenie č. k. 9C 40/2014 - 89

zo dňa 17.08.2016 v jeho napadnutej časti vo výroku o nároku na náhradu trov konania, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné a uznesenie ako vecne správne potvrdil.
18. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré odkazuje a zároveň sám právne uzatvára.

20. Podľa § 161 ods. 1, 2 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 C.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

21. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 161 C.s.p. ukladajúce súdu kedykoľvek za konania
prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jedným z nedostatkov
procesných podmienok konania, brániacich tomu, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej
veci je prekážka litispendencie. Podľa § 159 C.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci
prebiehalo na súde iné konanie.

22. Prekážka litispendencie vzniká, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie,
ktoré má tie isté strany sporu, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých
žalobca odvodzuje uplatňované právo. Totožnosťou predmetu konania je treba rozumieť zhodu nároku
uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja.

23. Na Okresnom súde Prešov sa už skôr začalo konanie o žalobe žalobcu na zaplatenie nájomného
proti tej istej žalovanej, pričom toto konanie sa vedie pod sp. zn. 15C/147/2012 a doposiaľ ukončené
nie je. Prebiehajúce iné konanie vytvára prekážku litispendencie a vytvára taký nedostatok procesnej
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak v súlade

s ustanovením § 159 C.s.p. konanie zastavil.

24. Námietky prezentované v odvolaní žalobcom nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci.
Samotný žalobca nespochybňoval, že by obe predmetné žaloby boli totožné, čo je jediné kritérium
rozhodné pre aplikáciu ust. § 159 C.s.p.. Žalobca pristúpil k podaniu zhodnej žaloby po tom, čo bola

jeho podanie, ktoré mohlo byť návrhom na začatie konania, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/147/2012
odmietnuté súdom prvej inštancie. Následne však odvolací súd zrušil toto rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vrátil mu vec sp. zn. 15C/147/2012 na pokračovanie v konaní. Žalobca na základe zrušenie
rozhodnutiaoodmietnutíjehopodania,pretopodalnávrhnaprerušeniepredmetnéhokonaniavedenéhopod sp. zn. 9C/40/2014. Keďže súd prvej inštancie prihliadol na neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky konania a predmetné konania zastavil, postupoval súd prvej inštancie správne aj v prípade ,
ak návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

25. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené,
odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 9C
40/2014 - 89 zo dňa 17.08.2016 ako vecne správne potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu, preto jej súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).