Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113242928
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5113242928.5

Rozhodnutie

ECLI:SK:OSZA:2017:5113242928.5

8C/301/2014 - 96
5113242928

Okresný súd Žilina v civilnom sporovom konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej

veci spotrebiteľského sporu žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811
02 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom HMG LEGAL, s.r.o.,
so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: M. Z., G..
XX.X.XXXX, E.. K. M. C. G. M., Q. G. V. O.: Š. XXXX/XX, XXX XX C. G. M., o zaplatenie 1.321,47 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.321,47 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne

zo sumy 1.085,18 eur od 11.12.2013 do zaplatenia,

ako aj na účet advokáta žalobcu HMG LEGAL, s.r.o. náhradu trov právneho zastúpenia a iných trov
konania spolu vo výške 160,61 eur.

Na zaplatenie uvedených povinností súd p o v o ľ u j e žalovanému splátky vo výške 70,- eur mesačne,
splatné vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc prvým kalendárnym mesiacom nasledujúcim

po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) zo dňa 10.12.2013, doručenou súdu dňa
18.12.2013, v spojení s podaniami zo dňa 05.02.2014 (vyjadrením k výzve súdu) a zo dňa 29.5.2014

(opravou návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia sumy
spolu vo výške 1.321,47 eur, spolu so zmluvným úrokom a s úrokom z omeškania - ako veriteľ (právny
nástupca zlúčením so žalobcom zaniknutej spoločnosti ISTROBANKA, a.s., IČO: 31 331 491) z tituluZmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 85091-235109 zo dňa 15.7.2008, v rámci ktorej žalovanému poskytol
peňažné prostriedky vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 eur), úročené pevnou úrokovou sadzbou 12,50 %
ročne. Pretože žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok

a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca oznámením o tzv. zosplatnení úveru
vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru za splatnú ku dňu 15.4.2011. Právne žalobca uplatnený nárok
na zaplatenie dlžnej istiny a jej príslušenstva odôvodnil poukazom na ust. §§ 497 a nasl. a § 369 ods.1
Obchodného zákonníka.

2. Žalobca v žalobe v spojení s pripojenými listinnými dôkazmi špecifikoval a vyčíslil svoju pohľadávku
voči žalovanému v celkovej sume 1.321,47 eur ku dňu 10.12.2013 ako:
- sumu 1.321,47,- eur (pozostávajúcu z nezaplatenej istiny úveru 704,75 eur, nezaplatených riadnych
úrokov z úveru vyčíslených za obdobie od 16.01.2010 do 10.12.2013 sumou 279,17 eur, nezaplatených
úrokov z omeškania, vypočítaných z nedoplatkov na splátkach a riadnych úrokoch spolu sumou 236,38
eur a nezaplatených poplatkov spolu v sume 101,17 eur, pozostávajúcej z nezaplatených poplatkov za

správu úveru a z poplatkov za celkom tri výzvy odoslané žalovanému);
- riadny úrok z úveru vo výške 12,50 % ročne z istiny 704,75 eur od 11.12.2013 do zaplatenia;
- úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne z istiny 704,75 eur od 11.12.2013 do zaplatenia;
- úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 380,34 eur (spolu suma vyčíslených úrokov z úveru
a poplatkov) od 11.12.2013 do zaplatenia.

3. Okresný súd Žilina vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č.k. 4RO/403/2013-56 zo dňa
25.6.2014, ktorým žalovanému uložil zaplatenie peňažných nárokov v súlade so žalobou žalobcu,
vrátane povinnosti náhrady trov konania. Pretože sa však platobný rozkaz nepodarilo doručiť
žalovanému do vlastných rúk, za podmienok vtedajšej procesnej úpravy v ust. § 173 ods.1, 2 zákona

č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) súd uznesením
č.k. 4RO/403/2013-59 zo dňa 01.10.2014 cit. platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a na prejednanie
sporu nariadil pojednávanie.

4. Procesný právny rámec tohto sporového konania je s účinnosťou od 1. júla 2016 namiesto OSP ako

dovtedajšieho všeobecného procesného predpisu i vo vzťahu k predtým začatým civilným sporovým
konaniam daný zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom („CSP“), so zreteľom na
prechodné ust. § 470 ods.1,2 CSP.

5. Pojednávanie vo veci samej súd uskutočnil dňa 15.3.2017 v neprítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý

svoju neúčasť vopred ospravedlnil a s takýmto procesným postupom vyslovil súhlas, zotrvajúc v celom
rozsahu na svojej žalobe a s poukazom na predložené listinné dôkazy.

6. Žalovaný na pojednávaní vyhlásil, že dlh voči žalobcovi uznáva v jeho základe, nie však v uplatnenej
výške (bez toho, aby toto svoje vyhlásenie bližšie konkretizoval vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým

nárokom ako predmetu žaloby žalobcu a ich výške). Vysvetlil, že do omeškania so splácaním úveru sa
dostal po niekoľkých nepriaznivých udalostiach v jeho súkromnom živote, vrátane straty zamestnania.
V súčasnosti poskytuje opateru svojej matke trpiacej onkologickým ochorením. Našiel si však možnosť
zamestnania a predpokladá, že by tak svoj záväzok voči žalovanému v súdom uznanej výške mohol
dodatočne splniť v splátkach vo výške 70,- eur mesačne.

7. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov, osobitne v úvode cit. zmluvy
o úvere na právny vzťah jej strán, v ktorom žalovaný vystupuje v postavení spotrebiteľa a žalobca
(jeho právny predchodca) v postavení dodávateľa, za podmienok ust. §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov - „Obč. zák.“, je právnym vzťahom zo

spotrebiteľskej zmluvy.

8. Spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou je spotrebiteľským sporom, na ktorý sa v zmysle súčasnej účinnej procesnej
úpravy popri všeobecných ustanoveniach o civilnom sporovom konaní vzťahujú i osobitné ust. §§ 290 až

300 CSP, poskytujúce popri hmotnoprávnej (ako je ďalej uvedené) i zvýšenú procesnoprávnu ochranu
spotrebiteľovi ako slabšej strane v takomto spore.9. V rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy medzi stranami bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov - „ZoSÚ“ (s účinnosťou od 11.6.2010,

resp. 01.01.2011 nahradený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - na posudzovaný právny vzťah
súd aplikuje cit. zák. č. 258/2001 Z.z., v súlade s prechodnými ust. § 25 ods.1, 2 cit. zák. č. 129/2010
Z.z.), ktorý zákon je osobitnou právnou úpravou pre právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov, majúcou
prednosť pred inak všeobecnou právnou úpravou úverovej zmluvy v §§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991

Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“).

10. V predchádzajúcom bode citovaná osobitná úprava spotrebiteľských úverov nevylučuje aplikáciu,
naopak dopĺňa ďalej citovanú všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy, prostredníctvom ktorej už pred 01.01.2008 (ako dňom účinnosti novelizácie
ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách zákonom č. 568/2007 Z.z.) Slovenská

republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho
právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo
vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Smerníc
o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES a 98/7/ES (súd obdobne ďalej na podporu svojich
záverov primerane odkazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo

veci sp. zn. 5 MCdo 20/2009 a tiež v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 vo veci sp. zn.
6Co/95/2010). V čase uzavretia predmetnej zmluvy menovite popri osobitnej právnej úpravy v ZoSÚ išlo
o všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov -
„ZoOS“ (ktorý s účinnosťou od 01.7.2007 nahradil predchádzajúcu úpravu v zákone č. 634/1992 Zb. o

ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov), už v tom čase zaručujúcu každému spotrebiteľovi
(§ 2 ods.1 písm. a/, § 3 ods.3 ZoOS) právo na ochranu pred neprimeranými resp. neprijateľnými
(zakladajúciminaškoduspotrebiteľanápadnýnepomermedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán)
a dobrým mravom odporujúcimi podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, v spojení s právnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv v ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. Pojmové vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v cit.

právnej úprave pritom nie je vymedzením osobitného zmluvného typu (ako napr. zmluva o úvere v Obch.
zák.), ale širším všeobecným vymedzením druhu zmluvy, ktorú ako jedna zo zmluvných strán uzatvára
spotrebiteľ, ktorému z tohto titulu ako právom uznanej slabšej zmluvnej strane patrí zvýšená ochrana v
jeho súkromnoprávnom vzťahu k dodávateľovi - v duchu a v rámci všeobecne záväznej právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa ako predmetu verejného záujmu štátu, dopadajúcej bez výnimky na všetky právne

vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv.

11. Existenciu právneho vzťahu účastníkov z titulu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
vyššie cit. právnej úpravy, vrátane všeobecných obchodných podmienok predchodcu žalobcu a
sadzobníka poplatkov žalobcu pre fyzické osoby - občanov, rozsah plnenia žalobcu (jeho predchodcu)

z tohto právneho vzťahu, žalobca preukázal predložením citovaných listinných dôkazov, vrátane
podrobnej platobnej histórie úverového účtu žalovaného vedeného žalobcom (jeho predchodcom). Ako
už je uvedené, žalovaný proti uplatnenému nároku žalobcu čo do jeho základu vecne nenamietal,
ani nekonkretizoval svoje námietky voči jeho uplatnenej výške. Takisto nepredložil, ani neoznačil
žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť správnosť evidencie žalobcu a jeho predchodcu

o základe a výške nároku voči žalovanému v zmysle citovanej právnej úpravy a za podmienok
dohodnutých v úverovej zmluve - čo však v spotrebiteľskom spore súd nezbavuje povinnosti dbať na
ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany, osobitne pred dôsledkami prípadných neprijateľných (nekalých)
podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

12. Omeškaním žalovaného so zaplatením dvoch splátok úveru alebo omeškaním so zaplatením jednej
splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace vo vzťahu k stranami dohodnutých lehotách ich
splatnosti vzniklo žalobcovi v súlade s ust. § 5 ZoSÚ právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a požadovať od žalovaného z tohto titulu predčasné splatenie úveru v plnej výške dlžnej sumy,
v celkovej sume istiny vyčíslenej žalobcom, vyčíslenej ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu strán a

uplatnenia vymáhaného nároku žalobou na súde. Povinnosť vrátenia poskytnutého úveru dlžníkom v
celej zostávajúcej dlžnej sume istiny úveru v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom
(v zmysle predloženého oznámenia žalobcu žalovanému zo dňa 02.5.2011) za v zmluve dohodnutých
podmienok, spolu s dohodnutým zmluvným úrokom z úveru (12,50 % ročne), je podstatnou časťouobsahu záväzku dlžníka v zmluve o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského (podstatné náležitosti
písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzavretia posudzovanej zmluvy upravovalo ust. §
4 ods.2 ZoSÚ). Pretože žalovaný túto svoju povinnosť ako dlžník riadne a včas nesplnil (ako už

súd skonštatoval, v konaní nebol preukázaný opak), žalobca sa voči nemu domáha vymoženia tejto
povinnostiformounavrhovanéhorozhodnutiasúdudôvodne.Súdnazákladetaktozistenéhoskutkového
stavu veci preto žalobe žalobcu v časti uplatneného nároku o zaplatenie dlžnej sumy istiny úveru (704,75
eur) spolu so žalobcom vyčísleným príslušenstvom - z titulu zmluvného úroku z úveru (za obdobie od
16.01.2010 do 10.12.2013 v sume 279,17 eur), úroku z omeškania z dlžnej sumy istiny a zmluvných

úrokov (v sume 236,38 eur) a dohodnutých zmluvných poplatkov (v ich dosiaľ nezaplatenej časti v sume
101,17 eur) - tzn. v súčte 1.321,47,- eur - ako dôvodnej vyhovel.

13. Ako už súd skonštatoval do zápisnice z pojednávania vo veci samej, bez ohľadu na spotrebiteľský
charakter sporu veriteľ nemá právo na zmluvný úrok za čas po splatnosti dlhu (ktorú veriteľ v
posudzovanom právnom vzťahu vyhlásil ku dňu 15.4.2011) z titulu odstúpenia od zmluvy veriteľom.

Po splatnosti dlhu narastá iba nárok takéhoto veriteľa na úrok z omeškania, základom pre výpočet
ktorého môže byť popri istine aj iné príslušenstvo ako je samotný úrok z omeškania (vyčíslený za čas
do splatnosti dlhu), tzn. vrátane riadneho úroku z úveru a poplatkov (vyčíslených rovnako za čas do
splatnosti dlhu). Preto pokiaľ sa žalobca ako veriteľ proti žalovanému domáhal zaplatenia riadneho
(zmluvného)úrokuzúveruvovýške12,50%ročnezdlžnejistinyúveru704,75eurizačasod11.12.2013

do zaplatenia, súd v tejto časti jeho žalobu ako nedôvodnú naopak zamietol.

14. Popri nároku na zaplatenie dlžnej istiny spolu s vyčísleným príslušenstvom a zmluvného úroku
z úveru žalobca uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku
žalovaného v sume 1.085,18 eur (pozostávajúcej v zmysle žaloby z dlžnej istiny úveru 704,75 eur a

z dlžnej sumy vyčíslených úrokov z úveru a poplatkov 380,34 eur), hoci pôvodne vo svojej žalobe
s odkazom na právnu úpravu v ust. § 369 ods.1 Obch. zák., ktorý žalobný nárok však žalobca
prostredníctvom svojho cit. podania (opravy návrhu na vydanie platobného rozkazu) sám obmedzil
na výšku zodpovedajúcu úroku z omeškania podľa právnej úpravy v ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v
spojení s ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Ako súd už skonštatoval na pojednávaní vo veci samej, hoci žalobca svoje peňažné nároky
voči žalovanému vyčíslil ku dňu vyhotovenia žaloby (10.12.2013), tieto sa viažu na zmluvný vzťah z
predchádzajúceho obdobia, preto súd uplatnený nárok žalobcu v tejto časti posúdil podľa cit. nar. vl.
SR v znení účinnom do 31.01.2013 (tzn. vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšenej o 8 %), považujúc tak za

relevantnú sadzbu úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. Žalobca, ktorý je v konaní právne zastúpený podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení
neskorších predpisov, vo svojej žalobe a následne v ďalšom priebehu konania v tejto veci (naposledy
v podaní zo dňa 22.4.2016) riadne uplatnil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu zaplateného

súdneho poplatku zo žalobného návrhu vo výške 48,- eur a z titulu právneho zastúpenia spolu za tri
úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia 26.9.2013, 2/ písomné podanie vo veci - žaloba
z 10.12.2013 a 3/ písomné podanie vo veci - vyjadrenie zo dňa 05.02.2014) - s odmenou 3x po 61,41
eur za jeden úkon právnej služby a s paušálnou náhradou režijných výdavkov 2x á 7,81 eur za prvé dva
úkony právnej služby, vykonané v r. 2013 a 1x 8,04 eur za úkon právnej služby z r. 2014, po pripočítaní

20 % dane z pridanej hodnoty (DPH) vypočítanej zo sumy tarifnej odmeny a paušálnej náhrady režijných
výdavkov za každý úkon spolu takto uplatnený nárok na náhradu trov konania 297,48 eur, z toho trovy
právneho zastúpenia vrátane DPH 249,48 eur.

16. V prvom rade súd, opäť ako skonštatoval na pojednávaní vo veci samej, súd z takto uplatneného

nároku v časti trov právneho zastúpenia po posúdení z hľadiska zákonnej požiadavky preukázania
účelnosti vynaložených výdavky, ktoré strane vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva (§ 251 CSP, resp. predtým § 142 ods.1 OSP) uznal ako účelne vynaložené trovy
žalobcu v konaní len výdavky na zaplatenie súdneho poplatku zo žalobného návrhu a v časti trov
právneho zastúpenia len trovy za prvé dva z vyššie vymenovaných úkonov právnej služby - tzn. okrem

úkonu vyjadrenia zo dňa 05.02.2014 na procesnú výzvu súdu (spočívajúcu v požiadavke dodatočného
doplnenia skutkových tvrdení v pôvodnej žalobe a predloženia ďalších listinných dôkazov pre potreby
žalobcomnavrhovanéhoprocesnéhopostupurozhodnutiasúduplatobnýmrozkazompodľa§172OSP).
Skutočnosť, že právny zástupca žalobcu na podanie perfektnej žaloby (návrhu na vydanie platobnéhorozkazu) potreboval namiesto jedného dva (resp. až tri - ako je uvedené v bode 1/) úkony právnej služby,
prirodzene nemôže ísť pri rozhodovaní o trovách konania na vrub druhej strany sporu, bez ohľadu na
mieru jej úspešnosti v spore.

17. Súd porovnaním úspechu a neúspechu (v časti zamietnutého čiastkového nároku na zaplatenie
zmluvného úroku - v bode 13/) žalobcu v spore proti žalovanému ustálil mieru úspešnosti žalobcu (§ 255
ods.1 CSP) v rozsahu 75 % a ako úspešnejšej strane sporu mu proti žalovanému priznal náhradu trov
konania (§ 262 CSP) v takomto rozsahu. V zmysle záverov uvedených v predchádzajúcom bode súdom

uznané preukázane a súčasne účelne vynaložené trovy žalobcu v konaní predstavovali spolu sumu
214,14 eur - z toho 48,- eur za zaplatený súdny poplatok a 166,14 eur z titulu trov právneho zastúpenia
(pozostávajúce z tarifnej odmeny a paušálnej náhrady režijných výdavkov za dva úkony právnej služby
z r. 2013, vo výške vyčíslenej právnym zástupcom žalobcu v súlade s ust. § 10 ods.1 a súvisiacimi vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov v spojení s ust. § 22 ods.1,2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov). Z takto súdom zistených a uznaných trov žalobcu pomernej časti 75
% náhrady trov, na ktorých zaplatenie žalobcovi súd zaviazal žalovaného ako neúspešnejšiu stranu,
zodpovedá suma 160,61 eur. V súlade s ust. § 263 ods.1 CSP ako prijímateľa náhrady trov konania
žalobcu súd vo výroku rozhodnutia o trovách uviedol jeho právneho zástupcu.

18. Na vykonanie peňažného plnenia podľa tohto rozsudku vo veci samej i z titulu náhrady trov
konania súd povolil žalovanému, vychádzajúc pritom z ním na pojednávaní vo veci samej deklarovaných
pomerov, ako je vyššie uvedené (v bode 6/), splátky v žalovaným navrhnutej výške po 70,- eur
mesačne, podľa názoru súdu primeranej výške pohľadávky žalobcu i pomerom žalovaného, so zreteľom
na predchádzanie ďalšiemu rastu dlhu a nákladom spojeným s eventuálnym vykonávacím konaním.

Zároveň určil podmienky splácania, vrátane stanovenia straty výhody možnosti plnenia v splátkach v
prípade omeškania žalovaného s riadnym a včasným plnením čo i len jednej splátky, v ktorom prípade
sa pohľadávka žalobcu priznaná týmto rozsudkom stane splatnou v celej nesplatenej časti (§ 232 ods.3,
4 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (§ 355 ods.1, ods.2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP, § 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP - v podaní sa uvedie,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho
náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a
odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3
CSP).

Podľa § 365 ods.1,2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Právoplatnosť je vlastnosť
súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po

právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak (§ 227 ods.1, § 226 CSP, § 228 ods.1 CSP).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti
jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak

(§ 232 ods.1, 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (§ 38 ods.2 EP).