Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Ndc/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616201412
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8616201412.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C. L., bývajúceho v K., C. der H. XX/X, L.,
zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej H.. E. L., bývajúcej v L., K. 8, zastúpenej JUDr. Andrejom
Garom, advokátom so sídlom v Bratislave, Štefánikova 14, o zaplatenie 639,64 eur s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7 C 49/2016, o návrhu žalovanej na prikázanie sporu

inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrhu žalovanej na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7 C 49/2016
Okresnému súdu Bratislava III z dôvodu vhodnosti n e v y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. V spore o zaplatenie 639,64 eur s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7 C
49/2016 podala žalovaná návrh na prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava III z dôvodu vhodnosti.

Návrh odôvodnila tým, že zmenila trvalý pobyt na adresu Rustaveliho 8, Bratislava v obvode Okresného
súdu Bratislava III, ako i tým, že žalovaná má v súčasnosti v osobnej starostlivosti maloletú 7-ročnu
dcéru, ktorá tiež býva na adrese trvalého pobytu K. 8, Bratislava a školopovinná maloletá zároveň v
mieste jej nového trvalého pobytu nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Žalovaná poukázala na
skutočnosť, že v mieste jej trvalého pobytu nastúpila do nového zamestnania ako učiteľ prvého stupňa
základnej školy a že žalobcov trvalý pobyt je v K. na adrese C. der H. XX/X, XXXX L., kde pracuje

a dlhodobo sa zdržiava, pričom táto adresa je 500 km bližšie Okresnému súdu Bratislava III. Podľa
žalobkyne by konanie na Okresnom súde Bratislava III bolo rýchlejšie, hospodárnejšie pre obe strany
sporu a Okresný súd Bratislava III by spoľahlivejšie a dôkladnejšie zistil skutkový stav. Žalovaná taktiež
uviedla, že osobná účasť na pojednávaní na Okresnom súde Svidník ju ako matku maloletej značne
zaťažuje, pretože vždy musí maloletú buď zobrať so sebou (vymeškanie povinnej školskej dochádzky
maloletej je podľa žalovanej neprípustné) alebo sa pokúsiť zabezpečiť maloletej dohľad v čase, keď

bude žalovaná cestovať na pojednávanie na Okresný súd Svidník.

2. Žalobca s prikázaním sporu inému súdu nesúhlasil. Vo vyjadrení k uvedenému návrhu žalovanej
uviedol, že dôvody uvádzané žalovanou nie sú relevantné a nevykazujú charakter takej výnimočnosti,
aby bolo možné návrhu vyhovieť. Podľa žalobcu prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava III
neprinesie oproti prejednaniu veci Okresným súdom Svidník zjednodušenie prístupu k súdu pre

účastníkov, ani nepovedie k výraznejšiemu zhospodárneniu či urýchleniu konania. Žalobca preto
navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") návrhu žalovanej na prikázanie
sporu Okresnému súdu Bratislava III nevyhovel.

3. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") na návrh
ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.4. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu,
ktorému sa má spor prikázať (§ 39 ods. 3 CSP).

5. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady,
že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky),
ktorý je daný na podklade vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti
súdov. K prikázaniu sporu inému súdu možno preto pristúpiť iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých
by prejednanie sporu iným, než (doposiaľ) príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu

hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci.

6. Dôvody delegácie môžu byť rôzne v závislosti od predmetu sporu, postavenia strán, ale aj doterajších
výsledkov konania. Dôvody na strane strán sporu vyplývajúce z ich postavenia môžu mať najmä osobnú,
zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu. Vzhľadom na charakter delegácie sporu ako výnimky
zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených

pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
V neposlednom rade nadriadený súd berie do úvahy aj prípadné dôsledky navrhovanej delegácie a
starostlivo skúma, či delegovaním sporu inému súdu nedôjde iba k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží
druhú stranu sporu.

7. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú
pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie predmetu
sporu a pomerov oboch strán sporu. Súd prihliada na pomery a dopad prípadného prikázania sporu
tak vo vzťahu strany, ktorá vhodnú delegáciu navrhuje, ako aj na pomery a dopad prípadnej delegácie
sporu na druhú stranu sporu.

8.Podľanázorunajvyššiehosúduvdanomprípadedôvodyuvádzanéžalovanou(zmenamiestatrvalého
pobytu, starostlivosť o maloleté dieťa, nástup maloletého dieťaťa do základnej školy v mieste nového
trvalého pobytu, zmena miesta zamestnania) v návrhu na prikázanie sporu inému súdu vzhľadom na
charakter predmetného sporu nevykazujú znaky takej výnimočnosti, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť.

PrikázaniesporuOkresnémusúduBratislavaIIInezabezpečíoprotiprejednaniusporuOkresnýmsúdom
Svidníkvýraznézjednodušenieprístupuksúduprestranysporu,anivýrazneneovplyvníhospodárnosťči
rýchlosť konania. Pri rozhodovaní o prikázaní sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti tiež treba prihliadať
na zachovanie rovnosti strán, podstatný význam má i stanovisko druhej strany sporu.

9. Zo všeobecného hľadiska miesto pobytu niektorej zo strán sporu ani jej schopnosť (spôsobilosť)
zúčastniť sa súdneho procesu či problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností za účelom
dostavenia sa na súd bez ďalšieho a za každým nevyvolávajú zmenu príslušnosti súdu. Strana má totiž
právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana
(§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP).

10. Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd
mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode
nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd tiež môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti
strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať,

že tento postup bude dostatočný (195 ods. 3 CSP).
11. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu žalovanej
nevyhovel.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.