Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206777
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716206777.1

Uznesenie

Krajský súd súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca),
v právnej veci navrhovateľky: O. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, D., zast. Mgr.
Katarínou Milanskou, advokátkou, so sídlom J. Kozáčeka 146/13, Zvolen, IČO: 42 190 738, proti
odporcovi: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D., zast. Bc. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.

XXX, D., o úpravu vyživovacej povinnosti k dospelému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/133/2016-155 zo dňa 31. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduZvolenč.k.12C/133/2016-155zodňa31.01.2017vnapadnutomII.výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. V ostatnej časti (I. výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že otca, O. Q., nar. XX.XX.XXXX
zaviazal mesačne prispievať na výživu dcéry O. Q.. nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 130 Eur, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (I. výrok). O trovách
rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa účastníci na výške
výživného dohodli, súd zaviazal odporcu na platenie výživného plnoletej navrhovateľke vo výške 130
Eur mesačne, vždy do pätnásteho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“).

4. Proti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
časti výroku o trovách konania zmenil, a náhradu trov konania navrhovateľke priznal alebo aby s
poukazom na ust. § 389 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“)

rozhodnutiezrušilavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonaniearozhodnutie.Vodvolanípoukázala
na skutočnosť, že pred pojednávaním konanom dňa 21.10.2016, bolo dňa 19.10.2016 realizované
rokovanie jej právnej zástupkyne a odporcu, za účelom dosiahnutia zmieru podľa ust. § 2 CMP, § 148
CSP, § 39 ods. 1 CMP. Navrhovateľka ďalej v odvolaní uviedla, že dňa 21.10.2016 sa odporca zúčastnil
pojednávania, spolu so splnomocneným zástupcom, pričom na ňom nepredložil relevantné dôkazy, a to
v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, čím jej vyvolal následné procesné výdavky. Navrhovateľka z

uvedených dôvodov musela podaním zo dňa 25.10.2016 doplniť svoju dôkaznú situáciu. Navrhovateľka
sa preto domnievala, že uvedená situácia zodpovedá obsahu hypotézy uvedenej v ust. § 55 CMP, apreto je jej spravodlivé priznať v konaní náhradu trov konania voči odporcovi, nakoľko tento jej procesne
zavinil ďalšie trovy konania. Na základe uvedeného žiadala priznať s poukazom na obsah ustanovenia
§ 55 CMP a § 256 ods. 2 CSP, aby jej súd priznal náhradu trov konania voči odporcovi vo výške 526,68

Eur. Uvedené odôvodnila aj tou skutočnosťou, že neodborným prístupom splnomocneného zástupcu
odporcu, nakoľko ten nevyužil možnosť rokovania účastníkov dňa 19.10.2016, za účelom dosiahnutia
zmieru.

5. Odporca prostredníctvom svojho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ

právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že sa s odporcom stretli ešte pred pojednávaním a urobili
dohodu o zmiery, tak toto tvrdenie sa podľa neho nezakladá na pravde, pretože podľa neho k žiadnemu
zmieru nedošlo, nakoľko zo strany navrhovateľky bol len predložený návrh, bez možnosti akejkoľvek
dohody. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že odročenie pojednávania bolo v dôsledku nedodania všetkých
podkladov odporcom, odporca uviedol, že hlavne strana navrhovateľky nemala potrebné dokumenty.
Odporca sa vyjadril aj k tvrdeniu navrhovateľky, že neodborným prístupom jeho zástupcu jej vznikli

trovy konania. K tomuto odporca uviedol, že ak by si právna zástupkyňa navrhovateľky dala námahu
a preštudovala by si splnomocnenie pre jeho zástupcu, tak by zistila, že zástupcu splnomocnil dňa
20.10.2016, čiže 19.10.2016 nebol jeho zástupca ešte účastníkom konania. K vyjadreniu zástupkyne
navrhovateľky, že súd prvej inštancie v priebehu konania opomenul vziať do úvahy, že odporca zavinil
svojím konaním odročenie pojednávania, odporca uviedol, že to nie je pravda, pretože samotná strana

navrhovateľky nemala všetky potrebné podklady, a dokonca ani správne upravený petit žaloby. Právna
zástupkyňa však úmyselne podľa odporcu na pojednávaní neuviedla, že matka navrhovateľky nie je
len mzdová účtovníčka, ale tiež jedna z konateľov spoločnosti. Odporca mal teda za to, že právna
zástupkyňa toto opomenula a zamlčala účelovo, avšak táto skutočnosť mala podľa neho podstatný vplyv
pre spravodlivé rozhodnutie súdu vo veci samej. Na záver navrhol, aby odvolací súd výrok o trovách

konania potvrdil v plnom rozsahu.

6. K vyjadreniu zástupcu odporcu sa vyjadrila právna zástupkyňa navrhovateľky. Vo vyjadrení uviedla,
že skutkové tvrdenia odporcu, ktoré uvádza jeho splnomocnený zástupca vo vyjadrení doručenom súdu
dňa 3.3.2017 sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľka ďalej trvala na podanom odvolaní, a plne sa

stotožnila s jeho obsahom a rovnako trvala na tam uvedených dôvodoch, pre ktoré žiadala rozhodnutie
o trovách súdu prvej inštancie zmeniť.

7. Odporca sa k vyjadreniu právnej zástupkyne navrhovateľky nevyjadril.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti dôvodmi odvolania § 66 CMP, s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil § 67 CMP, bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania § 68 CMP, postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej
inštancie v II. výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Zo spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka sa v petite návrhu domáhala, aby jej
otec mesačne prispieval na výživu sumou vo výške 150 Eur (č. l. 2 spisu). Na pojednávaní konanom dňa

21.10.2016 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že dňa 19.10.2016 sa s odporcom spolu s matkou
navrhovateľky stretli, pričom žiadali od otca, aby platil výživné vo výške 160 Eur (č. l. 23 spisu). Zo
spisu ďalej vyplynulo, že až po doplnení dokazovania došlo medzi účastníkmi konania na pojednávaní
konanom dňa 31.01.2017 k dohode o výške výživného vo výške 130 Eur (č. l. 147 - 152 spisu).

11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku o náhrade trov konania, keďže nebol
dôvod na moderáciu, nakoľko zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 21.10.2016 odvolací zistil, že
súd prvej inštancie okrem iného uložil právnej zástupkyni navrhovateľky doložiť výdavky navrhovateľky,
matky navrhovateľky a príjmy matky navrhovateľky (č. l. 22 - 24 spisu). Nie je preto pravdivé tvrdenieprávnej zástupkyne navrhovateľky v odvolaní, že len odporca nepredložil relevantné dôkazy, čím jej
vyvolal následné procesné výdavky, pretože sa pojednávanie odročilo na 31.1.2017.

12. Odvolací súd ďalej k tvrdeniu navrhovateľky, že zástupca odporcu nevyužitím možnosti rokovania
účastníkov dňa 19.10.2016, za účelom dosiahnutia zmieru svojím neodborným prístupom spôsobil
nariadenie pojednávania na deň 31.1.2017 nepovažoval za správne, nakoľko zo spisu mal odvolací súd
za preukázané, že odporca splnomocnil svojho zástupcu až dňa 20. 10. 2016 (č. l. 10 spisu), teda až
po predmetnom rokovaní účastníkov.

13. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

14. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností nepovažoval odvolanie navrhovateľky za
dôvodné, nakoľko aplikácia možného vyššie uvedeného ustanovenia § 55 CMP, by v predmetnom

prípade nebola správna, (nebol zistený žiaden dôvod pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia §
52 CMP) pretože pojednávanie bolo odročené z dôvodu doplnenia dokazovania ako na strane odporcu,
tak aj na strane navrhovateľky. A až následne došlo k uzavretiu dohody o výživnom. Nie je teda
pravdivé tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľky, že iba odporca svojim konaním zavinil odročenie
pojednávania a tým jej spôsobil trovy konania.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľky za dôvodné a rozsudok
súduprvejinštancievnapadnutomII.výrokuonáhradetrovkonaniavsúlades§387ods.1CSPpotvrdil.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367

ods. 2 CSP.

17. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne
súd len na návrh.

20. Z obsahu spisu nevyplýva návrh odporcu na náhradu trov konania, zároveň nejde ani o prípad podľa
§ 53 CMP a ani odvolací súd nezistil s ohľadom na okolnosti prípadu a nepovažoval za spravodlivé
náhradu trov konania priznať odporcovi v súvislosti s aplikáciou § 55 CMP. V prejednávanej veci tak
nebol zistený žiaden dôvod pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 CMP a preto odvolací

súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52, § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).