Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918201053
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918201053.1

Uznesenie

Okresný súd v Rimavskej Sobote v právnej veci žalobcov: a/ Y. a b/ Q. vedenej proti žalovaným: 1./
Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155 a 2./ Dražby a aukcie, s.r.o.,
Flámska 1, Martin, IČO 36 751 642 o nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného
práva a zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby takto

r o z h o d o l :

I.Súdnávrhžalobcovnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmžiadaliuložiťžalovanému1./zdržať

sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia vo veci samej o d m i e t a .

II. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali uložiť žalovanému 2./
zdržaťsarealizáciedobrovoľnejdražbynehnuteľnostívedenýchnaLVč.8katastrálneúzemieDrienčany
do rozhodnutia a skončenia vo veci samej z a m i e t a .

III. Žalovaným 1./, 2./ sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej právnej veci žalobcovia pred podaním žaloby vo veci samej podali na súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadali v prvom rade uložiť žalovanému 1./ zdržať
sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia vo veci samej. V druhom rade žiadali uložiť
žalovanému 2./ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností vedených na LV č. X katastrálne

územie O. až do rozhodnutia a skončenia vo veci samej. V návrhu uviedli, že navrhujú vydať neodkladné
opatrenie do skončenia konania vo veci samej v konaní o neplatnosť zmluvy podľa Civilného sporového
poriadku a ďalej uviedli, že dňa 25. 03. 2008 žalobcovia ako dlžníci uzavreli s veriteľom žalovaným
1./ zmluvu o poskytnutí úveru so zabezpečením záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú zmluvu
žalobcovia žiadajú, aby súd preskúmal z úradnej povinnosti, keďže podľa žalobcov pri uzatváraní zmluvy
zmluva nebola uzavretá určite a zrozumiteľne a zo strany žalovaného 1./ boli použité nekalé konania. K

zmluveoúverebolauzavretázáložnázmluvaozáložnompráveknehnuteľnostiamnaLVč.Xkatastrálne
územie O., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a/. Záložný veriteľ - žalovaný 1./ pristúpil k výkonu záložného
práva prostredníctvom žalovaného 2./, keďže podľa neho nedošlo k úhrade celého dlhu. Podľa žalobcov
zmluva o poskytnutí úveru bola uzavretá na základe nekalých praktík, do zmluvy boli včlenené
neprijateľnépodmienky,zmluvanebolavypracovanájednoduchouzrozumiteľnourečouprespotrebiteľa.
Ide o zmluvu formulárovú, typovú, kde žalobcovia nemohli ovplyvniť jej obsah. Zmluva obsahuje viaceré

neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. i), k), l), o) Obč. zákonníka. Žalobcovia taktiež
poukazovali na rozpornosť zmluvy s ustanovením § 53 ods. 7 Obč. zákonníka, keďže podľa nich
zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
právajeprispotrebiteľskejzmluveneprípustné,pričomžalovaný1./žalobcomnedalpodpísaťvšeobecné
obchodné podmienky ani sadzobník, pričom svoje konanie opiera o tieto dokumenty.
2. Podľa žalobcov ďalej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko sa možno

domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Inštitút dobrovoľnej
dražby podľa žalobcov zasahuje vážnym spôsobom do práva vlastniť majetok podľa článku 20 ÚstavySR, práva na obydlie podľa článku 19 Ústavy SR a do práva na súkromný a rodinný život v zmysle
článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci.
Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného

veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a platnosti pohľadávky plní na účely výkonu
záložného práva funkciu exekučného titulu s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Podľa
žalobcov postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovania
zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany je rozporné s ústavnými právami žalobcov a
žalobcovia namietajú dôvodnosť, oprávnenosť a primeranosť výkonu záložného práva.

3. Žalobcovia ďalej poukazujú na nízke ohodnotenie predmetu dražby - nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcov, ktoré ohodnotenie bolo vykonané znaleckým posudkom, ktorá cena je hlboko podhodnotená
v porovnaní s nehnuteľnosťami v danej lokalite. Podľa žalobcov akýkoľvek zásah do práva na obydlie
je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností
možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Vzhľadom na nariadenú dražbu
nehnuteľností je podľa žalobcov reálna hrozba, že žalobcovia môžu prísť o strechu nad hlavou a

žiadajú, aby súd rýchlo zasiahol a neodkladným opatrením dočasne usporiadal pomery. Žalobcovia ďalej
predložili prehľad doterajších splátok na úvere, za 114 mesiacov podľa nich zaplatili 10.521,74 eur.
4. K návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobcovia predložili prehľad splátok na úvere za roky
2008 až 2017, zmluvu o poskytnutí úveru zo dňa 14. 03. 2008, obchodné podmienky VÚB platné k
05. 01. 2008, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, oznámenie o dražbe

zo dňa 20. 02. 2018.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30-tich dní odo dňa doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.
11. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 132 ods. 1 až 3 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedenie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich

preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označenédôkazy.Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.
14. Podľa § 12 ods. 5 Zákona č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10-tich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti

ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr 5 pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30-tich
dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

15. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, ale dočasnej
úpravy vzťahov medzi stranami sporu, kde vzhľadom na zákonnú lehotu 30-tich dní pre vydanie tohto
neodkladného opatrenia žalobca už v návrhu musí preukázať predpokladypre vydanie neodkladného opatrenia, a teda musí osvedčiť naliehavosť vydania
neodkladného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť

navrhovaného neodkladného opatrenia.
16. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale žalobca musí
osvedčiť základné skutočnosti, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana a osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

17. Súd návrh žalobcov ohľadom petitu I. na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu
záložného práva žalovaným 1./ považuje za návrh, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je
nezrozumiteľnýaneurčitýavdanomprípadesúdmusítakýtonávrhodmietnuť,keďževkonaníovydanie
neodkladného opatrenia súd nemôže odstraňovať vady podania výzvou na žalobcov na odstránenie vád
podania s poukazom na ustanovenie § 327 C.s.p.
18. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia uviedli v petite I., že žiadajú uložiť žalovanému 1./ zdržať sa výkonu záložného práva
do rozhodnutia a skončenia vo veci samej. V tomto smere je takto formulovaný petit neurčitý a
nevykonateľný, keďže je potrebné pre odstránenie akýchkoľvek nejasností a pre potrebu prípadného
výkonu neodkladného opatrenia, aby v petite - to, čo žalobcovia žiadajú, bolo presne bez akýchkoľvek
pochybností uvedené, akého výkonu záložného práva sa žalovaný 1./ má zdržať, na základe akej

záložnej zmluvy malo vzniknúť záložné právo, akých nehnuteľností, prípadne akých vecí sa záložné
právo týka a taktiež je potrebné uviesť, čoho sa žalobcovia mienia domáhať v konaní vo veci
samej. Žalobcovia tieto skutočnosti vôbec neuviedli, v žalobe sú síce spomínané rôzne skutočnosti a
predložené rôzne dôkazy, nie je však predložená záložná zmluva, na základe ktorej vzniklo záložné
právo žalovanému 1./, nie je jasné, ku ktorým nehnuteľnostiam, prípadne k akému predmetu zálohu a

k akému rozsahu sa má žalovaný 1./ zdržať výkonu záložného práva a nie je zrejmé, čoho sa mienia
domáhať žalobcovia v konaní vo veci samej, či neplatnosti zmluvy o úvere, či neplatnosti záložnej
zmluvy. Ako súd už uviedol vyššie, v žalobe sa nachádzajú síce rôzne skutočnosti, z ktorých by
bolo možné vydedukovať presné znenie petitu I., avšak toto oprávnenie formulovať presne a určite
to, čoho sa žalobcovia domáhajú, je len v oprávnení samotných žalobcov, súd toto ich oprávnenie

nemôže vôbec nahrádzať a „dedukovať“ z návrhu uvedených skutočností, čoho sa asi žalobcovia
mienili domáhať, keďže opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy s poukazom na ustanovenie § 132 ods. 1 až 3 C.s.p. a už vôbec z rozhodujúcich skutočností a
dôkazov, ktoré sú súčasťou žaloby a príloh k žalobe, nemožno nahrádzať znenie navrhovaného petitu
neodkladného opatrenia, t.j. to, čoho sa žalobcovia domáhajú. Vzhľadom na tieto formálne nedostatky

v návrhu na neodkladné opatrenie ohľadom petitu 1./ súd tento návrh odmietol vzhľadom na jeho
neurčitosť, kde v zmysle § 327 C.s.p. nemožno v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia použiť
ustanovenia o odstraňovaní vád podania a prípadne vrátiť žalobcom ich návrh na neodkladné opatrenie
na opravu a doplnenie.
19. Čo sa týka petitu II., ktorým žalobcovia žiadali nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd má uložiť

žalovanému 2./ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností vedených na LV č. X katastrálne
územie O., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a/, a to do rozhodnutia a skončenia vo veci samej, tento
petit spĺňa formálne náležitosti, je určitý a zrozumiteľný, je jasné, čoho sa žalobcovia chcú domáhať,
avšak súd konštatuje, že v danom prípade nie sú dôvody na vydanie neodkladného opatrenia, keďže
nie sú splnené podmienky na bezodkladnú úpravu pomerov alebo nie sú splnené podmienky na obavu,

že exekúcia bude ohrozená.
20. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhli preskúmať zmluvu o úvere, ktorá
podľa nich je neurčitá a nezrozumiteľná, ide o formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje viaceré neprijateľné
zmluvnépodmienky.Prioboznámenísasozmluvou,ktorúžalobcoviapredložili,súdkonštatuje,žemedzi
žalobcami a žalovaným 1./ bola uzavretá zmluva o úvere dňa 14. 03. 2008, v zmysle ktorej žalobcom

ako dlžníkom bol poskytnutý úver vo výške 250.000,- Sk s mesačnou splátkou 2.720,- Sk, s počtom
splátok 180, s dátumom prvej splátky 20. 04. 2008, s ročnou úrokovou sadzbou 9,6 % fixovanou
na 5 rokov, dátumom poslednej splátky 20. 03. 2023. Tieto údaje sú uvedené v časti A zmluvy a v
časti B je uvedené, že čiastka úveru vo výške 8.450,- Sk bude prevedená na účet Consumer Finance
Holding, a.s. ako úhrada výdavkov a nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru, takže celková výška

úveru predstavuje 258.450,- Sk, ročná percentuálna miera nákladov je 10,71 % a celkové náklady
dlžníka sú vo výške 489,600 Sk. Zmluva o úvere formálne obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2
Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, obsahuje
obchodné meno veriteľa, meno a priezvisko spotrebiteľa, celkovú výšku a menu poskytnutého úveru,konečnú splatnosť úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa, kde údaje o priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zmluva o úvere obsahovať nemusí, tento bol povinný

až od 29. 06. 2008, teda zmluva o úvere obsahuje všetky formálne náležitosti, je dostatočne určitá a
zrozumiteľná pre priemerného spotrebiteľa, obsahuje primerané podmienky, takže priemerný spotrebiteľ
pripodpisezmluvyzúdajovuvedenýchvzmluvemusívedieť,zaakýchpodmienokjemuúverposkytnutý
a či je pre neho výhodný alebo nie a keďže túto zmluvu žalobcovia ako dlžníci podpísali, usúdili, že
poskytnutý úver je pre nich výhodný, zmluvu o úvere podpísali a sú ňou viazaní.

21.Pokiaľžalobcoviavnávrhunaneodkladnéopatreniepoukazovalinaneprijateľnézmluvnépodmienky
uvedené v zmluve o úvere, a to ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné
podmienkybezdôvodudohodnutéhovzmluve,podmienky,ktorépožadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
podmienky, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné
bremeno, hoci by ho mala niesť iná zmluvná strana a podmienky, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť

o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba
dodávateľovi, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobcovia namietané neprijateľné zmluvné
podmienkyvôbecnekonkretizovalispoukazomnakonkrétnyprávnyvzťahstránsporu,nekonkretizovali,
ktoré konkrétne zmluvné dojednania v zmluve o úvere sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami
podľa nich a hlavne, aký momentálny dosah a vplyv majú tieto neprijateľné zmluvné podmienky

na ich momentálne právne postavenie. Ide tu napríklad o neprimeranú vysokú sumu ako sankciu
spojenú s neplnením záväzkov žalobcov, súdu nie je zrejmé, čo vlastne žalobcovia namietajú, či sú
voči nim uplatňované neprimerané sankcie, aké, z akého dôvodu, keďže v návrhu na neodkladné
opatrenie to vôbec neuvádzajú, z návrhu a pripojených príloh takéto sankcie vôbec nevyplývajú, a preto
sa k tomu súd nevie ani vyjadriť. Taktiež nie je možné zaujať stanovisko ani k nekonkretizovaným

a všeobecne uvádzaným ďalším neprijateľným zmluvným podmienkam, ktoré žalobcovia namietajú,
keďže z predložených dôkazov žiadne takéto neprimerané zmluvné podmienky nevyplývajú a hlavne nie
je súdu zrejmý bezprostredný vplyv namietaných neprijateľných zmluvných podmienok na momentálnu
situáciu a právne postavenie žalobcov.
22. Pokiaľ žalobcovia namietali znenie zmluvy o úvere a právny vzťah so žalovaným 1./ s poukazom

na ustanovenie § 53 ods. 7 Obč. zákonníka, tu súd poznamenáva, že v čase uzavretia zmluvy o
úvere ešte toto ustanovenie nebolo v platnosti a nemôže sa teda použiť na právny vzťah strán sporu
a pokiaľ ide o namietanie, že je neprípustné zabezpečenie splnenia záväzku so spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva, súdu nie je zrejmé, o aký zabezpečovací prevod
práva by malo ísť, keďže v návrhu ani v prílohách návrhu nie je zmienka o takomto inštitúte.

23. Ďalej pokiaľ žalobcovia súdu predložili prehľad splátok na úvere, ktoré podľa nich uhrádzali v
priebehu rokov 2008 až 2017 a podľa nich to má svedčiť o tom, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného
1./ ako záložného veriteľa, že úver nie je splácaný a žalobcovia dlhujú na úvere, a teda nie je
dôvod realizácia záložného práva formou dobrovoľnej dražby, tu súd uvádza, že žalobcovia predložili
len nimi uvedený prehľad splátok, ktorý nie je verifikovaný - odsúhlasený druhou zmluvnou stranou,

žalobcovia ako klienti žalovaného 1./ mohli predložiť potvrdenie z banky o aktuálnom zostatku úveru
alebo iný doklad, ktorý by svedčil o tom, že na úvere nie je žiadny dlh, a teda týmto dôkazom by mohli
preukázať, že žiadny dlh titulom úveru neexistuje a nie je splnená materiálna podmienka pre výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby - existencia dlhu. Keďže žalobcovia tvrdia, že žiadny dlh
na úvere neexistuje a úver je priebežne splácaný, záložný veriteľ tým, že pristúpil k výkonu záložného

práva formou dobrovoľnej dražby vychádza zrejme z toho, že úver splácaný nie je, ide tu o sporné
skutočnosti, z ktorých súd nemôže prijať jednoznačný záver, či dlh existuje alebo nie, kde v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia súd nemôže vykonávať formálne dokazovanie vzhľadom na lehotu
na nariadenie neodkladného opatrenia a v danom prípade aj na lehotu nariadenia dražby, ktorá je
nariadená na deň 28. 03. 2018, kde žalobcovia jednoznačne túto neistotu mohli vyriešiť predložením

potvrdenia peňažného ústavu o aktuálnom stave úveru.
24. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovali na to, že výkonom
záložného práva žalovaného 1./ ako záložného veriteľa formou dobrovoľnej dražby bez toho, aby
podmienky pre dobrovoľnú dražbu boli preskúmané súdom a bez toho, aby súd preskúmal zmluvu o
úvere dôjde k neprimeranému zásahu do ústavného práva žalobcov na ochranu obydlia, na ochranu

vlastníctva spojenú s právom na ochranu súkromného a rodinného života, keďže v prípade dražby
nehnuteľností ide o ich obydlie a prídu o „strechu nad hlavou“. V tejto súvislosti je jednoznačne potrebné
uviesť, že v prípade zásahu do ústavou garantovaných práv žalobcov na ochranu vlastníctva, práva na
obydlie a jeho nedotknuteľnosti, ako aj práva na ochranu súkromného a rodinného života je potrebné,aby prípadný zásah bol jednoznačne zákonný, primeraný a len v nevyhnutnej miere. V danom prípade
nie je sporné, že žalobca a/ je vlastníkom nehnuteľností na LV č. X. katastrálne územie O., ktoré majú
byť predmetom dražby, ktorá je nariadená na deň 28. 03. 2018. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z

aktuálneho výpisu z Katastra nehnuteľností. Z tohto listu vlastníctva ďalej vyplýva, že na nehnuteľnosti je
vedená poznámka na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na základe viacerých
exekučných titulov, nachádza sa tu ďalej poznámka o oznámení začatia realizácie záložného práva
formou dobrovoľnej dražby od žalovaného 1./, ktorá poznámka bola zapísaná dňa 26. 05. 2016 a taktiež
sa tu nachádza poznámka o dobrovoľnej dražbe, ktorú má vykonávať žalovaný 2./, ktorá poznámka

je zapísaná dňa 27. 02. 2018. Spornou skutočnosťou však v danom prípade je to, či výkonom práva
záložného veriteľa formou dobrovoľnej dražby dôjde k zásahu do ochrany obydlia žalobcov a do práva
na ochranu súkromného a rodinného života, keďže v danom prípade je sporné, či pri nehnuteľnostiach,
ktorémajúbyťpredmetomdražby,ideoobydliežalobcov,vktorombývajú,prípadnesosvojimirodinnými
príslušníkmi, a teda, či reálne môže dôjsť k zásahu do práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný
život. Predmetom dražby majú byť nehnuteľnosti vedené na LV č. X katastrálne územie O., a to pozemky

parc. č. 225 a 226 a rodinný dom č. súp. 67 na parc. č. 225. Z oznámenia o dražbe v časti opis predmetu
dražby je uvedené, že dom v čase ohliadky nebol trvalo obývaný, vybavenie nebolo možné zistiť. Z LV č.
X vyplýva, že žalovaný a/ má uvedenú svoju adresu ako O., pri lustrácii žalobcov v Registri obyvateľov
súd zistil, že žalobca a/ má vedený trvalý pobyt na adrese O. a žalobkyňa b/ má vedený trvalý pobyt
na adrese O.. Je teda sporné, či žalobcovia v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom dražby, skutočne

bývajú, či ide o ich obydlie spolu s ich rodinnými príslušníkmi a v tej súvislosti je teda spornou samotná
skutočnosť, či výkonom záložného práva žalovaného 1./ môže dôjsť k zásahu do práva žalobcov na
obydlie a súkromný a rodinný život. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani
v pripojených prílohách tento rozpor vôbec nevysvetlili, vôbec sa k nemu nevyjadrili, pričom oni sami
predložili oznámenie o dražbe, v ktorom je konštatované, že dom nie je obývaný, a preto museli vedieť

o tejto skutočnosti a keďže z oznámenia o dražbe vyplýva, že rodinný dom, ktorý je predmetom dražby,
nie je trvalo obývaný, obaja žalobcovia majú trvalý pobyt vedený na iných adresách, ako je adresa
predmetu dražby, nie je teda preukázané, že prípadným výkonom záložného práva môže dôjsť k zásahu
do ústavného práva žalobcov na obydlie a ochranu súkromného a rodinného života.
25. Pokiaľ ide o námietku žalobcov v tom smere, že predmet dražby bol ohodnotený znalcom

neprimerane a že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby, boli podhodnotené v porovnaní s
nehnuteľnosťami v danej lokalite, tu súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 12 ods. 5 Zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení, kde v prípade nespokojnosti vlastníka
predmetu dražby - žalobcu a/ so znaleckým posudkom, môže tento u dražobníka vzniesť námietky
proti ohodnoteniu predmetu dražby a taktiež žiadať vyhotovenie nového znaleckého posudku, kde

na základe takýchto vznesených námietok dražobník - žalovaný 2./ je povinný sa so vznesenými
námietkami písomne vysporiadať do 5-tich dní pred konaním dražby a zaslať vlastníkovi písomnú
odpoveď, prípadne zabezpečiť nový znalecký posudok do 30-tich dní odo dňa doručenia žiadosti od
iného znalca. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdili a ani nepreukázali,
že by dražobníka požiadali o vyhotovenie nového znaleckého posudku a že by vôbec vzniesli námietky

voči znaleckému posudku, na základe ktorých námietok by sa dražobník k tomu musel vyjadriť,
prípadne musel by dať nechať vypracovať nový znalecký posudok. Keďže Zákon o dobrovoľných
dražbách upravuje zákonný postup vlastníka draženej nehnuteľnosti vznášať námietky voči cene
predmetu dražby, kde nie je preukázané, že by túto možnosť zo zákona žalobcovia využili, kde v
prípade vznesenia námietok by bolo možné odstrániť spornosť v otázke ohodnotenia nehnuteľností,

ktorú skutočnosť žalobcovia zrejme nevyužili, a preto nemožno konštatovať, že sú tu podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia a že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo že
by tu bola obava, že bude exekúcia ohrozená, keďže súd predbežne posúdil, že zmluva o úvere
uzavretá medzi žalobcami a žalovaným 1./ obsahuje zákonné náležitosti, má primerané podmienky,
súdu zatiaľ nie je preukázané, že prípadným výkonom záložného práva žalovaného 1./ by došlo k

zásahu do ústavného práva žalobcov na ochranu vlastníctva, obydlia a súkromného a rodinného života
neprimeraným a nezákonným zásahom, kde je vôbec nie preukázané, že by predmet dražby bol obydlím
žalobcov. Taktiež nie je preukázané, že by žalobcovia vzniesli námietku voči cene nehnuteľností u
dražobníka, ktorá skutočnosť by mohla odstrániť pochybnosti o cene nehnuteľností a vo všetkých
týchto súvislostiach súd konštatuje, že nie sú dané materiálne podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia, keďže súd nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a preto čo sa týka žalobného petitu
II./, ktorým žalobcovia žiadali, aby sa žalovaný 2./ zdržal realizácie dobrovoľnej dražby, zamietol.
26. Na záver súd ešte poznamenáva, že v konaní o nariadenia neodkladného opatrenia súd zásadne
nemôže vykonávať žiadne dokazovanie už minimálne z toho dôvodu, že musí o návrhu rozhodnúť vlehote 30-tich dní od podania návrhu, kde v danom prípade vzhľadom na nariadený termín dražby 28.
03. 2018, pričom riadny návrh bol na súd doplnený až podaním 19. 03. 2018, súd nemal k dispozícii
ani 30-dňovú lehotu tak, aby o návrhu rozhodol do vykonania dobrovoľnej dražby. Dražba nehnuteľností

pritom bola zapísaná do listu vlastníctva už dňa 27. 02. 2018, a preto žalobcovia mohli podať návrh
na vydanie neodkladného opatrenia aj skôr a prípadne mohli mať viac času na odstránenie nedostatkov
a rozporov v návrhu.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., kde síce pri odmietnutí a zamietnutí
návrhu na neodkladné opatrenie by mali žalovaní úspech v konaní, ktorým však v konaní o nariadení

neodkladného opatrenia žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd im právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:

a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.