Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221410
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116221410.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Romana Tótha, v sporovej právnej veci žalobcu: D.. D. V., U.. XX.X.XXXX, R. XXX XX V.
U. H., D. M. XXX, právne zast. Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove 080 01, ul.
Levočská 4703/89, proti žalovaným: 1. POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:35 807 598, so sídlom v Bratislave,
ul. Pribinova 25, 2. Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, IČO:00 179 205, so sídlom Prešov, ul. Hlavná

1, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č. k. 25Csp/129/2016-10 zo dňa 26.10.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto:

„I. žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z
27.04.2016, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 27.04.2016, medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade, do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

II.žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov z 27.04.2016, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX

z 27.04.2016 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie
domáha, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov z 27.4.2016, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere z toho istého dňa
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Súčasťou podanej žaloby

bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal uložiť povinnosti
žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade tak, ako je to uvedené vo výroku napádaného uznesenia.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že napriek tomu, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť, majú sa vykonávať žalobcovi
zrážky zo mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť. Veriteľ - žalovaný v 1. rade, výšku dlhu

jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom zamestnávateľ žalobcu je podľa
zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1. rade napriek
spornosti veci už požiadal žalovaného v 2. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, žalobca však
pokladá zmluvu o úvere za problematickú, neobsahujúcu náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úverových pôžičkách pre spotrebiteľov.

4. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia §§ 324 ods. 1, 3, 325 ods. 1, 2 písm. d), 326 ods. 1, 2, 328
ods. 1, 329 ods. 1, 332 ods. 1, 333, 334, 335 ods. 1 a 337 ods. 3, všetko zákona č. 160/2015 Z. z.Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Po oboznámení sa s návrhom uzavrel, že okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, boli žalobcom osvedčené
a zároveň tu existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým spôsobom, ako je to

uvedené vo výroku tohto uznesenia, s cieľom predísť nenávratnej finančnej ujme v majetkovej sfére
žalobcu, a tým k vytvoreniu stavu vyvolávajúceho prípadné ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Na
základe žalobcom uvádzaných skutočností mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné neodkladným
opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov sporu, preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia považoval za dôvodný a v celom rozsahu tomuto návrhu vyhovel.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu ako celku, podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade, keď uviedol,
že neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za to, že nariadené
neodkladné opatrenie nepodlieha ani jednému zo stavu uvedených v písmene a) až e), preto neboli
naplnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Žalovaným v 1. rade z citovaných ustanovení §
325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že žalobca musí preukázať, z čoho vyvodzuje svoj nárok

na nariadenie neodkladného opatrenia, musí preukázať existenciu hrozby, t. j., že bez nariadenia
neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež musí
deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Teda musí preukázať, že uplatnenie nároku vo veci
samej pred súdom obstojí a že nejde o bezúspešné uplatňovanie práva. Žalovaný v 1. rade bol toho
názoru, že žalobca spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil také

dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej.

6. Čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola podľa žalovaného v 1. rade uzavretá podľa § 551
Občianskeho zákonníka a v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný v 1. rade mal za to, že predmetná
dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonov podľa § 34 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a
súčasne boli poukazované na zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky
neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samotnom dokumente a teda predstavuje osobitnú listinu a
žalobca mal možnosť predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojím

vlastnoručným podpisom. Žalovaný v 1. rade opätovne dal do pozornosti, že Dohoda predstavuje
samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ
zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku,
ktorá má spotrebiteľský, alebo iný charakter, nie je podľa žalovaného v 1. rade vylúčená. To, že
dohoda predstavuje samostatný dokument, je rovnako v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z., v

ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky, alebo plnenia záväzkov
vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda
je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Zároveň bol žalovaný v 1. rade toho názoru, že žalobca
nepreukázal neexistenciu hroziacej ujmy a je práve opačného názoru, a to, že nerealizovaním Dohody o
zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním

zrážokzomzdybybolzáväzokžalobcuvočižalovanémuvyšší,akokebysapravidelnevykonávalizrážky
zo mzdy žalobcu. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa totiž pripočítava prednostne na
istinu, a teda aj dohodnuté úroky sa započítajú stále z nižšej sumy.

7. Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný v 1. rade, aby odvolací súd návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol, prípadne uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

8. Žalovaný v 2. rade sa k podanému odvolaniu žalovaného v 1. rade nevyjadril.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že nepodával návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle zákona č. 161/2015 Z. z.. Formálnu platnosť dohody
o zrážkach zo mzdy vo svojej žalobe tiež napadol, ale táto právna argumentácia má podľa žalobcu
subsidiárnu povahu k tej, že naoko platným právnym úkonom sa zasahuje do majetku žalobcu v
rozpore s právnymi predpismi. Dôvodnosť svojho nároku na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca
špecifikovalvpodanejžalobeaspočívalavbezúročnostiabezodplatnostiúveru.Používanieprávoplatne

judikovanej neprijateľnej podmienky, fakticky i neexistencie možnosti získať úver bez zabezpečenia
zrážkami zo mzdy a neurčitosťou výšky zabezpečenej pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola
konajúcim súdom vyhodnotená ako spôsobujúca materiálnu disproporciu v neprospech žalobcu, preto
je dočasná úprava podľa žalobcu namieste. Navyše žalovaná verejne ohlásila ukončenie poskytovaniaspotrebiteľských úverov na Slovensku od 23.12.2016 a pre neistú budúcnosť má žalobca obavu, že si
bezdôvodné obohatenie nebude môcť od koho exekučne vymáhal. Obsah dohody žalobca ovplyvniť
nemohol, čo je zreteľné z predtlače celej písomnosti, preto právne posúdenie žalovaným v 1. rade je

priamo v rozpore so znením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V žalobe žalobca žiadal, aby žalovaný
predložil ako dôkaz v konaní platobnú históriu, na ktorú má žalobca právo. Napriek tomu žalovaný v
1. rade túto výzvu ignoroval. Z uvedených dôvodov navrhol žalobca napadnuté uznesenie potvrdiť ako
vecne správne.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP potrebné zrušiť

a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým vyhovel žalobcovmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia stotožniac sa so
skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu.

12. V súčasnosti sú neodkladné opatrenia upravené v ustanovení § 324 a nasl. CSP, pričom v zmysle §
325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, aj je potrebné bezodkladne upraviť pomery,
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP potom príkladmo uvádza,
aké povinnosti možno najmä uložiť neodkladným opatrením, avšak z dikcie ustanovenia je zrejmé,

že súd môže uložiť aj inú povinnosť, než niektorú z tam citovaných, samozrejme za predpokladu, že
bude potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a tiež za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Ako vyplýva z obsahu spisu, dňa 27.4.2016 uzavreli strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa veriteľ (žalovaný v 1. rade) zaviazal poskytnúť dlžníkovi (žalobcovi)
úver v sume 1.600,- eur a dlžník sa zaviazal veriteľovi ho vrátiť a zaplatiť mu odplatu a úrok spojený so
spotrebiteľskýmúverom,celkovo2.100,80eur.Vtenistýdeňzmluvnéstranyuzavrelidohoduozrážkach
zo mzdy a z iných príjmov k úverovej zmluve zo dňa 28.4.2016, ako formu zabezpečenia uspokojenia
pohľadávky veriteľa, ktoré dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie predmetnej pohľadávky zabezpečilo

vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby zamestnávateľ dlžníka (žalovaný v 2. rade) zrážal
mesačne z jeho mzdy/dôchodku čiastku 262,10 eur na tam uvedený účet veriteľa. V článku IV. dohody je
obsiahnuté vyhlásenie dlžníka potvrdené podpisom, že sa oboznámil s predmetnou dohodou o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov a súhlasí s jej znením bez pripomienok. Svojím podpisom zároveň dlžník
potvrdil, že bol pred uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov osobitne poučený o

dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, neodmieta ju a v plnom rozsahu s
ňou súhlasí.

14. Bezprostredným dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne i
návrhu na začatie konania vo veci samej bolo zistenie žalobcu, že zamestnávateľ mu začal vykonávať

zrážky v prospech žalovaného v 1. rade, a to na základe listu žalovaného v 1. rade pre žalovaného v
2. rade zo dňa 16.9.2016, v ktorom žalovaný v 1. rade s odkazom na ustanovenie § 551 Občianskeho
zákonníka a na dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov požiadal o vykonanie zrážok zo mzdy
žalobcu z dôvodu, že tento si nesplnil svoje záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy riadne a včas, pričom
žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy u žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy.

15. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva, ktorá je účinná voči
platiteľovi mzdy, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, ako náhle pohľadávka
veriteľa je splnená, alebo ak dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody
zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným

opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach
zo mzdy (R 47/1974).16. Relevantné pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia bolo posúdenie, či v tomto štádiu
konania bez vykonania riadneho dokazovania, je potrebné predčasne tvrdiť, že nárok, ktorý má byť
uplatňovanýžalobouvovecisamej,bybolzjavneneodôvodnený,ajkeďjepotrebnéprisvedčiťodvolaniu

žalovaného v 1. rade, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, formálne spĺňa všetky
predpoklady uvedené v § 5a ods. 1 písm. a) zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, keď táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, žalobca ako spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Žalobca argumentáciou podoprel svoj právny

názor o dôvodnosti žaloby, avšak na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba dôvodná, bude
nevyhnutnévykonaťúplnédokazovanieacelúvecskutkovo,iprávnevyhodnotiť.Zdoposiaľvykonaného
dokazovania však nevyplýva žiadna okolnosť, pre ktorú by bolo potrebné považovať túto dohodu za
neplatnú a skutočnosti uvádzané žalobcom spočívajúce v tom, že dohodu ani ako celok, a ani ako
časť bez následného poskytnutia úveru, nemohol odmietnuť, pretože bez toho by mu úver poskytnutý
nebol, prípadne že žalovaný v 1. rade zneužil tieseň, neskúsenosť, dôverčivosť, resp. finančnú závislosť

žalobcu nijako v konaní doposiaľ preukázané neboli. Preto doposiaľ absentuje základný predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je dostatočne osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného
žalobou tak, aby sa tento nárok zdal aspoň pravdepodobný.

17. Súd prvej inštancie len všeobecne vo svojom rozhodnutí konštatuje potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov strán sporu s cieľom predísť nenávratnej finančnej ujme v majetkovej sfére žalobcu,
pričom tieto úvahy nijako bližšie nekonkretizuje, v čom spočíva potreba bezprostrednej a neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu presne v takom znení, ako to navrhuje žalobca v podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a akej nenávratnej finančnej ujme na úkor žalobcu sa má takto
vydaným neodkladným opatrením predísť. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nebol naplnený ďalší zo

zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, ak by k jeho nariadeniu nedošlo. Je nepochybné, že zo mzdy žalobcu môže žalovaný
v 2. rade zrážať v prospech žalovaného v 1. rade maximálnu čiastku vo výške 262,10 eur mesačne,
a aj to len v prípade, ak žalobca ako dlžník nesplní svoj záväzok voči žalovanému vyplývajúci zo
zmluvy riadne a včas. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu

žalovaného v 1. rade, že pre neistú budúcnosť žalovaného v 1. rade má obavu, že si bezdôvodné
obohatenie nebude môcť od koho exekučne vymáhať, tak v tomto smere je potrebné konštatovať
absenciu jedného z procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to podmienky,
že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V prípade, ak má žalobca za to,
že jeho prípadná exekúcia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bude ohrozená, mohol žiadať zriadenie

záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka - žalovaného v
1. rade ( právnickej osoby so sídlom v Slovenskej republike ) na zabezpečenie svojej pohľadávky,
t. j., že sledovaný účel vymoženie prípadného bezdôvodného obohatenia od žalovaného v 1. rade,
možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uvedený záver priamo vyplýva z ustanovenia § 324
ods. 3 CSP, keď toto zákonné ustanovenie vyjadruje subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu

k zabezpečovaciemu opatreniu. Zabezpečovacie opatrenia (§ 343, § 344 CSP) majú prednosť pred
neodkladným opatrením a pokiaľ súd dospeje k záveru, že zabezpečovacie opatrenie by bolo vo vzťahu
k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne; to platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Vyššie uvedeným sa však súd prvej inštancie

neriadil, keď bolo dôvodné vyžadovať, aby návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
obsahoval tvrdenie, zdôvodnenie a prípadné aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu
zabezpečovacímopatrením,ajkeďjepotrebnézdôrazniť,ženejdeozákonnúnáležitosťnávrhuvzmysle
§ 326 CSP. Z dikcie ustanovenia § 324 ods. 3 CSP vyplýva, že splnenie uvedenej podmienky súd pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúma vždy, a to ex offo. Primárne musí

identifikovať účel, ktorý navrhovateľ (žalobca) svojím návrhom sleduje, následne tento účel porovná a
vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Je tiež potrebné uviesť, že
zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových
hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy ohrozenia exekúcie.
V zásade nie je možné a priori vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z

ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak k dosiahnutiu sledovaného
účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia (iné) konkrétne dôvody. „Pôjde spravidla
o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo
možné efektívne zriadiť záložné právo. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahuk sledovanému účelu rozhodujúce, a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Relevantné je v
danej súvislosti aj poradie prípadných záložných práv podľa § 343 CSP. Iné, ako prednostné záložné
právo, môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah

bude z materiálneho hľadiska nedostačujúci“ (Števček, M., Ficová, S., Bancová, J., Mesiarkinová, S.
Bajánková, J. Tomašovič, M. a spol. Civilný sporový poriadok Komentár Praha: C.H.Beck 2016 1089 s.).

18. Uvedeným sa však súd prvej inštancie nijako v napádanom rozhodnutí nevysporiadal, t. j., nijako
nezdôvodnil, prečo v danej veci neprichádza v úvahu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a

jediným možným procesným rozhodnutím, ktorým sa má poskytnúť žalobcovi ochrana, je neodkladné
opatrenie. Týmto založil nedostatok spočívajúci v procesnej rovine a zároveň sa okresný súd nezaoberal
posúdením dôvodnosti žalobcovho návrhu vo vecnoprávnej rovine po väzbe na žalobcom poskytnuté
tvrdenia k dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Z vyššie uvedených procesnoprávnych dôvodov bolo napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené

a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd sa v ďalšom
konaní bude opätovne zaoberať otázkou (ne)splnenia predpokladov pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia, a to tak v procesnej, ako aj vo vecnoprávnej rovine; primárne sa vyjadrí,
či žalobca osvedčil, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím
opatrením nie sú splnené. Odvolací súd uvádza, že okresný súd pritom nie je povinný sám ex offo

komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia
záložnéhoprávanakonkrétnychveciach,právachaleboinýchmajetkovýchhodnotáchdlžníka.Osobitne
sa však vyjadrí k potrebe prípadného záložného práva podľa § 343 CSP, a to z hľadiska posúdenia
kritéria efektívnosti v rámci porovnania oboch zvažovaných právnych inštitútov/opatrení súdu vo vzťahu
k sledovanému účelu v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Následne až potom, ako

budemaťsúdprvejinštanciezapreukázané,žesledovanýúčelniejemožnédosiahnuťzabezpečovacím
opatrením, bude skúmať naliehavosť potreby zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov, a to
nielen vo vzťahu medzi účastníkmi, ale aj vo vzťahu medzi stranami sporu vo veci samej a treťou
osobou (žalovaným v 2. rade), t. j. uloženie povinnosti inej osobe, než účastníkovi konania, v danom
prípade zamestnávateľovi žalobcu, a to jednak, či vo vzťahu medzi všetkými účastníkmi konania o

nariadenie neodkladného opatrenia žalobca dostatočne osvedčil svoj nárok, ktorý je osvedčený vtedy,
ak sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Rovnako je potrebné skúmať a následne
aj v dôvodoch rozhodnutia podrobne rozviesť dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
najmä v čom spočíva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

20. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Podľa ust. § 396 ods. 3, CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).