Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200943
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200943.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek

senátu Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: EFEKTÍVNE STAVBY, s.r.o.,
Komárňanská 3, Nové Zámky, IČO: 44 633 475, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska
kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu
žalovaného č. 104156686/2016 zo dňa 21. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, správny súd zistil, že na základe oznámenia
správcu dane zo dňa 06. 11. 2014 sa u žalobca dňa 10. 12. 2014 začala daňová kontrola dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. V uvedený deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní
za prítomnosti konateľa žalobcu a externej účtovníčky žalobcu a správcovi dane boli odovzdané tam
uvedené doklady. Platiteľ dňa 25. 08. 2014 podal riadne daňové priznanie za uvedené zdaňovacie
obdobiejúl 2014svýslednýmvzťahomkštátnemurozpočtu-vlastnádaňovápovinnosťvsume1.835,23
eur. Následne dňa 12.09.2014 podal dodatočné daňové priznanie s výsledným vzťahom k štátnemu

rozpočtu - vlastná daňová povinnosť v sume 52,31 eur a 16. 10. 2014 daňový subjekt podal ďalšie
dodatočné daňové priznanie s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu - vlastná daňová povinnosť v
sume 1.835,23 eur.

2. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i zmluva o „Výpomoci pri montážach a
stavebných prácach“ č. 079/2014 zo dňa 16. 04. 2014 uzavretá medzi spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o.
(zastúpená Y.. I. R. splnomocnenou na konanie v mene spoločnosti na všetky právne úkony, konateľ

X. U.) ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom, pričom v čl. II tejto zmluvy je uvedený jej
predmet. Na základe tejto zmluvy spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľ vystavila pre žalobcu
ako odberateľa 12 faktúr špecifikovaných v protokole správcu dane a v rozhodnutí žalovaného (strana
13 - 14) všetky s predmetom fakturácie služieb na základe zmluvy č. 079/2014 zo dňa 16. 04. 2014
- murárske a ostatné práce podľa dodacieho listu na zákazke: N. Z. - ul. P. XX, na základe ktorých si
daňový subjekt (žalobca) v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane v
sume 7.703,21 eur.

3. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie 2014, ktoré podala spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. dňa 25. 08. 2014 (Y.. I. R. -
splnomocnená na podanie daňového priznania), v ktorom sú uvedené všetky údaje v nulovej hodnote anásledne podal ďalšie dve dodatočné daňové priznania. Dňa 29. 11. 2014 podala táto spoločnosť prvé
dodatočnédaňovépriznaniezauvedenézdaňovacieobdobie,vktorompriznaldodanietovarovaslužieb
podľa § 8, § 9 zákona o DPH a zároveň si v identickej sume uplatnila nárok na odpočet dane podľa

zákona o DPH. Ďalšie dodatočné daňové priznanie za uvedené zdaňovacie obdobie bolo podané dňa
12. 12. 2014 a v ňom sú uvedené taktiež všetky údaje v nulovej hodnote, pričom ako osoba oprávnená
na podanie daňového priznania je uvedený Y.. O. T..

4. Následne bola ako svedkyňa predvolaná na výsluch X. U. (konateľka spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o.

od 29. 04. 2011 do 31. 12. 2014, ktorá bola podľa predložených faktúr dodávateľom žalobcu), pričom
zásielka zasielaná na adresu sídla uvedenej spoločnosti rovnako ako i zásielka zasielaná menovanej
ako fyzickej osobe sa vrátila ako neprevzatá v úložnej dobe.

5. V priebehu začatej daňovej kontroly bolo správcovi dane oznámené (oznámenie č. 5 zo dňa 15.
01. 2015), že spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. sa premenovala na CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV.

ALŽBETY, s.r.o., ktorá rozporuje všetky faktúry vystavené pre spoločnosť žalobcu v roku 2014 a tieto
boli vyradené z účtovníctva, nakoľko nebolo uskutočnené daňové plnenie.

6. V zmysle oznámenia zo dňa 05. 02. 2015 o rozšírení daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené, že
daňovákontrolazačatádňa10.12.2014buderozšírenáodaňzpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie

júl 2014 až október 2014. Správca dane opätovne zaslal predvolanie na pojednávanie pre fyzickú osobu
X. U. a spoločnosť CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV. ALŽBETY, s.r.o., pričom obe zásielky sa vrátili
ako neprevzaté v odbernej dobe.

7. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola s konateľom žalobcu spísaná dňa 11. 03.

2015 za účelom oboznámenia s doterajšími zisteniami a odovzdania ďalších dokladov v súvislosti s
rozšírením daňovej kontroly. Konateľovi žalobcu bolo oznámené, daňový subjekt NIKKACCIA, s.r.o.
podal za zdaňovacie obdobie jún - december 2014 negatívne daňové priznania, na ktorých je ako
osoba oprávnená na podanie daňového priznania uvedené meno Y.. I. R.. V novembri 2014 spoločnosť
podala dodatočné daňové priznania a v decembri 2014 opakovane podala negatívne dodatočné daňové

priznania, v ktorých boli negované všetky tuzemské dodania, priznané podaním dodatočných daňových
priznaní. Žalobca bol vyzvaný, aby preukázal svoje tvrdenia v zmysle predložených listinných dokladov
a reálnosť zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňových priznaniach. Konateľ žalobcu oznámil,
že zabezpečí osobnú účasť ním navrhnutých svedkov.

8. Následne správca dane požiadal Daňový úrad Žilina o vypočutie svedkyne X. Slezákovej (bývalej
konateľkyspoločnostiNIKKACCIA,s.r.o.)aopätovnezaslalpredvolanienapojednávanieprespoločnosť
CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV. ALŽBETY, s.r.o. s výzvou na predloženie dokladov (predvolanie sa
opätovne vrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote).

9. Dňa 08. 04. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, ktorý bol
opätovne oboznámený s priebehom daňovej kontroly, doterajšími zisteniami a s tým, že adresa osoby
menom Y.. I. R. v registri obyvateľov SR nebola zistená. Konateľ žalobcu navrhol vypočuť ako svedkov
T.. T. W. a V. X. ohľadne úhrad faktúr prijatých od spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľa. Žalobca
bol opätovne vyzvaný, aby preukázal reálnosť zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňových

priznaniach.

10. Dňa 27. 05. 2015 bol za účasti konateľa žalobcu vypočutý ako svedok X.. T. W., ktorý uviedol, že
dodávky stavebných prác pre žalobcu za spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. zabezpečoval pán U. a jednalo
sa o fasádne práce. Taktiež bol dvakrát prítomný, keď konateľ žalobcu tejto osobe uhrádzal faktúry

za stavebné práce vykonané spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. Na otázku konateľa žalobcu svedok
uviedol, že vie o tom, že dodávateľom stavebných prác pre žalobcu pri obnovách bytových domov bola
spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. a zastupoval ju pán U.. Svedkyňa T.. V. X. (manželka konateľa žalobcu)
bola vypočutá dňa 11. 06. 2015 a uviedla, že spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. dodávala pre žalobcu
rôzne stavebné práce, počula telefonáty s pánom U. a taktiež ho videla v Nitre v súvislosti s úhradou

za fakturované práce.

11. Správca dane zistil, že osoba s menom Dr.. N.. T. U. má od 08. 09. 2011 vedený pobyt v O., a
predvolanie mu zaslal verejnou vyhláškou.12. Daňový úrad Žilina v podaní zo dňa 08. 07. 2015 správcovi dane vykonávajúcemu u žalobcu
daňovú kontrolu oznámil na základe jeho dožiadania zo dňa 24. 03. 2015, že X. U. (nar. XXXX) bola

dvakrát riadne predvolaná na pojednávanie, ale zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
Predvolanie sa nepodarilo doručiť ani pri miestnom zisťovaní, pretože na uvedenej adrese sa nikto
nenachádzal. X. U. nebolo možné ani predviesť, nakoľko podľa oznámenia OR PZ v Žiline zo dňa 29. 06.
2015 a údajov poskytnutých jej manželom Y. U. je po silnom infarkte a má doporučený kľudový režim.

13. Dňa 05. 08. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol konateľ žalobcu
oboznámený s doterajším priebehom daňovej kontroly a zistenými skutočnosťami. Správa dane
opakovane vyzval žalobcu ako daňový subjekt, aby svoje tvrdenia vyplývajúce z predložených listinných
dokladov preukázal. Následne žalobca v podaní zo dňa 13. 08. 2015 navrhol, aby správca dane preveril
kontrolné výkazy k dani z pridanej hodnoty vystavené spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. za obdobie jún
- október 2014.

14. Správca dane dňa 16. 10. 2015 spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie
jún - október 2014, v ktorom zopakoval výsledky daňovej kontroly a zo záverov ktorého vyplýva, že za
zdaňovacie obdobie júl 2014 žalobca v opravenom daňovom priznaní uviedol vlastnú daňovú povinnosť
v sume 1.835,23 eur a uplatnil si odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predložených faktúr, pričom

daňovou kontrolou bola zistená daň (vzťah k štátnemu rozpočtu) celkom v sume 9.538,44 eur a rozdiel
daňovej povinnosti žalobcu v sume 7.703,21eur (9.538,44 - 1.835,23 eur). Jednalo sa o odpočítanie
dane z pridanej hodnoty v tejto sume na základe faktúr vystavených spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o.
ako dodávateľom za dodanie stavebných prác v mesiaci júl 2014, pričom daňový subjekt nepreukázal
reálne uskutočnenie dodania služieb uvedenou spoločnosťou.

15. Protokol z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi dňa 16. 10. 2015 spolu s výzvou zo dňa 16.
10. 2015 na vyjadrenie sa k nemu. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom
navrhol doplniť dokazovanie.

16. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 12. 01. 2016 a jeho účelom bolo prerokovanie pripomienok
žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Žalobca zastúpený právnou zástupkyňou
v podaní zo dňa 02. 02. 2016 navrhol doplniť dokazovanie (okrem iného preveriť, či X. U. je z
hľadiska zdravotného stavu spôsobilá vypovedať a v kladnom prípade ju vypočuť na okolnosti podania
dodatočných daňových priznaní a kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty, preveriť spôsob zániku

funkcie konateľa u nej, preveriť osobu H. T.), pričom okrem iného oznámil i adresu N.. J.. T. U. a predložil
čestné prehlásenie Ing.. Z. U. o tom, že videl na zákazkách realizovaných žalobcom v roku 2014 v
prospech Novozámockého bytového družstva vykonávať fasádne montážne práce 8 - 12 ľudí v závislosti
od počasia.

17. Následne správca dane opakovane predvolal N.. J.. T. U. z udanej adresy (ktorú i preveroval v registri
obyvateľov), ale zásielka sa vrátila s tým, že adresát je neznámy. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že
na udanej adrese je opustený rodinný dom, v ktorom menovaný nebýva.

18. Správcovi dane boli poskytnuté informácie z daňovej správy, že spoločnosť CHARITATÍVNA

ORGANIZÁCIA SV. ALŽBETY, s.r.o. podala dodatočné kontrolné výkazy k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún až september 2014 a október 2014, ktoré boli vyhodnotené ako nesprávne a
nie sú v nich evidované žiadne transakcie. Taktiež boli podané i dodatočné daňové priznania, ktoré sú
negatívne a k priznaniu zdaniteľných plnení nedošlo. Dňa 15. 06. 2015 boli spísané zápisnice o ústnom
pojednávaní a ako svedok bol vypočutí T. J. a T. W..

19. Dňa 25. 07. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti právneho zástupcu
žalobcu, na ktorom boli oboznámené výsledky dokazovania vo vyrubovacom konaní.

20. Dňa 02. 08. 2016 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie júl

2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 7 703,21 eur, nepriznal mu uplatnený nadmerný odpočet
z došlých faktúr. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.II.

21.Žalovanýžalobounapadnutýmrozhodnutímzodňa21.10.2016uvedenýmvzáhlavítohtorozsudku,
zamietol odvolanie žalobcu a podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie správcu dane ako vecne správne.
Správca dane nepriznal žalobcovi v zdaňovacom obdobie august 2014 uplatnený nadmerný odpočet
z došlých faktúr v sume 7.703,21 eur, nakoľko daňovou kontrolou bola zistená daň (vzťah k štátnemu

rozpočtu) v sume 9.538,44 a vlastná daňová povinnosť žalobcu v sume 7.703,21 eur (9.538,44
eur - 1.835,23 eur). Jednalo sa o odpočítanie dane z pridanej hodnoty v tejto sume na základe
faktúr vystavených spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľom za dodanie stavebných prác v
mesiaci júl 2014, pričom daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie dodania služieb uvedenou
spoločnosťou.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období júl 2014 uplatnil právo
naodpočítaniedanezpridanejhodnotyvsume7.703,21eurnazákladefaktúrvystavenýchdodávateľom
NIKKACCIA, s.r.o., ktoré boli správcovi dane predložené spolu so súpismi vykonaných prác, z ktorých
nie je zrejmé, kto ich vypracoval, odsúhlasil a kto stavebné práce vykonal. Predložené súpisy nie je
možné identifikovať vo väzbe na jednotlivé obdobia a faktúry. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť

dodávateľa zmenila obchodné meno i konateľa, pričom pôvodná konateľka neposkytla správcovi dane
žiadne vysvetlenia a dôkazy, odmietala osobnú účasť na pojednávaní a z dôvodu zdravotného stavu
ju nebolo možné ani predviesť. Osobu s menom Y.. I. R., uvedenú na predloženej zmluve a daňovom
priznaní spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o., nebolo možné identifikovať a nebol objasnený ani jej vzťah k
deklarovanému dodávateľovi stavebných prác.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal námietkami žalobcu v podanom odvolaní,
poukázal na daňové priznania podávané deklarovaným dodávateľom stavebných prác, ktoré
nepreukazujú vykonanie prác pre žalobu, popísal dôkazy vykonané správcom dane a zistený skutkový
stav so záverom, že nebolo relevantne preukázané dodanie stavebných prác žalobcovi podľa ním

predložených faktúr, ktoré mal vystaviť dodávateľ, t. j. spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. Na základe
výsledkov dokazovania nebolo teda preukázané, že žalobcom deklarovaný konkrétny dodávateľ dodal
žalobcovi služby podľa predložených faktúr. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
rozoberal a vyhodnocoval vykonané dôkazy so záverom, že oprávnenosť uplatnenia práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty nemôže byť posudzovaná výlučne podľa formálnych náležitostí

predložených dokumentov. Ak nebolo preukázané, že dodávateľ službu dodal, potom mu nevznikla
ani daňová povinnosť a ak nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, potom žalobca ako
kontrolovaný daňový subjekt si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr.
Taktiež nie je možné prijať ako oprávnený názor, že existencia stavby je dostatočným dôkazom
preukazujúcim dodanie služby zo strany konkrétneho dodávateľa. Ohľadne nesprávneho hodnotenia

dôkazov správcom dane žalovaný uviedol, že ani jeden svedok sa nevedel konkrétne vyjadriť k
deklarovanému dodaniu služieb a skutočnosť, že svedkovia sa stretli, nie je dôkaz o tom, že deklarované
služby dodal uvedený dodávateľ. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že daňový
subjekt mal povinnosť preukázať, že pre neho poskytol plnenie iný dodávateľ, teda primárne ťažisko
dôkazného bremena bolo na žalobcovi, ktoré však nesmie byť vnímané absolútne. Žalobca tvrdil, že

uzavrel obchodný vzťah s dodávateľom stavebných prác, pričom jediným konateľom dodávateľa v
tom čase bola X. U.. Spoločníkmi dodávateľa (NIKKACCIA, s.r.o.) bola v čase uzavretia obchodného
vzťahu X. U. a spoločnosť BUUKOZZA, s.r.o., ktorej konateľom bol J.. N.. T. U.. Na vystavených
dokladoch za dodávateľa však figuruje meno Y.. I. R., čo žalobca nepreveroval a taktiež nepreveroval,
na základe akého oprávnenia vystupuje za dodávateľa J.. N.. T. U.. Správca dane sa v priebehu

dokazovania zaoberal každým návrhom, ktorý by mohol mať vplyv na správne určenie dane u žalobcu,
ale vykonaným dokazovaním nebola preukázaná oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty
pri faktúrach vystavených deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o., a preto
žalovaný rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 08. 2016 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2014 ako vecne správne potvrdil.

III.22. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 10. 11. 2016 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo
dňa 21. 10. 2016. Namietal nesprávne právne posúdenie pre nesprávny výklad príslušných (konkrétne

uvedených) ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
nedostatočne zistený skutkový stav a rozpor medzi obsahom administratívneho spisu a skutkovým
stavom. Tieto výhrady žalobca zhrnul pod výhrady týkajúce sa otázky dokazovania v rámci daňového
konania a daňovej kontroly a mal za to, že vykonal všetky dôkazy, ktoré bolo reálne možné a spravodlivé
od neho požadovať, ale žalovaný na takto vykonané dokazovanie neprihliadol a nezohľadnil ani

judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, hoci má takúto povinnosť v zmysle zásad o záväznosti tejto
judikatúry. Naviac v konaní nebola vypočutá konateľka X. U. napriek tomu, že za jej pôsobenia boli
vykonané služby a ona bola zodpovedná za realizáciu týchto obchodov na strane dodávateľa ako aj za
riadne účtovanie a zdaňovanie obchodných transakcií.

23. Daňové orgány neuznali žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné

plnenie dodané spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o., čo odôvodnili v podstate tým, že žalobca nepreukázal
reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení konkrétnym daňovým subjektom ako platiteľom dane,
ale samotné faktické zrealizovanie stavebných prác sporné nebolo a bolo preukázané samotným
zhotovením diela žalobcom, jeho odovzdaním investorovi a vykonaným dokazovaním (najmä čestným
vyhlásením stavebného dozoru a svedeckými výpoveďami svedkov). Žalovaný vo vzťahu ku konateľke

dodávateľa stavebných prác X. U. sám skonštatoval, že ju nevypočul pre chorobu, pričom ďalšie návrhy
žalobcu na doplnenie dokazovania ohľadne zistenia jej zdravotného stavu a možnosti podať svedeckú
výpoveď nevykonal. Výpoveď tejto svedkyne by podľa názoru žalobcu však mala vypovedaciu hodnotu
najmä k otázke splnomocnenia spoločnosti na zastupovanie dodávateľa a k otázkam týkajúcim sa
kontrolných výkazov na dani z pridanej hodnoty. Bolo preto potrebné zistiť, ktorá verzia kontrolného

výkazu je správna a čo viedlo konateľku tieto výkazy zmeniť a či vôbec mala vedomosť o zmene a kto
tieto zmeny v kontrolných výkazoch a daňových priznaniach realizoval.

24. V podanej žalobe žalobca taktiež namietal, že žalovaný najmä nevzal do úvahy svedecké výpovede
svedkov a žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo tieto výpovede vyhodnotil v neprospech žalobcu. V

priebehu daňového konania žalobca žiadal, aby správca dane zabezpečil do administratívneho spisu
kontrolné výkazy podané platiteľom dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Skutočnosť, že v
pôvodnom daňovom priznaní a kontrolných výkazoch bolo vykonanie prác dodávateľom potvrdené,
žalovaný pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy a rovnako ako správca dane poukazoval na dodatočné
daňové priznania a dodatočné kontrolné výkazy, ktoré boli negatívne, ale žalobca spochybňuje

oprávnenosť ich podaní. V čase podania týchto výkazov bola konateľkou dodávateľa X. U. a správca
dane nezistil podstatnú skutočnosť, ktorou boli dôvody, pre ktoré mala konateľka zmeniť pôvodné
kontrolné výkazy a daňové priznania a tieto negovať dodatočnými, keď v krátkom časovom slede po
skončení funkcie bolo doručené správcovi dane podanie osôb, ktoré navonok nemali žiadny právny
vzťah k spoločnosti dodávateľa žalobcu. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že výlučne skutočnosť,

že správca dane nevypočul konateľku spoločnosti dodávateľa X. U. a táto nepotvrdila dodanie služieb
bola dôvodom, pre ktorý nárok žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nebol uznaný. Z
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že jej zdravotný stav nedovoľuje vo veci vypovedať, toto však nemôže
byť vyhodnotené na ťarchu žalobcu ako neunesenie dôkazného bremena. Reálne uskutočnenie prác
vyfakturovaných spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. nie je spochybnené a správca dane túto skutočnosť

ani nenamieta, pričom zabudovanie materiálov a dodanie prác je i dnes preukázateľné na stavbe
samotnej.

25. Žalobca namietal, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy rozhodnutie žalovaného
nie je v súlade s obsahom administratívneho spisu, zistenia žalovaného nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní a z celého procesu daňovej kontroly priamo nevyplývajú. Daňové orgány zároveň
nezohľadnili v dostatočnej miere výpovede vypočutých svedkov, ktorí jednoznačne potvrdzovali tvrdenia
žalobcu. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a
na dôkazy v prospech daňového subjektu neprihliadol vôbec. Celé daňové konanie a jeho výsledok
spočívali výlučne v tom, či dodávateľ služby toto dodanie potvrdí alebo nie. Za týchto okolností bolo

potom zo strany žalovaného vykonanie dokazovania len formalitou, keď žalovaný mal vopred ujasnené,
že jeho záver bude závisieť od toho, či dodávateľ bude alebo nebude v konaní so správcom dane
spolupracovať. Žalovaný nezistil v dokladoch u žalobcu žiadne nezrovnalosti alebo porušenia právnych
predpisov. Žalobca si svoju povinnosť v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o daniz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov splnil a má za to, že dodávateľovi daňová povinnosť
vznikla, a pokiaľ si ju nesplnil, mal žalovaný konať proti nemu.

26. V ďalšej časti podanej žaloby žalobca namietal, že žalovaný sa neriadil vo svojom rozhodnutí
judikatúrou Súdneho dvora EÚ, hoci je pre jeho rozhodovaciu činnosť rovnako záväzná, ako je záväzná
pre rozhodovaciu činnosť súdu. Rozhodnutie žalovaného nie je súladné so záväznou judikatúrou, ktorá
upravuje otázky týkajúce sa nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti žalobca
namietal, že bol zaťažený neprimeraným dôkazným bremenom, ktoré nevedel uniesť ani pri vynaložení

neprimeranéhoúsilia,pretožesatýkaloinéhosubjektu.Právnevzťahytýkajúcesadodávateľadaňového
subjektu a dodávateľových subdodávateľov nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorý
z týchto skutočností nemôže znášať ani dôkaznú núdzu. V tomto smere žalobca poukazoval aj na
viacero rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok v spojených prípadoch C-354/03 - Optigen,
C-355/03 - Fulcrun Elektronics a C-484/03 - Bond House, v spojených veciach C-80/11 a C-142/11)
ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (rozsudok v konaní pod sp. zn. 6Sžf/10/2012 a v konaní pod

sp. zn. 3Sžf/1/2010, v ktorom súd otázku zásadného právneho významu vyriešil vyslovením právnej
vety, v zmysle ktorej, v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti v
osobe dodávateľa, keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar
vyrobil, resp. ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi, ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade
týkajú iného daňového subjektu a za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt.

27. Žalobca bol toho názoru, že splnil všetky formálne a materiálne predpoklady pre priznanie nároku
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu
nesprávneho vyhodnotenia dôkazov v daňovom konaní, dôkazného bremena žalobcu a nevykonania
podstatných dôkazov, ktorými je tak vypočutie konateľky Boženy Slezákovej na otázku dodania služieb

ako aj na otázku zmeny daňového priznania a kontrolných výkazov mimo zdaňovacieho obdobia v
neprospech žalobcu.

28. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 30. 03. 2017 (k vyjadreniu žalovaného
zo dňa 06. 02. 2017) poukázal na dôvody podanej žaloby s tým, že žalovaný pri svojom rozhodovaní

nevzal do úvahy vykonané dokazovanie, ktoré bolo v prospech žalobcu a ktorým žalobca preukázal
dodanie služieb deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. Žalobca zotrval na
názore o potrebe a z procesného hľadiska možnosti realizácie vypočutia svedkyne X. U., ktorá bola v
kontrolovanom zdaňovacom období jedinou konateľkou dodávateľa. Žalobou napadnutým nezákonným
rozhodnutím bolo zasiahnuté do práv žalobcu, a to v dôsledku nevykonania podstatného dôkazu, ktorý

mohol mať pre rozhodnutie zásadný význam. Žalobca opätovne navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

IV.

29. Žalovaný na výzvu súdu podal k žalobe písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca si v
zdaňovacom období júl 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 7.703,21 eur na
základe faktúr vystavených spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľom, pričom predmetom

fakturácie boli služby - murárske a ostatné práce. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcom na základe predložených faktúr je neoprávnené,
pretože skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na nich
uvedenom ako dodávateľ (NIKKACCIA, s.r.o.). Dodávateľ vykonanie a dodanie služieb nepotvrdil, je
dlhodobo nekontaktný, osoba oprávnená konať za dodávateľa vedome odmieta poskytnúť správcovi

dane v danej veci doklady, dôkazy a vysvetlenia, pričom dodávateľ uskutočnenie služieb pre žalobcu
nepriznal, nehlási sa k ich vykonaniu a v mene dodávateľa vystupujú osoby, ktorých vzťah k dodávateľovi
nie je zrejmý a nebol zrejmý ani žalobcovi. Svedkovia, navrhnutí žalobcom, dodanie služieb jednoznačne
nepotvrdili a nepreukázali.

30. dôvodom žaloby žalovaný uviedol, že žalobca uvádza identické námietky ako v odvolacom
konaní a žalovaný sa s nimi už vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca nepreukázal
opodstatnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty a v jeho neprospech svedčia aj dôkazy, ktoré
získal správca dane v priebehu dokazovania. Za nedôvodnú považoval žalovaný i námietku žalobcuspočívajúcu v nesprávnom vyhodnotení dôkazov v daňovom konaní. Žalobca disponoval dostatkom
informácií, ktoré by ho oprávňovali predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane
uvedeného dodávateľa - vystaviteľa faktúr.

31. Ohľadne nevykonania dôkazu vypočutím konateľky dodávateľa X. U.alovaný uviedol, že táto bola
jedinou konateľkou dodávateľa oprávnenou za neho konať. Jej osobnú účasť na ústnom pojednávaní
a jej vyjadrenie k veci sa správca dane snažil zabezpečiť prostredníctvom inštitútu predvolania (celkom
4x), miestneho zisťovania i predvedenia. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline oznámilo, že pri

predvádzaní X. U. sa im podarilo skontaktovať s jej manželom, ktorý uviedol, že v dôsledku zdravotných
problémov v spojení s jej vysokým vekom (rok narodenia XXXX) predvedenie X. U. nie je možné.
Konateľka dodávateľa teda správcovi dane neposkytla žiadne vysvetlenie, ani dôkazy. Osobnú účasť na
ústnom pojednávaní z dôvodu zlého zdravotného stavu odmieta a písomnosti zaslané správcom dane
nepreberá. Vedome sa teda vyhýba súčinnosti so správcom dane. Žalovaný bol toho názoru, že správca
dane využil všetky zákonné možnosti na zabezpečenie jej vyjadrenia a s požiadavkou žalobcu vypočuť

ošetrujúceho lekára X. U. sa správca dane dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí.

32. Za zdaňovacie obdobie júl 2014 podal dodávateľ v zákonom stanovenej lehote riadne daňové
priznanie dňa 25. 08. 2014, v ktorom neuviedol nijaké dodanie, či nadobudnutie tovarov a služieb a
rovnako si neuplatnil ani právo na odpočítanie dane - daňové priznanie bolo negatívne (nulové). Prvé

dodatočné daňové priznanie podal dodávateľ dňa 29. 11. 2014 a priznal v ňom dodanie tovarov a
služieb. V identickej sume si zároveň uplatnil právo na odpočítanie dane. Posledné dodatočné daňové
priznanie bolo podané dňa 12. 12. 2014 a dodávateľ ním deklaroval, že v zdaňovacom období august
2014 neuskutočnil nijaké dodanie, či nadobudnutie tovarov a služieb a rovnako si neuplatnil právo na
odpočítanie dane, teda daňové priznanie bolo negatívne. Dodávateľ služieb v uvedenom zdaňovacom

období podľa daňového priznania nerealizoval svoju ekonomickú činnosť, a teda nedodal ani služby
pre žalobcu. Za zdaňovacie obdobie august 2014 podal kontrolný výkaz dňa 29. 11. 2014 spolu s
prvým dodatočným daňovým priznaním. Príslušné oddelenie žalovaného vyhodnotilo kontrolný výkaz
ako nesprávny a nie sú v ňom evidované žiadne transakcie. Za uvedené zdaňovacie obdobie bolo
podané aj druhé dodatočné daňové priznanie, ktoré je negatívne, t. j. nedošlo k priznaniu zdaniteľných

plnení a práve toto priznanie je aktuálne a treba naň prihliadať. Riadne daňové priznanie je negatívne -
nulové a dodávateľ v ňom neuviedol dodanie služieb pre žalobcu.

33. Všetky daňové priznania a kontrolné výkazy dodávateľa boli podané pod identifikátorom, ktorý bol
dodávateľovi pridelený. Správca dane nemal dôvod pochybovať o tom, že daňové priznanie boli podané

osobou na to oprávnenou. Žalobca mohol získať predstavu o dôveryhodnosti svojho obchodného
partnera aj na základe informácií, ktoré ponúka portál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
- obchodný register. X. U. a N.. J.. T. U. figurujú, resp. figurovali ako spoločníci alebo štatutári v
množstve rôznych spoločnosti, u ktorých neobvykle často dochádza k zmenám. Žalobca v podanej
žalobe uvádza námietky, ktoré nemajú vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane, ani žalovaného, pričom

všetkynámietkyboližalobcomuplatnenévodvolacomkonaníažalovanýsasnimivysporiadal.Žalovaný
navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako bezdôvodne podanú.

34. V ďalšom vyjadrení (k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu) žalovaný zdôraznil, že žalobca
nekonal s konateľkou deklarovaného dodávateľa X. U., ale s inou osobou, u ktorej nemal ani potrebu

preskúmať jej vzťah k označenému dodávateľovi. Napriek tejto skutočnosti sa domáha vypočutia
bývalej konateľky, čo odôvodňuje tým, že jej výpoveď by mohla prispieť k objasneniu veci. Žalovaný
poukázal na postup správcu dane, ktorý sa pokúšal opakovane predvolať a vypočuť túto osobu, čo
vzhľadom na jej vek, zdravotný stav a vedomé odmietanie výpovede, nebolo možné. Bol toho názoru,
že vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, vykonané dokazovanie a zistenia

vyplývajúce z administratívneho spisu, by ani prítomnosť X. U. na pojednávaní nebola podstatným
dôkazom ovplyvňujúcim výrok rozhodnutia v predmetnej veci. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal
na dôvody svojho, žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i na svoje vyjadrenie, ktoré v predmetnej veci
podal.

V.35. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného na pojednávaní, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a
preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov). Rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 SSP (účastníci konania
sa pred pojednávaním ospravedlnili ).

36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná
jednotkaúčtujeavykazujeúčtovnéprípadyvobdobí,sktorýmčasovoavecnesúvisia(ďalejlen„účtovné
obdobie"). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa
tieto skutočnosti zistili.

36.1. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná
jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

36.2.Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o
finančnej situácii účtovnej jednotky.

37. Podľa § 2, písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

účinnom do 30. 09. 2014, predmetom dane je
b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

37.1. Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je

a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou

bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8.

37.2. Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri
prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak
je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru

nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

37.3. Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo
služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

37.4. Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie

daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ

vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

37.5. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej

forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
c/vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť

faktúryodjejvydaniadokoncaobdobianauchovávaniefaktúry.Akospôsobzabezpečeniavierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom

štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

37.6. Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa
tohto zákona pri
a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

38. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2016, teda i v čase rozhodovania
žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

38.1. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

39. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 7

703,21 eur (ako rozdielu medzi daňou zistenou v daňovom konaní a daňou uvedenou v daňovom
priznaní), či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany
ním deklarovaného dodávateľa stavebných prác, t. j. spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o.

40. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie
žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca
ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu.

Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva
dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho- daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre
súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého
postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

41. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad ustanovenia § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 pri ním tvrdenej
dodávke stavebných prác od deklarovaného dodávateľa (spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o.) podľa zmluvy
o „výpomoc pri montážach a stavebných prácach“ č. 079/2014 zo dňa 16. 04. 2014 uzavretej medzi

zhotoviteľom - NIKKACCIA, s.r.o. a objednávateľom - žalobcom ako i podľa predložených faktúr
uvedených v rozhodnutí - murárske a ostatné práce podľa dodacieho listu na zákazke obytných domov
v N. Zámkoch nachládajúcich sa na uliciach uvedených v zmluve.

42. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na

odpočítaniedanezpridanejhodnotypridodanístavebnýchprácspoločnosťouNIKKACCIA,s.r.o.Taktiež
namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že
v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy,
ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

43. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/
vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie

sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v
daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach vystavených dodávateľom
(spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o.) v mesiaci jún 2014. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona

jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovarealeboslužbevznikladaňovápovinnosťinémudaňovémusubjektu.Uvedenéznamená,žežalobca
by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu mal dodať ním
deklarovaný a vyššie označený dodávateľ len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla tomuto
dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom

rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom konateľa žalobcu a svedkov,
resp. i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období júl 2014 dodávateľom žalobcu.44. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane zmluvu o „výpomoc pri montážach a
stavebných prácach“ č. 079/2014 uzavretú dňa 16. 04. 2014 medzi zhotoviteľom - NIKKACCIA, s.r.o.
a odberateľom - žalobcom, faktúry, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia júl 2014, ďalej súpisy prác s

označením stavby „S. H. Vajanského 45“, ako i dodacie listy, ktoré sa však netýkali kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia.

45. Predloženie uvedených dokladov - faktúr za zdaňovacie obdobie júl 2014 (i keď sú opatrené
pečiatkou deklarovaného dodávateľa a nečitateľným podpisom) je však len jednou z podmienok pre

uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia
obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek
doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne
uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez
reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité
plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.

46. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. (zhotoviteľ
prác podľa zmluvy) a žalobcu (objednávateľ prác) správca dane bezúspešne zasielal predvolanie na
adresu sídla tejto spoločnosti a taktiež predvolal na pojednávanie ako svedkyňu X. U. (konateľka
spoločnosti v čase, keď sa mala obchodná transakcia uskutočniť) s výzvou na predloženie listinných

dokladov. Obe zásielky sa vrátili správcovi dane ako neprevzaté v odbernej lehote. Spoločnosť
NIKKACCIA, s.r.o. od 31. 12. 2014 zmenila obchodné meno na CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV.
ALŽBETY, s.r.o., zmenila i sídlo (na Hlavná 14, Strážne) a od uvedeného dátumu nemá konkrétneho
štatutárneho zástupcu. Zásielka adresovaná tejto spoločnosti (CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV.
ALŽBETY, s.r.o.) na uvedenú adresu sa opakovane vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej

lehote, rovnako ako zásielka adresovaná na adresu bývalej konateľky X. U..

47. Za takejto situácie podľa názoru súdu správne postupoval správca dane, keď požiadal Daňový úrad
Žilina o vypočutie X. U. ako bývalej konateľky spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o.. Daňový úrad Žilina oznámil
správcovi dane, že predvolaná osoba si opakovane neprevzala zásielku v odbernej lehote a nereagovala

ani na predvolanie, ktoré jej bolo vložené do poštovej schránky pri miestnom zisťovaní vykonanom za
účelom osobného doručenia predvolania na pojednávanie. Podľa oznámenia OR PZ v Žiline zo dňa 29.
06. 2015 X. U. (nar. v roku XXXX) nebolo možné ani predviesť na pojednávanie (na základe požiadavky
Daňového úradu Žilina), nakoľko podľa oznámenia jej manžela je po silnom infarkte a od ošetrujúceho
lekára má doporučený oddych a vyhýbanie sa stresovým situáciám. Správca dane takto vyčerpal všetky

zákonom mu dané možnosti na zabezpečenie a dosiahnutie výpovede bývalej konateľky spoločnosti
NIKKACCIA, s.r.o., ktorá podľa predložených dokladov mala byť dodávateľom stavebných prác pre
žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období.

48.Vtejtosúvislostijealepotrebnéuviesť,žeX.U.bolauvedenáakokonateľkaspoločnostiNIKKACCIA,

s.r.o. na zmluve č. 079/2014 uzavretej so žalobcom, pričom túto spoločnosť mala zastupovať osoba s
menom Y.. I. R. ako „splnomocnená na konanie v mene spoločnosti na všetky právne úkony“. Taktiež
na žalobcom predložených faktúrach je uvedené meno Y.. I. R. s poznámkou „fakturoval“. Na daňovom
priznaní spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 (v
ktorom sú uvedené nulové hodnoty) je Y.. I. R. uvedená ako osoba splnomocnená na podanie daňového

priznania za osobu podávajúcu daňové priznanie. Podľa zistení správcu dane sa osoba s uvedeným
menom v registri obyvateľov SR nenachádza a nebolo ju možné identifikovať a predvolať za účelom jej
vypočutia, pričom ani žalobca neoznámil žiadne údaje týkajúce s tejto osoby.

49. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05. 11. 2015 k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že na rokovaniach o

dodaní murárskych a ostatných prác sa zúčastňoval J.. N.. T. U., čo podľa jeho názoru nebolo podozrivé,
ani neobvyklé, lebo menovaný bol konateľom spoločnosti BUUKOZZA, s.r.o. a táto bola spoločníkom
spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o., ktorej konateľkou bola X. U.. Podľa žalobcu sa jednalo o personálne
a majetkovo prepojené spoločnosti. Žalobca správcovi dane navrhol výsluch J.. N.. T. U., čo správca
dane akceptoval a menovaného predvolal na pojednávanie z adresy uvedenej žalobcom, ktorá bola

potvrdená i v evidencii obyvateľov SR. Zásielka s predvolaním sa však opakovane vrátila správcovi dane
ako nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Pri miestnom zisťovaní
na udanej adrese v obci K. bolo zistené, že menovaný má na udanej adrese hlásený trvalý pobyt, alenikdy tam nebýval. Z uvedeného potom vyplýva, že výsluch J.. N.. T. U. nebol možný, nakoľko nebol
zistený jeho aktuálny pobyt.

50. V priebehu daňovej kontroly u žalobcu, resp. v priebehu vyrubovacieho konania boli ako svedkovia
vypočutí X.. T. W. (uviedol, že pán U. zabezpečoval pre žalobcu dodávky stavebných prác za spoločnosť
NIKKACCIA, s.r.o., jednalo sa o fasádne práce, bol prítomný pri úhrade faktúr za stavebné práce pánovi
U.), T.. V. X. (T. konateľa žalobcu, ktorá vedela, že spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. dodávala žalobcovi
rôzne stavebné práce, počula telefonáty a v súvislosti s úhradou faktúr pána U. i videla), T. J. (o

stavebných prác vedel z počutia) a T. W. (o druhu stavebných prác pre žalobcu nemal informácie).

51. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly priebežne oboznamovaný na ústnom pojednávaní dňa 11.
03. 2015, 08. 04. 2015 a dňa 05. 08. 2015 (kedy bol konateľ žalobcu vyzvaný na predloženie dokladov,
preukázanie tvrdení uvedených v podanom daňovom priznaní a preukázanie reálnosti uskutočnenia
zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako

odberateľom). S výsledkami vyrubovacieho konania bol právny zástupca žalobcu oboznámený na
pojednávaní konanom dňa 25. 07. 2016. Zároveň mu bolo oznámené, že správcovi dane nie je známe
meno ošetrujúceho lekára, a preto nevedel preveriť, či je X. U. spôsobilá vypovedať ako svedok a taktiež
to, že písomné oznámenie zo dňa 15. 01. 2015 podpísané osobou s menom H. T. nepovažuje správca
dane za relevantný dôkaz svedčiaci proti žalobcovi. Správca dane konštatoval, že ani dokazovanie

vykonané vo vyrubovacom konaní na základe návrhov žalobcu nemá vplyv na výsledky daňovej kontroly
uvedené v protokole zo dňa 16. 10. 2015 z daňovej kontroly.

52. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty
pri deklarovaných dodávkach stavebných prác od vyššie označeného dodávateľa v kontrolovanom

zdaňovacom období bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto prác spoločnosťou
NIKKACCIA, s.r.o., resp. jej dodávateľmi. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a
reálnosť deklarovaných dodávok stavebných prác zo strany spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o., resp. jej
dodávateľov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane

vykonané dôkazy vykonanie deklarovaných dodávok stavebných prác spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o.
nepreukazujú. Taktiež nebol označený žiadny iný subjekt, ktorý by ako dodávateľ tejto spoločnosti
stavebné práce vykonal.

53. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že

žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie stavebných prác od spoločnosti
NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane
je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť
na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní

pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn.
2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní
pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -
žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok

nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

uznaný ako dôvodný“.

54. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať
reálne vykonanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom,
pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva,

že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový
subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci jún 2014 na základe ním
predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka
stavebných prác) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľkov priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov
(faktúr za zdaňovacie obdobie júl 2014) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných
plnení zo strany deklarovaného dodávateľa (resp. jeho dodávateľa) ako základnej podmienky pre

uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z
hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom
uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služby (stavebné práce) boli i reálne dodané od dodávateľa
uvedeného na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).

55. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie stavebných prác žalobcovi spoločnosťou
NIKKACCIA,s.r.o.niejepreukázanépredloženýmifaktúramivystavenýmivkontrolovanomzdaňovacom
období júl 2014 (iné doklady týkajúce sa tohto zdaňovacieho obdobia žalobca nepredložil), ale ani
výpoveďou žalobcom navrhnutých a správcom dane vypočutých svedkov. Z týchto svedeckých výpovedí
nie je zrejmé, aké stavebné práce boli vykonané, nie je zrejmý rozsah prác, kto ich vykonal (nie je
preukázané, či to boli zamestnanci deklarovaného dodávateľa, alebo sa malo jednať o práce vykonané

subdodávateľsky) a kto ich prevzal. Predložené dodacie listy a súpisy vykonaných prác (bez uvedenia
dátumu a mena osoby, ktorá súpis vyhotovila a odsúhlasila) sa netýkajú zdaňovacieho obdobia júl 2014,
ale iných zdaňovacích období.

56. Správca dane sa snažil preveriť dodanie stavebných prác i u žalobcom deklarovaného dodávateľa

NIKKACCIA, s.r.o., resp. u bývalej konateľky tejto spoločnosti X. U. (nakoľko po zmene obchodného
mena dodávateľa na CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV. ALŽBETY, s.r.o. táto spoločnosť od 31.
12. 2014, teda i v čase vykonávania daňovej kontroly už nemala konateľa), čo však vzhľadom na
zmeny v tejto spoločnosti, na jej nekontaktnosť, resp. nespoluprácu bývalej konateľky spoločnosti
neviedlo k relevantným zisteniam. Správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony

smerujúce k výsluchu bývalej konateľky deklarovaného dodávateľa žalobcu, napriek tomu sa jej výsluch
nezrealizoval. Je však potrebné uviesť, že žalobca ani netvrdil, že by s konateľkou deklarovaného
dodávateľa niekedy jednal o dodávke stavebných prác. Dňa 16. 04. 2014 pri uzatváraní zmluvy o
„výpomoc pri montážnych a stavebných prácach“ č. 079/2014 mala spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o.
zastupovať osoba menom Y.. I. R., ktorá mala práce podľa predložených faktúr i fakturovať a podať za

túto spoločnosť i daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Žalobca
neposkytol žiadne údaje týkajúce sa osoby menom Y.. I. R., ktorú nebolo možné identifikovať ani v
registri obyvateľov SR.

57. Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených žalobcom

deklarovaných dodávok stavebných prác správca dane neodôvodňuje nekontaktnosťou bývalej
konateľky dodávateľa (ako na to poukazuje žalobca v podanej žalobe), resp. iných osôb, ale tým, že
žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými
prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane mu dodal ním deklarovaný
dodávateľ,vdôsledkučohosadostaldodôkaznejnúdze,čosprávcudaneviedloktomu,žemunepriznal

odpočítanie dane.

58. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri stavebných prácach, ktoré mu mal dodať
deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o., aby preukázal existenciu zdaniteľného
plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany,

aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom
toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby,
ktorá za neho koná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, v opačnom prípade, by z
verejne prístupného obchodného registra obchodných spoločností jednoducho zistil, že osoba s menom
Božena Slezáková je, resp. v čase uzatvárania obchodného vzťahu so žalobcom bola konateľkou viacej

ako 30 obchodných spoločností a osoba s menom Dr.. N.. T. U. (s ktorým mal žalobca jednať ohľadne
stavebných prác) bola v tom čase taktiež konateľom niekoľkých desiatok obchodných spoločností
(cca 80 spoločností). Už pri základnej opatrnosti a obozretnosti podnikateľa, ktorá je nevyhnutná pri
uzatváraní obchodných kontraktov, by tieto zistenia museli byť pre žalobcu (ktorý nesporne nejednal s
konateľkou spoločnosti) minimálne neobvyklé. Žalobca si neoveril ani to, na základe čoho je Y.. I. R.

oprávnená konať za spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. a rovnako si neoveril, na základe čoho je oprávnený
konať za túto spoločnosť J.. N.. T. U.. S poukazom na uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové
orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturované práce dodal ním tvrdený dodávateľ
a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnotyboli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou
daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu,
napr.uplatneniesinároku naodpočítaniedanezpridanejhodnoty,musíbyťschopnýpreukázaťreálnosť

deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej
núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného
obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru
súdudôvodnékonštatovaniežalovaného,ženebolopreukázané,žedošlokzdaniteľnémuplneniumedzi
dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z

pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.

59. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a
odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je
spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je

ľahkozneužiteľná,pretokaždýsubjektprisvojompodnikanímusíbyťdostatočnepredvídavýaobozretný
(čo žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nebol, keď mu bolo zrejmé, že napr. zmluvu neuzatvára s
konateľkou dodávateľskej spoločnosti, ale napriek tomu nežiadal, aby osoba, ktorá za túto spoločnosť
konala, predložila doklad oprávňujúci ju na konanie), aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými
dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa

nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

60. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou
správnehoorgánujepresvedčivoasprávnevyhodnotiťdôkazyasvojerozhodnutienáležiteodôvodniť.V
tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok
zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr.

vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby
bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci
reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie

v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení
svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť
o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok
uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou

judikatúrou.

61. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania
stavebných prác sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto
rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v

ust. § 49 ods. 2 písm. a/, v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení
však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp.
dodávateľových subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však

potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka
stavebných prác) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a
preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho
povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie
oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní

pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane,
nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o
deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly
a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bolopakovane preukázateľne vyzývaný (na pojednávaní konanom dňa 11. 03. 2015, 08. 04. 2015
a dňa 05. 08. 2015 - záver zápisnice o ústnom pojednávaní), aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v
rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných

plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedeným dodávateľom.
Týmto výzvam predchádzalo oboznámenie žalobcu s výsledkami vykonaného dokazovania, a to na
pojednávaniach konaných vo vyššie uvedené dni.

62. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo

povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní
daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa
predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označeným
dodávateľom stavebných prác a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil
dôkazy o vykonaní stavebných prác deklarovaným dodávateľom. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2014 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a

neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie stavebných prác od
deklarovaného dodávateľa - spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o., v dôsledku čoho bolo potom spochybnené
žalobcom deklarované prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.

63. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
(rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House) a rozsudok
Najvyššieho súdu SR (v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne
vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac
ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný

prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Z tejto judikatúry Súdneho
dvora tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená
na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti
nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali
potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia

neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako
dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, čo je podľa názoru súdu i tento prípad). Nie je v rozpore s
právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, (due diligence), ktoré od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho prípadnej účasti na
daňovom podvode.

64. K námietke žalobcu v podanej žalobe ohľadne nevykonania „podstatného“ dôkazu správcom dane
(nevypočutie X. U. ako bývalej konateľky spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o.) správny súd poukazuje na
postup správcu dane, ktorý vykonal všetky procesné úkony za účelom jej výsluchu (ktorý napokon
nebol realizovaný, nakoľko menovanú zo zdravotných dôvodov nebolo možné predviesť na výsluch ani

príslušníkmi polície), ale sám žalobca uviedol, že s bývalou konateľkou ohľadne dodávky stavebných
prác ani nejednal. Vykonanie zisťovania u ošetrujúceho lekára (ktorého meno nebolo správcovi dane
oznámené), kedy bude možné jej výsluch vykonať, je podľa názoru súdu i s poukazom na zistený
skutkový stav nadbytočné a nedôvodné. Taktiež správny súd, rovnako ako správca dane, nepovažoval
za potrebné zisťovať dôvody podávania daňových priznaní spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. s rôznym

obsahom. V predloženom administratívnom spise sa nachádza a je teda nepochybné, že riadne daňové
priznanie spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014
bolo podané ako negatívne (s nulovými hodnotami). Dodatočné daňové priznanie bolo podané dňa
27. 11. 2014 daňové priznanie za uvedené zdaňovacie obdobie, v ktorom priznal dodanie tovarov
a služieb podľa § 8, § 9 zákona o DPH a zároveň si v identickej sume uplatnila nárok na odpočet

dane podľa zákona o DPH. Druhé dodatočné daňové priznanie bolo podané dňa 12. 12. 2014
opätovne negatívne (s nulovými hodnotami). S poukazom na doteraz zistené skutočnosti vyplývajúce
z administratívneho spisu, je správny súd toho názoru, že pre účely daňovej kontroly u žalobcu a
preukazovania dodania stavebných prác žalobcovi zo strany uvedenej spoločnosti, je výsluch X. U. ako
bývalej konateľky spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. ohľadne opakovaného podávania daňových priznaní

a podávania kontrolných výkazov touto spoločnosťou nadbytočný a právne irelevantný. Na doplnenie
súd uvádza, že nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade dodávok stavebných prác,
správca dane neodôvodnil podávaním týchto priznaní a kontrolných výkazov, resp. nevykonaním prác,
ale spochybnil žalobcom predložené doklady o dodaní prác zo strany deklarovaného dodávateľa, čosúvisí so vznikom daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a následne i s právom žalobcu na odpočítanie
dane.

65. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach (vyrubenie
rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 7.703,21 eur) o porušení §
49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zákona zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,

keďže neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodaného tovaru podľa
predložených listín. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým
by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Nezistil ani dôvod na to, aby sa
odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom
súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z

uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť.

66. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,vychádzajúcztoho,

že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných
prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej

sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.