Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209040
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817209040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej žalobcu: B. proti žalovanej: Y., o zaplatenie 1.629,31 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. októbra
2017, č. k. 6Csp/87/2017-86, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v avoči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomzodňa18.októbra2017č.k.6Csp/87/2017-86súdprvejinštanciezamietolžalobu,ktorou
sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 1.629,31 eur. Žalovanej priznal náhradu
trovkonania.Vodôvodnenísúdprvejinštancieuviedol,žedňa23.07.2007medziprávnympredchodcom
žalobcu ako veriteľom a H. J. ako dlžníkom a žalovanou ako spoludlžníkom bola uzatvorená zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, na základe ktorej právny

predchodca žalobcu poskytol dlžníkovi a spoludlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 255.000,- Sk
(8.464,45 eur). Predmetná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 23.07.2007
je spotrebiteľskou zmluvou, i keď bola uzavretá pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie
a pred prijatím právnej úpravy, ktorá zaviedla inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd za účelom
približovania sa práva s právom Európskej únie, musí vykladať hmotné právo účinné v
čase vzniku zmluvy, eurokonformne. Na základe vykonaného dokazovania a § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods.

1 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že ak právny predchodca žalobcu dňa 31.05.2014
odstúpil od predmetnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, došlo k jej zrušeniu od začiatku a
účastníci predmetnej zmluvy sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo
podľa nej dostali. V zmysle §§ 39, 54 ods. 1, 48 a 457 Občianskeho zákonníka je nutné konštatovať,
že zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo
zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody), účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia

podľa § 457 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade vzniká právo žalobcu domáhať sa od žalovanej
vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovenia Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Ustanovenie zmluvy, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek
odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457

Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu poskytol dlžníkovi a spoludlžníkovi mimoriadny
medziúver. V čl. VIII. všeobecných podmienok je uvedené, kedy nastávajú účinky odstúpenia od zmluvy
t.j. dňom doručenia druhej zmluvnej strane. Dlžník H. J. si odstúpenie od predmetnej zmluvy prevzaldňa 10.06.2014. Žalovaná uvedenú zásielku na poslednej známej adrese uvedenej v zmluve na čl.
75 neprevzala, avšak z jej strany nedošlo k akémukoľvek inému nahláseniu adresy na doručovanie,
preto súd má za to, že k odstúpeniu od predmetnej zmluvy nastalo dňa 10.06.2014, a v uvedený deň

boli dlžník a spoludlžník povinní vrátiť veriteľovi poskytnuté plnenie. Odstúpením od predmetnej zmluvy
sa zmluva zrušila od začiatku v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka a každý z
účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe predmetnej zrušenej zmluvy dostal (§ 457
Občianskeho zákonníka) titulom bezdôvodného obohatenia. Vydať bezdôvodné obohatenie je povinný
každý účastník v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá

začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. V danom prípade je to deň, kedy nastali účinky odstúpenia od zmluvy a to deň
10.06.2014. Ak žalobca uplatnil svoj nárok z predmetnej zmluvy na súde dňa 30.05.2017, urobil tak po
márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú z dôvodu jej premlčania, zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
tak, že jeho žalobe vyhovie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukazoval
na znenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že účinky zrušenia zmluvy od počiatku sa

uplatnia len v prípade, ak iným právnym predpisom, alebo dohodou nie je upravený iný účinok zániku
zmluvy. V posudzovanom prípade si zmluvné strany v čl. VIII. bode 4 ÚP dojednali, že úverová zmluva
zaniká vprípadeodstúpeniaodzmluvyaždňomdoručeniaprejavuvôleveriteľadruhejzmluvnej
strane (t.j. s účinkami ex nunc). Zmluva teda nezanikla od začiatku, ale až doručením odstúpenia, a preto
v danom prípade neprichádza do úvahy vysporiadanie podľa princípov bezdôvodného obohatenia. Súd

vecnesprávneprávneposúdil,akpremlčanieposudzovalpodľa§107ods.1Občianskehozákonníka.Je
potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť od 10.06.2014 a uplynula
by až dňa 10.06.2017. Nárok si uplatnil pred uplynutím premlčacej doby.

3. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

Citovala § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Poukazovala na spotrebiteľský charakter dotknutej
zmluvy. V plnej miere sa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je potrebné aplikovať
na odstúpenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu
zmluvy, pričom povinnosť na vrátenie plnenia poskytnutého žalobcom žalovanej vznikla najneskôr
dňom10.06.2014. Od tohto dňa plynula žalobcovi 2-ročná lehota na uplatnenie nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy
zo strany žalobcu došlo k zrušeniu zmluvy o úvere od začiatku.

6. V súvislosti s posudzovaním úveru ako absolútneho obchodu je potrebné prihliadnuť na to, že
prednosť majú osobitné ustanovenia z oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - § 54
Občianskehozákonníka.To,ževdanomprípadeideospotrebiteľskývzťah,žalobca žiadnymspôsobom
nenamietal.

7. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých stranou je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke

použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy
a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovaťpriorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho
vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť
tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu

výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia
režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

8. Na posudzovanie platnosti právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda
typickej občianskoprávnej veci, nemôže dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy zásadne medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník takúto úpravu má, a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Mcdo 20/2009). Preto za neprijateľnú podmienku je potrebné
považovaťajpodmienkuuvádzanúvčl.VIIIbode4úverovýchpodmienok právnehopredchodcužalobcu
o právnych následkoch odstúpenia od zmluvy pre spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ ju nemal možnosť
ovplyvniť a táto spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie (naviac bez adekvátnej zmluvnej úpravy
právnych následkov v prípade porušenia zmluvného dojednania zo strany veriteľa).

9. Správne preto súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1 a 457 Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení ako právnom následku odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

10. Z rovnakých dôvodov súd prvej inštancie správne použil na otázku premlčania právnu úpravu podľa
§ 107 Občianskeho zákonníka.

11. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

12. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní
úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).