Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213126
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116213126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
G. XXX, právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a neprijateľnosť zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 9C/213/2016-29 zo dňa 31.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 335 eur spolu s úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietol. Určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX uvedená v bode 2 v znení:
„Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 196 € (ďalej len odplata), čo predstavuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona
o spotrebiteľských úverov podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia

spotrebiteľského úveru, a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil
tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že úver
bol poskytnutý hotovostným spôsobom napriek tomu, že v úverovej zmluve je vyznačené poskytnutie
úveru formou zmenky. Súd považoval za preukázané tvrdenie žalobkyne o poskytnutí úveru v hotovosti
a vychádzal preto z toho, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že keďže

žalobkyňa vrátila žalovanému z poskytnutého úveru vo výške 700 eur sumu 1.035 eur, tak v rozsahu
335 eur sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil. Poukázal na to, že je potrebné vychádzať pri
stanovovaní splatnosti a doby omeškania z § 563 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka neprijateľnej
zmluvnej podmienky uviedol, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene alebo úhrade, a to aj k
jej primeranosti za vedľajšie plnenie a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny alebo
úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne. Uviedol, že najpodstatnejšou otázkou zmluvy o úvere je otázka
odplaty. V úverovom vzťahu je primárnou odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky úrok. Nestotožnil

sa s konštrukciou vytvorenou žalovaným, že úrok nie je odplatou spojenou z poskytnutých peňažných
prostriedkov, pretože toto odporuje základnej povahe úrokov. Poukázal na Nariadenie vlády 87/1995
Z.z., podľa ktorého odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvorí úrok, poplatky
a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskejzmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí
peňažných prostriedkov. Súd ďalej uviedol, že uvádzanie odplaty bez špecifikácie čo táto vlastne
predstavuje a aké plnenie za ňu spotrebiteľ reálne dostáva a zároveň postup, kde sa do výpočtu RPMN

a odplaty nezarátava úrok, a tým sa naoko dosahuje zákonná výška odplaty považuje za nekalú a
klamlivú obchodnú praktiku, ktorá zároveň vyvažuje práva a povinnosti zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa do takej miery, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Výrok o trovách konania odôvodnil
ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Vo väčšine odvolania
nereagoval na dôvody, na ktoré súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolateľ uviedol, že
súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní dňa 31.10.2016 žalobca uviedol, že úver mu bol
poskytnutý hotovostným spôsobom. Následne súd bez ďalšieho konštatoval, že žalovaný nerozporoval
poskytnutie úveru v hotovosti a aplikoval § 1 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. v spojení s § 11 ods.
1 písm. e) a úver považoval za bezúročný a bezpoplatkový. S týmto záverom žalovaný nesúhlasí,

nakoľko samotná žalobkyňa v úverovej zmluve potvrdila, že k poskytnutiu úveru došlo zmenkou, ktorá
podlieha zničeniu po vyplatení peňažných prostriedkov. Potvrdenie sa nachádza v spodnej časti zmluvy
o úvere. Zmenku na preplatenie predložil žalobca, ktorému bola suma na zmenke uhradená. Poprel,
že by nastala čo i len jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktoré ustanovuje zákon. Rázne
odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Uviedol, že úrok nie je odplatou pri

poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením
peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej
zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a
vrátením peňažných prostriedkov. Uviedol, že výška odplaty pri by pri poskytnutí peňažných prostriedkov
neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN. Z vyššie uvedeného dostatočne vyplýva súlad

so zákonom, a preto podmienku, ktorej neprijateľnosti sa žalobca vo výroku II, domáha, nemá žiadnu
právnu oporu.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Je pravda, že
žalovaný nemohol rozporovať skutočnosť, že došlo k hotovostnému vyplateniu úveru, pretože nevedel
o popretí tejto skutočnosti žalobkyňou na pojednávaní, ktorého sa žalovaný nezúčastnil. Závery súdu

prvej inštancie o hotovostnom vyplatení sú však správne, pretože vyplývajú z vykonaných dôkazov.
Je pravda, že v danom prípade z jedného dôkazu (zo zmluvy) vyplýva, že finančné prostriedky boli
poskytnuté formou zmenky z druhého dôkazu (z výpovede žalobkyne) vyplýva, že úver bol poskytnutý v
hotovosti. Žalovaný ani v odvolaní nenavrhol žiadne nové dôkazy, a preto pri hodnotení tejto skutkovej
okolnosti je potrebné vychádzať z vykonaných dôkazov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaných

dôkazov vyplýva záver, že úver bol poskytnutý v hotovosti. Žalobkyňa potvrdila hotovostné vyplatenie
úveru, žalovaný ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že použitie zmenky v tomto
vzťahu bolo reálne (zvlášť vzhľadom k tvrdeniu, že zmenka mala byť po jej použití zničená). Správny
je aj záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že je neprijateľná taká zmluvná podmienka, ktorá zavádza poplatok bez

toho, aby bolo zrejmé, aké plnenie za tento poplatok spotrebiteľ reálne dostáva.

5. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá
výsledku konania. V konaní mala žalobkyňa takmer plný úspech (neúspešná bola len čo sa týka jedného

dňa omeškania), a preto žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, trovy odvolacieho konania jej nevznikli.
Neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd rozhodol, že

žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.