Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210874
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714210874.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa doc.

Ing. N. G., X.. nar. XX. 9. XXXX, bytom C. XXXX/XX, F., zast. advokátom JUDr. Jozef Brázdil, AK Brázdil -
Brázdilová,Trhová1,ZvolenprotiodporcoviTechnickáuniverzitavoZvolen,sídlo:T.G.Masaryka24,950
53 Zvolen, IČO: 00 398 440, zast. advokátom JUDr. Radko Petruňo, advokátska kancelária Abelovský
- Petruňo so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen o určenie, že je v plnom rozsahu daná zodpovednosť
odporcu ako zamestnávateľa za škodu, spôsobenú navrhovateľovi za chorobu z povolania takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že je v plnom rozsahu daná zodpovednosť odporcu ako zamestnávateľa za škodu,
spôsobenú navrhovateľovi za chorobu z povolania lymská borelióza tretieho štádia s komplikáciou

periférneho nervového systému dolnej končatiny u navrhovateľa, zistenú ku dňu 15. 11. 2012, počas
trvania pracovno-právneho vzťahu navrhovateľa u odporcu.

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 19. 7. 2014 domáhal najprv určenia, že je v plnom rozsahu
daná zodpovednosť odporcu ako zamestnávateľa za chorobu z povolania lymská borelióza tretieho
štádia s komplikáciou periférneho nervového systému dolnej končatiny u navrhovateľa zistenú ku dňu
15. 11. 2012, počas trvania pracovno-právneho vzťahu navrhovateľa u odporcu. V priebehu konania

navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu petitu tak, že výrok bude znieť: súd určuje, že v plnom rozsahu
je daná zodpovednosť odporcu ako zamestnávateľa za škodu, spôsobenú navrhovateľovi za chorobu
z povolania lymská borelióza tretieho štádia s komplikáciou periférneho nervového systému dolnej
končatiny u navrhovateľa zistenú ku dňu 15. 11. 2012, počas trvania pracovno-právneho vzťahu
navrhovateľa u odporcu. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že bol zamestnancom odporcu od 1. 3.
1982 keď najskôr pôsobil ako učiteľ - asistent, potom ako učiteľ - odborný asistent a nakoniec ako učiteľ
- docent. Počas trvania pracovného pomeru vykonával prácu asistenta, odborného asistenta a docenta

- gestora cvičení a hlavných cvičení s predmetom vyučovania na katedre lesnej ťažby a mechanizácie
lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, predovšetkým z predmetov lesná ťažba, ťažobno-
dopravné technológie, doprava dreva, ergonómia, bezpečnosť pri práci, prenosné reťazové píly.
Praktické cvičenia boli zamerané na prácu s prenosnou reťazovou pílou v ťažbe a manipulácii dreva
vo výchovných a obdobných ťažbách. Zároveň riadil terénne práce pri zbere empirického materiálu a
podkladov pre vypracovanie ťažobných projektov. Cvičenia boli realizované v areály vysokoškolského
lesného podniku TU vo Zvolene (Kremnické vrchy), OZ Žarnovica a OZ Kriváň. Hlavné cvičenia sa

organizovali v mesiacoch máj, október a priebežne počas roka aj ďalšie spomínané vzdelávacie a
výskumné aktivity v teréne. Okrem toho pracoval v teréne počas riešenia viacerých výskumných a
vzdelávacích projektov, preddiplomových prác študentov na lesníckej fakulte viedol zber empirického
materiálu a podkladov pri vypracovaní ťažobných projektov. Terénne práce vykonával v priebehucelého roka na viacerých územiach Slovenska počas celého priebehu zamestnania. Dá sa povedať, že
významný čas svojich pracovných aktivít robil v prírode v lesoch. Od zamestnávateľa mal poskytnutý
pracovný odev, obuv, nohavice, čiapku, blúzu ale aj tak sa nevyhol opakovanému uštipnutiu kliešťami

počas terénnych prác, kedy sa pohyboval v lesoch, lúkach so zvýšeným výskytom kliešťov.
Vznik ochorenia : v novembri r.2010 v oblasti chrbta a pravej slabiny sa objavila erytréma migrans. Od
decembra 2010 som bol sledovaný infektológom na infekčnej ambulancii NsP vo Zvolene pre zvýšené
titre protilátok typu IgG proti lymskej borelióze. IgG protilátky bolo opakovane pozitívne, preto som počas
ďalších dvoch rokov absolvoval antibiotickú liečbu. V máji 2012 som bol na neurologickom vyšetrení,

ktorézistilosenzi.polyneuropathiugeneral.vs.priborelióze.Vjúni2012EMGvyšetreniezistilomotorickú
senzitívnu polyneupathiu dolnej končatiny, predilekčne postihnutý lýtkový nerv. Dňa 23.10.2013 som
bol ambulantne vyšetrený na Oddelení klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FNsP
F.D.Roosevelta Banská Bystrica. Posledné laboratórne vyšetrenie protilátok proti lymskej borelióze zo
dňa 18.1.2014 s výsledkom : anti Borrelia IgG ELISA pozitívny, Western Blot pozitívny, IgM ELISA
negatívny. V súvislosti s ochorením pociťujem nepríjemné pocity v pravej dolnej končatine od kolena

smerom k chodidlu, pocit slabosti v lýtkovom svale, neistotu pri chôdzi, nepríjemné pocity a bolesti ľavej
hornej končatiny, celkovú únavu, zníženú fyzickú výkonnosť. Celkovo sa ochorenie lymskej boreliózy
vážne prejavuje na mojom zdravotnom stave.
V marci 2014 mi lekári Prim. MUDr. Róbert Vilček, špecialista v špecializovanom odbore klinické
pracovné lekárstvo a klinická toxikológia spoločne s doc. MUDr. Otom Osinom, PhD. ako prednostom

kliniky pracovného lekárstva FnsP Martin, spracovali hlásenie choroby z povolania č. j. 208/2014, kde
konštatovali v zmysle položiek zo zoznamu chorôb z povolania pod č. 26 „lymska boreliosis III.št.
s kompl.perifer.nerv.syst.“, diagnóza A692. MUDr. Róbert Vilček mi dňa 12.3.2014 vyhotovil lekársky
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, s obodovaním podľa položky z prílohy 1(časť II a IV)
č.47 diagnózou „lymská boreliosis III.št. s kompl.perifer.nervov syst.predilekčne DKK s pozitívnym

EMG nálezom“ na 900 bodov. Zároveň uviedli, že na základe klinického nálezu ako aj vyžiadaného
hygienického prieskumu RÚVZ Zvolen č.spisu 2013 2245-848 B-Sd.MUDr.R. stav hodnotili ako
profesionálne ochorenie, t.j. choroba z povolania. Chorobu z povolania som utrpel v dôsledku uštipnutia
a nakazenia kliešťom počas výkonu mojich pracovných povinností za trvania pracovného pomeru u
odporcu.

Dátum vzniku choroby z povolania je uvedený na hlásení choroby z povolania, a to dátum prvého
zistenia k 15.11.2012. Od tohto termínu je možné u mňa uviesť štatút choroby z povolania. Dátum
ustálenia zdravotného stavu je uvedený na posudku ChzP - 11.3.2014.
Pri šetrení podozrenia na chorobu z povolania odporca ako môj zamestnávateľ svoju zodpovednosť
podľa Zákonníka práce neuznal, ani pred Regionálnym úradom verejného zdravotníctva vo Zvolene, ani

neskôr pred Sociálnou poisťovňou - pobočka Zvolen. Preto ma Sociálna poisťovňa vyzvala podať návrh
na súd a dovtedy konanie prerušila. Tým je daný môj naliehavý právny záujem podľa ust. § 80c O.s.p.
na určení, že je daná zodpovednosť zamestnávateľa za chorobu z povolania. Pokiaľ zamestnávateľ
svoju zodpovednosť popiera, bez takého výroku súdu nie je možné domáhať sa svojich zákonných
peňažných nárokov a dávok úrazového poistenia. To znamená, že bez určovacieho výroku súdu je moje

postavenie ako zamestnanca voči zamestnávateľovi vo vzťahu k nárokom zo zodpovednosti za škody
súvisiacimi s mojou chorobou z povolania, neistým. Na podanie žaloby ma odkázala priamo Sociálna
poisťovňa. Sociálna poisťovňa si môže v rámci konania o úrazovej dávke o danej otázke, ako o otázke
predbežnej, urobiť len úsudok (či už kladný alebo záporný). Priamo prejednať a rozhodnúť vec môže len
súd v občianskom súdnom konaní. Takýmto rozhodnutím súdu je Sociálna poisťovňa potom v konaní

o úrazovej dávke viazaná (§ 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu
SR č. 2Cdo 65/2005 žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz alebo o určenie rozsahu zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom (chorobou z povolania), na základe zákonne vydaného
podnetu Sociálnej poisťovne, je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podradiť pod ustanovenie § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na

tomto určení, uvádzam ho iba z opatrnosti.
Právny stav : podľa ust. § 195 Zákonníka práce za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z
povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením
v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
K chorobe z povolania môže dôjsť spravidla dlhodobejším pôsobením rizikového pracoviska na

zdravie zamestnanca, alebo aj pri jednorazovom poškodení zdravia napr. pri prenosných chorobách
jednorazovou infekciou. Pri splnení predpokladov vzniku choroby z povolania je daná objektívna
zodpovednosť zamestnávateľa. Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz, alebo sa u neho zistila choroba
z povolania a v lekárskom posudku bola jeho bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia, akoujma spôsobená poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho
liečením alebo odstraňovaním následkov úrazu bodovo ohodnotená posudzujúcim lekárom, vzniká mu
nárok na náhradu. Je zrejmé, že k mojej chorobe z povolania skutočne došlo a zároveň aj bola zistená

počas trvania môjho pracovného pomeru u odporcu a v priamej príčinnej súvislosti s výkonom práce, čo
vyplýva aj z popisu mojich pracovných aktivít v bode I. návrhu. Ide o chorobu podľa položky 26 Prílohy
č.1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Považujem skutkové a
právne predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu ako zamestnávateľa za chorobu z povolania v plnom
rozsahu za splnené, a preto návrh za dôvodný.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť s tým, že za škodu, ktorá vznikla na zdraví navrhovateľa
nenesie žiadnu zodpovednosť. Uvažovať o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na zdraví
zamestnanca je namieste, ak ku škode na zdraví zamestnanca skutočne došlo a za podmienky, že sa
tak stalo práve a výlučne pri plnení jeho pracovných úloh resp. v priamej súvislosti s ich plnením. (tzv.
vecná podmienka zodpovednosti zamestnávateľa za škodu). Splnenie tejto podmienky v prejednávanej

veci však žalobca zatiaľ nepreukázal.
V tejto súvislosti naša organizácia uvádza, že žalobca je osoba, ktorá je v rámci svojho životného štýlu
mimoriadne aktívna v prírodnom prostredí. Je totiž preukázané, že žalobca sa pohybuje (zdržiava) v
prírodnom prostredí nielen pri plnení alebo v súvislosti s plnením svojich pracovných úloh a povinností,
ale aj z dôvodu osobných (s prácami pre našu organizáciu nesúvisiacich) záujmov žalobcu.

Naša spoločnosť má napr. vedomosť o tom, že žalobca sa venuje aktívne poľovníctvu, ktorého výkon
je nepochybne spojený s pobytom v lese a v prostredí zvýšenej pravdepodobnosti infekcie kliešťom,
ktorá môže viesť k vzniku u žalobcu diagnostikovanej choroby - lymskej boreliózy III. stupňa. Uvedenú
skutočnosťpotvrdilsamotnýžalobcanaústnompojednávaníkonanomdňa22.01.2014naRÚVZZvolen,
keď uviedol, cit.: „...ale poštípaný kliešťom bol i pri svojich súkromných aktivitách: poľovníctvo...“

Nie nepodstatný je tiež fakt, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť okrem iného v oblasti
spracovania a obrábania drevnej hmoty, teda činnosť, ktorá je tiež spojená s pobytom v prírode, a teda
v prostredí so zvýšeným rizikom infikovania kliešťom.
Je teda nepochybné, že výkon prác pre našu organizáciu spojený s pobytom v prírode nebol jedinou
možnou príčinou napadnutia žalobcu kliešťom a následného nakazenia žalobcu lymskou boreliózou.

Práve naopak, dôvodom napadnutia žalobcu kliešťom a teda dôvodom nakazenia žalobcu lymskou
boreliózou mohol byť pobyt žalobcu v prírode práve z dôvodu výkonu jeho podnikateľských činností resp.
z dôvodu realizácie jeho záujmových aktivít (poľovníctva).
Vyššie uvedené skutočnosti napokon nepopiera ani samotný žalobca, ktorý na ústnom pojednávaní
konanom dňa 22.01.2014 na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva vo Zvolene (záznam ktorého

ako dôkaz naša organizácia predkladá) uviedol, že kliešťa akviruje pravidelne - a to priemerne 8 až
10 krát ročne, pričom ako sám uznáva, tento bol údajne poštípaný kliešťom nielen pri plnení svojich
pracovných úloh, ale aj pri svojich súkromných aktivitách, počas ktorých sa na rizikových miestach
zdržiaval.
V danej súvislosti naša organizácia zároveň zdôrazňuje, že žalobca doposiaľ nikdy neoznámil našej

organizácii ako zamestnávateľovi skutočnosť, že by počas plnenia jeho pracovných úloh malo dôjsť k
jeho uštipnutiu kliešťom. To navyše za situácie, že žalobca sa v dôsledku uštipnutia kliešťom opakovane
podrobil antibiotickej liečbe. Aj tento fakt naznačuje, že pokiaľ žalobca bol v minulosti napadnutý
kliešťom, nedošlo k tomu v rámci výkonu jeho pracovných činností pre našu organizáciu resp. v súvislosti
s plnením jeho pracovných úloh. Táto skutočnosť súčasne robí záver žalobcu, že v danom prípade bol

infikovaný kliešťom pri výkone jeho pracovných činnosti alebo v súvislosti s plnením jeho pracovných
úloh, ešte menej pravdepodobným.
Čo sa týka pracovnoprávneho vzťahu medzi našou organizáciou ako zamestnávateľom a žalobcom ako
zamestnancom, žalobca je zamestnancom našej organizácie odo dňa 01.03.1982 až do súčasnosti.
Počas svojho pôsobenia v našej organizácii pôsobil žalobca na viacerých pracovných pozíciách. Toho

času žalobca pracuje ako učiteľ - docent na Lesníckej fakulte, Katedre lesnej ťažby, logistiky a meliorácií
Technickej univerzity vo Zvolene.
Čo sa týka miesta výkonu práce a pracovísk, na ktorých žalobca počas tohto obdobia pôsobil a s tým
súvisiace zvýšené riziko nákazy predmetnou chorobou, je pravdou, že žalobca pracoval okrem iného aj
v prírode, a to z dôvodu, že riadil praktické cvičenia zamerané na prácu s prenosnou reťazovou pílou

a terénne práce pri zbere empirického materiálu a podkladov pre vypracovanie ťažobných projektov.
Okrem uvedeného žalobca pracoval v prírode počas riešenia viacerých výskumných a vzdelávacích
projektov a preddiplomových praxí. Uvedené práce realizoval v priebehu celého roka na viacerých
územiach Slovenska.Uvedomujúc si rizikovosť prostredia, v ktorom sa žalobca pri výkone pracovných úloh zdržiaval,
poskytovala naša organizácia žalobcovi podľa charakteru vykonávanej práce adekvátne osobné
ochranné pracovné prostriedky a vytvárala žalobcovi pre výkon jeho pracovných úloh čo možno

najpriaznivejšie pracovné prostredie. Počas výkonu terénnych prác boli žalobcovi v súlade s nariadením
č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných
prostriedkov poskytnuté príslušné predpísané pracovné prostriedky (t. j. pracovná obuv, nohavice,
čiapka a iné). Naša organizácia tiež zabezpečuje pre svojich zamestnancov mnohé školenia týkajúce sa
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej v texte aj „BOZP“), ktorých cieľom je poučiť a informovať

svojich zamestnancov o možných rizikách, potrebách a metódach dodržiavania základných pravidiel
BOZP. Žalobca sa navyše v rámci svojej publikačnej činnosti odborne zaoberal otázkami bezpečnosti
práce v lesníctve, z čoho možno dôvodne usudzovať, že v otázkach BOZP bol žalobca odborne zdatný.
Naša organizácia tak v záujme zachovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u svojich
zamestnancov postupovala v súlade so všetkými právnymi predpismi a plnila si všetky povinnosti
vyplývajúce jej z príslušných právnych predpisov.

Súd z pracovnej zmluvy na dobu neurčitú zo dňa 1. 3. 1982 zistil, že túto uzatvoril navrhovateľ s právnym
predchodcom odporcu s tým, že bude pracovať ako učiteľ vo funkcii asistent. Z dohody o zmene
pracovnejzmluvyzodňa26.8.1985súdzistil,žesúčinnosťouod1.9.1985malnavrhovateľpreodporcu
pracovať ako odborný asistent. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 10. 12. 1999 súd zistil, že

navrhovateľ bol preradený na výkon činnosti učiteľ - docent. Zo stanovenia pracovnej náplne zo dňa 1.
4. 2002 vyplýva, že náplňou práce navrhovateľa bolo aj vedenie cvičení a HC s predmetom lesná ťažba,
ergonómia a bezpečnosť pri práci a ťažobno-dopravné technológie v zmysle potrieb pedagogického
procesu a riešenie výskumu v rámci problematiky ťažbovo-dopravných technológií a iné. Z dohody o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26. 8. 2003 vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vo

funkcii docenta bol zmenený z doby neurčitej na dobu určitú a to od 1. 9. 2003 do 31. 8. 2008. Z dohody
o zmene pracovnej zmluvy z 28. 8. 2013 vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vo funkcii
docenta sa uzatvára na dobu určitú do uzavretia výberového konania na miesto učiteľ-docent.

Zlekárskehoposudkuosťaženíspoločenskéhouplatneniazodňa12.3.2014vyplýva,ženavrhovateľovi

bola stanovená diagnóza lymská boreliosis III. štádia s kompl. perifer. nervov. syst. Predilekčne DKK
s pozitívnym EMG nálezom. V zdôvodnení je uvedené, že navrhovateľ pracuje 31 rokov ako pedagóg
TechnickejuniverzityZvolen,prácaajvterénevrámcipraktickýchcvičenístým,ževprácibolopakovane
zaklieštený. Sledovaný bol infektológom pre zvýšenie protilátok. Opakovane bol v priebehu 2 rokov
liečený ATD. Lekársky posudok vypracoval MUDr. Róbert Vilček.

Z hlásenia choroby z povolania urobenej FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica zo dňa 17. 4. 2014
vyplýva, že u navrhovateľa, ktorý bol zamestnancom odporcu bola zistená choroba z povolania lymská
boreliosis III. štádia s kompl. perif. nerv. syst.

Zo záznamu z ústneho pojednávania, konaného dňa 22. 1. 2014 na RUVZ vo Zvolene vyplýva, že tohto
pojednávania sa zúčastnilo RUVZ Zvolen, navrhovateľ, odporca a to ohľadom šetrenia podozrenia na
chorobu z povolania u navrhovateľa, u ktorého bolo vyslovené podozrenie na ochorenie s povolania na
lymskú boreliózu. Navrhovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že bol zaklieštený tak 8 - 10 x ročne s tým,
že bol poštípaný kliešťom pri plnení pracovných povinností pre odporcu ale poštípaný kliešťom bol i pri

svojich súkromných aktivitách. Od zamestnávateľa dostal pridelené OO PP, ktoré používal. Nebol mu
poskytnutý repelent, ktorý si niekedy sám zakúpil a používal v teréne. Navrhovateľ bol pravidelne 1 x
ročne školený vedúcou odd. bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pani Ing. H. G. spolu s ostatnými
pracovníkmi.

Z výpisu zo živnostenského registra na navrhovateľa súd zistil, že tento je živnostníkom s tým, že má
vydané oprávnenie od 22. 7. 1994 na kúpu tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi,
sprostredkovateľskú činnosť, poradenskú a školiacu činnosť v lesníctve, výkon ďalších funkcií so
spracovaním a obrábaním dreva, spracovanie drevnej hmoty porezom a na ďalšie činnosti.

Z potvrdenia Poľovníckeho združenia Cicvár zo dňa 22. 9. 2014 súd zistil, že navrhovateľ sa v sezóne
2010/2011 zúčastnil a podieľal na týchto podujatiach alebo aktivitách: 5. 6. 2010 individuálna poľovačka
19.30 - 21.00 hod., 6. 6. 2010 individuálna poľovačka 19.30 - 21.00 hod., 23. 6. 2010 individuálna
poľovačka 19.00 - 21.00 hod., 9. 9. 2010 individuálna poľovačka 17.30 - 20.00 hod., 5. 12. 2010 spoločnápoľovačka8.00-15.00hod.,6.12.2010spoločnápoľovačka8.00-12.00hod. preúplnosťvecíuvádzali,
ženavrhovateľsazúčastnilnazasadnutívýboruPZ7xpočasroka2010anazasadnutíčlenskejschôdze
3 x počas roka 2010.

Z potvrdenia Poľovníckej spoločnosti Veľká Hora Petrovec zo dňa 4. 10. 2014 súd zistil, že navrhovateľ
sa v sezóne 2011/2012 zúčastnil alebo podieľal na týchto podujatiach alebo aktivitách súvisiacich s
lovom zveri:
30. 6. 2011 individuálna poľovačka 17.30 - 23.00

7.7. 2011 individuálna poľovačka 4.00 - 9.00
31. 7. 2011 individuálna poľovačka 18.00 - 22.00
29. 10. 2011 spoločná poľovačka 8.30 - 14.00
4. 12. 2011 individuálna poľovačka 14.00 - 18.30
5. 12. 2011 individuálna poľovačka 8.00 - 11.00
11. 12. 2011 spoločná poľovačka 10.00 - 14.00

Rovnako sa zúčastnil na zasadaní výboru PS 7 x počas roka 2011 a na zasadnutí členskej schôdze
2x počas roka 2011 a vykonal 3 brigády.
V sezóne 2012/2013 sa zúčastnil alebo podieľal na týchto podujatiach alebo aktivitách súvisiacich s
lovom zveri:
1. 9. 2012 individuálna poľovačka 6.00 - 9.00

2. 9. 2012 individuálna poľovačka 17.00 - 22.00
6. 10. 2012 spoločná poľovačka 8.00 - 15.00
11.11.2012 individuálna poľovačka 7.00 - 10.30
12.11.2012 spoločná poľovačka 8.00 - 13.00
16. 12. 2012 individuálna poľovačka 7.00 - 11.30

29. 12. 2012 individuálna poľovačka 7.00 - 11.30
30. 12. 2012 spoločná poľovačka 8.30 - 15.00
Rovnako sa zúčastnil na zasadaní výboru PS 6x počas roka 2012 a na zasadaní členskej schôdze 3
x počas roka 2012 a vykonal 5 brigád.

Z prehľadu služobných ciest navrhovateľa u odporcu súd zistil, že v priebehu rokov 2007 - 2014
navrhovateľ viac krát vykonal služobné cesty, ktoré boli robené v teréne, či už ako terénny výskum,
hlavné cvičenia, terénne merania a iné.

Z čestného prehlásenia Ing. I. D. súd zistil, že menovaná potvrdila, že realizovali všetky obchodné

prípady s navrhovateľom tak, že si preberala tovar na manipulačných expedičných skladoch Lesov SR,
š.p. OZ Žarnovica samostatne bez osobnej účasti navrhovateľa.

ZčestnéhoprehláseniaV..C.D.zodňa24.10.2014zistil,žeakokonateľfirmyLESAGRO,s.r.o.potvrdil,
že všetky obchodné prípady s navrhovateľom v čase od 18. 1. 2010 do 21. 6. 2011 realizovali tak, že

expedícia surového dreva sa realizovala na expedičných skladoch LESY SR, š.p. OZ Žarnovica bez
osobnej účasti navrhovateľa. V uvedenom čase expedoval surové drevo jeho zamestnanec Ing. I. Y.,
resp. pán I. C..

Súd z protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 4. 7. 2014 zistil, že v prípade šetrenia

technických príčin choroby z povolania u navrhovateľa pri šetrení príčiny tejto choroby neboli zistené
nedostatky zo strany navrhovateľa ani odporcu. U odporcu však boli zistené iné nedostatky, ktoré nie sú
v príčinnej súvislosti s udalosťou s tým, že zamestnávateľ v písomnom dokumente posudzovaní rizík pri
práci, pri ohrození - bodnutie, poštípanie hmyzom neprijal opatrenie na ich obmedzenie a odstránenie
a nemá posúdené riziko, vyplývajúce z pozície biologickým faktorom na pracovisku a takisto nemá

vypracovaný posudok o riziku, vplývajúceho z expozície biologickým faktorom na pracovisku a nemá
vypracovaný prevádzkový poriadok pre prácu z expozície biologickým faktorom s tým, že mu bolo
nariadené, aby tieto nedostatky odstránil.

Z dodatku k protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica súd zistil, že bolo pripojené stanovisko rektora

odporcu s tým, že iné nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou berú na vedomie s tým,
že budú riešené zodpovednými pracovníkmi.Z oznámenia oddelenia klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FNsP F.D.Roosevelta
Banská Bystrica zo dňa 22. 12. 2014 vyplýva, že na otázky zo strany súdu MUDr. Róbert Vilček
uviedol, že obvyklá inkubačná doba lymskej boreliózy je 7 - 14 dní, niektorí autori uvádzajú až

3 týždne, môže byť aj dlhšia, individuálne závisí od zdravotného stavu pacienta pred infikovaním.
Eritéma migrans sa objavuje u pacientov cca v 80 % prípadoch ale len 20-79 % pacientov si eritéma
migrans vôbec všimne, nakoľko prisatie kliešťa nemusia vôbec zaregistrovať ani vidieť, nakoľko
prisatie kliešťa môže byť na miestach tela, ktoré pacient nevidí. Doba objavenia eritéma migrans je
variabilná, niekedy sa objaví rýchlo, niekedy sa objaví aj po niekoľkých týždňoch, resp. mesiacoch.

Ochorenie navrhovateľa bolo zistené na základe anamnézy klinického nálezu odborným vyšetrením.
V máji 2012 neurologické vyšetrenie zo záverom senzitívna polyneuropathia generalizovaná v.s. pri
borelióze. Opakovane v práci zaklieštený podľa zdravotnej dokumentácie erytéma migrans v novembri
2011 v oblasti chrbta a pravej slabiny, potom opakovane. Posledne zaklieštený 21. 10. 2013. Od
decembra 2011 sledovaný infektológom pre zvýšené titre protilátok boreliózy aj IgM aj IgG. Opakovane
v priebehu posledných 2 rokov antibiotická liečba cielene. Jún 2012 EMG vyšetrenie DK so záverom

motoricko-senzitívna polyneuropathia DK predilekčne nervus, peroneus. Vývoj ochorenia v niekoľkých
etapách, najskôr skoré štádium - erytéma migrans, horúčka, triaška, bolesti svalov, únava. Neskoré
štádium - väčšinou po niekoľkých týždňoch a mesiacoch sa objavujú príznaky postihnutia nervového,
srdcovo-cievneho a kĺbneho systému. Liečiteľnosť ochorenia je rôzna, podávajú sa antibiotiká. Je
nutné upozorniť - lymská borelióza patrí k cyklickým ochoreniam, to znamená, že sa môžu stavy

opakovať , či už po opakovaných zakliešteniach a aj bez opakovaných zaklieštení. Absolútne presný
dátum vzniku diagnózy nie je objektívne možné určiť, nakoľko lymská borelióza je ochorenie veľmi
variabilné. Na základe jednoznačných klinických skutočností, že sa jedná o lymskú boreliózu požiadal
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen o šetrenie choroby z povolania dňa 23. 10. 2013.
Šetrenie podozrenia choroby z povolania bolo urobené RÚVZ Zvolen dňa 27. 1. 2014 s tým , že

v závere sa uvádza: Na základe horeuvedených skutočností a epidemiologickej anamnézy nemožno
jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť súvislosti ochorenia lymská borelióza s vykonávanou prácou. Preto
v praxi klinického pracovného lekára, pri jednoznačnej diagnóze a takomto závere šetrenia pracovnej
anamnézy a epidemiologickej anamnézy pacienta je nutné stav hodnotiť ako stav choroba z povolania
(RÚVZ Zvolen nevyvrátil súvislosť ochorenia), pretože v danom prípade by došlo k jednoznačnému

poškodeniu pacienta, čo je v príkrom rozpore s lekárskou etikou. V máji 2012 navrhovateľ absolvoval
elektromyografickévyšetreniedolnýchkončatín,ktoréjednoznačnepotvrdilonález motoricko-senzitívna
polyneuropathia DK predilakčne nervus peroneus. Premorenosť lesov SR je približne 60-70 % a
infekčnosť kliešťov je tiež približne 60%. Sú to však nepresné čísla, ktoré sa nedajú objektívne použiť.
Teda nevie uviesť, kedy bol navrhovateľ uštipnutý infikovaným kliešťom s tým, že navrhovateľ bol

opakovane zaklieštený a nedá sa teda určiť, ktorý kliešť bol infekčný.

Z ambulantnej správy FNsP F.D.Roosevelta Banská Bystrica vyplýva, že navrhovateľ bol vyšetrený dňa
11. 2. 2015 s tým, že pacient mal opakovane preliečenú boreliózu s tým, že posledné vyšetrenia u nich
boli pozitívne.

Z osnovy školenia vedúcich zamestnancov TÚ vo Zvolene o predpisoch na zistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci zo dňa 5. 11. 2010 vyplýva, že tohto školenia sa zúčastnil aj navrhovateľ s
tým, že predmetom tohto školenia bol aj zákon o BOZP. Z časti publikácie Analýza výskytu chorôb z
povolania v lesníctve SR vydanej v roku 2011, ktorej spoluautorom je aj navrhovateľ je uvedené mimo

iné aj výskyt choroby z povolania v súvislosti s lymskou boreliózou v lesoch SR a štatistické údaje,
pričom v roku, keď tento výskum bol robený v lesoch SR sa nachádza na Slovensku 124 osôb s tým, že
tieto boli diagnostikované, pretože nakazených zrejme bolo viac. Najvyšší výskyt je uvedený v oblasti
Topoľčany, Žarnovica. Do spisu boli pripojené zápisy zo zasadnutia kolégia rektora TU vo Zvolene,
ktorých sa zúčastňoval aj navrhovateľ, kde boli riešené aj otázky vyhodnotenia previerok BOZP a to za

roky 2006 - 2012.
Ďalej do spisu boli pripojené zápisnice zo zasadnutie kolégia dekana lesníckej fakulty TU Zvolen za
obdobie rokov 2008 - 2013.

Do spisu boli pripojené aj mzdové lístky navrhovateľa u odporcu za obdobie január 2010-apríl 2011,

doklady z elektronického dochádzkového systému za obdobie máj 2011 - december 2012 a doklad s
označením osobné číslo 1209 na navrhovateľa.Zo zoznamu vydaných faktúr navrhovateľom za roky 2010, 2011 vyplýva, že najviac vystavených faktúr
bolo na spoločnosti LESAGRO, s.r.o. , Bc. Marcela D. - MARU a v nižšej miere aj na ďalšie spoločnosti.

Zvypracovanejtabuľkynavrhovateľomnazákladepodkladovodporcuzaobdobiejanuár2010-jún2014
vyplýva, že celkovo za toto obdobie navrhovateľ pre odporcu odpracoval 9 878 hodín a 37 minút, čo je
priemerne na mesiac 186 hodín a 23 minút. V nadčasoch odpracoval spolu 2873 hodín a 36 minút, čo je
v priemere na mesiac 54 hodín a 13 minút. Túto tabuľku navrhovateľa vypracoval na základe evidencie
dochádzky práce. Z druhej tabuľky, ktorú takisto vypracoval navrhovateľ na základe podkladov odporcu

je potom čas, uvedený v teréne a to hlavné cvičenia, výskumné činnosti, prípadne služobné cesty v
teréne, terénne meranie, prevádzanie zahraničných hostí v lesoch a výskum s tým, že je to tabuľka za
obdobie rokov apríl 2010 - november 2013. Spolu za toto obdobie odpracoval navrhovateľ v teréne 455
hodín.

Z výpovede svedkyne Jozefíny G. vyplýva, že navrhovateľ je jej manžel, žijú v spoločnej domácnosti

30 rokov. Ďalej uviedla, že celý jeho život je univerzita a v rámci svojej práce chodieval na cvičenia do
terénu, teda von do prírody, do lesa. Do práce chodieval cez víkendy. Pokiaľ bol doma a nepracoval,
v tom čase mal zdravotné problémy a oddychoval. Na dovolenku zvyčajne chodili raz do roka k moru.
Nevedela o tom, že by navrhovateľ niekedy šiel súkromne do prírody. Mal súkromnú firmu a to export s
drevom a v tejto pracoval aj ich syn. Keď navrhovateľ prišiel domov z cvičení, osprchoval sa a zisťovali,

či je zaklieštený. Uviedla, že bol zaklieštený v roku 2010. Dokonca chodieval aj k lekárke na vyšetrenie.
Postupne mal zdravotné problémy. Čo sa týka kĺbov, bolestí, pohybu, bol chorý a unavený.

Svedok S. G. uviedol, že je synom navrhovateľa, pracoval aj pre jeho firmu a to v rokoch 2009 - 2011.
Navrhovateľ podľa neho veľa času trávil v zamestnaní u odporcu. Vie, že v rámci pracovných činností

odporcu chodieval aj do prírody do lesa. Mával dvojtýždňové hlavné cvičenia. Okrem toho chodil aj na
iné služobné cesty do terénu. Navrhovateľ málo času trávil voľne. Pokiaľ sa týka firemných aktivít tak
tieto riešil buď tento svedok alebo druhý zamestnanec. Navrhovateľ pre firmu zabezpečoval iba kontakt
a tým pádom robotu. V rámci plnenia svojich povinností v tejto firme navrhovateľ do prírody nechodil.
Nepamätal si, že by navrhovateľ chodieval do prírody a ak tak len zriedkavo. Ako rodina spolu trávili

veľmi málo času, pretože navrhovateľ trávil veľmi veľa času v zamestnaní. Pamätal sa, že navrhovateľ
bol viac krát poštípaný kliešťom.

Svedok V.. I. Y. uviedol, že pre navrhovateľa robil od 1. 1. 2005 do 8/2010. Podľa neho navrhovateľ v
tejto firme v podstate nič nerobil, pretože všetko robil on, ako svedok. Nechodieval ho ani kontrolovať.

Okrem toho pre túto firmu navrhovateľ pracoval ešte syn navrhovateľa. Navrhovateľ akurát vystavoval
faktúry, alebo tak robila jeho ekonómka. Stretnutia s navrhovateľom prebiehali buď u neho v kancelárii
na univerzite po pracovnej dobe alebo u neho doma, alebo v kaviarni.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, zo dňa 18. 9. 2015 vyplýva, že u zamestnancov odporcu v období

január 2005 - august 2015 boli vyplatené úrazové dávky pre počet chorôb z povolania v 7 prípadoch,
z toho lymská borelióza v dvoch prípadoch.

Z príjemky materiálu u odporcu vyplýva, že mimo iné na sklade u navrhovateľa sa mimo nej nachádzali
aj repelenty.

Z inventúrnych súpisov za roky 2009, 2010, 2011 vyplýva, že na sklade materiálu odporcu sa nachádzali
aj dezinfekčné krémy.

Zo záznamu poskytnutí OO PP pre navrhovateľa vyplýva, že mu bola poskytnutá obuv, bunda, pracovný

kabát, plášť do dažďa, čižmy, vetrovka, mikina, rukavice, zdravotné sandále, vesty.

Z čestného prehlásenia Ing. Boženy G. zo dňa 21. 10. 2015 vyplýva, že táto pracuje na pozícii technika
BOZP u odporcu a čestne prehlásila, že oboznamovala o BOZP zamestnancov TU vo Zvolene s tým,
že sa toto robilo najmenej raz za 2 roky a týchto školení sa zúčastňoval aj navrhovateľ. V tejto súvislosti

oboznamoval navrhovateľa aj o skutočnosti, že v ústrednom sklade materiálu TU Zvolen sú od roku
2009 k dispozícii repelenty a iné ochranné pracovné prostriedky. Poskytovanie ochranných pracovných
prostriedkov sa uskutočňovalo na základe žiadanky pracovísk a prostredníctvom výdajky.Z oznámenia o školení k bezpečnostnej smernici R-14068/2012 školenie o ochrane pred požiarmi a o
bezpečnosti ochrany zdravia pri práci vyplýva, že toto sa malo uskutočniť dňa 4. 2. 2013. Z osnovy tohto
školenia potom vyplýva, že toto bolo mimo iné zamerané aj na zákon o BOZP a z prezenčnej listiny

vyplýva, že sa ho zúčastnil aj navrhovateľ.

Z posudku o riziku pre prácu s biologickým faktorom vyplýva, že toto odporca mal vypracované
spoločnosťou SALUS-EC dňa 31. 7. 2014, za ktorého to vypracovala MUDr. Čunderlíková.

Z tlačiva Analýza prítomnosti pôvodcu infekčných chorôb v kliešťoch, z objednávky na vyšetrenie
infekčnosti kliešťa vyplýva, že na základe objednávky bolo možné vyšetriť infekčnosť kliešťa a urobiť
analýzu prítomnosti pôvodcu infekčných chorôb v kliešťoch. S tým, že tieto tlačivá súdu predložil odporca
na pojednávaní dňa 4. 2. 2016 s tým, že je objektívne zistiteľné, či kliešť, ktorý má kliešť prisatý na tele
je infikovaný boreliózou. Bolo to možné už v roku 2010.

Svedkyňa MUDr. J. Q. uviedla, že pracuje pre spoločnosť, ktorá poskytuje odporcovi službu a to
pracovnú zdravotnú službu. Skrátene povedané, že je to dohľad nad zdravím zamestnancov a nad
zdravotným prostredím. Pre odporcu vyhotovovala posudok pre prácu s biologickými faktormi. Toto
vypracovala už v čase, keď tam navrhovateľ nepracoval. Pokiaľ by navrhovateľ u odporcu pracoval v
tom čase, keď sa tento posudok vypracovával, pracoval by na tej istej pozícii ako naposledy, bol by tam

zahrnutý. Zamestnávateľ má mať posúdené všetky riziká, zároveň pre dané riziká má mať vypracovaný
prevádzkový poriadok akým sa má vlastne správať, aké sú povinnosti zamestnávateľa ale súčasne ako
sa má správať aj zamestnanec. Z pohľadu zamestnávateľa je to v podstate plnenie jeho zákonných
povinností. Tento posudok mal byť vypracovaný už skôr, ale TU je v podstate organizmus veľmi zložitou
pracovnou problematikou a postupne sa dopravovali až k tomuto.

Svedkyňa H. G. uviedla, že u odporcu je zamestnaná od roku 1992, vykonáva funkciu bezpečnostný
technik, ktorú robí od roku 1998. Pokiaľ robí nejaké školenia, tieto mala na starosti ona. Na týchto
školeniach sa nedá jednoducho všetko povedať. Hovorilo sa však o pracovných úrazoch s tým, že tieto
sú registrované ak trvajú viac ako 3 dni a pokiaľ nie je evidovaný drobný úraz, je to drobné poranenie.

Bolo to aj poštipnutie akýmkoľvek hmyzom, nie len kliešťom. Toto všetko mali zamestnanci evidovať
do knihy drobných úrazov. Bolo im povedané, že pokiaľ sú zaklieštení, že buď nech idú k lekárovi s
tým, že raz ročne robili aj očkovanie proti encefalitíde, alebo ako nejdú k lekárovi, aby si to vybrali
svojpomocne. Potom, ako tohto kliešťa si vyberú, ona ich nepoúčala o tom, čo s tým kliešťom majú
spraviť. Školenia sa robievajú pravidelne raz za 2 roky. Pokiaľ sa týka choroby z povolania na biologické

faktory, smernica nebola vypracovaná. Vypracovala sa až potom, keď Inšpektorát práce zistil nedostatky.
Na školenia BOZP boli školení na poštípanie akéhokoľvek hmyzu. Pamätala si, že navrhovateľ vždy
sedel v prvých radoch, že spolu navzájom konzultovali. Zamestnancom boli pridelené aj repelenty. Tieto
boli prideľované v sklade. Či takýto repelent navrhovateľ odmietol, to nevedela uviesť.

Svedok N. U. uviedol, že bol zamestnancom u odporcu v roku 1997 do roku 2014. Pracoval ako
samostatný vedecký pracovník. Časť svojej práce vykonával v teréne. Mal na starosti hlavné cvičenia
ako inštruktor ťažby. Stávalo sa, že prenocovali aj v lese, jednalo sa väčšinou o lesnícke chaty alebo
chaty poľovníckeho typu, kde vodu mali v studni, elektrika tam nebola, WC bolo suché. Niekedy
bývali na hájiku, kde bolo aj sociálne zariadenie. TU im poskytovala ochranné pomôcky, ako obuv,

plášť, oblečenie, nohavice. Na natieranie alebo striekanie nedostávali nič. Počas roku 2010 - 2014
sa zúčastňoval školení BOZP. Nespomenul si, že by nejakým spôsobom bol poučený o biologických
faktoroch, ktoré môžu spôsobiť ochorenie. Uviedol, že tiež má boreliózu.

Svedok N. T., uviedol, že bol zamestnancom odporcu od roku 1975 do roku 2014. Pracoval vo funkcii

docenta a chodieval aj do terénu. Stávalo sa, že pokiaľ vykonával prácu v teréne tak zostávali prespávať
na poľovníckych chatách, nebola tam voda ani elektrika. Pokiaľ takéto práce vykonával od odporcu,
dostával čižmy, alebo topánky, čižmy alebo topánky, prešivák, oblečenie, nohavice, vetrovku. Spreje
ani krémy na telo nedostávali. Uviedol, že nevedel o tom, že odporca má k dispozícii repelenty proti
poštípaniu. Zúčastňoval sa školení BOZP, tieto boli povinné, avšak o ochrane pred biologickými faktormi

sa tam nehovorilo. Tento svedok uviedol, že má lymskú boreliózu.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 21. 3. 2016 vyplýva, že zamestnanci odporcu, ktorí majú
vyplácané úrazové dávky z titulu choroby z povolania lymská borelióza sú Z. a I. W..Z rozhodnutia TU Zvolen zo dňa 31. 12. 2012 vyplýva, že Školský lesný podnik TU Zvolen sa stáva
súčasťou TU vo Zvolene od 1. 4. 2002.

Z pracovnej zmluvy Z. R. vyplýva, že tento zmluvu uzatvoril so Školským lesným podnikom VŠLP vo
Zvolene 1. 7. 1968 ako vodič ŠLKT, ťažba a manipulácia dreva.

Z pracovnej zmluvy, uzavretej medzi I. W. a Školským lesným podnikom VŠLP vyplýva, že táto bola

uzavretádňa31.3.1989stým,žemenovanýmalvykonávaťprácutraktoristu,pilčíkavťažobnejčinnosti.

Z hlásenia choroby z povolania zo dňa 19. 7. 2002 vyplýva, že u Antona R. bola zistená choroba prof.
Lymská borelióza.

Z oznámenia o odškodnení pracovného úrazu choroby z povolania Sociálnej poisťovne zo dňa 2. 9.

2002 vyplýva, že u poškodeného Z. za chorobu z povolania, zistenú dňa 31. 5. 2002 bolo vyplatené
bolestné vo výške 6 000,- Sk. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 11. 12. 2001 vyplýva, že I. W. bol
priznaný čiastočný invalidný dôchodok.

Z oznámenia o odškodnení pracovného úrazu/choroby z povolania z 13. 11. 2003 vyplýva, že Sociálna

poisťovňa vyplatila I. W. vo výške 5 399,- Sk a to za chorobu z povolania.

Z čestného prehlásenia D. I. vyplýva, že sa zúčastňovala školenia o bezpečnosti a o ochrane zdravia
pri práci, ktoré bolo pre vedúcich pracovníkov, uskutočnené v roku 2010. Toto školenie zabezpečovala
pracovníčka TU Zvolen. Na školení bola oboznámená o ochranných prostriedkoch a ich používaní.

Z čestného prehlásenia I. G. vyplýva, že sa zúčastnil školenia o bezpečnosti a o ochrane zdravia pri
práci, ktoré bolo pre vedúcich pracovníkov uskutočnené v roku 2010 s tým, že tomuto porozumel a na
školení bol oboznámený o poskytovaných ochranných prostriedkoch, ich používaní, ošetrovaní, tiež o
nebezpečenstve napadnutia bodavým hmyzom pri prácach v lese. Tieto školenia robila autorizovaná

bezpečnostná pracovníčka TU Zvolen. Z čestného vyhlásenia V. Q. súd zistil, že sa zúčastnila v
roku 2013 školenia o bezpečnosti a o ochrane zdravia pri práci, ktoré bolo obsahovo dostatočné
a zrozumiteľné. Na školení bola oboznámená o všetkých poskytovaných osobných ochranných
pracovných prostriedkoch, ich používaní v laborátoriu, v teréne, taktiež o nebezpečenstve napadnutia
bodavýmhmyzom.Zároveňbolapoučenáotom,akosamáchrániťprednapadnutímapostupovaťpoich

napadnutí. Osobné ochranné prostriedky jej poskytovala organizácia vrátane repelentných prostriedkov.

Z čestného prehlásenia Juraja H. súd zistil, že ako zamestnanec odporcu sa zúčastnil školení o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bol oboznámený o potencionálnych nebezpečenstvách,
súvisiacich s napadnutím bodavým hmyzom a o možnej ochrane a postupe proti následným zdravotným

rizikám.

Svedkyňa Ing. D. I. uviedla, že je zamestnancom katedry lesnej ťažby logistiky a meliorácie na lesníckej
fakulte u odporcu v pozícii profesora. V rámci hlavných cvičení a výskumných činností sa zúčastňuje
v teréne. Zúčastňovala sa BOZP, nakoľko je to povinnosť zamestnanca. Toto školenie vykonávala

autorizačná pracovníčka bezpečnosti Ing. G.. V zásade boli informovaní o bezpečnosti pri práci v teréne,
pri poštípaní hmyzom ako súčasť používania osobných ochranných prostriedkov. Riešila na týchto
školeniach aj biologické faktory. Uviedla, že sa pamätá, že bolo na školení hovorené o tom, ako sa má
chrániť oblečením proti poštípaniu kliešťom.

Svedkyňa V.. V. Q. uviedla, že pracuje u odporcu ako výskumný pracovník. Časť práce vykonáva v
teréne. Pokiaľ sa týka školenia v rokoch 2013 tak na tomto školení bolo hovorené, že pokiaľ idú do lesa
majú si dávať pozor jednak na seba ako aj na študentov. Hovoria sa aj príklady, že keď ich poštípe včela,
mali by mať so sebou antialergikum a hneď ohlásiť, že sa niečo také stalo. Vravelo sa aj o muškách
a kliešťoch Hovorilo sa o tom, že majú nosiť dlhé rukávy a dlhé oblečenie. Pokiaľ niekto chodí často

do terénu môže sa dať zaočkovať, škola mala k dispozícii topánky, vesty, košele, čižmy, pršiplášte.
Na školení sa však nehovorilo o tom, že ak idú do lesa, ktoré ochranné prostriedky si majú na škole
vyzdvihnúť a so sebou zobrať.Svedok I. G. uviedol, že je pracovníkom odporcu na katedre pestovania lesa a chodieva do terénu.
Uviedol, že chodí na všetky školenia BOZP. Pokiaľ sa týka biologického faktoru, hovorilo sa o dvoch
veciach. Hovorilo sa aj o kliešťoch aj o bodavom hmyze. Presnejšie sa nepamätal, čo im hovorili o tom,

ako sa majú chrániť pred poštípaním kliešťom. Vie, že sa hovorilo o kliešti a že sa hovorilo o encefalitíde.
Na školeniach sa hovorilo o tom, že majú spreje. On dostal takisto repelent a myslí si, že dostali to aj
všetci na ich katedre. Nepamätal si však, kedy im boli pridelené.

Svedok N. H. uviedol, že pracuje u odporcu ako docent na katedre prírodného prostredia lesníckej

fakulty. V rámci svojho zamestnania chodieva do terénu. Pamätal si, že na školeniach sa hovorilo o tom,
že keď ich poštípu včely, osy, sršne. Majú vedieť, či trpia alergiou, alebo nie. Hovorilo sa aj o kliešťoch
s tým, že bolo hovorené o tom, ako majú chodiť do terénu, aby tomu zamedzili, to znamená aké majú
mať oblečenie a používať repelenty. Vždy sa hovorilo o tom, že ak si nedajú kliešťa sami preč, majú ísť
k lekárovi. Väčšinou si repelenty kupoval sám.

Podľa § 195 ods. 1, 4, 6 Zákonníka práce ak u zamestnancov došlo pri plnení pracovných úloh
alebo priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz)
zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného
úrazu v pracovnom pomere. Za škodu, spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá
zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere

za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú
choroby, uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak
vznikli za podmienok v nich uvedených. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu aj keď dodržal povinnosti,
vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ak sa nezbaví zodpovednosti podľa § 196.

Podľa prílohy 1 Zoznamu chorôb z povolania Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších zmien a doplnkov v položke ako 26 sú zapísané choroby, prenosné zo zvierat na ľudí buď
priamo alebo prostredníctvom prenášačov.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,ženavrhovateľpracovaluodporcuod1.3.1982aždo
30. 6. 2014 naposledy v pozícii učiteľ - docent. Počas trvania pracovného pomeru vykonával navrhovateľ
aj práce v teréne a to služobné cesty, výskumné práce, hlavné cvičenia s tým, že niektoré z nich boli
uskutočňované v lesných podnikoch, okresoch, kde je zvýšený výskyt kliešťov ako napríklad Topoľčany,
Žarnovica. V čase, keď bol navrhovateľ zamestnaný u odporcu a to od roku 2010 bol sledovaný

infektológom na infekčnej ambulancii vo Zvolene, pre zvýšené titre protilátok proti lymskej borelióze.
V roku 2012 na neurologickom vyšetrení bola zistená borelióza a v júni 2012 na EMG vyšetrení bolo
zistené motoricko-senzitívna polyneuropathia dolnej končatiny predilakčne postihnutý lýtkový nerv. V
októbri 2013 bol ambulantne vyšetrení na oddelení klinického pracovného lekárstva klinickej toxikológie
FNsP F.D.Roosevelta Banská Bystrica s tým, že laboratórne vyšetrenie protilátok proti lymskej borelióze

zo dňa 18. 1. 2014 bolo s výsledkom anti borrelia IgG Elisa pozitívny. V marci 2014 MUDr. Róbert Vilček,
špecialistašpecializovanéhoodboruklinicképracovnélekárstvoaklinickátoxikológiaspracovalhlásenie
choroby z povolania č. 208/2014, kde konštatoval v zmysle položiek zo zoznamu chorôb z povolania pod
číslom 26 lymská boreliosis III. štádia s kompl. perif. nerv. syst. s tým, že vyhotovila lekársky posudok
o sťažení spoločenského uplatnenia s touto diagnózou. Nakoniec tieto skutočnosti medzi účastníkmi

konania neboli sporné. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že navrhovateľ v rámci svojho
voľného času mal súkromné aktivity pri výkone poľovníckeho práva, keďže v tom období bol členom
poľovníckeho združenia Cicvár ako aj Veľká Hora Petrovec. Z potvrdení týchto poľovných združení
však vyplýva, že navrhovateľ len v minimálnej miere sa zúčastňoval spoločných poľovačiek. Rozsah
týchto spoločných poľovačiek proti rozsahu prác, ktoré vykonával navrhovateľ pre odporcu v teréne je

nepomerný, keďže niekoľkonásobne viac času trávil v teréne navrhovateľ pri prácach , vykonávaných
pre odporcu. Tiež bolo preukázané, že navrhovateľ ako živnostník síce predával drevo, avšak z čestných
prehlásení dodávateľov ako aj z výpovede svedkov S. a I. Y. vyplýva, že samotný navrhovateľ pri
odovzdávaní dreva ani nebol, že táto obchodná činnosť prebiehala v skladoch a na miestach, ktoré
neboli priamo v lese a že toto drevo buď odovzdával S. G., alebo I. Y.. Pokiaľ navrhovateľ vykonával v

rámci svojej živnosti nejakú činnosť tak to bolo to, že vystavoval faktúry a zabezpečoval obchody, kde
riziko nákazy kliešťom nehrozí. Taktiež z výpovede svedkov S. G. a manželky navrhovateľa vyplýva,
že väčšinu svojho času navrhovateľ trávil v zamestnaní, v súkromí do prírody prakticky nechodil a
na dovolenku chodievali k moru. Pokiaľ ide o plnenie povinností zo strany odporcu ohľadom školeníBOZP, z predložených dokladov potom vyplýva, že tieto školenia sa uskutočňovali a navrhovateľ sa ich
zúčastňoval. Je medzi účastníkmi nesporné, že pokiaľ sa týka oblečenia tak toto odporca navrhovateľovi
poskytol pokiaľ išiel do terénu. Nie je však preukázané, že by odporca navrhovateľovi bol poskytoval aj

repelenty proti hmyzu. Niektorí svedkovia v tejto súvislosti tvrdili, že okrem oblečenia boli poskytované
repelenty, niektorí že nie, avšak odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že navrhovateľovi
repelenty poskytol, resp. že mu ich ponúkol a navrhovateľ ich odmietol. Odporca v priebehu konania
tlačivami preukázal, že bolo možné uskutočniť objednávku na vyšetrenie infekčnosti kliešťa a urobiť
analýzu prítomnosti pôvodov infekčných chorôb v kliešťoch. V konaní však odporca nepreukázal, že by

bol svojich zamestnancov teda aj navrhovateľa informoval o tom, že pokiaľ budú poštípaní kliešťami
majú urobiť túto objednávku na vyšetrenie infekčnosti kliešťa a urobiť aj analýzu prítomnosti pôvodcov
infekčných chorôb v kliešťoch. Pokiaľ odporca takúto vedomosť mal, že je možné urobiť objednávku na
vyšetrenie infekčnosti kliešťa a analýzu prítomnosti pôvodcu infekčnosti chorôb v kliešťoch jednoznačne
mal svojich zamestnancov o tomto informovať, že v prípade zaklieštenia majú takúto objednávku a
analýzu žiadať. Samotná svedkyňa H. G. ako bezpečnostný technik u odporcu uviedla, že v prípade

zaklieštenia zamestnancom odporcu hovorila, že kliešťa si buď majú odstrániť svojpomocne alebo ísť
k lekárovi ale ich nepoúčala o tom, čo majú urobiť s kliešťom, keď je vybratý. Podľa názoru súdu
v tomto prípade je daná objektívna zodpovednosť odporcu ako zamestnávateľa. V tejto súvislosti je
teda dôkazné bremeno na odporcovi ako zamestnávateľovi, aby preukázal, že choroba z povolania
lymská borelióza nevznikla výlučne z príčin, ktoré neboli v súvislosti s prácou u neho. V tejto súvislosti

súd poukazuje na prílohu č. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. a to v bode 26, kde je choroba z povolania
uvedená ako choroba, prenosná zo zvierat na ľudí priamo alebo prostredníctvom prenášačov. V tomto
prípade je nesporné, že u navrhovateľa sa jedná o ochorenie lymská borelióza, ktorú prenášajú kliešte
a že navrhovateľ pri výkone svojho zamestnania u odporcu chodieval často do terénu, do lesov, kde
je nebezpečenstvo zaklieštenia. Pokiaľ odporca poukázal na to, že nie je jednoznačne preukázané, že

toto ochorenie súvisí so zaklieštením u navrhovateľa pri výkone práce pre odporcu, súd ďalej poukázal
na ustanovenie Zákonníka práce, podľa ktorého sa zamestnávateľ môže zbaviť zodpovednosti tým,
že preukáže protiprávnosť konania zamestnanca. Použitie týchto liberačných dôvodov v § 196 ods.
1, 2 Zákonníka práce umožňuje zbaviť sa zamestnávateľa zodpovednosti za škodu buď úplne alebo
čiastočne. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti môže byť preukázané zavinenie konania zamestnanca,

ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Nič takéto však zo strany odporcu ako zamestnávateľa
ani nebolo tvrdené. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, spôsobenú zamestnancovi chorobou z
povolania je zodpovednosťou objektívnou. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu za predpokladu, že táto
choroba z povolania bola u zamestnanca zistená a že zamestnanec pracoval v podmienkach, z ktorých
táto choroba vzniká. V tomto prípade je nesporné, že ochorenie lymská borelióza u navrhovateľa vzniklo

v čase, keď bol zamestnancom odporcu a že chodieval často do terénu, do lesného prostredia, teda
pracoval v podmienkach, v ktorých sa vyskytujú kliešte, ktoré prenášajú ochorenie lymská borelióza.
Pre odškodnenie choroby z povolania je rozhodujúca príčinná súvislosť medzi ochorením zamestnanca
a jeho výkonom práce v pracovnom pomere u zamestnávateľa. Bolo na odporcovi, na ktorého strane
je dôkazné bremeno, aby preukázal, že navrhovateľ u neho nepracoval za podmienok, u ktorých

takáto choroba vzniká, resp. že ochorel niekde inde alebo že ochorel v dôsledku zavineného konania
zamestnanca , teda navrhovateľa, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Dôkazné bremeno
je v tomto smere na odporcovi, ktorý ho však neuniesol. Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľa
vyhovel v celom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).