Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3Er/3197/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210215
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6312210215.4

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, práv. zast. Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnému A. B., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. P. XX, o vymoženie povinnosti zaplatiť
270,-Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 038951* zo dňa 06.05.2013 tunajší súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške
270,-Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania, ako aj trov exekúcie, a to na základe
vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. S. XXXXX/XX zo dňa
30.09.2011.

2. Podľa § 243h ods. 1, prvej vety, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3.VnadväznostinanadobudnutieúčinnostinovelyExekučnéhoporiadku(zákonč.438/2015Z.z.)súdny
exekútor dňa 04.02.2016 doručil podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v tomto podaní uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce

sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti
odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Tieto skutočnosti sa tak
už v minulosti stali známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali
sa rovnako známe súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

5.Podľa§243fods.3Exekučnéhoporiadku,exekúciepodľaodseku1saododňaúčinnostitohtozákona
odkladajú.6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,

ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Súd v nadväznosti na vyššie citovanú zákonnú úpravu vo veci vykonal dokazovanie oboznámením
sa s obsahom súdneho spisu a pripojených listín, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

11. Exekučným titulom je v danej veci rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
XXXXX/XX zo dňa 30.09.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu

vo výške 270,-Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 270,-Eur
od 13.04.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 270,-Eur od
27.06.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 142,21 Eur, to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2011 a vykonateľnosť
dňa 20.10.2011.

12. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok oprávneného zo zmenky vystavenej dňa 01.04.2010
povinným na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Nakoľko povinný si svoju
povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, jeho dlh sa stal v zmysle dohodnutých
podmienok dňa 13.04.2011 splatným. Oprávnený tak pristúpil k vyplneniu zmenky v zmysle Dohody

o vyplnení zmenky a zmenku predložil povinnému dňa 27.06.2011 na zaplatenie. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd neposudzoval zmluvu o úvere (teda hlavný
kauzálny vzťah) podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
vzhľadom na vyhlásenie povinného o účele, na ktorý si zobral úver. Konštatoval, že
bez existencie spotrebiteľa nemôže existovať spotrebiteľský vzťah.

13. Dňa 01.04.2010 oprávnený a povinný uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 400,-
Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 266,-Eur,
t.j. celkovo čiastku 666,-Eur v 6 mesačných splátkach po 111,-Eur počnúc dňom 15.04.2010 na

účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru s tým, že dlžník prehlásil,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon „zamestnania.“ Povinný je v tejto zmluve identifikovaný
menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.

14. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky:

„Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto

podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe nasledujúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začatia úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

15. Na zabezpečenie peňažného záväzku povinný ako vystaviteľ vystavil dňa 01.04.2010
oprávnenému ako remitentovi zmenku na zmenkovú sumu 270,-Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 13.04.2011.

16. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 15 VPPÚ bola v predmetnom konaní vyhodnotená ako

platná (viď. č.l. 33 spisu).

17.Podľa§52ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

23. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že vlastný (hlavný kauzálny) právny

vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy, keď oprávnený
mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval
spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľský charakter právneho

vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú, ktorú uzatvára dodávateľ
vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah
zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné zmluvné
podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Súčasne súd dospel i k záveru, že
uzatvorená zmluva o úvere je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.

258/2001 Z.z., pričom pre uvedený záver nie je v danom prípade rozhodujúce, akou
právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných
prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že povinný
označil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon „zamestnania.“ Z rozhodovacej praxe je
súduznáme,žeoprávnenýfaktickyposkytujetakétoúverypravidelnestým,žespotrebiteľom„odporúča“

označiť kolónky na výkon zamestnania, povolania či podnikania s tým, aby právny vzťah vyňal spod
pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd uvádza, že dôkazné bremeno o
tom, že právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským zaťažuje veriteľa. V danom prípade oprávnený
ničímnepreukázal,žespotrebiteľskutočneajmienilpoužiťpožičanéfinančnéprostriedkynatentoúčel.Z
obsahu listín a dokumentov nevyplýva, aké zamestnanie mal povinný vykonávať a za akým účelom úver

potrebuje. Rovnako je otázny záujem povinného na tom, aby si sám bral úver na výkon zamestnania,
keď náklady spojené so zamestnaním v zásade hradí zamestnávateľ. Uvedené pochybnosti tak súd
s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka doviedli k záveru, že zo strany oprávneného bol
povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.24. Ďalej bolo preukázané, že pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a
povinným bola zabezpečená zmenkou, nárok z ktorej si oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní,

pričom tu bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. V nadväznosti
na uvedené tak súd skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku, a teda či pri vydaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

25. Preskúmaním odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že rozhodcovský súd dospel
k nesprávnemu záveru, keď neposudzoval právny vzťah medzi povinným a oprávneným ako
spotrebiteľský, a to napriek skutočnosti, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba a úver mu
nebol poskytnutý na účely podnikania (v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté
na výkon „zamestnania“). V nadväznosti na uvedené rozhodcovský súd následne na prejednávanú

vec neaplikoval právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy, najmä zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a teda neprihliadol ani na to, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá
je súčasťou VPPÚ (bod 14) je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle §
53 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, jednoznačne v prospech veriteľa. Zároveň je v rozpore s poctivým

obchodným stykom a s dobrými mravmi. Túto zmluvnú podmienku si povinný osobitne nevyjednal a
nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo VPPÚ, a teda
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda
aj dohode o vyplnení zmenky. Zároveň je potrebné poukázať na to, že VPPÚ nie sú spotrebiteľom
podpísané, a teda nie je preukázané, že dodávateľ spotrebiteľa s ich obsahom (vrátane obsahu dohody

o vyplnení zmenky) skutočne aj oboznámil. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu,
že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného
dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa,
je neprijateľné, a tým neplatné, keďže okrem uvedeného uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ
dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou a

že zachoval všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
na ktoré mal prihliadať. Súd tak konštatuje, že ustanovenie bodu 14 VPPÚ je neplatné a v rozpore so
zákonom.

26. Navyše rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie v rozpore s dobrými mravmi aj, čo sa

týka zmenkového úroku v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Pokiaľ v danom
prípade malo ísť o zabezpečovaciu zmenku, je v rozpore s obsahom a účelom takejto zmenky, aby
bol v nej obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25 % ročne. Sankcia v uvedenej výške
je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a/alebo riadne a
vzbudzujeodôvodnenépochybnosti,čiskutočnoukauzouprávnehoúkonuniejeprávezískanietakéhoto

neprimeraného plnenia.

27. Okrem vyššie uvedených záverov súd považuje za potrebné poukázať i na ďalšie zistenia, a to že
v danom prípade zmluva o úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne ročnú úrokovú sadzbu,

RPMN, priemernú hodnotu RPMN, termíny splátok či konečnú splatnosť úveru. V dôsledku uvedeného
je tak v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver posúdiť ako
bezúročný a bez poplatkov.

28. V nadväznosti na uvedené tak súd konštatuje, že v danej veci boli zistené viaceré dôvody pre

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a to skutočnosť, že v konaní,
ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky
obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve a jej súčastiach a na viaceré zistené rozpory zmluvných ustanovení
s dobrými mravmi či so zákonom, a preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.

29. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.30. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich náhradu
zaviazal oprávneného, keď k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením tým, že návrh na vykonanie
exekúcie podal na základe nespôsobilého exekučného titulu.

31. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie vychádzal z vyúčtovania predloženého súdnym
exekútorom s tým, že v zmysle ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch priznal súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 Eur pozostávajúcich:

- z odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky;
- z DPH vo výške 20% z priznanej odmeny, t.j. v sume 6,64 Eur.
Súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie do troch dní od právoplatnosti výroku o
zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku II. tohto uznesenia súdu n i e j e prípustné odvolanie.

Proti výroku I. toho rozhodnutia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v jednom vyhotovení, na Okresný súd Brezno (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.