Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316204395
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316204395.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. I., nar.
X.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, dieťa rodičov S. L., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. I. XX, a Y. I., nar. X.X.XXXX, bytom S. W. XXXX/
X, N., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca proti rozsudku

Okresného súdu Galanta zo dňa 20. septembra 2016, č.k. 26P/2/2016-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného na maloletého Y. ruší
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril maloletého Y. I., nar. X.XX.XXXX, do
osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok od 1.1.2016. Otcovi

určil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 90 eur mesačne vždy do pätnásteho dňa
príslušného mesiaca vopred do rúk matky maloletého. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 1.1.2016 do 20.9.2016 vo výške 755 eur určil otcovi povinnosť zaplatiť do troch dní. Styk otca s
maloletým ponechal bez obmedzenia na základe dohody rodičov. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
matka sa domáhala návrhom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému Y., keď žiadala tohto
zveriť do svojej výchovy a určiť mu výživné vo výške 150 eur mesačne od 1.1.2016. Styk s maloletým

žiadala upraviť tak, že otec bude oprávnený sa s ním stýkať vždy po vzájomnej dohode s matkou.
Uviedla, že s otcom maloletého žila v partnerstve od roku 2008 do roku 2015. Príčinou narušenia ich
vzťahu boli predovšetkým financie, dlhodobá nezamestnanosť otca maloletého, jeho neochota pracovať
a tiež vzájomné odcudzenie. Od 7.11.2015 spolu s maloletým odišla zo spoločnej domácnosti. Otec od
tejto doby sa s dieťaťom stretáva sporadicky po vzájomnej dohode, na výživu syna neprispieva. Súd
v súlade s ust. § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého, ktorý sa na pojednávanie

nedostavil, predvolanie si preukázateľne prevzal dňa 29.7.2016, neúčasť dodatočne ospravedlnil tým,
že mu meškal vlak. Súd zistil, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského stavu rodičov. Matka
maloletého spolu s maloletým v súčasnosti žije v byte, ktorý má prenajatý, kde platí 350 eur mesačne,
je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom do 700 eur. Otec na výživu syna neprispieva.
Za obdobie, čo s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť otec prispel sumou 55 eur. Maloletý navštevuje
prvú triedu základnej školy, otec maloletého sa s dieťaťom stýka sporadicky, je vyučený automechanik, a

je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný. Opatrovník navrhol zveriť maloletého do výchovy matke a určiť
otcovi výživné 90 eur mesačne a styk ponechať bez obmedzenia. Právne súd prvej inštancie vec posúdil
podľa § 36, § 24, § 28, § 62, § 65, § 75, §76 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.. Pri rozhodovaní vychádzal
z vyjadrení matky maloletého a opatrovníka, dieťa zveril do starostlivosti matky, nakoľko o tohto sa
osobne stará, má všetky predpoklady pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Pri rozhodovaní o
výškevýživnéhosúdvychádzalzodôvodnenýchpotriebdieťaťasohľadomnajehovekakoajschopnosti

a možnosti rodičov. Na strane otca nezistil žiadnu výšku príjmu. Otec sa nedostavil na pojednávanie,
žiadnym spôsobom so súdom nespolupracoval, nevyjadril sa k návrhu matky dieťaťa, nedoručil súdu anižiadne potvrdenie o svojich príjmoch a výdavkoch. Otec nemá zamestnanie, nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, v dôsledku čoho nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi,
ani podporu v nezamestnanosti, preto sa na neho hľadí ako na dobrovoľne nezamestnaného a pri

výške jeho príjmu súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Prístup otca
maloletého k výžive a výchove dieťaťa je nezodpovedný. Súd nemal preukázané, že by otec dieťaťa
nebol zdravý, práceschopný. Na strane matky vychádzal z ňou uvádzanej výšky príjmu do 700 eur. Súd
v tejto súvislosti poznamenal, že vyživovacia povinnosť je prvoradou povinnosťou každého rodiča, pri
určovanívýškysapritomnevychádzalenzmožnostíaschopnostípovinného,aleizoprávnenýchpotrieb

dieťaťa, ktoré v danom prípade má 6 rokov a 9 mesiacov, začalo chodiť do školy, je zdravé, výdavky na
neho sú bežné, veku primerané. Vyživovacia povinnosť prináleží obom rodičom. Otec si túto povinnosť
neplní, matka si ju čiastočne vykompenzováva osobnou starostlivosťou, ktorú dieťaťu poskytuje. Po
zvážení uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo výške 90 eur na ktorého platenie
zaviazal otca, by malo postačovať na vykrytie všetkých adekvátnych potrieb dieťaťa. Ak matka na výživu
maloletého prispeje mesačne sumou 45 eur, polovicou sumy na platenie ktorej bol zaviazaný otec, na

výživu dieťaťa bude mať mesačne k dispozícii spolu sumu 158,52 eur, 90 eur od otca, 45 eur od nej
a 23,52 eur rodinný prídavok. Potreby dieťaťa tak budú zabezpečené. Splatné výživné od 1.1.2016 do
20.9.2016 vo výške 755 eur súd otcovi určil povinnosť zaplatiť do troch dní do rúk matky. Pri úprave
styku tento ponechal bez obmedzenia, na základe dohody rodičov vzhľadom na to, že matka takúto
formu úpravy sama navrhla. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného podal odvolanie otec maloletého.
Uviedol, že pri rozhodovaní ho bral súd ako dobrovoľne nezamestnaného, vychádzal z priemernej mzdy,
jeho terajší príjem je 486 eur brutto, životné náklady približne 150 eur. Počas vzťahu s matkou dieťaťa
sa zadĺžil a kvôli dlhotrvajúcim zdravotným problémom nebol schopný pôžičky splácať. Voči jeho osobe

je vedené exekučné konanie. Matka ďalej nepravdivo uviedla, že žije sama, čo nebola pravda už v dobe
podania návrhu.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním nesúhlasí, nakoľko otec
bol podľa jej informácií v čase rozhodnutia súdu dobrovoľne nezamestnaný a zamestnal sa až po

pojednávaní.

4. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že v čase rozhodnutia súdu bol
zamestnaný v personálnej agentúre H., s.r.o., s výkonom práce Y. V., Y. U., N. a jeho hodinová mzda bola
3 eurá v čistom, čo nepredstavuje priemernú mzdu v národnom hospodárstve, preto trvá na odvolaní.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec maloletého (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, pretože rozsudok súdu
prvej inštancie nie je v napadnutej časti správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26P/2/2016 je úprava rodičovských

práv a povinností k maloletému Y. I., nar. X.XX.XXXX.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zveril maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky a určil otcovi povinnosť platiť
výživné na maloletého v sume 90 eur s účinnosťou od 1.1.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do

rúk matky maloletého.

8. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o potrebe zverenia maloletého
Y. do výlučnej osobnej starostlivosti matky a rovnako o potrebe určiť výživné na maloletého.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý Y. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí od
7. novembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Od tejto doby sa matka o maloletého stará sama,
poskytuje mu všetku potrebnú starostlivosť. Matka podľa jej vyjadrenia dosahuje čistý mesačný príjem
do 700 eur, otec podľa vyjadrenia matky je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný. Otec maloletéhobol na pojednávanie konané v danej veci dňa 20.9.2016 riadne písomne predvolaný, predvolanie
prevzal dňa 29.7.2016. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.9.2016 vyplynulo, že otec maloletého sa
nedostavil, do vyvolania veci svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd tak konal v

jeho neprítomnosti a aj vo veci rozhodol. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že pojednávať sa v danej
veci začalo o 11.00 hod. a pojednávanie bolo skončené o 11.15 hod. Z úradného záznamu spísaného
na Okresnom súde Galanta dňa 20.9.2016 o 11.08 hod., teda počas priebehu pojednávania v danej veci
telefonicky kontaktoval kanceláriu súdnej tajomníčky JUDr. H. pán Y. I., nar. X.X.XXXX, a ospravedlnil
svoje meškanie na pojednávanie, nakoľko cestuje do A. dopravným prostriedkom - vlakom, ktorý má

meškanie, takže na pojednávanie sa dostaví s meškaním. Otec maloletého podľa vyjadrenia matky na
výživu syna riadne od doby, ako odišla zo spoločnej domácnosti, neplatí. Za obdobie od odchodu zo
spoločnej domácnosti doposiaľ zaplatil na výživnom len sumu 55 eur. Maloletý navštevuje prvú triedu
základnej školy, výdavky s jeho výživou sú bežné.

10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

12. V prejednávanej veci ide o konanie, ktoré súd môže začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p. v
znení účinnom do 30.6.2016 aktuálne § 23 ods. 2 CMP), pričom je povinný zistiť skutočný stav veci
a pri rozhodovaní nie je návrhmi účastníkov viazaný (§ 40 CMP). Z vykonaného dokazovania súdu
vyplynulo, že o maloletého Y. sa osobne stará jeho matka potom, ako spolu s maloletým opustila
spoločnú domácnosť s otcom dieťaťa a to od 7.11.2015. Ohľadne otca maloletého súd nemal zistené

žiadne skutočnosti, matka na pojednávaní uviedla, že je podľa nej dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný,
pričom je vyučený automechanik. Súd skonštatoval, že otec je dobrovoľne nezamestnaný, preto pri
výške jeho príjmu vychádzal z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a prístup otca k
výžive maloletého považoval za nezodpovedný. V odvolaní otec však uviedol, že v čase rozhodnutia
súdu prvej inštancie bol zamestnaný v personálnej agentúre H., s.r.o., s výkonom práce Y. V., Y. U., N.,

s hodinovou mzdou 3 eurá v čistom. Doklad o zamestnaní však nepredložil. Otec bol na pojednávanie
predvolaný, predvolanie riadne prevzal, kde počas priebehu pojednávania telefonicky súdu oznámil, že
na pojednávanie sa dostaví s meškaním, nakoľko jeho vlak má meškanie. Súd prvej inštancie, keďže
počas priebehu konania o jeho telefonáte vedomosť nemal, vec prejednal bez jeho prítomnosti.

13. Starostlivosť a výchova o dieťa predpokladá zabezpečenie jednak nemateriálnych (citových,
psychosociálnych, kultúrnych a pod.) ako aj materiálnych podmienok na to, aby dieťa mohlo rozvíjať
svoje osobné schopnosti a právom dieťaťa aj rodiča starajúceho sa o dieťa je, aby štát poskytol
tejto starostlivosti osobitnú ochranu. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, realizujú sa prostredníctvom
vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu uloženej Zákonom o rodine. Obstarávanie dôkazov

potrebných pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča v konaniach o určenie výživného
pre maloleté dieťa musí vykonávať súd z úradnej povinnosti, keďže ide o nenávrhové konanie, ktoré
vychádza, ako bolo uvedené vyššie, zo zásady zisťovania materiálnej pravdy. Súd tak mal vykonať
dokazovanie za účelom zistenia osobných a majetkových pomerov otca. V danom prípade nemožno
skonštatovať, že otec a vyhýba svojej povinnosti zúčastniť sa pojednávania v danej veci, keď podľa

úradného záznamu tento súdu oznámil, že na pojednávanie sa dostaví s omeškaním, v dôsledku
meškania vlaku, ktorým sa na pojednávanie dopravoval. Okrem jednej výzvy na vyjadrenie sa k návrhu
a predvolania na pojednávanie súd ohľadne osobných, majetkových pomerov otca nevykonal žiadne
dokazovanie. Zo spisu nevyplývajú žiadne ďalšie skutočnosti ovplyvňujúce možnosti a schopnosti
povinného.Taktozostalonepreukázanénapr.akésúotcovenevyhnutnémesačnévýdavky apodmienky

v akých žije, nepreukázaná je jeho miera akou sa podieľa na starostlivosti o maloletého, nie je
preukázané, či nemá a ak má koľko iných vyživovacích povinností a tiež za obdobie, za ktoré sa určuje
výživné, či bol zamestnaný, ak áno, s akým príjmom, aké má vzdelanie, aký má zdravotný stav a dôvody,
pre ktoré bol dobrovoľne nezamestnaný. Toto všetko sú otázky, ku ktorým bude potrebné otca, ktorý sa
zdržuje na známej adrese a preberá zásielky a následne aj matku vypočuť a dať tak otcovi priestor na

preukázanie svojich tvrdení.

14. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd vec opätovne prejedná, vyzve otca, aby predložil listinné
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o zamestnaní, zistí jeho osobné a majetkové pomery a výsledky
celého konania náležite zhodnotí a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie dostatočne a

presvedčivo odôvodní. Zároveň rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).