Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Eva Benčová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Csp/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117218076
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117218076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou v právnej veci žalobcu:

KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec
Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, právne zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom,
ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava,
IČO: 47 255 773 proti žalovanému: S. A.I., K.. XX. XX. XXXX, I. V. K. K. Q. O. O., toho času Q. D. XX/
XXXX, XXX XX O. O., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 602,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 06. 2017 domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 602,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 0,00 Eur od
17. 12. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobný nárok opieral zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. 569076861 zo dňa 04. 05. 2013 a zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzatvorených medzi
Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, a žalovaným
toho istého dňa.

2. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nenariadil
vo veci pojednávanie a rozhodol na základe pripojených listinných dôkazov vzhľadom na hodnotu sporu
bez príslušenstva neprevyšujúcu sumu 1 000,- Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).

3. Žalovaný sa k žalobe s prílohami písomne nevyjadril, hoci túto riadne a včas prevzal proti podpisu.

4. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä so zmluvou
ospotrebiteľskomúvereč.569076861zodňa04.05.2013,zmluvouozabezpečenísplátokúveruzodňa
04. 05. 2013, informáciou o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou výzvou zo dňa 11. 05. 2017 (uhradiť

dlh, v ktorom je zahrnutý zákonný úrok z omeškania do 23. 05. 2017), výzvou zo dňa 01. 06. 2017
(uhradiť dlh, v ktorom je zahrnutý zákonný úrok z omeškania do 09. 06. 2017), protokolom o platobnej
histórii zákazníka (č.l. 10, 28 spisu), podacími hárkami, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.
12. 2016, prílohou k postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 12. 2016
a zistil tento skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu - Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava,

IČO: 35 805 731 a žalovaný uzatvorili dňa 04. 05. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569076861,
na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 700,- Eur, splatný v 60 týždenných
splátkach á 15,70 Eur (od prvej po predposlednú) a výšky poslednej splátky dlžnej sumy 15,20 Eur, so
splatnosťou prvej splátky 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy (t.j. 11.05.2013) a termínom konečnejsplatnosti úveru 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy (t.j. 28.06.2014). Žalovaný podpisom zmluvy
potvrdil prevzatie celkovej čiastky úveru v hotovosti. Celkom sa zaviazal žalobcovi zaplatiť 1302,- Eur
(t.j. 60 splátok po 21,70 Eur), z toho poskytnutá istina úveru 700,- Eur, úrok vo výške 22,38 % ročne zo

sumy úveru, t.j. 100,80 Eur, administratívny poplatok (za garantovanú službu) 140,70 Eur, RPMN 70,38
%, priemerná hodnota RPMN 47,29 %. Teda žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady
spojené s úverom vo výške 241,50 Eur (zahŕňajú zmluvný úrok vo výške, ktorá je vyjadrená v rámcovej
časti zmluvy, strana 1), a administratívny poplatok (zahrňujúci najmä spracovateľský poplatok a služby
obchodného zástupcu právneho predchodcu žalobcu vo výške uvedenej na strane 1 zmluvy).

6. Zároveň právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09
Bratislava, IČO: 35 805 731 a žalovaný dňa 04. 05. 2013 uzatvorili zmluvu o zabezpečení splátok úveru
(pred prijatím § 9 ods. 12, 13 zákona č. 129/2010 Z. z.). Táto služba zahŕňala výber splátok každý týždeň
vhotovostiprostredníctvomsplnomocnenéhoobchodnéhozástupcupredchodcužalobcu.Vzmysletejto
zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu odmenu vo výške 360,50 Eur za

poskytnutú službu - prevzatie peňažnej hotovosti v mieste trvalého pobytu žalovaného a jej použitie na
účelyúhradysplátkyspotrebiteľskéhoúveruzpredmetnejzmluvyospotrebiteľskomúvere.Tútoodmenu
sa žalovaný zaviazal splácať v 60 pravidelných splátkach (splátky splatné spoločne so splátkami úveru
- prvá splátka splatná 11. 05. 2013 a posledná splátka dňa 28. 06. 2014), a to v 59 týždenných splátkach
(okrem poslednej splátky) vo výške 6,00 Eur a poslednú splátku vo výške 6,50 Eur počas doby splácania

spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri
prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto
zmluvy.

7. Z protokolu o platobnej histórii zákazníka (č. l. 10, 28 spisu) vyplýva, že celková suma, ktorú sa

žalovaný zaviazal uhradiť, predstavovala sumu 1302,- Eur, ktorá pozostávala vo výške istiny 700,-
Eur, úroku a administratívneho poplatku vo výške fixnej sumy po celé obdobie trvania úveru 241,50
Eur, čiastky za zabezpečenie splátok úveru 360,50 Eur. Z celkovej sumy žalovaný uhradil právnemu
predchodcovi žalobcu - veriteľovi Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09
Bratislava, IČO: 35 805 731, sumu 711,90 Eur.

8. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 došlo s účinnosťou ku dňu 16. 12.
2016 k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49,
821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, a to na žalobcu označeného v záhlaví tohto rozsudku. Žalovanému
bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16. 12. 2016. Hodnota postúpenej pohľadávky

predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 602,- Eur.

9. Zo súdneho spisu je zrejmé, že z celkovej sumy 1302,- Eur (titulom zmluvy o spotrebiteľskom úveru
a zmluvy o zabezpečení splátok úveru) žalovaný zaplatil 711,90 Eur, preto jeho dlh predstavuje 602,-
Eur. Na zdôvodnenie žalobca uviedol, že suma 711,90 Eur bola započítaná na istinu a následne na

náklady spojené s úverom (uhradené v prospech pôvodného veriteľa). Súčasnému žalobcovi - veriteľovi
žalovaný neuhradil žiadnu čiastku z pohľadávky. Preto žalobca uplatňuje touto žalobou istinu 0,00 Eur
(pôvodná istina 700,- Eur ponížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom, vo výške 602,- Eur
a úrok z omeškania z istiny vo výške 0,00 Eur od 17. 12. 2016. Čiastočné úhrady žalovaného žalobca
uhradil sčasti na istinu, úrok, administratívny poplatok a poplatok za hotovostný režim splátok.

10. Žalobca v žalobe uviedol, že konečná splatnosť úveru žalovaného bola ku dňu 28. 06. 2014,
ktorá nastala 60 týždňom po podpísaní zmluvy. Má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa
04. 05. 2013 obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože toto
ustanovenie vyžaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru (v zmluve „siedmy deň 60. týždňa

po dni uzavretia zmluvy“). V súvislosti so zmluvou o zabezpečení splátok úveru žalobca uviedol, že ide
o zmluvu akcesorickej povahy k zmluve o úvere, ktorá nie je podmienkou získania úveru. Doplnková
služba (vyberanie splátok úveru na mieste určenom zákazníkom prostredníctvom obchodného zástupcu
navrhovateľa) nie je podmienkou získania úveru, a preto sa náklady s tým spojené podľa § 2 písm. g)
zákona č. 129/2010 Z.z. nezahŕňajú do výpočtu RPMN.

11.1. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.11.2. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.3. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11.4. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11.5. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

11.6. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11.7. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, je zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

11.8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11.9. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

11.10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

11.11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11.12. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len
táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

11.13. Podľa § 566 ods. 2 OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava
najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.11.14. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

12. Z predložených listín mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 04. 05.
2013 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá je vzhľadom
na povahu zmluvných strán aj zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie spotrebiteľského hotovostného úveru žalovanému vo výške 700,- Eur, ktorý sa zaviazal
splatiťv60týždennýchsplátkach á21,70Eursosplatnosťouprvejsplátky7.kalendárnydeň pouzavretí

zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru 7. deň 60. týždňa po dni uzavretí zmluvy.

13. Súd preskúmaním zmluvy zistil, že neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzavretia, t.j. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle §

11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva
neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, pretože je určený iba ako „7. deň 60. týždňa po dni
uzavretia zmluvy“. Súdy opakovane vyslovili názor, že sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia
konečnejsplatnostiúveru,ktorájedodávateľomurčenánazákladevstupnýchúdajov(dátumposkytnutia
úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok), ktoré musí dodávateľ matematicko

- logickými operáciami premietnuť do konkrétneho (jedného) časového údaju (dátumu), ktorý bude
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať (viď napr. rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica sp.zn.14Co/7/2015 zo dňa 15. 03. 2016). Tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na
potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Na
základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že v úverovej

zmluve nebola predpísaným spôsobom určená konečná splatnosť úveru. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere, ktorú formuloval a vyhotovil právny predchodca žalobcu, neobsahovala predpísanú náležitosť, v
dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi ako dodávateľovi nič nebránilo
uviesť do zmluvy konkrétny údaj o dĺžke trvania zmluvy o úvere. Uvedené údaje nemožno z formulácie
textu zmluvy bez ťažkostí pre bežného spotrebiteľa vyvodiť. Použitá sporná formulácia v texte zmluvy

bola v záujme dodávateľa, nie spotrebiteľa. Z dôvodu nezrozumiteľného označenia splatnosti splátky
a konečnej splatnosti úveru, resp. údajov o dĺžke trvania zmluvy o úvere, je spotrebiteľ odkázaný,
resp. je mu vnútené, aby s dodávateľom okrem úverovej zmluvy uzatváral aj ďalšiu zmluvu, ktorou sa
spotrebiteľovi poskytuje platená služba na zabezpečenie vyberania splatných splátok úveru.

14. Súd na záver poznamenáva, že všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. majú byť v spotrebiteľskej zmluve vyjadrené jasne a zrozumiteľne tak, aby mohol
spotrebiteľ pri podpise zmluvy takéto náležitosti bez ťažkostí a bez nutnosti ich odvodzovania od
iných údajov a príloh identifikovať. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený jednoznačným
spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi s istotou identifikovať dátum, dokedy zmluva trvá. Zákonodarca

tým kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia v zmluve zrejmé, kedy presne
nastane posledný deň splatnosti úveru. Ďalej súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil žalovanému ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie
sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť
pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. Opätovne

súd zdôrazňuje, že zo znenia Zmluvy nie je zrejmý presný dátum určujúci konečnú splatnosť úveru.
Konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru by sa dal ľahko odvodiť zo Zmluvy za predpokladu, pokiaľ
by tento údaj žalobca uviedol priamo v Zmluve tak, aby bol zrejmý žalovanému už pred jej podpisom.
Zároveň okresný súd dáva do pozornosti veľkosť písma použitého právnym predchodcom žalobcu v
Zmluve (odsek, v ktorom žalovaný vyhlasuje, že si prečítal zmluvu - bod 30.). Spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Súdna prax ustálila, že za neprijateľnú zmluvnú
podmienku možno považovať aj spôsob formálneho vyjadrenia konkrétneho zmluvného dojednania;
t.z., že neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
je aj uvedenie textu zmluvy alebo jej časti, vrátane všeobecných obchodných podmienok drobnýmnečitateľným písmom. Ide o dôležitú informáciu, ktorá mala byť uvedená zvýrazneným písmom, aby
spotrebiteľa upozornil na nevyhnutnosť preštudovania Zmluvy v celom jej rozsahu (pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 320/2013). Preto súd považoval úver medzi žalobcom ako veriteľom

a žalovaným ako spotrebiteľom z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z.z. s poukazom na § 11 ods. 1 písm b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

15. S poukazom na predchádzajúce body 13., 14. odôvodnenia tohto rozsudku potom okresný súd
dospel k záveru, že ak zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f) zákona

č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, považuje sa úver za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného osobitného zákona. Potom v konkrétnom
prípade má žalobca nárok len na vrátenie poskytnutej istiny úveru (700,- Eur) zníženej o doterajšiu
úhradu zo strany žalovaného (ktorá podľa prehľadu splátok a úhrad i tvrdenia žalobcu predstavuje sumu
711,90 Eur), teda došlo k preplateniu istiny úveru žalovaným. Preto súd žalobe nevyhovel a túto v celom
rozsahu zamietol (vychádzajúc z tohto výpočtu: žalovaná suma bola 602,- Eur, súdom nebola priznaná

žiadna suma, istina úveru bola 700,- Eur mínus žalovaný uhradil 711,90 Eur, t.j. žalovaný túto sumu
istiny úveru už preplatil). Preto nebol dôvod ani priznanie príslušného úroku z omeškania podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v prospech žalobcu.

16. Keďže úver súd z vopred uvedených dôvodov považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný

čerpal peňažné prostriedky vo výške 700,- Eur, splatil 711,90 Eur (t.j. nielen poskytnuté prostriedky istiny,
ale aj úroky a časť administratívneho poplatku), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z vykonaného
dokazovania totiž vyplýva, že žalovanú sumu po započítaní uhradených platieb žalobcom na istinu v
zmysle § 853 ods. 1 OZ v spojení s § 566 ods. 2 OZ vzhľadom na rozsah plnenia žalovanej strany,
tvorí neuhradená časť nákladov spojených s úverom, pričom úver je bezpoplatkový a teda žaloba je

nedôvodná. Ďalej odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru za službu - prevzatie peňažnej
hotovosti v mieste trvalého pobytu žalovaného a jej použitie na účely úhrady splátky spotrebiteľského
úveru, ktorá odmena už bola určená za neprijateľnú podmienku napr. rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 11C/22/2014 zo dňa 22. 10. 2014, preto ju už súd v predmetnom rozhodnutí nevyhlásil
za neprijateľnú podmienku vo výroku rozsudku (§ 53a OZ). Odmena vo výške 360,50 Eur za doplnkovú

službu predstavuje viac než polovicu z poskytnutého úveru vo výške 700,- Eur, preto má súd za to,
že takáto odmena je neprimerane vysoká k výške poskytnutého plnenia, a teda pre rozpor s dobrými
mravmi absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ.

17. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol prvým výrokom rozsudku tak, že žalobu žalobcu v celom

rozsahu zamieta.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní mal žalobca neúspech, keďže súd žalobu
z vopred uvedeného dôvodu v celom rozsahu zamietol. Preto v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalobcu. Zo súdneho spisu vyplýva, že
žalovanýsitentonárokneuplatnil,anižiadnetrovykonaniamunevznikli.Podľa§262ods.2CSPovýške
náhrady trov konania (v danej veci 0,- Eur) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa toto konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších právnych
predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.