Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010519
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2513010519.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci odsúdeného P. A., nar. XX.XX.XXXX
v X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písmeno c/ Trestného zákona,
prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 21.
novembra 2016, sp. zn. 2T/95/2013-140, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. decembra 2016

v Trnave, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. A., nar. XX.XX.XXXX v
X., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený P. A. sa v
skúšobnej dobe neosvedčil, a preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného

súdu Piešťany sp. zn. 2T/95/2013, zo dňa 20.11.2013, právoplatný dňa 25.11.2013, v trvaní 1 rok, výkon
ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, vykoná. Podľa § 48 ods. 2
písmeno a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzujúc, či sa v predmetnej veci odsúdený P.

A. v skúšobnej dobe osvedčil, alebo nie, zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany z 12.
augusta 2016, sp. zn. 16T/77/2016, právoplatným 14. septembra 2016, bol P. A. uznaný za vinného
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona a
bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorého skutku sa
odsúdený dopustil v čase od 02. júla 2015 do 03. marca 2016. Taktiež z vyjadrenia Q. A. z 10. októbra

2016, ktoré bolo okresnému súdu doručené 13. októbra 2016, vyplýva, že odsúdený zameškané výživné
v sume 2.264,73 Eur nezaplatil. K zaplateniu prišlo až 21. novembra 2016.

Podľa názoru okresného súdu, odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody sa neosvedčil, nakoľko sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne
odsúdený a taktiež prihliadol na to, že odsúdený zaplatil zameškané výživné až 21. novembra 2016, z

čoho vyplýva, že zaplatil sumu zameškaného výživného naraz, tesne pred ukončením skúšobnej doby,
napriek tomu, že mal na splnenie tejto povinnosti dostatočný čas, keďže mu bola určená skúšobná doba
v trvaní 3 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že odsúdený bol k uloženej povinnosti uhradiť zameškané
výživné ľahostajný a neprejavil žiadnu snahu o splnenie si tejto základnej povinnosti, ktorá má prednosť
pred inými povinnosťami odsúdeného.

Vzhľadom na to, že odsúdený v posledných 10-ich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil odsúdeného navýkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48
ods. 2 písmeno a/ Trestného zákona.

Proti tomuto uzneseniu si podal sťažnosť odsúdený P. A., a to v zákonnej lehote na č. l. 144 spisu.

Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.

Odsúdený v písomne podanej sťažnosti z č. l. 144-145 žiadal, aby krajský súd zrušil uznesenie

okresného súdu a vypočul jeho matku F. A. a Q. A.. Zároveň poukázal na to, že okresný súd neprihliadol
na tú skutočnosť, že za čin marenia trest v plnej výške prijal a tento aj vykonáva. Ďalej poukázal na to,
že v čase nástupu do výkonu trestu sa mu narodilo tretie dieťa a jeho dcéra maloletá T. A. je postihnutá
detským autizmom. Taktiež neprihliadol na skutočnosť, že zaplatil zameškané výživné v plnej sume.

Krajský súd v Trnave podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku na základe riadne podanej sťažnosti

odsúdeným preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a tak dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu, sťažnostný súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že odsúdený P. A. bol
rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 20.11.2013, sp. zn. 2T/95/2013 právoplatne odsúdený

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písmeno c/ Trestného zákona a bol mu
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3
rokov. Zároveň mu v zmysle § 50 ods. 2 s poukazom na § 51 ods. 4 písmeno d/ Trestného zákona
bola určená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 2.264,73 Eur. Skúšobná
doba odsúdenému plynula od 25.11.2013 do 25.11.2016.

Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť zakotvenú v § 192 ods. 1 Trestného poriadku v prvom rade
zistil, že posudzujúc, či odsúdený P. A. v skúšobnej dobe sa osvedčil, alebo nie, okresný súd vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne vykonané dôkazy
vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade vzhľadom na

spôsobživotaodsúdenéhopočasskúšobnejdobyniejemožnédeklarovať,žebysapočastejtoosvedčil.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s § 176 ods. 2 Trestného poriadku uviedol
všetky základné skutočnosti a právne úvahy, na základe ktorých rozhodol o premene podmienečného
trestu odňatia slobody na nepodmienečný.

Krajský súd sa s právnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a v
podrobnostiach na ne poukazuje, a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.

Aj sťažnostný súd je toho názoru, že spáchanie úmyselnej trestnej činnosti je tou skutočnosťou, z ktorej

nevyhnutne vyplýva záver v tejto podobe ako ho učinil okresný súd.

Krajský súd je toho názoru, že takéto odsúdenie nemožno hodnotiť nijak inak ako skutočnosť, že v
skúšobnej dobe odsúdený P. A. neviedol riadny život, a preto neprichádza do úvahy žiadny iný postup,
len premena trestu, ako to učinil okresný súd v napadnutom uznesení. Za tejto situácie vonkoncom

neprichádza do úvahy iný alternatívny možný záver o tom, že by bolo možné deklarovať, že sa v
skúšobnej dobe odsúdený osvedčil.

Okresnýsúdpostupovalsprávne,keďodsúdenéhoprevýkontrestuodňatiaslobodyvzmysle§48ods.2
písmeno a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia, pretože v posledných 10-ich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadny dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v prospech odsúdeného,
preto o jeho žiadosti rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú, v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/

Trestného poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.