Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 9, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113229220
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3113229220.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v spore žalobcu Československá obchodná

banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO 36 854 140, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO 47 239 921 proti žalovanému W. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., E. XXX/X, t. č. ČR, J. - W., V. XX o zaplatenie 3.200,85 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.900,- eur, poplatok 35,- eur, úrok do zosplatnenia
dňa 30.04.2012 vo výške 135,58 eur, úrok z omeškania do zosplatnenia 30.04.2012 vo výške 10,38 eur,
vyčíslený 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.935,- eur (t.j. 1.900,- eur a 35,- eur) od 01.05.2012 do

10.10.2013 vo výške 251,92 eur a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.935,- eur od 11.10.2013 do
zaplatenia, všetko do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 45,76%, pričom výška
bude vyčíslená v samostatnom uznesení súdneho úradníka tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to k rukám jeho právneho zástupcu Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., do 30
dní po právoplatnosti uvedeného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2013, domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 3.200,85 eur, zmluvného úroku vo výške 18,90% ročne zo sumy 1.900,- eur od 11.10.2013
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.585,34 eur od 11.10.20132013
do zaplatenia. Uviedol, že dňa 16.5.2008 uzatvorila ISTROBANKA, a.s., (ktorá zanikla zlúčením so
žalobcom), so žalovaným zmluvu o bežnom účte a poskytovania MAXIKONTA, na základe ktorej bol pre
žalovaného zriadený bežný účet č. 10006-9631095/4900. Na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie

debetu uzatvorili dňa 23.11.2009 Dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte ako Zmluvu o prečerpaní s
maximálnym debetným rámcom 1.900,- eur. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, preto
žalobca ku dňu 30.4.2012 určil splatnosť úveru v súlade s podmienkami pre povolené prečerpanie
bežného účtu a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy. Žalobca uviedol, že ku dňu 11.10.2013
eviduje pohľadávku voči žalovanému pozostávajúcu z prečerpanej istiny 1.900 eur, zmluvných úrokov
vo výške 615,34 eur, úrokov z omeškania vo výške 615,51 eur a neuhradených poplatkov 70,- eur.
Žalobcaksvojimskutkovýmtvrdeniampredložillistinnédôkazyatozmluvuobežnomúčtesobchodnými

podmienkami a Dodatkom č. 1, oznámenie o zosplatnení úveru s doručenkou, poslednú výzvu na
zaplatenie zo dňa 2.10.2011 s doručenkou, výpisy z účtov žalovaného, prehľadnú tabuľku k výpisom z
účtu. Žiadal aj náhradu trov konania.2. Žalovaný neprevzal žalobu s prílohami v úložnej dobe na adrese pobytu v ČR. Žalovaný sa k
nej nevyjadril. Nedostavil sa ani na pojednávanie dňa 9. marca 2018 napriek riadnemu predvolaniu,
nežiadala odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o bežnom účte s dodatkom č. 1 o poskytnutí
povoleného prečerpania s obchodnými podmienkami, oznámenia o zosplatnení úveru, poslednej výzvy
na zaplatenie s doručenkou, výpismi z účtu a zistil tento skutkový stav:

4. Právny predchodca žalobcu (ISTROBANKA a.s.) dňa 16.5.2008 uzatvoril so žalovaným zmluvu o
bežnom účte a poskytovania MAXIKONTA, na základe ktorej bol pre žalovaného zriadený bežný účet
č. 10006-9631095/4900 s platobnou kartou. Na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie debetu
uzatvorili dňa 23.11.2009 Dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte ako Zmluvu o prečerpaní s maximálnym
debetným rámcom 1.900,- eur, s úrokovou sadzbou 15% ročne, s 25% ročným úrokom z omeškania
pre nepovolenom prečerpanie.

5. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 2.5.2012 žalobca písomne oznámil žalovanému zosplatnenie
jeho dlhu z prečerpania k jeho účtu dňom 30.4.2012 z dôvodu nevyrovnania jeho dlhu a vyzval ho k
zaplateniu celkového dlhu 2.156,90 eur najneskôr do 13.5.2012. Žalovaný podľa pripojenej obálky toto
oznámenie neprevzal v úložnej dobe.

6. Podľa tabuľky - prehľadu žalobcu k predmetnému prečerpaniu ku dňu zosplatnenia dňa 30.4.2012
žalobca evidoval dlh na istine vo výške 1.900,- eur, dlh na úroku z úveru vo výške 135,58 eur, dlh na
úrokochzomeškaniavovýške10,38eur,dlhnapoplatkochvovýške70,-eur,celkomspolu2.115,96eur.

7. Žalovaný nenamietal skutočnosti uvedené v žalobe s prílohami.

8. Súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení:

9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, v znení ku dňu uzavretia Dodatku č. 1 (zmluvy o

povolenom prečerpaní) dňa 23.11.2009, (ods.1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (ods.2) Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. (ods.3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.5.2014, ktorý nemá prechodné
ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, účinnom ku dňu 23.11.2009, zákon
sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

12. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu 23.11.2009, (6) Pri úveroch formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na
kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

13. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

14. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, (ods. 1) záväzok
platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho
roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré

sa ho týkajú. (ods. 2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok

z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku stanovuje vykonávací
predpis.Vykonávacímpredpisomjenariadenievládyč.87/1995Z.z.,podľaktorého(§3)je výškaúrokov
z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Súd zistil, že v prejednávanej veci strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí
zmluvu o bežnom účte dňa 16.5.2008 a zmluvu o povolenom prečerpaní dňa 23.11.2009, ktorá je
absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a spravuje sa
ustanoveniami§479anasl.Obchodnéhozákonníkapodľa§710Obchodnéhozákonníka.Napriektomu,
žepredmetná zmluvajeabsolútnymobchodno-záväzkovýmvzťahomvzmysleObchodnéhozákonníka,

vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na
tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je
potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa
a zák. č. 258/2001 Z.z. Ustanovenie § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti

spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje obmedzenie pre použitie ustanovení
Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru predmetnej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa
Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej
zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

19. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v zmluve o bežnom účte resp. v samostatnej zmluve o
povolenomprečerpanímôžebyťdohodnuté,žebankavsúlades§710Obchodnéhozákonníkaprevedie
do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky
(ide o tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým

rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len v rozsahu
úverového rámca. Vznik uvedenej kombinácie bežného a úverového účtu však musí byť medzi stranami
dohodnutý. V prejednávanom prípade z predloženej zmluvy o povolenom prečerpaní - Dodatku č. 1 zo
dňa 23.11.2009, vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté poskytnutie povoleného
prečerpania na tomto účte do výšky 1.900,- eur s úrokovou sadzbou 15% ročne. Podľa obsahu žaloby

a predložených výpisov pozostával dlh žalovaného z kontokorentného úveru- povoleného prečerpania
ku dňu zastavenia čerpania a zosplatnenia dňa 30.4.2012 z prečerpanej istiny 1.900 eur, zmluvných
úrokov vo výške 615,34 eur, úrokov z omeškania vo výške 615,51 eur a neuhradených poplatkov
70,- eur. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny 1.900,- eur, ako aj úroku (ako odmeny zaposkytnuté povolené prečerpanie) do zosplatenenia vo výške 135,58 eur a vyčíslené úroky z omeškania
do zosplatnenia vo výške 10,38 eur. Súd podľa súdnej praxe v zmysle citovaných ustanovení v prospech
spotrebiteľa (podľa Občianskeho zákonníka) nepriznal žalobcovi riadny úrok po zosplatnení pohľadávky

a žalobu v časti o 615,34 eur zamietol. Zosplatnením pohľadávky dochádza k zmene predmetnej
zmluvy a to z podnetu samotného žalobcu, čím dochádza aj k zosplatneniu riadneho úroku a sankciou
pre žalovaného je strata možnosti dlh splácať v splátkach. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa,
pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Uvedené

znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde
nenarazínaobmedzeniavyplývajúcezObčianskehozákonníka.Pokiaľideokonečnúsplatnosťriadnych
úrokov, úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a v § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase
uzatvorenia zmluvy konečnú splatnosť riadnych úrokov upravuje tak, že úroky sú splatné s povinnosťou
vrátiť poskytnuté prostriedky (bola zaužívaná prax- až do vrátenia istiny), Občiansky zákonník takúto

splatnosť neumožňuje, (teda iba do doby splatnosti pôžičky). Úprava obsiahnutá v Občianskom
zákonníku je teda v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a podľa § 54 Občianskeho zákonníka ju
súd musel aplikovať.

20. Žalobca sa v žalobe domáhal od žalovaného zaplatenia vyčíslených úrokov z omeškania vo výške

615,51 eur a vo výške 9% ročne zo sumy 2.585,34 eur za obdobie od 1.5.2012 do 11.10.2013. Súd
priznal žalobcovi zákonný 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.935,- eur (t.j. z istiny 1.900,- eur +
1 poplatku 35,- eur) od splatnosti dlhu t.j. od 1.5.2012 do 10.10.2013 vo vyčíslenej forme t.j. vo výške
251,92 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože úrok z omeškania možno priznať
podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka iba z istiny a poplatku a nie aj z príslušenstva pohľadávky

(zákaz anatocizmu). Za ďalšie obdobie od 11.10.2013 do zaplatenia žalobcovi priznal zákonné úroky
z omeškania v nevyčíslenej forme. Súd priznal žalobcovi náhradu nákladov iba za 1 výzvu zo dňa
2.10.2011, pri ktorej preukázal jej doručovanie žalovanému. Vo zvyšnej časti ďalších výziev žalobu
zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom (ich doručovanie žalovanému).

21.Podľa § 255 ods. 2 CSP súd rozhodol o náhrade trov konania vzhľadom na pomerný úspech strán
sporu vo veci. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.200,85 eur (=100%), súd mu priznal spolu sumu
2.332,88 eur, čo je 72,88% úspechu zo žaloby a 27,12% neúspechu, teda pomerný úspech žalobcu
je 45,76% (= 72,88% - 27,12%). O výške bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.