Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200267
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov

senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: L. R., bytom: L. XX,
XXX XX B., prechodne bytom: D. XX, XXX XX Q., zastúpeného: JUDr. Peter Kovács, advokát, Rovinka
651, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia legislatívy
a vonkajších vzťahov, Odbor právnych služieb, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV PS PK-151/2012 zo dňa 16.01.2013, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č.p.: SLV PS PK-151/2012 zo dňa
16.01.2013 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - KR PZ v Bratislave číslo: KRPZ-BA-

OPP-ŠK-6/2012 zo dňa 17.10.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d), e) Občianskeho
súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 € titulom súdneho poplatku a
135,76 € titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu č. ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.
V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 13.02.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia

žalovaného Č. p.: SLV PS PK-151/2012 vydaného dňa 16.01.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu - KR PZ v Bratislave, číslo: KRPZ-BA-OPP-ŠK-6/2012 z 17.10.2012, vrátenia veci na
nové konanie a rozhodnutie a priznania náhrady trov konania. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia, čomu však súd nevyhovel.

Napadnutým rozhodnutím žalovaného Č. p.: SLV PS PK-151/2012 zo dňa 16.01.2013 došlo k zmene
výrokovej časti (doplnenia vety “...čím mu spôsobil služobný úraz...“ a opravy určenia výšky úroku z

omeškania) rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - KR PZ v Bratislave, číslo: KRPZ-BA-OPP-
ŠK-6/2012 zo dňa 17.10.2012, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že žalobca podľa § 160 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z. zodpovedá v 100% rozsahu za spôsobenú škodu vo výške 627,57 € spolu s úrokom z
omeškania v prípade neuhradenia v stanovenej lehote s tým, že je škodu povinný podľa § 166 uhradiť
služobnému úradu.

Žalobca napadnuté rozhodnutie pokladal za nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci, keďže správny orgán nesprávne interpretoval predpisy o náhrade škody. Rozhodnutie
pokladal za nezákonné aj z dôvodu rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom spisov a to z
dôvodu neexistencie právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu o tom, že skutok popísaný vo
výrokovej časti preskúmavaných rozhodnutí sa stal a že sa ho dopustil on. Zároveň považoval zistenýskutkový stav za nedostatočný a rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov. Tým, že druhostupňový orgán o jeho odvolaní nerozhodol vo výrokovej časti svojho
rozhodnutia išlo o vadu majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané napriek tomu, že skutok popísaný v jeho
výrokovej časti sa nestal, nakoľko neexistoval žiaden reálny dôkaz ani žiadne rozhodnutie vecne a
miestne príslušného orgánu, v ktorom by sa konštatovalo, že sa takýto skutok stal a že ho spáchal on.

Za vadu vydaného rozhodnutia pokladal aj skutočnosť, že vo veci rozhodoval nepríslušný a
neoprávnený orgán a jemu bolo odopreté právo účastníka konania vyjadriť sa k začatiu samotného
konania, resp. rokovať s nadriadeným o náhrade škody.

V napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo sa žalovanému nepodarilo preukázať
vznik škody ani jeho porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh

alebo v priamej príčinnej súvislosti s ním, nakoľko o takejto skutočnosti neexistovalo žiadne právoplatné
rozhodnutie príslušného orgánu.

Mal za to, že ak boli U. C. vyplatené prostriedky z titulu služobného úrazu, tak nebolo možné, aby tieto
prostriedky bol povinný nahradiť on, nakoľko jeho údajné konanie a údajné následky popísané vo výroku

napadnutého rozhodnutia v žiadnom prípade nenapĺňali definičné znaky úrazu v zmysle § 29 ods. 1 ods.
2 zákona č. 328/2002 Z. z.

Zmenu vo výrokovej časti v rozhodnutí žalovaného a to spôsobenie služobného úrazu pokladal za
rozpornú s ustanovením § 29 ods. 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., nakoľko služobný úraz

policajta môže vzniknúť v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby len v taxatívne vymedzených
prípadoch, pričom žiadny z týchto prípadov nebol v napadnutom rozhodnutí konštatovaný, ale ani
nemohol z objektívnych dôvodov nastať, nakoľko ak by sa aj skutok popísaný vo výrokovej časti
rozhodnutia stal, nevznikol by služobný úraz jeho konaním z dôvodu príslušnosti poškodeného k
policajnému zboru.

Vytkol tiež to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ním uvedenými dôvodmi v jeho
odvolaní a to najmä tým, že doposiaľ mu nebolo preukázané žiadne zavinené protiprávne konanie,
ktorým by mal spôsobiť akúkoľvek škodu a teda neboli splnené základné zákonné predpoklady pre
vznik zodpovednosti za škodu. Tiež sa nezaoberal tým, že v predmetnej veci sa nemohlo jednať o

služobný úraz poškodeného. Ani v jednom z napadnutých rozhodnutí sa neuvádzalo na základe akej
konkrétnej skutočnosti a ktorý orgán ustálil, že sa mal stať skutok, ktorý podľa ich názoru zakladal vzťah
zodpovednosti za škodu.

2.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.04.2013 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Opísal
priebeh konania vedúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia s tým, že predmetná vec týkajúca sa
konaniažalobcubolariešenávtrestnomkonanínaOkresnomsúdeBratislavaII,ktorýsvojímuznesením
zo dňa 04.04.2012 vec postúpil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave s odôvodnením,

že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch. Súd o náhrade škody v predmetnej veci nerozhodoval.

NáslednevovecikonaloOkresnériaditeľstvoPolicajnéhozboruBratislavaIIapovyhodnotenízískaných
podkladov správny orgán (Obvodný úrad Bratislava) dňa 18.09.2012 vec odložil s tým, že došlé

oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o tomto priestupku alebo postúpenie veci s poukazom na
to, že zákonom č. 79/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch boli § 10 zákona o
priestupkoch a § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou od 01.03.2012 zrušené. Po tomto
dátume sa konanie príslušníkov policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku a s tým súvisiace
prejednávanie veci riadilo ustanoveniami zákona o priestupkoch. K spáchaniu skutku žalobcu došlo

dňa 18.10.2010, to znamená pred dátumom 01.03.2012, t. j. pred účinnosťou novely zákona, kedy sa
konanie príslušníka policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku prejednávalo podľa zákona o štátnej
službe príslušníkov policajného zboru. Po nadobudnutí účinnosti novely zákona sa už prejednávanie
konania príslušníkov policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku neriadilo zákonom č. 73/1998 Z. z.,ale zákonom o priestupkoch. Nakoľko žalobca nebol za prejednávané konanie v čase pred 01.03.2012
podľa zákona č. 73/1998 Z. z. postihnutý disciplinárnym opatrením príslušným služobným orgánom, po
dátume 01.03.2012 ho už nebolo možné postihnúť z dôvodu, že novela zákona výslovne neurčila vecnú

príslušnosť orgánu, ktorý by bol oprávnený konať vo veciach príslušníkov policajného zboru, ku ktorým
došlo ešte pred 01.03.2012.

Poukázal na to, že z obsahu spisového materiálu najmä z výpovedí U. L. C. a U. L. F. ako aj žalobcu bolo
spoľahlivo a bez pochybností preukázané spáchanie skutku žalobcom tak, ako bol písaný v napadnutom

rozhodnutí a ktoré konanie si vyžiadalo dočasnú neschopnosť U. L. C. na výkon štátnej služby, za čo
mu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako služobný úrad vyplatilo práceneschopnosť
ako aj náhradu za bolesť.

Po tom, čo bolo poškodenému policajtovi vyplatené 224 € ako náhrada za bolesť bola dňa 21.03.2012
vydaná písomnosť - výzva na zaplatenie, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 28.03.2012.

Vec bola ďalej v šetrení komisii pre posudzovanie škôd, strát a úrazov, ktorá vyhotovila dňa 05.10.2012
správu o vyšetrení škody a dňa 11.10.2012 žalobcu s ňou oboznámila a dala mu možnosť vyjadriť sa
k uvedenému konaniu. Žalobca po oboznámení sa so skutočnosťami uvedenými v správe o vyšetrení
škody ju omietol podpísať, ako aj vyjadriť sa k nej.

Záverom žalovaný konštatoval, že žalobca svojím úmyselným konaním spôsobil vznik služobného úrazu
U. C. v čase výkonu štátnej služby a dôvod vymáhania škody od žalobcu vyplýva z § 114 ods. 5
zákona č. 328/2002 Z. z.. Vyšetrovaním úrazu sa zistilo, že úraz spôsobila policajtovi konkrétna fyzická
osoba a potom voči nej nastupuje regresné konanie za predpokladu, že za služobný úraz bude niesť

zodpovednosť služobný úrad a to aj v prípade, ak by sa preukázalo, že osoba napadla policajta z iného
dôvodu, ktorý nesúvisí s výkonom štátnej služby ani s jeho príslušnosťou k policajnému zboru.

3.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p.) a dospel
k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zrušiť, pretože obe preskúmavané rozhodnutia v medziach žaloby neboli vydané v

súlade so zákonom.

Súd sa podrobne oboznámil s administratívnym spisom žalobcu, obsahujúcim okrem iných písomností
(zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného a obvineného, uznesenie Okresného súdu Bratislava II o
postúpení veci, vyčíslenie služobného platu U. C., rozhodnutie KR PZ V Bratislave o náhrade za bolesť

U. C., výzva žalobcovi na náhradu spôsobenej škody z 21.03.2012 s doručenkou o prevzatí, Záznam
Obvodného úradu Bratislava o odložení veci z 18.09.2012, vyčíslenie služobného platu žalobcu, správu
o vyšetrení škody z 05.10.2012, úradný záznam z 11.10.2012 o tom, že žalobca správu o vyšetrení
škody prečítal a odmietol ju podpísať) aj:

Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - KR PZ v Bratislave, číslo: KRPZ-BA-OPP-ŠK-6/2012
z 17.10.2012, podľa ktorého žalobca v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998Z. z. v
100 % rozsahu zodpovedal za škodu vo výške 627,57 €, ktorú spôsobil služobnému úradu Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zavineným porušením svojich zákonných povinností pri
výkone štátnej služby tým, že dňa 18.10.2010 pri vykonávaní služobnej činnosti počas služobného

zásahu po predchádzajúcej slovnej potýčke s U. C. využil svoju fyzickú prevahu a opakovane najmenej
5 krát ho udrel do hlavy, čím mu spôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo jeho dočasnú neschopnosť na
výkon štátnej služby od 18.10.2010 do 29.10.2010 a teda bol v súlade s § 166 zákona č. 73/1998 Z.
z. povinný uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 627,56 € v lehote šiestich mesiacov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pre prípad neuhradenia škody v stanovenej lehote bolo

uvedené, že služobný úrad si uplatní úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania.Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že Krajskému úradu Policajného zboru v Bratislave vznikla škoda a
to vyplatením náhrady služobného platu počas dočasnej neschopnosti U. L. C. a to vo výške 403,57 €
a náhrady za vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia , t. j. náhrady za bolesť vo výške 224 €.

Ďalej bolo konštatované, že predmetná vec týkajúca sa konania žalobcu bola riešená v trestnom konaní
na Okresnom súde Bratislava II, ktorý svojím uznesením zo dňa 04.04.2012 vec postúpil Krajskému
riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave s odôvodnením, že sa nejedná o trestný čin ale o skutok,
ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o

priestupkoch. Súd o náhrade škody v predmetnej veci nerozhodoval.

Následne vo veci konajúci Obvodný úrad Bratislava dňa 18.09.2012 vec odložil s tým, že došlé
oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o tomto priestupku alebo postúpenie veci s poukazom
na to, že zákonom č. 79/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch boli § 10 zákona
o priestupkoch a § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 s účinnosťou od 01.03.2012 zrušené. Po tomto

dátume sa konanie príslušníkov policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku a s tým súvisiace
prejednávanie veci riadilo ustanoveniami zákona o priestupkoch. K spáchaniu skutku žalobcu došlo
dňa 18.10.2010, to znamená pred dátumom 01.03.2012, t. j. pred účinnosťou novely zákona, kedy sa
konanie príslušníka policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku prejednávalo podľa zákona o štátnej
službe príslušníkov policajného zboru. Po nadobudnutí účinnosti novely zákona sa už prejednávanie

konania príslušníkov policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku neriadilo zákonom č. 73/1998 Z. z.,
ale zákonom o priestupkoch. Nakoľko žalobca nebol za prejednávané konanie v čase pred 01.03.2012
podľa zákona č. 73/1998 Z. z. postihnutý disciplinárnym opatrením príslušným služobným orgánom, po
dátume 01.03.2012 ho už nebolo možné postihnúť z dôvodu, že novela zákona výslovne neurčila vecnú
príslušnosť orgánu, ktorý by bol oprávnený konať vo veciach príslušníkov policajného zboru, ku ktorým

došlo ešte pred 01.03.2012.

Poukázal na to, že z obsahu spisového materiálu najmä výpovedí U. L. C. a U. L. F. ako aj žalobcu bolo
spoľahlivo a bez pochybností preukázané spáchanie skutku žalobcom tak, ako bol písaný v napadnutom
rozhodnutí a ktoré konanie si vyžiadalo dočasnú neschopnosť U. L. C. na výkon štátnej služby, za čo mu

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako služobný úrad vyplatilo práceneschopnosť ako
náhradu za bolesť. Žalobca pri tomto konaní nepostupoval podľa § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z..

Záverom konštatoval, že bolo zistené, že výška služobného platu žalobcu za mesiac október 2010 bola 1
040 € a celková výška škody, za ktorú žalobca zodpovedal nepresahovala trojnásobok jeho služobného

platu, ktorý by mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla a preto žalobca
zodpovedal podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v rozsahu 100 % za spôsobenú škodu zavineným
porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby. V zmysle § 169 ods. 4 citovaného zákona nebolo
možné znížiť náhradu škody u žalobcu.

Odvolanie žalobcu voči nemu zo dňa 25.10.2012, ktoré obsahovalo uvedenie identických dôvodov ako
podaná žaloba.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného Č. p.: SLV PS PK-151/2012 zo dňa 16.01.2013, ktorým došlo
k zmene výrokovej časti (doplnenia vety...čím mu spôsobil služobný úraz.. a opravy výšky úroku z

omeškania) rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - KR PZ v Bratislave, číslo: KRPZ-BA-OPP-
ŠK-6/2012z17.10.2012,ktorýmbolorozhodnutéotom,žežalobcapodľa§160ods.1zákonač.73/1998
Z. z. zodpovedá v 100% rozsahu za spôsobenú škodu vo výške 627,57 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky k prvému dňu omeškania v prípade neuhradenia v stanovenej lehote s tým, že je ju

povinný podľa § 166 uhradiť služobnému úradu.

Po opise konania žalobcu vedúceho k určeniu zodpovednosti za spôsobenú škodu a opise obsahu
voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobcom podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že zo spisového
materiálu zistil, že na základe správy o vyšetrení škody z 05.10.2012 dospel k záveru, že žalobca

zodpovedá podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v 100% rozsahu za škodu spôsobenú
služobnému úradu zavineným porušením svojich zákonných povinností pri výkone štátnej služby. Z
vyššie uvedenej správy vyplynulo, že v zmysle § 169 ods. 4 daného zákona nie je možné znížiť u žalobcunáhradu škody, táto je vo výške 627, 57 € a nepresahuje 3 násobok jeho služobného platu (vo výške
za október 2010 - 1 040 €).

Ďalej sa žalovaný vyjadril k vzneseným námietkam v odvolaní žalobcu tak, že zo spisového materiálu
mal dostatočne zistené a preukázané splnenie zákonných podmienok podľa § 160 ods. 2 zákona č. Z. z.
Konštatoval, že vinou žalobcu došlo k služobnému úrazu poškodeného U.. C., ktorému bola vyplatené
náhrada za bolesť (403,57 €) a náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej
služby (224 €).

Ohľadom neexistencie žiadneho právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, čím nemohla byť
preukázaná ani príčinná súvislosť a zavinenie žalobcu poukázal na ust. § 170 ods. 1 a § 160 ods. 1, 2
zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj čl. 4 ods. 2 písm. n) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010, podľa
ktorých zodpovednostné predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti za spôsobenú škodu žalobcom
boli preukázané. Zákon č. 73/1998 Z. z. nevyžaduje splnenie podmienok o právoplatnom rozhodnutí o

zavinení príslušným orgánom (v trestnom konaní, priestupkovom konaní).

Čo sa týka námietky žalobcu o nemožnosti vyjadriť sa k začatiu samotného konania, nemožnosti vyjadriť
sa k dôkazom, žalovaný poukázal na to, že komisia pre posudzovanie škôd, strát a úrazov žalobcu
oboznámila so správou o vyšetrení škody a dala mu možnosť vyjadriť sa k predmetnému konaniu, čo

však nevyužil.

K tvrdeniu žalobcu o nemožnosti vyplatenia prostriedkov U.. C. z titulu služobného úrazu odvolávajúc sa
na ust. § 29 ods. 1, 2 zákona č. 328/2002 Z. z. žalovaný poukázal na ustanovenie § 114 ods. 5 zákona
č. 328/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že služobný úrad má právo voči tretím osobám na náhradu škody,

ktorá vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného
príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

4.

Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na

ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov

e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 160 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti

s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v §
164 a 165.

Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je
a) vznik škody,

b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním,
c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
d) zavinenie,e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť

skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho
stavu.

Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta
náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje

nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.

Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 328/2002 Z. z. za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje
poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov
a)privýkoneslužobnýchčinnostívyplývajúcichzoslužobnéhozaradeniapolicajtaaleboprofesionálneho

vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je
obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe,
b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na
to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva,
c) v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia

je príslušnosť policajta k Policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému zboru, Horskej záchrannej
službe, Slovenskej informačnej službe, Národnému bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Železničnej polícii alebo k colnému riaditeľstvu, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k
ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v
záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby,

d) počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, na
miesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol
na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť,
e) pri činnosti, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme
ochrany života, zdravia alebo majetku.

Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby
utrpel pre výkon služby.

Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho

zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám
na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu
alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku
na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

5.

Súdpreskúmalnapadnutérozhodnutieakoajpostupsprávnychorgánov,ktorýjehovydaniupredchádzal
v rozsahu v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) podaných žalobných námietok.

K jednotlivým vzneseným námietkam súd uvádza nasledovné: s námietkou nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci súd musí súhlasiť, keďže má za to, že v konaní nebol riadne zistený skutkový
stav, pretože nebolo jednoznačne preukázané zavinené spáchanie skutku kladeného za vinu žalobcovi,
t. j., že za daný skutok a následnú škodu v plnom rozsahu zodpovedal žalobca. Spis obsahuje len

zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného a žalobcu - obvineného, avšak žiadne iné osoby, ktoré
zrejme boli vo veci vypočuté (čo vyplýva z obsahu oznámenia Obvodného úradu Bratislava o odložení
veci z 18.09.2012) nie sú obsahom spisu. Podľa presvedčenia súdu, výsluchy týchto osôb zúčastnených
pri incidente medzi žalobcom a poškodeným U.Á.. C. na jednoznačné preukázanie skutkového stavu
sú nevyhnutné. Vychádzať pri rozhodnutí len z výpovedí poškodeného a žalobcu vzhľadom na ich

rozpornosť nie je postačujúce. Bude preto povinnosťou žalovaného doplniť administratívny spis o ďalšie
dôkazné prostriedky, najmä výsluchy na incidente zúčastnených osôb.Za dôvodnú súd pokladá aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože v napadnutom rozhodnutí (a ani v prvostupňovom
rozhodnutí) absentuje náležitý opis skutkových okolností, z ktorých by bez akýchkoľvek pochybností

vyplýval vo výroku prijatý záver žalovaného o priebehu skutku a jeho spáchania žalobcom. Odôvodnenie
preskúmavaných rozhodnutí bude potrebné doplniť o výpovede svedkov incidentu medzi žalobcom a
U.. C.. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonom určené náležitosti (§ 241 zákona č. 73/1998 Z. z.).

Námietka vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia je podľa súdu opodstatnená. V priebehu

celého konania začatého pred Okresným súdom Bratislava II, následne Obvodným úradom Bratislava
a ukončenom v konaní žalovaným, nebolo vydané rozhodnutie, ktoré by určilo žalobcu ako výlučného
a jediného vinníka za spáchanie skutku kladeného mu za vinu.

Je potrebné taktiež uviesť, že do dátumu novely zákona o priestupkoch (zákonom č. 79/2012 Z. z.),
t. j. do 29.02.2012 bolo konanie žalobcu postihnuteľné podľa zákona č. 73/1998 Z. z. (disciplinárne),

následnetátomožnosťodpadlaavočižalobcovi(po01.03.2012)bolomožnépostupovaťpodľazákonao
priestupkoch. Novela zákona výslovne neurčila vecnú príslušnosť orgánu, ktorý by bol oprávnený konať
vo veciach príslušníkov PZ, ku ktorým došlo pred 01.03.2012. Ani v trestnom ani v priestupkovom konaní
však nebolo rozhodnuté o vine žalobcu za spáchaný skutok.

Podľa názoru súdu, nebolo možné rozhodnúť tak, ako sa to udialo v danom prípade, teda bez určenia
viny, resp. miery zavinenia bola uplatnená náhrada škody výlučne voči žalobcovi. Súd poukazuje na
to, že v danom prípade išlo o vzájomnú potýčku medzi žalobcom a U.. C. za presne nevyjasnených
okolností jej vzniku a priebehu a preto aj miera zavinenia žalobcu a s tým súvisiaca výška uplatnenej
škody voči nemu nebola náležite odôvodnená (nebola posudzovaná a následne zohľadnená prípadná

miera spoluzavinenia poškodeného).

Podľa názoru súdu, žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán nemohol vydať rozhodnutie, ktorým
by zaviazali žalobcu nahradiť škodu bez toho, aby bolo ustálené, že žalobca sa konania vedúceho k
vzniku škody dopustil. Zároveň v správnom konaní nebolo náležite preukázané jeho výlučné zavinenie

za spáchaný skutok.

Taktiež podľa názoru súdu je dôvodná námietka rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom spisov,
pretože ako už súd vyššie uviedol, z obsahu v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov nie je možné
bez ďalšieho (výsluchy ostatných osôb, ktoré boli prítomné incidentu žalobcu a U.. C.) konštatovať

spáchanie skutku žalobcom ako ani jeho výlučné zavinenie.

Samotné, vo výroku napadnutého rozhodnutia neuvedenie zamietnutia odvolania žalobcu voči
prvostupňovému rozhodnutiu, nie je možné podľa súdu považovať za takú vadu v konaní správneho
orgánu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Z obsahu napadnutého rozhodnutia

vyplýva ako žalovaný vo veci žalobcom podaného odvolania rozhodol, čo vyjadril vo výroku rozhodnutia
a jeho odôvodnení.

Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súd vyhodnotil ako nedôvodnú a predčasnú, keďže
nebolo vo veci uskutočnené riadne zistenie skutkového stavu veci správnymi orgánmi (ako bolo uvedené

vyššie). S námietkou, či u U.. C. sa jedná o služobný úraz, bude možné sa vysporiadať až po riadnom
zistení skutkového stavu.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol riadne oboznámený so správou o vyčíslení škody vypracovanej
komisiou pre posudzovanie škôd, strát a úrazov. Túto správu však žalobca odmietol podpísať a ani

sa k nej nevyjadril a nenavrhol žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo však nie je možné dať na
ťarchu žalovanému. Táto skutočnosť vyplýva z úradného záznamu zo dňa 11.10.2012. Spis obsahuje
aj výzvu na zaplatenie vyčíslenej škody zo dňa 21.03.2012 adresovanú žalobcovi.

Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že obe preskúmavané rozhodnutia správnych

orgánov je potrebné zrušiť (podľa § 250j ods. 2 písm. b/, c/, d/, e/) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie, v ktorom budú správne orgány viazané vysloveným právnym záverom súdu (§ 250j ods.
7 O.s.p.) a bude ich povinnosťou vo veci náležite zistiť skutkový stav, vydať rozhodnutia a tieto v
primeranom rozsahu odôvodniť.O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a § 149 ods. 1,
2 O.s.p. a priznal vo veci úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 135,76 € a

to titulom súdneho poplatku - 70 € a titulom trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej
služby: príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa - 60,07 €, podanie žaloby - 60,07 €, 2 krát
režijný paušál á 7,81 € DPH(§ 11 ods. 4, §14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3, vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z.). Za písomné vyjadrenie zo dňa 04.04.2013 súd žalobcovi náhradu nepriznal, pretože sa
nejednalo o vyjadrenie vo veci samej v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyššie citovanej vyhlášky.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.