Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Dúbravková

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Pc/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118203017
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5118203017.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: Q. D., R.. XX.X.XXXX, D. D. L. X, F. O. K., zastúpenej
JUDr. Dagmar Malachitzovou, advokátkou so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, proti odporcovi: N. D., R..
X.X.XXXX, D. I. Xa, XXX XX J., I. W. R., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 31.1.2018 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by
súd rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté XX.X.XXX C. J. R. K..

2. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

3. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností vo
veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam

má "domicil";
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia "domicil".
4. Podľa návrhu na rozvod manželstva má navrhovateľka adresu pobytu D. L. X, F. O. K., pričom k
trvalému pobytu je prihlásená na adrese X. K. XXX/XX, J. R. K.. Odporcova adresa trvalého pobytu
je I. Xa, J., I.. Z odôvodnenia návrhu na začatie konania vyplýva, že účastníci už v čase uzatvorenia

manželstva bývali spolu v rodinnom dome s matkou odporcu, neskôr navrhovateľka od manžela odišla,
pričom podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky je adresa jej prechodného pobytu D. L. X , F. O. K.,
N. C. K. J..

5. Súd na základe uvedených skutočností nemal za to, že by bola naplnená niektorá z podmienok
uvedenýchvcitovanomustanovení§3ods.1NariadeniaRady(ES)č.2201/2003zakladajúcaprávomoc

súdu v Slovenskej republiky prejednať a rozhodnúť danú vec. Uvedené ustanovenie nariadenia viaže
založenie súdnej právomoci na konanie v manželských veciach buď na obvyklý pobyt manželov, alebona obvyklý pobyt jedného z manželov. Pojem obvyklý pobyt síce predmetné nariadenie nedefinuje,
ale je nepochybné, že ho nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Z judikatúry súdneho dvora
vyplýva, že obvyklý pobyt musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého

jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory,
z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že
odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä
trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu. V danom prípade z
odôvodnenia návrhu vyplýva, že obaja účastníci už v čase uzatvorenia manželstva žili a pracovali v

Nemeckej spolkovej republike, pričom na území Slovenskej republiky nemali ani spoločný obvyklý pobyt,
ani samostatne navrhovateľka tu nebývala najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, ani
šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu, keď navrhovateľka je štátnym príslušníkom SR.
Navrhovateľka dlhodobo (minimálne od roku 2008) žije v Nemeckej spolkovej republike, kde uzatvorila
manželstvo, kde pracuje, teda nie je možné konštatovať, že by tento jej pobyt mal prechodný charakter.

6. Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že slovenské súdy, a teda ani Okresný súd Žilina,
nemajú právomoc vo veci konať, pričom právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex
offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil.

7. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.