Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obo/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200402
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2014200402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a

členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej PhD. a JUDr. Ivany Nemčekovej, v právnej veci žalobcu
Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanej
JUDr. Alene Kaplanovej, so sídlom Nám. 1. Mája 14, Piešťany, správkyni konkurznej podstaty úpadcu
International Apartmens s. r. o., so sídlom Vysoká 3058, Piešťany, IČO: 43 880 622, o určenie popretej
pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/38/2014-126 z 29.
septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/38/2014-126 z 29. septembra 2015 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.
20S/38/2014-126 z 29. septembra 2015 určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 24.394,10 €, uplatnená v
konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/29/2011, je pohľadávkou proti
podstate. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 25K/29/2011-267

z 11.07.2011 bol na majetok úpadcu International Apartmens s.r.o., so sídlom Vysoká 3058, Piešťany
(ďalej aj „úpadca“) vyhlásený konkurz a do funkcie správkyne konkurznej podstaty úpadcu (ďalej aj
“správkyňa“) bola ustanovená žalovaná. Žalobca (pôvodne Slovenská republika - Finančné riaditeľstvo)
si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu uplatnil u žalovanej pohľadávku vo výške 24.394,10 €,
ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu na základe právoplatného rozhodnutia Daňového úradu Trnava
č. 9214401/5/1346626/2013/Cep z 9.04.2013 v spojení s rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu
č. 1100307/1/314876/2013 z 2.07.2013. Žalovaná daňová pohľadávka predstavuje daň z príjmov

právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2010, ktorá bola správcom dane vyrubená na základe
výsledkov daňovej kontroly. Správca dane rozhodnutia z 9.04.2013 a 2.07.2013 doručil žalovanej a
pohľadávku v sume 24.394,10 € si uplatnil ako pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“).

3. Žalovaná namietala, že uplatnená pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu a z tohto dôvodu
si ju mal správca dane uplatniť prihláškou v lehote na prihlasovanie pohľadávok. Žalovaná pohľadávka,

ktorou je daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2010, sa stala splatnou dňa
31.03.2011 a preto ju nemožno považovať za pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 87 ZKR.
Správca dane dodatočne zistil iba správnu výšku dane, ktorá bola splatná dňa 31.03.2011, pričom vprípade včasného vykonania daňovej kontroly si mohol pohľadávku prihlásiť v lehote na prihlasovanie
pohľadávok.

4. Naliehavý právny záujem žalobcu na podanej určovacej žalobe v zmysle ust. § 80 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) súd prvej inštancie považoval za preukázaný. Videl ho
v tom, že pokiaľ žalovaná ako správkyňa poprela pohľadávku vo výške 24.394,10 € ako pohľadávku
proti podstate, tak bez uplatneného určenia na základe určovacej žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP
by právo veriteľa domáhať sa v konkurznom konaní uspokojenia predmetnej pohľadávky bolo ohrozené

a jeho právne postavenie neisté.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že príslušné právne predpisy otázku okamihu vzniku daňovej
pohľadávky výslovne a jednoznačne neriešia. Dôvodným nie je ani stotožňovanie vzniku daňovej
pohľadávky so splatnosťou dane, vyplývajúcou z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov, v zmysle ktorého daňovník je povinný daň zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania,

ktorou je lehota troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Skutočnosť, že daňovník daň
nezaplatil a v zákonom stanovenej lehote nepodal ani daňové priznanie, nezakladá bez ďalšieho vznik
daňovej pohľadávky, ktorej výška nie je známa a preto nie je akýmkoľvek spôsobom ani uplatniteľná,
ale primárne zakladá vznik povinnosti správcu dane postupom upraveným v zákone č. 563/2009
Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) zistiť

a určiť výšku daňovej povinnosti daňového subjektu. Systém zisťovania a dovyrubovania daňových
nedoplatkov v takýchto prípadoch (v závislosti od časového priestoru medzi všeobecnou splatnosťou
dane a vyhlásením konkurzu) prihlásenie pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu v zmysle
ust. § 28 ZKR neumožňuje, následkom čoho by bola neuspokojiteľnosť daňových pohľadávok. Výklad
zákona znevýhodňujúci pohľadávky štátu pri ich uplatňovaní v konkurznom konaní, ktorý pri popretí

predmetnej pohľadávky uskutočnila žalovaná ako správkyňa úpadcu, nemá opodstatnenie.

6. Súd prvej inštancie preto žalovanú pohľadávku považoval za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení
konkurzu a s poukazom na uvedené vo výroku rozsudku určil, že sa jedná o pohľadávku proti podstate.
Náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože sa práva na náhradu trov vzdal.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) dňa 16.11.2015 odvolanie
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolaní uviedla, že zotrváva na obsahu svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení o tom, že
pohľadávka žalobcu voči úpadcovi, vzniknutá z titulu nedoplatku dane z príjmov právnickej osoby za

zdaňovacie obdobie r. 2010, vznikla pred vyhlásením konkurzu, teda nejde o pohľadávku proti podstate.

8. Odvolateľka upriamila pozornosť na to, že daňový nedoplatok nevznikol v deň vyhlásenia konkurzu
a nevznikol a ani po jeho vyhlásení, pretože daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r.
2010 vznikla uplynutím zdaňovacieho obdobia, a nie vyrubením a splatnou sa stala dňa 31.03.2011,

a nie dňom uvedeným v rozhodnutí o nedoplatku. Rozhodnutím daňového úradu sa nemení pôvodná
splatnosť dane z príjmov právnickej osoby. Nesprávny je preto názor súdu prvej inštancie, že
pohľadávka, ktorou je nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2010,
je pohľadávkou proti podstate.

9. Ak by aj súhlasila s nesprávnym názorom, že pohľadávka na dani z príjmov právnickej osoby za r.
2010, vyrubená daňovým úradom, vznikla po vyhlásení konkurzu, avšak v žiadnom prípade nesúhlasí
s tým, že súčasne je splnená zákonná podmienka, že uvedená pohľadávka súvisí s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu alebo so správou a speňažením majetku v zmysle ustanovení § 87 ods. 2 písm.
i/ a písm. k/ ZKR v znení účinnom od 1.01.2012, ktoré precíznejšie definujú aj daňové pohľadávky proti

podstate.

10. S poukazom na vyššie uvedené odvolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu žalovanej sa žalobca písomne nevyjadril.12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd funkčne príslušný
na dokončenie predmetného odvolacieho konania podľa ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“), po prejednaní odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v rozsahu a z

dôvodov v ňom uvedených (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a súc viazaný skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie (ust. § 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

13. Vzhľadom na to, že odvolanie žalovanej bolo podané pred 1.07.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), odvolací súd postupoval v

zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Predmetom odvolacieho konania je prieskum vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
svojim výrokom určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 24.394,10 €, uplatnená v konkurznom konaní
vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/29/2011, je pohľadávkou proti podstate.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 25K/29/2011-267 z
11. júla 2011, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 138B/2011 z 19. júla 2011, bol na majetok úpadcu
vyhlásený konkurz a za správkyňu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená JUDr. Alena Kaplanová
(žalovaná). S poukazom na čas začatia konkurzného konania a na ust. § 206a ods. 1 ZKR súd prvej

inštancie správne postupoval, keď na posudzovaný prípad aplikoval príslušné ustanovenia ZKR v znení
účinnom do 31.12.2011. Nesprávny je preto názor, že bolo potrebné aplikovať ustanovenia § 87 ods.
2 písm. i/ a písm. k/ ZKR v znení účinnom od 1.01.2012, ktoré precíznejšie definujú (okrem iných) aj
daňové pohľadávky proti podstate, na rozdiel od ZKR v znení účinnom do 31.12.2011.

16. Podľa ust. § 87 ods. 2 ZKR (v znení účinnom do 31.12.2011) pohľadávky proti podstate sú tiež
pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie,
poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov
úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak
správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z

prevádzkovania podniku.
17. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým
nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

18. Podľa ust. § 68 ods. 4 Daňového poriadku, daň je vyrubená
a/ rozhodnutím správcu dane,
b/ podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo
c/ zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie.

19. Podľa odseku 5 vyššie citovaného ustanovenia, správca dane v rozhodnutí, vydanom vo
vyrubovacom konaní, vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

20. Podľa ust. § 69 ods. 1, prvej vety Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných

predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

21. Podľa ust. § 158 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia

konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí
reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po
začatí reštrukturalizačného konania.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že v spoločnosti úpadcu správca dane vykonal daňovú kontrolu ohľadne

dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2010 a na základe jej výsledkov rozhodnutím
č.9214401/5/1346626/2013/Cepz9.04.2013,ktorébolopotvrdenérozhodnutímFinančnéhoriaditeľstva
Slovenskej republiky č. 1100307/1/314876/2013 z 2. júla 2013, vyrubil daňovému subjektu (úpadca) daň
z príjmov právnickej osoby v sume 24.394,10 €. Na základe vyššie uvedených rozhodnutí, doručenýchžalovanej, si žalobca uplatnil u nej pohľadávku v sume 24.394,10 € ako pohľadávku proti podstate.
Žalovaná uvedenú pohľadávku poprela s odôvodnením, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate,
pretože daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2010 vznikla uplynutím zdaňovacieho

obdobia roku 2010 (1.01.2011) a splatnou sa stala dňa 31.03.2011, teda ide o tzv. predkonkurznú
pohľadávku, ktorú si správca dane mal uplatniť v konkurze prihláškou v zmysle ust. § 28 ods. 1 ZKR.

23. Predmetná pohľadávka predstavuje nedoplatok na dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie r. 2010, ktorý bol zistený a vyrubený správcom dane rozhodnutím z 9.04.2013, ktoré v spojení s

rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (odvolacieho správneho orgánu) z 2.07.2013,
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2013, teda v čase, keď úpadca (daňový subjekt) bol už v konkurze
(konkurz bol vyhlásený v júli 2011).

24. Právnym dôvodom vzniku predmetnej daňovej pohľadávky je príjem právnickej osoby (ako predmet
dane) za zdaňovacie obdobie r. 2010, ktoré skončilo 31.12.2010.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné rozlišovať medzi vznikom povinnosti daňovníka
podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a vyrubením dane správcom dane.
Z ustanovenia § 41 ods. 1 prvej vety zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom v
rozhodnej dobe (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z. z.“) vyplýva, že daňové priznanie za predchádzajúce

zdaňovacie obdobie je daňovník povinný podať v lehote podľa ust. § 49. Z ustanovenia § 49 ods. 2
vyššie citovaného zákona vyplýva, že daňové priznanie sa podáva do 3 kalendárnych mesiacov po
uplynutí zdaňovacieho obdobia, pričom v uvedenej lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Zákon č.
595/2003 Z. z. však neupravuje, kedy sa pohľadávka z titulu dane z príjmu právnickej osoby považuje za
pohľadávku pre účely konkurzu. Osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu upravuje Daňový

poriadok, ktorý vo všeobecnosti upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných
osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní (ust. § 1 ods. 1 Daňového poriadku), pričom v
odkaze k ust. § 1 ods. 2 Daňového poriadku zákonodarca výslovne (okrem iných) uvádza aj zákon č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda zákon č. 595/2003 Z. z. ako
lex specialis neobsahuje osobitné ustanovenia pre konkurz, vrátane definície daňového nedoplatku ako

pohľadávkypreúčelkonkurzuatietoupravujeDaňovýporiadokakolexgeneralis,jepotrebnépridefinícii
konkurznej pohľadávky z titulu dane z príjmu právnickej osoby postupovať podľa Daňového poriadku.
Za pohľadávku pre účel konkurzu sa potom považuje daňový nedoplatok (ust. § 158 ods. 1 Daňového
poriadku), ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane (ust. § 2 písm. f/ Daňového poriadku) s
tým, že ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu, považuje

sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu (ust. § 158 ods. 3 Daňového poriadku). Daňový
nedoplatok ako pohľadávka pre účely konkurzu nie je totožný so vznikom daňovej povinnosti, pretože
daňovým nedoplatkom je až dlžná suma po lehote splatnosti dane.

26. Právnou skutočnosťou vzniku verejnoprávneho záväzkového vzťahu, založenom na zákonnom

oprávnení správcu dane požadovať od daňového subjektu splnenie daňových povinností, je splnenie
podmienok v zmysle ust. § 68 ods. 4 Daňového poriadku. Citované ustanovenie rozlišuje okamih
vzniku tohto zákonného oprávnenia správcu dane, ktorý môže nastať momentom podania daňového
priznania (vrátane dodatočného daňového priznania) alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť
podať daňové priznanie alebo rozhodnutím správcu dane vo vyrubovacom konaní (v rámci uplatňovania

zákonných oprávnení správcu dane). V posudzovanom prípade správca dane na základe vykonanej
daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt ohľadne dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie r. 2010 v zákonom stanovenej lehote nepodal daňové priznanie a nezaplatil daň, hoci tak bol
povinný urobiť. Výška dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2010 bola určená
a vyrubená v sume 24.394,10 € právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Trnava z 9.04.2013 na

základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly.

27. V zmysle ust. § 2 písm. f/ Daňového poriadku je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po
lehote splatnosti. Pohľadávka titulom daňového nedoplatku v sume 24.394,10 € vznikla vyrubením
dane právoplatným rozhodnutím správcu dane č. 9214401/5/1346626/2013/Cep z 9.04.2013 v spojení

s potvrdzujúcim rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100307/1/314876/2013
z 2.07.2013 v zmysle ust. 68 ods. 4 písm. a/ Daňového poriadku a splatnosť uvedenej pohľadávky
nastala uplynutím lehoty 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň je potrebné konštatovať,
že správca dane ju vyrubil v lehote do 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podaťdaňové priznanie. V posudzovanom prípade preto daňový nedoplatok v sume 24.394,10 € vznikol
až jeho vyrubením po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v zmysle ust. § 158 ods. 3 Daňového
poriadku. Jedná sa preto o pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 ZKR v znení účinnom

do 31.12.2011, a nie o tzv. predkonkurznú pohľadávku, ktorá sa prihlasuje prihláškou v zmysle ust. §
28 ods. 1 ZKR.

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci
správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého následne vyvodil aj správny právny záver, keď vo výroku

svojho rozsudku určil, že pohľadávka žalobcu v sume 24.394,10 €, uplatnená u žalovanej ako správkyni
konkurznej podstaty úpadcu, v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
25K/29/2011, je pohľadávkou proti podstate. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bol
žalobca, ktorému vznikol proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

30. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393

ods. 2, posledná veta CSP a ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP).
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f/ súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie
dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (ust.
§ 427 v spojení s ust. § 424 CSP).
Podľa ust. § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (ust. § 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ust. § 434 CSP).
Dovolanie prípustné podľa ust. § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ust.
§ 431 CSP).
Dovolanie prípustné podľa ust. § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§

432 CSP).Podľa ust. 429 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a/ dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a

jej zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak
ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.