Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/138/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115207484
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115207484.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
K. M., G.. XX.X.XXXX, K. G. A. XXX/X, XXX XX E. G. Z., právne zastúpená JUDr. JCLic. Tomášom
MajerčákomPhD.advokátomsosídlomJužnátrieda28,04001Košice,protižalovanému:nehnuteľnosti
- alphia, s.r.o. so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 544, o zaplatenie 1.980,- s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.900,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne od 11.8.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.3.2015 domáhala súdneho výroku, ktorým
by súd v žalobe označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť jej sumu 1.900,- € s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne od 10.8.2012 do zaplatenia.
2. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že dňa 9.5.2015 uzatvorila so žalovaným zmluvu
o sprostredkovaní, ktorej predmetom podľa čl. I bolo sprostredkovanie príležitostí pre žalobkyňu ako

záujemkyňu uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou týkajúcu sa prevodu vlastníckeho práva k zmluve
označeným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. E. zapísaným na LV č. XXX Q. to za kúpnu cenu
vo výške 59.900,- €. Podľa čl. II bod 5, táto zmluva sa uzatvorila na dobu určitú a to do 9.8.2012. V období
od 9.5.2012 do 9.8.2012 t.j. počas platnosti zmluvy však žalovaný nijakým spôsobom nesprostredkoval
žalobkyni príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. Pri podpise zmluvy podľa čl. II bod 3 zložila žalobkyňa
ako záujemca peňažnú sumu vo výške 1.900,- €, ktorá mala mať povahu zálohy a mala byť použitá

na úhradu časti kúpnej ceny stanovenej v čl. I zmluvy. V čl. II bod 3 posledná veta zároveň vyplýva,
že v prípade ak sa kúpna zmluva, príležitosť uzatvoriť ktorá je predmetom článku I v stanovenom čase
neuzatvorí, sa sprostredkovateľ - žalovaný zaväzuje túto peňažnú zálohu vrátiť. Žalovaný do dnešného
dňa nevrátil žalobkyni zálohu vo výške 1.900,- € napriek tomu, že ho o to žalobkyňa požiadala a napriek
tomu, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť sprostredkovať príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu jedným
zo spôsobov uvedených v čl. III bod 5 a ani nijakým spôsobom.

3. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 7.7.2015, v ktorom
uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že jej počas platnosti zmluvy nesprostredkoval príležitosť uzatvoriť
kúpnu zmluvu je v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci. Ako sprostredkovateľ si predmet
zmluvy splnili a žalobkyni obstarali príležitosť uzatvoriť zmluvu s treťou osobou a to za podmienok
dohodnutých v zmluve. Žalobkyni sprostredkovali obhliadku predmetných nehnuteľností, na základe
ktorej sa rozhodla predmetné nehnuteľnosti kúpiť. Dňa 9.5.2012 so žalobkyňou podpísali zmluvu o

sprostredkovaní so zálohou, na základe ktorej zložila zálohu, ktorá mala byť použitá na úhradu časti
kúpnej ceny. Následne nehnuteľnosti zarezervovali a neponúkali ostatným klientom. Zaobstarali všetkydokumenty, ktoré boli ku kúpe potrebné a ktoré si vyžiadala banka na schválenie úveru, ktorý mal byť
použitý na financovanie predmetných nehnuteľností. Vypracovali návrh kúpnej zmluvy, ktorý spolu so
žalobkyňou zaniesli do banky. Výsledkom ich sprostredkovateľskej činnosti bolo schválenie úveru na

financovanie kúpy predmetných nehnuteľností a všetko bolo pripravené na podpis kúpnych zmlúv, o čom
bola žalobkyňa a jej manžel informovaný. Problém bol jedine v tom, že im banka neschválila požadovanú
výšku úveru a na kúpu nehnuteľnosti potrebovali aj iné finančné zdroje, pričom o tom, že takáto situácia
môže nastať boli vopred oboznámení. Je teda zrejmé, že obstaral všetko potrebné k podpisu kúpnych
zmlúv, pričom žalobkyňa s manželom prejavili nezáujem uzatvoriť kúpnu zmluvu, tak ako sa zaviazali v

zmluveosprostredkovaní.Tým,žesipredmetzmluvysplnili,vznikolimakosprostredkovateľovivzmysle
čl. III ods. 1 nárok na dohodnutú odmenu a tento nárok si aj v zmysle čl. III ods. 3 započítali na návrh
žalobkyne na vrátenie zaplatenej zálohy, teda započítaním pohľadávky z ich strany zanikla pohľadávka
žalobkyne na vrátenie zálohy. Týmto úkonom došlo k zániku záväzku započítaním a preto požadovaný
nárok v čase podania žaloby už neexistoval, keďže zanikol ku dňu stretu predmetných pohľadávok. Z
uvedeného dôvodu žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa
10.9.2015, v ktorom k tvrdeniu žalovanej, že ako sprostredkovateľ si predmet zmluvy splnila, žalobkyni
obstarala príležitosť uzatvoriť zmluvu s treťou osobou uviedla, že skutočnosť, že žalovaná ponúkala
dom na predaj, t.j. mala ho vo svojej ponuke, nerovná sa príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Príležitosť
uzavrieť kúpnu zmluvu sa nerovná ani to, že žalovaná podnikala na výzvu žalobkyne a jej manžela

kroky, aby sa odstránil problémy, na ktoré poukázala až banka v súvislosti so schvaľovaním úveru
na LV v časti C - ťarchy bolo uvedené vecné bremeno zaťažujúce nehnuteľnosti a po vyhotovení
znaleckého posudku nesedel fakticky a právny stav nehnuteľnosti, žalovaná teda len odstraňovala
nedostatky, aby predmet kúpy neobsahoval právne vady. Žalovaná zavádza keď tvrdí, že vypracovala
návrh kúpnej zmluvy a spolu so žalobkyňou ho zaniesla do banky. Žalovaná predložila v tomto konaní

návrh kúpnej zmluvy bez podpisov účastníkov, ako aj bez uvedenie dátumu uzavretia zmluvy, pričom
žalobkyňatútozmluvunemalavôbeckdispozícií.Žalobkyninebolzostranyžalovanejpredloženýžiaden
návrh kúpnej zmluvy, ktorý by bol podpísaný predávajúcimi a nebol predložený ani len nepodpísaný
návrh, nikdy nebola výzva na nárokovanie obsahu kúpnej zmluvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ani jej
nebolosprostredkovanéstretnutiesvlastníkminehnuteľnosti.Vďalšejčastisvojhovyjadrenieuviedla,že

zmluva o sprostredkovaní so zálohou zo dňa 9.5.2012 bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou v
zmysle § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva je veľmi jednostranná, napísaná v prospech
žalovanej, t.j. existuje tu značná nerovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zo
zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu vyplnenú ako formulár, kde žalobkyňa (FO - spotrebiteľ) ktorá prejavila
záujem o kúpnu nehnuteľnosti obsah nijako neovplyvňovala, keďže žalobkyňa priniesla žalovanej zálohu

na kúpu nehnuteľnosti vo výške 1.900,- € (išlo o časť zálohy, keďže mala byť až vo výške 5% z kúpnej
ceny) táto zmluva o sprostredkovaní jej bola zo strany žalovanej predložená s tým, že v prípade ak
nehnuteľnosť nekúpi, záloha jej bude vrátená. Zmluva o sprostredkovaní je pritom sformulovaná tak,
že nepripúšťa vznik akejkoľvek prekážky na strane zmluvných strán, ktorá by viedla k predčasnému
ukončeniu sprostredkovateľskej zmluvy a teda žalobkyňa mala len dve možnosti: a/ uzatvoriť kúpnu

zmluvu (v tomto prípade by sa záloha započítala na kúpnu cenu nehnuteľnosti) alebo po b/ zaplatiť
sprostredkovateľovi - žalovanej odmenu, ktorú si žalovaná automaticky započítala, keďže príležitosť
uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa nej zjavne splnila už len tým, že mala dom v ponuke. Keď začali vznikať v
súvislostiskúpounehnuteľnostiproblémy,naktoréžalovanáneupozornila,doručilažalobkyňažalovanej
list zo dňa 13.7.2015, kde jej oznámila že od zmluvy o sprostredkovaní odstupuje, túto skutočnosť však

žalovaná neakceptovala a zálohu vo výške 1.900,- € si započítala. Žalobkyňa zároveň poukázala na to,
že zmluva o sprostredkovaní so zálohou zo dňa 9.5.2012 je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a je preto
potrebné aplikovať aj interpretovať aj právne normy vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa. Zároveň
uviedla, že žalovaná priložila ako prílohu k svojmu vyjadreniu aj výzvu zo dňa 6.8.2012 na zaplatenie
zvyšnej časti pohľadávky vo výške 1.095,- € a predžalobnú výzvu zo dňa 1.7.2014 na zaplatenie zvyšnej

časti pohľadávky, vedome však zamlčala to, že potom čo sa domáhala zaplatenia tejto sumy na súde,
Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod spisovou značkou 40C 100/2014 už právoplatne rozhodol
tak, že žalovanej nárok na dohodnutú odmenu vo výške 5% z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti vo
výške 59.900,- € t.j. 2.995,- € (po započítaní preddavku na kúpnu cenu - 1.900,- €) vo výške žalovaného
nároku 1.095,- € nevznikol a návrh v celom rozsahu zamietol. Keďže žalovanej nárok na dohodnutú

odmenu vôbec nevznikol, tak nemožno dôjsť ani k započítaniu v zmysle článku III bod 3 a článku II bod
3 zmluvy o sprostredkovaní tak ako to vo svojom vyjadrení žalovaná uvádza.
5. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaná vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 6.6.2017,
v ktorom opätovne zotrvala na tvrdení, že z jeho strany bolo splnené všetko potrebné k tomu, abyžalobca pristúpil k podpisu kúpnej zmluvy a stal sa vlastníkom predmetných nehnuteľností. Obstarali
mu obhliadku nehnuteľností, podpísali s ním potrebné zmluvy, aby ich vzťah bol písomne podchytený
a vyvinuli všetky kroky k tomu, aby sa obchod dostal do zdarného konca. Počas priebehu obchodu

odstraňovali právne vady na nehnuteľnostiach, ktoré boli len technického charakteru, teda neznamená
to žeby nehnuteľnosti nemohla žalobkyňa kúpiť. Tak isto bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán, ktorý
bol aj na žiadosť žalobcu vyhotovený a ním aj zaplatený. So žalobcom riešili aj otázku financovania
kúpy predmetných nehnuteľností, na základe dokladov zaslaných žalobcom, o čom svedčí aj ich mailová
komunikácia sa vyhotovil návrh kúpnej zmluvy a návrh na vklad vlastníckeho práva, ktoré sa za

prítomnosti žalobcu odovzdali banke, aby mohol byť schválený úver na financovanie predmetu kúpy. Ich
činnosťvyústiladotoho,žežalobcovismanželombolschválenýúvernafinancovaniekúpypredmetných
nehnuteľností, jediné čo sa žalobcovi a jeho manželovi nepáčilo, že úver im nebol poskytnutý v nimi
požadovanej výške. O tejto skutočnosti však boli predom oboznámení a uisťovali ich, že majú ešte
vlastné finančné prostriedky na dofinancovanie kúpy. Žalobcu a jeho manžela ešte viackrát kontaktovali
s tým, aby sa pristúpilo ku podpisu kúpnej zmluvy, no z ich strany už nebola odozva. Odvtedy začali

z ich strany samé špekulácie ako sa dostať späť k zloženej zálohe. Na základe uvedeného je zrejmé,
že celý obchod ich stál z časového hľadiska ako aj po odbornej stránke maximálne úsilie a predmet
sprostredkovateľskej zmluvy si splnili a teda im vznikol nárok na províziu. Žalobkyňa namieta, že zmluva
o sprostredkovaní sa má spravovať občianskym zákonníkom a že sa teda jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
zmluvu však podpísal a súhlasil s tým, že ich právne vzťahy sa budú spravovať obchodným zákonníkom.

Zmluva o sprostredkovaní nie je jednostranne postavená v ich prospech, sú seriózna realitná kancelária,
vždy sa prispôsobujú potrebám klientov. Ak by počas obchodu vznikol závažný dôvod na odstúpenie
od zmluvy, tak by klientom vyšli v ústrety, resp. by s nimi zmluvu ukončili dohodou a zálohu im vrátili v
celej výške. V danom prípade sa však jednalo len o sféru vykonštruovaných krokov a to z dôvodu, že
sa kupujúcim nepozdávala výška schváleného úveru a z nejakého dôvodu si to rozmysleli, pretože to

bolo pre nich pohodlnejšie.
6. Na pojednávaní dňa 22.11.2017 zotrvali sporové strany na svojich písomných stanoviskách.
7. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný jej príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu nesprostredkoval do
9.8.2012 tak ako to bolo uvedené v zmluve, a preto bolo jeho povinnosťou vrátiť jej sumu 1.900,- €, ktorá
bola zaplatená ako záloha na úhradu kúpnej ceny. K námietkam žalovaného týkajúce sa započítania

uvedenej sumy poukázala na to, že v tejto otázke už bolo právoplatné rozhodnutie súdu, ktorý vyslovil
že žalovaná nemá nárok na odmenu a z uvedeného dôvodu je teda povinná aj vrátiť 1.900,- €.
8. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že má za to, že si predmet sprostredkovateľskej zmluvy splnil, že
sprostredkoval príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu a tým vznikol nárok na dohodnutú odmenu vo výške
5% z kúpnej ceny a teda v zmysle zmluvy si túto odmenu započítali s nárokom na vrátenie zálohy vo

výške 1.900,- €.
9. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 9.5.2012 uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní v
znení tak ako bola predložená žalobkyňou, v ktorej žalobkyňa vystupovala ako záujemca a žalovaný ako
sprostredkovateľ, predmetom ktorej podľa čl. I bolo sprostredkovanie (obstaranie) príležitosti uzatvoriť
pre záujemcu zmluvu s treťou osobou na odplatný alebo bezodplatný prevod vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam bližšie popísaným v predmetnom článku a to za kúpnu cenu 59.900,- €. V čl. II ods.
2 sa záujemca zaviazal uzatvoriť najneskôr do 3 mesiacov od obstarania príležitosti uzatvoriť kúpnu
zmluvu v zmysle čl. I a to za kúpnu cenu vo výške stanovenej v čl. I. Záujemca zároveň prehlásil, že mu
je predmet kúpy známy, že sa oboznámil s jeho celkovým stavom a že ho nadobudne v celosti za kúpnu
cenu vo výške stanovenej v čl. I tak ako stojí a leží. Záujemca zložil pri podpise tejto zmluvy peňažnú

sumu vo výške 1.900,- €, ktorá bude mať povahu zálohy a bude použitá na úhradu časti kúpnej ceny
stanovenej v čl. I tejto zmluvy. V prípade ak sa táto zmluva príležitosť uzatvoriť, ktorú je predmetom v čl.
I tejto zmluvy v stanovenom čase neuzatvorí, sa sprostredkovateľ zaväzuje túto peňažnú sumu - zálohu
vrátiť (po zohľadnení úhrady záväzkov záujemcov voči sprostredkovateľovi). Podľa ods. 5 uvedeného
článku, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to do 9.8.2012. V čl. III ods. 1 sa zmluvné strany dohodli

na odmene pre sprostredkovateľa vo výške 5% z kúpnej ceny, ktorá je splatná do 14 dní od vzniku
nároku na odmenu.
10. Listom zo dňa 16.8.2012 adresovaným žalobkyni, žalovaný žalobkyňu vyzval na zaplatenie odmeny
za splnenie predmetu zmluvy vo výške 2.995,- €, čo je 5% z kúpnej ceny vo výške 59.900,- € s
poukázaním na tú skutočnosť, že poslanou výzvou o vrátenie zálohy prejavila nezáujem uzatvoriť kúpnu

zmluvu tak ako sa zaviazala v zmluve o sprostredkovaní so zálohou. Zároveň podľa čl. III ods. 3 si
započítal zloženú zálohu do jeho pohľadávky a vyzval žalobkyňu na zaplatenie zvyšnej časti pohľadávky
vo výške 1.095,- €.11.Listomzodňa1.7.2014žalovanýopätovnezaslalžalobkynipredžalobnúvýzvunazaplatenie,vktorej
uviedol, že ju naposledy vyzýva k zaplateniu odmeny, ktorú si nárokuje na základe splnenia predmetu
zmluvy o sprostredkovaní so zálohou zo dňa 9.5.2012. Po započítaní ňou zloženej zálohy do jeho

pohľadávky ju vyzval na zaplatenie zvyšnej časti pohľadávky vo výške 1.095,- € na uvedený bankový
účet a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. V prípade, že tejto výzve na zaplatenie dobrovoľne
nevyhovie, bude nútený uplatniť túto pohľadávku žalobou o zaplatenie na príslušnom súde.
12. Žalovaný podal dňa 30.7.2014 v procesnom postavení žalobcu na žalobkyňu v procesnom postavení
žalovanú žalobu, ktorou sa domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd žalovanú zaviazal

k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.095,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
24.5.2012 do zaplatenia, a to titulom dohodnutej odmeny za sprostredkovanie príležitosť uzatvoriť pre
žalovanú ako záujemkyňu zmluvu s treťou osobou na odplatný alebo bezodplatný prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na základe uzatvorenej písomnej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 9.5.2012.
Svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie prevodu
vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam a to za kúpnu cenu vo výške 59.900,- €. Pri podpise

tejto zmluvy žalovaná zložila zálohu vo výške 1.900,- €. V predmetnej zmluve o sprostredkovaní bola
dohodnutá odmena za sprostredkovanie vo výške 5% z kúpnej ceny t.j. 2.995,- € so splatnosťou 14 dní
od vzniku nároku na odmenu. Žalobca na základe splnenia predmetu zmluvy pri súčasnom prejavenom
nezáujmežalovanejuzatvoriťkúpnuzmluvu,takakosazaviazalavzmluveosprostredkovanísozálohou
si túto odmenu uplatnil podľa čl. III ods. 1, 2 zmluvy a zloženú zálohu záujemkyňou vo výške 1.900,-

€ podľa čl. III ods. 3 si súčasne započítal do uplatnenej pohľadávky. Predmetné konanie bolo vedené
pod spisovou značkou 40C 100/2014.
13. Tunajší súd rozsudkom č.k. 40C 100/2014-160 zo dňa 26.1.2015 žalobu žalobcu proti žalovanej
zamietol. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že súd dospel k záveru, že sprostredkovateľke
nárok na dohodnutú odmenu vo výške 5% z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľností vo výške 59.900,- €

t.j. 2.995,- € (po započítaní preddavku na kúpnu cenu) vo výške žalovaného nároku 1.095,- € nevznikol.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2015.
14. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
15. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 456 veta I. Obč. zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.
17. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa

stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
18. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
19. Podľa § 517 ods. 1, veta I. Obč. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2, Obč. zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
21. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 ods. 1 CSP, podľa

ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je skutkovo a právne
dôvodná. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi nimi vznikol záväzkovoprávny vzťah na
základe zmluvy o sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie príležitosti pre žalobkyňu
ako záujemkyňu uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou týkajúcu sa prevodu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam uvedeným v predmetnej zmluve a to za kúpnu cenu vo výške 59.900,- €. Zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú a to do 9.8.2012. Medzi sporovými stranami taktiež nebolo sporné,
že žalobkyňa zložila pri podpise predmetnej zmluvy sumu 1.900,- €, ktorá mala mať povahu zálohy
a mala byť použitá na úhradu časti kúpnej ceny. Žalovaný ako sprostredkovateľ sa zároveň zaviazal,
že v prípade ak sa zmluva/ príležitosť uzatvoriť, ktorá bola predmetom zmluvy v stanovenom čase

neuzatvorí, zaväzuje sa túto peňažnú sumu - zálohu vrátiť (po zohľadnení úhrady záväzkov záujemcu
voči sprostredkovateľovi). Počas účinnosti zmluvy do 9.8.2012 k uzatvoreniu hlavnej zmluvy o prevode
označených nehnuteľností s treťou osobou nedošlo a teda právny dôvod plnenia uvedený v zmluve o
sprostredkovaní za platenie zálohy na kúpnu cenu nehnuteľnosti odpadol a žalovaný bol povinný vrátiťžalobkyni uhradenú zálohu. Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia, ktorej dôsledkom je povinnosť vydať všetko čo bolo plnením nadobudnuté.
23. K započítacej námietke žalovaného, ktorú odvodzoval od nároku na odmenu za sprostredkovanie

vo výške 2.995,- €, na ktorú započítal zloženú zálohu vo výške 1.900,- € súd uvádza, že túto súd
posudzoval ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Všeobecnú úpravu započítania upravuje
občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a 581. Z hľadiska hmotného práva je započítanie jedným zo
spôsobov zániku záväzku. Vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka, ktorých plnenie je rovnakého druhu
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobil voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Právne účinky započítania nastávajú od okamihu, keď sa pohľadávky stretli, čo
nastáva spravidla vtedy, keď došlo k splatnosti neskôr splatnej pohľadávky.
24. Súd v danom konaní nemohol konštatovať, že došlo k platnému započítaniu pohľadávky žalovaného
atozdôvodu,žepohľadávkažalovanéhovočižalobkynineexistuje.Neexistovalaanivčasezapočítania,
aniuplatneniakompenzačnejnámietky.Existenciapohľadávkyžalovanéhoztituluzaplateniaodmenyza
sprostredkovanie vo výške 5% z kúpnej ceny, t.j. 2.995,- € z ktorej časť si žalovaný v predmetnom konaní

uplatnil kompenzačnou námietkou formou započítania bola meritórne posúdená v konaní vedenom pred
tunajším súdom sp. zn. 40C 100/2014, v ktorom súd uplatnený návrh na zaplatenie sumy 1.095,- € s
prísl. rozsudkom zo dňa 26.1.2015, č.k. 40C 100/2014-160 zamietol. Tunajší súd v uvedenom rozsudku
právoplatne rozhodol o celom uplatnenom nároku na náhradu odmeny za sprostredkovanie, z ktorej
časť žalovaný započítal na zloženú zálohu žalobkyňou vo výške 1.900,- €, uplatnený nárok žalovaného,

komplexne právne posúdil a vyhodnotil, pričom skutkové okolnosti uplatneného nároku na zaplatenie
odmeny a v danom konaní kompenzačnej námietky boli totožné. V danej veci teda rozsudok tunajšieho
súdu č.k. 40C 100/2014-160, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2015 je záväzný vo vzťahu medzi
sporovými stranami a s konečnom platnosťou vyriešil spornosť pohľadávky žalovaného so záverom o
jej nedôvodnosti. Uvedené rozhodnutie teda bráni súdu v danom konaní opätovne posudzovať vznik

nároku na zaplatenie odmeny, ako aj započítaciu námietku žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov
súdnakompenzačnúnámietkuneprihliadolzdôvoduneexistenciepohľadávkyspôsobilejnazapočítanie
a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.900,- €.
25. Žalobkyňa si zároveň uplatnila úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo žalovanej sumy
od 10.8.2012 do zaplatenia. Tým, že sa zmluva o prevode vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam s treťou osobou neuzatvorila počas účinnosti zmluvy o sprostredkovaní, t.j. do
9.8.2012, nasledujúcim dňom, t.j. dňom 10.8.2012 vznikla povinnosť žalovaného vrátiť poskytnutú
zálohu žalobkyni tak ako sa na to aj zaviazal v čl. II ods. 3 zmluvy. Keďže uvedenú zálohu v uvedenom
čase nevrátil, dňom nasledujúcom po dni 10.8.2012 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu
a súd preto priznal žalobkyni uplatnené úroky z omeškania od 11.8.2012 do zaplatenia. Výška úroku

z omeškania zodpovedá ustanoveniu § 3 NV SR 87/1995. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania
súd žalobu zamietol.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobkyni ako úspešnej strane v konaní súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko zamietnutie návrhu žaloby bolo v takej nepatrnej

časti - 0,91 €, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 0,03% neúspechu žalobkyne. O výške náhrady
bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).