Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408205589
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8408205589.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa Bratislava, ústredie, so sídlom Ul. 29. Augusta 8, 811 08 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti
povinnému: O. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom S. K. XX, XXX XX S. K., št. občan SR, o vymoženie
368,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k.

8Er/891/2008-14 zo dňa 27.07.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie povinného.

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a v e c súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia.

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekúciu vednú
súdnym exekútorom JUDr. Anettou B. zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 Eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie o zastavení exekúcie (podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ďalej len „Exekučný poriadok“)
odôvodnil tým, že súdny exekútor doručil súdu dňa 20.12.2012 podnet na zastavenie exekúcie vo
veci z dôvodu nemajetnosti povinného. Konštatoval, že z podaného podania povereného exekútora
mal preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného, ani hnuteľného majetku, nie je
vlastníkom motorových vozidiel, na účtoch nemá žiadne finančné prostriedky a nie je poberateľom dávok
dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

3. O trovách súd rozhodol podľa § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a keďže konanie
bolo zastavené pre nemajetnosť povinného, súd zaviazal k náhrade trov exekúcie oprávneného.

II. Obsah podaných odvolaní.

1. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie odvolanie povinný.
Žiadal odpustenie trov exekúcie v celkovej výške 39,83 €, nakoľko sa nachádza v hmotnej núdzi.

2. Proti uvedenému uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie a výroku o povinnosti zaplatiť trovy
exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj oprávnený. Rozhodnutie o zastavení exekúcie
a rozhodnutie o povinnosti zaplatiť trovy exekúcie považuje za nesprávne z dôvodu, že súd prvej

inštancie neúplného zistil skutkový stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Výpisom z katastra nehnuteľnosti je preukázané, že povinný je vlastníkomnehnuteľnosti od roku 2008. Povinný je vlastníkom pozemku podľa LV č. 323 v k. ú.: Slovenská Ves
a pozemkov podľa LV č. 310 v k. ú.: Výborná. V jeho vlastníctve je aj budova podľa LV č. XXX v
k. ú.: S. K.. Povinný je zároveň poberateľom sirotského dôchodku od roku 1999. Súdny exekútor tým

uviedol nepravdivý skutkový stav ohľadom majetnosti povinného, je tiež zrejmé, že majetnosť povinného
posudzoval ad hoc. Oprávnený preto naďalej trvá na tom, aby sa v predmetnej exekúcii pokračovalo.
Súdny exekútor je povinný opakovanými lustráciami preverovať, či sa majetkové pomery povinného
nezmenili.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušilanepriznalsúdnemuexekútoroviprávo
na náhradu trov exekúcie.

3. Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa s dôvodmi uvedenými
v odvolaní oprávneného sa nestotožňuje a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za
správne.Súdnaexekútorkavčasepodaniapodnetunazastavenieexekúcie,malavedomosť,žepovinný
vlastní nehnuteľný majetok, avšak povinný je iba podielovým spoluvlastníkom, a vzhľadom na túto
skutočnosť a tiež na výšku vymáhanej pohľadávky sa dražba javí a aj javila ako nehospodárna. V čase

vydania podnetu na zastavenie exekúcie súdna exekútorka nemala vedomosť, že by povinný poberal
mzdu alebo iný príjem, ktorý by bolo možné postihnúť. Nemajetnosť vyplýva aj z exekučného spisu.
Súdna exekútorka pre túto skutočnosť podala podnet na zastavenie exekúcie. Ďalšie trvanie exekúcie
by bolo neefektívne a nehospodárne, z dôvodu, že v konaní bola dostatočne preukázaná nemajetnosť
povinného. Na základe uvedeného preto navrhla, aby súd odvolanie oprávneného zamietol v celom

rozsahu ako nedôvodné.

4. K odvolaniu povinného súdna exekútorka uviedla, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie
zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného a nie povinného. Preto navrhla, aby súd odvolanie
povinného zamietol v celom rozsahu ako nedôvodné.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu.
1. Skôr ako sa Krajský súd v Prešove ako odvolací súd začal zaoberať dôvodmi podaných odvolaní,
preskúmal to, či bolo odvolanie podané oprávnenou osobou.

2. Podľa § 359 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

3. Odmietnutie odvolania podaného neoprávnenou bráni tomu, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi

podaného odvolania a aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
i jemu predchádzajúce konanie. Nakoľko povinný napadnutým uznesením súd prvej inštancie nebol
zaviazaný na úhradu trov exekúcie exekútorovi a nevznikla mu rozhodnutím súdu žiadna povinnosť v
jeho neprospech, nie je v tejto fáze exekučného konania na podanie odvolania oprávnenou osobou.
Odvolací súd preto s ohľadom na vyššie uvedené ako aj citované právne ustanovenia rozhodol tak, že

odvolanie povinného odmietol.

4. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a
2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného je dôvodné.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

6. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora, a ktorá má za následok
vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na

zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní
existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora
preukazujúce existenciu týchto dôvodov sú podstatné a z nich môže exekučný súd vychádzať.7. Súd prvej inštancie ako exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie
aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení
konania výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky

s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo 90/2008, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa
považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Do pozornosti dáva
aj nález Ústavného súdu SR z 13. 7. 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k
porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého

preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.

8. Rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané predčasne bez preukázania splnenia podmienok
pre zastavenie exekúcie, resp. neboli náležite exekučným súdom preskúmané dôvody uvedené v
podnete súdneho exekútora. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo
oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.

9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil na dôvody, ktoré sú tvrdené v podnete
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Oprávnenému však exekučný súd neposkytol možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam súdneho exekútora a ním uvádzaným dôvodom pre zastavenie exekúcie.
Exekučný súd sa teda pri skúmaní existencie dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku

sústredil iba na tvrdenia uvádzané súdnym exekútorom. V napadnutom uznesení konštatoval, že
šetrením nebol zistený žiadny majetok povinného. Tento záver považuje odvolací súd za predčasný,
nakoľko z odvolania oprávneného a napokon aj z vyjadrenia samotnej súdnej exekútorky vyplýva,
že povinný je vlastníkom nehnuteľností a podľa tvrdení oprávneného je aj poberateľom sirotského
dôchodku.

10. Napokon odvolací súd akcentuje najmä tú skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru o
majetkových pomeroch povinného bez vyžiadanie exekučného spisu súdneho exekútora v uvedenej
veciabližšiehopreskúmaniadostatočnéhorozsahuúkonovvykonanýchzaúčelomzisteniamajetkových
pomerov povinného. Zo súdneho spisu podľa podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie

exekúcie zároveň vyplýva, že posledné zisťovania, ktoré vykonal súdny exekútor boli vykonané približne
pred 4 rokmi, pričom nemožno nepochybne skonštatovať, že za takéto časové obdobie sa nezmenili
majetkové alebo prípadné zárobkové pomery povinného, všetko aj s ohľadom na výšku vymáhanej
pohľadávky.

11. Pre spoľahlivý záver o naplnení dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku chýba dostatok dôvodov a dôkazov, z ktorých by bolo možné spoľahlivo prijať
záver o splnení predpokladov, a teda dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia.
Napadnuté rozhodnutie tak trpí nedostatkom odôvodnenia v tomto smere. Uvedené nedostatky súdu
prvej inštancie sú dôvodom pre jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.) a vrátenie veci súdu prvého

stupňa (§ 391 ods. 1, 2 C.s.p.).

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude náležitým spôsobom vyrovnať sa s nesúhlasom oprávneného
so zastavením exekúcie, ktorý poznamenal, že povinný je vlastníkom nehnuteľností a poberateľom
sirotského dôchodku. Je potrebné poznamenať, že ak budú zistené dôvody na zastavenie exekúcie,

povinnosť zaplatiť trovy exekúcie môže byť uložená práve oprávnenému.

13. Súd prvej inštancie preskúma a sám zrealizuje dokazovanie na preukázanie tvrdení, ktoré sú
uvádzané v žiadosti na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, resp. v jeho podnete na zastavenie
exekúcie. Až po úplnom a spoľahlivom zistení týchto skutočností bude exekučný súd môcť spoľahlivo

vo veci na novo rozhodnúť.

14. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie o nemajetnosti povinného je potrebné
vykonať za súčinnosti oprávneného, vyžiadať si relevantné stanovisko k tomuto postupu s tým, že ak
by oprávnený aj napriek existujúcej nemajetnosti bol ochotný zložiť dostatočný preddavok na trovy

exekúcie, nemala by byť exekúcia zastavená, ak možno v budúcnosti očakávať, že by mohol mať
povinný príjem.15. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. f) C.s.p. a vrátil vec súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 391 ods. 1, 2 C.s.p..

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).