Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/675/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110215065
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2110215065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: K. S., nar. XX. B. XXXX, trvalo
bytom J., O. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnenkyňou: STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., IČO:
36 856 282, so sídlom Nitra, Farská 25, proti žalovanému v 1. rade: K. S., nar. XX. O. XXXX, trvalo
bytom J., O. XXXX/X a žalovanej v 2. rade: Mgr. D. S., nar. X. W. XXXX, trvalo bytom J., O. XXXX/XA,
obom zastúpeným advokátkou: Mgr. Viera Laczová, so sídlom Trnava, Dolné bašty 2, o vrátenie daru, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 30. júna 2015 č.k. 17C/337/2010-260, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania v sume 669,29 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Takéto svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne poukazom na § 3
ods. 1, § 628 ods. 1 a 2, § 630 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho zmien a
doplnení); vecne potom nedôvodnosťou žaloby a to či už pre úplnú absenciu jej skutkového a právneho

zdôvodnenia v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 11.618,- eur s príslušenstvom alebo
pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu preukázať hrubé porušenie dobrých mravov žalovanými
(obdarovanými) voči žalobcovi (darcovi), teda právnu skutočnosť (predpokladanú § 630 O.z. pre vznik
práva darcu domáhať sa vrátenia daru) tvrdenú v žalobe, na ktorej žalobca postavil svoj nárok na
vydanie žalovaným darovaných nehnuteľností (Darovacou zmluvou spísanou dňa 26. februára 2010
pred notárkou JUDr. Ľubicou Zaťkovou na Notárskom úrade v Trnave, Športová 9 vo forme notárskej
zápisnice pod číslom N 26/2010, NZ 6508/2010, NCR1s 6634/2010) vedených na LV č. XXX pre

okres J., obec Y., katastrálne územie Y. v podiele 1/4 od každého zo žalovaných, na LV č. XXX pre
okres Trnava, obec J., katastrálne územie A. v podiele 1/2 od každého zo žalovaných, LV č. XXXX pre
okres Trnava, obec Y., katastrálne územie Y. v podiele 1/1 od žalovanej v 2. rade a LV č. XXXX pre
okres Trnava, obec J., katastrálne územie J. v podiele 1/2 od každého zo žalovaných. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie síce za preukázané, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanými sú
vážne narušené pre mimomanželskú známosť žalobcu s inou ženou a následne jeho rozvod manželstva
s matkou žalovaných avšak z narušenia týchto vzťahov vinil práve žalobcu, ktorý je tou osobou, ktorá

vyvolávakonfliktymedzinímažalovanými.Výsluchomvkonanívypočutýchsvedkovmalzapreukázané,
že práve žalobca vulgárne osočuje žalovaných, dokonca sa im vyhrážal aj fyzickou likvidáciou. V tejto
súvislostiďalejkonštatoval,žeakékoľvekžalobcomoznačovanésprávaniesažalovanýchjelenreakciou
na správanie sa žalobcu a svojou intenzitou objektívne nenarúša dobré mravy. Za narúšajúce dobrémravy nepovažoval ani zrušenie trvalého pobytu žalobcu v Trnave na O. ulici číslo XX, nakoľko na tejto
adrese naďalej žije bývalá manželka žalobcu - matka žalovaných (ktorú v roku 2002 žalobca fyzicky
napadol) a žalobca v rodinnom dome nachádzajúcom sa na tejto adrese nemal zriadené vecné bremeno

práva doživotného užívania tejto nehnuteľnosti.

2. Proti uvedenému rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu
vyhovením žalobe, alternatívne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, prípadne

vyvodil závery, ktoré nemali žiadnu oporu v dokazovaní. Za takéto závery považoval aj závery súdu
prvej inštancie o preukázaní skutočnosti, že žalobca napádal členov rodiny, pričom žalovaná v 2. rade
musela vyhľadať aj lekársku pomoc, že udelením súhlasu žalobcovi s trvalým pobytom na adrese Y.
číslo XXX žalovaní neohrozili život a zdravie žalobcu, ako ani možnosť jeho trvalého bývania (nakoľko
udelenie trvalého pobytu žiadnym spôsobom nesúvisí so zabezpečením bývania a vrátenie daru nie
je viazané na ohrozenie života a zdravia), okolnosti súvisiace s vysťahovaním žalobcu z jeho trvalého

bydliska a vyprataním jeho vecí na ulicu, skutočnosť, že si žalobca opakovane vodil do domu, v ktorom
žalovaní bývali si svoju priateľku, že žalovaní pomáhali žalobcovi splácať stavebný úver a zaplatili
za neho aj daň z nehnuteľností. Súd prvej inštancie ďalej vinil z toho, že výpoveď svedka J. S. pri
svojom rozhodnutí absolútne ignoroval, že súd sa nevysporiadal s s dôkazmi preukazujúcimi zrušenie
spoločnosti žalobcu žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade konaním žalovaného v 1. rade, ktorý po

nariadení predbežného opatrenia zakazujúceho mu nakladať z nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom
tohto sporu tieto zaťažil rôznymi stavbami, že súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, keďže z neho
nevyplýva prečo napríklad výpoveď J. S. a Ing. I. neakceptoval, prečo nevyhodnotil žalobcom tvrdené
príčiny platobnej neschopnosti podnikateľského subjektu K. S. Si&Si namietajúc nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

3. Žalovaní odvolacie námietky nepodali a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok
súduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdiťazaviazaťžalobcunanáhradutrovodvolaciehokonania,
stotožniacsasozávermisúduprvejinštancie,žeprávežalobcajeosobou,ktorávyvolávakonfliktymedzi
žalobcom a žalovanými a že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaní voči žalobcovi správali

spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Zároveň opätovne namietali, že žalobca doposiaľ nezaslal
žalovaným žiadosť o vrátenie daru v písomnej forme ako to predpokladá § 630 O.z., z ktorého dôvodu
potom nemá aktívnu legitimáciu domáhať sa v tomto konaní vrátenia daru.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),

ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa

právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného

i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom
- stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p.,

akt. § 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201
a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aj §
127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/,
d/ a f/ O.s.p., akt. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O.s.p., akt. § 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),

s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní predjeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v časti rozhodnutia vo veci samej
treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v
miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

6. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou
použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd dospel k záveru, že
v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej
súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné
nedostatky. Pokiaľ odvolateľ s jeho závermi nestotožňuje odvolací súd dodáva, že do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako
neznamenáanito,abysporovástranabolapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnuté
v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá C.s.p.) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej

inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) nasledovné:

7. Právna úprava obsiahnutá v § 630 O.z. predstavuje akúsi sankciu v podobe práva darcu domáhať
sa vrátenia daru od obdarovaného, ktorý sa oproti všeobecnému očakávaniu opodstatnenému tým,
že získal od darcu majetkovú hodnotu bezodplatne, nespráva k nemu alebo členom jeho rodiny

v súlade so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie sa z hľadiska svojho
rozsahu a intenzity hrubo porušuje dobré mravy. Táto sankcia sa aplikuje na základe dvoch právnych
skutočností a to hrubého porušenia dobrých mravov obdarovaným voči darcovi a členom jeho rodiny
a výzvou darcu voči obdarovanému, ktorou sa darca domáha vrátenia daru. Na to, aby došlo k zániku
darovacieho vzťahu okamihom, kedy prejav vôle darcu dôjde k obdarovanému musia byť splnené

obe tieto právne skutočnosti súčasne. Pokiaľ ide o závery súdnej praxe o tom, čo sa považuje za
hrubé porušenie dobrých mravov odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúca odôvodnenie odvolaním
napádaného rozsudku súdom prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ ide o výzvu
na vrátenie daru (ktorej samotná existencia a jej doručenie žalovaným bolo v konaní od počiatku
namietané) odvolací súd dodáva, že aj pre právny úkon darcu adresovaný obdarovanému smerujúci

k vráteniu daru ako jednostranný adresný právny úkon platí, že musí spĺňať náležitosti požadované
Občianskym zákonníkom pre právne úkony všeobecne, teda aj náležitosti prejavu vôle v zmysle jeho
určitosti (§ 37 ods. 1 O.z.). Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska
jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol - presne špecifikoval konkrétne skutočnosti, v
ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len

tak, pri súčasnom splnení zákonných predpokladov totiž podľa § 630 O.z., nastanú zamýšľané právne
účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho
vlastníctva ex nunc - okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Za prejav vôle darcu
voči obdarovanému na vrátenie daru sa považuje aj podanie žaloby, ktorou sa žalobca domáha vrátenia
daru, a to k okamihu jej doručenia obdarovanému. V takom prípade výzvu darcu na vrátenie daru

nahrádza samotná žaloba, pravda, ak spĺňa predpísané náležitosti hmotného práva. Výzva na vrátenie
daru musí byť obsiahnutá v tej časti žaloby, ktorá obsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností (žalobný
návrh rozsudočného výroku je totiž procesným úkonom adresovaným súdu, ktorý v sebe nemôže bez
ďalšieho obsahovať výzvu na vrátenie daru - táto totiž je adresovaná obdarovanému) - čo nie je prípad
prejednávanej veci, nakoľko žaloba žalobcu takýto prejav vôle žalobcu neobsahuje. Pre poriadok je ešte

potrebné uviesť, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe aj v prípade, keď obsah hmotnoprávneho úkonu
obsiahnutého v žalobe nie je jednoznačný, ale vôľa toho, kto ju urobil, je zrejmá z listiny pripojenej k
žalobe, je tento právny úkon určitý, ak táto vôľa neodporuje jazykovému prejavu v žalobe. Z obsahu
spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že v konaní medzi stranami bolo nesporné, že žalobca
svoju výzvu z 13. júla 2010 nedoručil žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade poštou, z dôvodu

neuvedenia správnej adresy žalovaných. Nakoľko však samotná žaloba bola žalovaným doručená
(žalovanej v 2. rade dňa 21. decembra 2010 - tu pozri č.l. 50 spisu a žalovanému v 1. rade dňa 22.
februára 2011 - č.l. 66), bolo potrebné ustáliť, či podanie žaloby spolu s výzvou tvoriacou jej prílohu
bolo možné považovať za platný (dostatočne určitý a zrozumiteľný) prejav vôle žalobcu voči žalovaným(a to voči každému z nich jednotlivo) na vrátenie daru v zmysle vyššie uvedeného. V tejto súvislosti
odvolací súd dospel k záveru, že samotná žaloba v spojení s výzvou žalobcu z 13. júla 2010 síce
obsahuje vôľu žalobcu voči žalovaným na vrátenie daru (získaného žalovanými od žalobcu darovacou

zmluvou z 26. februára 2010 ), avšak neobsahuje potrebnú špecifikáciu konkrétnych skutočností, v
ktorých žalobca vidí hrubé porušenie dobrých mravov každým z obdarovaných jednotlivo, čo spôsobuje
z dôvodu neurčitosti, neplatnosť takéhoto právneho úkonu ( § 37 ods.1 O.z.). Konkretizácia takýchto
skutkových okolností (majúcich za následok vznik práva darcu na vrátenie daru) je dôležitá nielen pre
udržanie podmienky určitosti a teda aj platnosti právneho úkonu (výzvy darcu na vrátenie daru), ale aj

z dôvodu, aby súd rozhodujúci o žalobe darcu domáhajúceho sa reštitúcie pôvodného stavu mohol z
vykonaného dokazovania ustáliť záver, či takéto skutkové okolnosti tvrdené žalobcom (vzhľadom na ich
popretie tým, ktorým žalovaným ) skutočne nastali, majú intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov
a nárok darcu na vrátenie daru vo vzťahu k tomu ktorému obdarovanému skutočne vznikol. Podľa
názoru odvolacieho súdu žaloba žalobcu ani jeho výzva na vrátenie daru z 13. júla 2010 dostatočným
spôsobom nešpecifikujú skutkové okolnosti, z ktorých žalobca voči každému zo žalovaných samostatne

uplatňuje právo na vrátenie daru. Žalobca síce v žalobe uvádza, že za takéto skutočnosti považuje
odnesenie bez jeho vedomia a súhlasu jeho vecí z jeho kancelárie na Javorovej ulici číslo 44 v Trnave,
vrátane počítača s dátami, avšak nie je zrejmé kedy sa tak stalo - chýba vymedzenie časového obdobia,
o aké konkrétne veci sa malo jednať - chýba bližšia špecifikácia vecí /vrátane počítača/ potrebná za
účelom preukázania pravdivosti takéhoto jeho skutkového tvrdenia a ktorý zo žalovaných sa mal

takéhoto konania dopustiť - žalobca v tejto súvislosti totiž tvrdí, že sa tohto konania dopustil "odporca“,
pričom za odporcov označuje dve fyzické osoby s hmotnoprávnymi účinkami plynúcimi pre každú z nich
samostatne. Ďalším skutkom podľa žaloby má byť okolnosť, že žalovaní - odporcovia vymenili zámky
na dielňach, ktoré sú tu umiestnené (unimobunky, chladiarenské skrine návesov, slúžiace ako dielne),
hoci tieto ani neboli predmetom daru, odmietajú mu vydať jeho osobné veci a veci v jeho osobnom

vlastníctve určené na podnikanie ... pričom nie je zrejmé, ktorému zo žalovaných sa takéto správanie
dávazavinu, kedysatakmalostať,kdesacitovanénehnuteľnostinachádzajúaoakékonkrétneosobné
veci vo vlastníctve žalobcu sa malo jednať (pokiaľ totiž žalobca riadne a určite nešpecifikuje vec, ktorú
považuje za svoju osobnú vec /ku ktorej sú mu obmedzované práva/, nie je možné aby žalovaný v rámci
obrany preukazoval, že takáto vec vlastnícky nepatrí žalobcovi, prípadne že žalovaný má právo takúto

veci užívať a pod.). Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, že žalovaný v 1. rade vybral finančné hotovosti vo
firme žalobcu, tieto nezúčtoval a znemožnil mu tým splácanie úveru, opätovne nie je zrejmé, kedy sa
tak malo stať, o akú firmu sa malo jednať a o akú finančnú hotovosť sa malo jednať - ktorá mala mať za
následok znemožnenie žalobcovi splácať úver. Obdobne to platí aj o okolnosti „znemožnenia žalobcovi
vyzdvihnúť si jeho osobné veci z miesta bydliska“, keďže ani v tomto prípade nie je možné jednoznačne

určiť, kto sa takéhoto konania mal dopustiť, kedy sa tak malo stať a o aké osobné veci sa malo
jednať. Obdobnými nedostatkami (majúcimi za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu pre jeho
neurčitosť) trpí aj výzva žalobcu na vrátenie daru z 13. júla 2010, v ktorej žalobca len veľmi všeobecne
vytýka obom žalovaným, že mu znemožnili pokračovať riadne v jeho podnikaní, prístupu k osobným
veciam a veciam na podnikanie, bývanie v doterajšom bydlisku bez predchádzajúceho upozornenia a

výzvy na vysťahovanie, odcudzili mu veci z jeho kancelárie a firmy.

8. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie o preukázaní fyzického
napadnutia žalovaných žalobcom je potrebné uviesť, že takáto námietka bola pre rozhodnutie vo veci
právne irelevantná, nakoľko ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie posudzovanie miery

rozporu správania sa žalobcu s dobrými mravmi by malo právny význam len vtedy, ak by z dokazovania
vyplynulo, že žalovaní sa správajú voči žalobcovi spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy a bolo by
potrebné posúdiť, čo vyvolalo takéto správanie sa žalovaných voči žalobcovi, čo však nebol prípad práve
prejednávanej veci.

9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnom vyhodnotením výpovede svedka Ing. J. S. a svedkyne
Ing. B. I. odvolací súd uvádza: Svedok Ing. J. S. bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa 29.6.2011
(č.l. 96 spisu) a jednoznačne vo svojej výpovedi uviedol, že osobne pri hádkach žalobcu a žalovaných
nebol a „slúžil len ako bútľavá vŕba“. Podľa názoru odvolacieho súdu tento svedok nepotvrdil tvrdenia
žalobcu o tom, že žalovaní sa voči nemu správali v rozpore s dobrými mravmi, jednoznačne však

potvrdil, že ho žalobca upovedomil o tom, že žalovaným daroval nehnuteľnosti ako jediné riešenie ako
zachrániť žalobcovu firmu pred finančnými problémami (a v podstate vyvrátil tvrdenia žalobcu, že jeho
firma nemala finančné problémy). Z obsahu zápisnice je zrejmé, že svedok ďalej vo svojej výpovedi
uvádzal len svoje názory na chod firmy žalobcu, svoje hodnotiace úsudky na žalovaného v 1. rade ažalovanú v 2. rade, ako aj o konaní žalobcu, že konal nesprávne, keď svoj majetok daroval deťom a
podobne. Takáto výpoveď žiadnym spôsobom nepreukázala skutkové tvrdenia žalobcu uvedené žalobe
a ani preukázať nebola schopná, nakoľko sám svedok uviedol, že pri hádkach žalobcu a žalovaných

nebol a o probléme s trvalým pobytom žalobcu sa dozvedel taktiež len od svojej matky z jej rozprávania
- išlo len o sprostredkované informácie. Svedkyňa Ing. B. I. - priateľka žalobcu bola vypočutá na
pojednávaní súdu konanom dňa 29.6.2011 a potvrdila, že jej vzťah so žalobcom trvá od konca roka
2009 a od 10. októbra 2010 žije so žalobcom v spoločnej domácnosti. Svedkyňa jednoznačne prehlásila,
že osobne nebola svedkom žiadnych slovných potýčok medzi sporovými stranami. Svedkyňa ďalej

potvrdila, že na vlastné oči videla, že žalobca mal v kufri svojho auta 3 vrecia naplnené svojimi vecami,
že sama videla, že najmladší syn žalobcu odniesol otcovi veci do auta - teda sčasti len vyvrátila
tvrdenia žalobcu že žalovaní mu odmietajú vydať jeho bližšie neurčené osobné veci.

10. Nepatričnou bola aj námietka žalobcu, že súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosť,
že žalovaný v 1. rade pomáha žalobcovi so splácaním úveru, keďže samotný žalobca nespochybňuje

takéto skutkové závery súdu o reálnych platbách zo strany žalovaného v 1. rade v prospech dlhu žalobcu
a len tvrdí, že žalovaný v 1. rade ich spláca z prostriedkov žalobcu, ktoré tvrdenia však neboli v konaní
preukázané a taktiež nemali význam pre rozhodnutie v tejto veci. Žalovaný v 1. rade totiž nemal žiadnu
právnu ani morálnu povinnosť splácať úver žalobcu a teda pre rozhodnutie v tejto veci je nerozhodné,
či sa tak skutočne reálne deje a z akých prostriedkov.

11. Pokiaľ ide o k námietku nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie, ktorý najskôr svojím uznesením
z 29. mája 2012 č.k. 17C/337/2010-170 konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil do
právoplatného skončenia konaného pred okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, odbor
kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality pod ČVS: ORP - 1082/OEK -TT- 2010 a neskôr

v konaní pokračoval odvolací súd uvádza:

12. K prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. súd pristupuje vtedy, ak prebieha iné
konanie alebo ak dal podnet na zahájenie iného konania, v ktorom je riešená otázka, ktorá môže mať
význam pre jeho rozhodnutie a ktorú by si inak nemohol predbežne vyriešiť sám. Prerušenie konania

je v takomto prípade na úvahe súdu, ktorý je zároveň povinný dbať na hospodárnosť konania. Pokiaľ
žalobca bol toho názoru, že je vhodné konanie prerušiť, nič mu nebránilo v tom, aby podal takýto návrh
a súd prvej inštancie by musel o ňom rozhodnúť. Pokiaľ teda žalobca takýto návrh nepodal, a súd prvej
inštancie pre takýto postup nevidel žiaden dôvod nemožno jeho postup považovať za nesprávny. Okrem
toho zo spisu je zrejmé, že predmetné konanie bolo právoplatne skončené dňom 27. januára 2014.

13. Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť,
že žalovaní údajne previedli motorové vozidlá vo vlastníctve podnikateľského subjektu K. S. SI&SI
nezákonným spôsobom na škodu žalobcu je potrebné uviesť, že takáto skutková okolnosť je vymedzená
neurčito a nebola obsahom výzvy žalobcu adresovanej žalovaným v súvislosti s uplatnením jeho práva

na vrátenie daru, ani samotnej žaloby, ktorá mala takúto výzvu nahradiť, z ktorého dôvodu potom nebol
dôvod sa takýmito skutkovými okolnosťami ďalej bližšie zaoberať. Okrem toho je potrebné uviesť, že
právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.11.2014 síce navrhla vykonať dokazovanie
v naznačenom smere dotazom na ODI TT, avšak bližšie nešpecifikovala, čoho sa tento dotaz má týkať,
hoci jej súd svojím uznesením z 25.11.2014 uložil povinnosť v lehote troch dní od tohto pojednávania

upresniťtakýtonávrhnadoplneniedokazovaniasupozornením,žeakvtejtolehotetakýtonávrh podaný
nebude, súd takýto dôkaz nevykoná . Právna zástupkyňa žalobcu do skončenia konania nepredložil
súdu relevantný návrh na vykonanie dokazovania v tomto smere.

14. Právne irelevantnou pre rozhodnutie v tejto veci boli aj námietky žalobcu že žalovaný v 1. rade

doručoval zákonu odporujúce skončenia pracovných pomerov so zamestnancami žalobcu a tieto osoby
následne zamestnal vo svojej spoločnosti a že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade neupozornili
žalobcu že beží konanie o zrušenie jeho spoločnosti , nakoľko takéto skutkové okolnosť sú vymedzené
neurčito a neboli obsahom výzvy žalobcu adresovanej žalovaným v súvislosti s uplatnením jeho práva
na vrátenie daru, ani samotnej žaloby, ktorá mala takúto výzvu nahradiť. Preto ako už bolo vyššie

uvedené, nebol dôvod sa takýmito skutkovými okolnosťami ďalej pri prejednávaní tejto veci zaoberať.
Obdobný záver platí aj pre námietku o nezohľadnení konania žalovaného v 1. rade spočívajúceho v
zaťažení nehnuteľností stavbami, nakoľko ani takéto správanie sa žalovaného v 1. rade nebolo dôvodom
uvedeným vo výzve alebo žalobe žalobcu, pre ktoré si uplatnil v tomto konaní právo na vrátenie daru.15. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúc si aj dôvody súdu prvej inštancie preto rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, vrátane vecne správneho rozhodnutia o

trovách konania pred súdom prvej inštancie.

16. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 262

ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

17. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).