Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Pc/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117214422
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2117214422.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom vo veci

navrhovateľa ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti: G. Č.G., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX/X, E.,
proti oprávnenej: L. D., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. V. XX, F., o návrhu na zrušenie vyživovacej
povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, ktorá mu bola uložená rozsudkom
Okresného súdu Piešťany č.k. 7C/25/2010 zo dňa 13.10.2011 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. 20P/163/2013-10 zo dňa 4.11.2013.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 5.6.2017, postúpeným tunajšiemu
súdu dňa 23.6.2017 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, pričom poukázal na
to, že na základe rozsudku Okresného súdu Trnava má voči toho času už plnoletému dieťaťu stanovenú
vyživovaciu povinnosť vo výške 80,- Eur mesačne. Oprávnená ku dňu XX.X.XXXX ukončila štúdium na
strednej škole, následne bola vedená ako uchádzačka o zamestnanie, pričom v súčasnosti je už riadne
zamestnaná. Z uvedeného dôvodu, navrhovateľ mal za to, že oprávnená je schopná sama sa živiť a
jeho vyživovacia povinnosť zanikla.

2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti účastníkov
konania,ktorídoručeniepredvolaniamaliriadnevykázané.Navrhovateľsvojuneprítomnosťospravedlnil
v podaní, ktoré bolo súdu doručené elektronicky dňa 16.1.2018. Oprávnená svoju neprítomnosť tiež v
elektronickej forme ospravedlnila a uviedla, že so zrušením vyživovacej povinnosti voči svojej osobe
súhlasí.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä Rozsudkom Okresného súdu Trnava
zo dňa 4.11.2013, č.k. 20P/163/2013-10, Potvrdením o zamestnaní zo dňa 14.9.2017, ako aj ostatným
na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči dcére, t.j. oprávnenej bola určená rozsudkom Okresného
súdu Trnava, č.k. 20P/163/2013-10 zo dňa 4.11.2013, ktorým rozhodnutím súd zmenil rozsudok
Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 7C/25/2010 zo dňa 13.10.2011 v časti o zverení oprávnenej do

osobnej starostlivosti a v časti určenia výživného na dieťa tak, že s účinnosťou od 1.11.2013 sa
v tom čase maloletá oprávnená zverila do osobnej starostlivosti matky a otec, t.j. navrhovateľ sa
zaviazal prispievať na výživu oprávnenej sumou 80,- Eur mesačne. Oprávnená dňa XX.XX.XXXXnadobudla plnoletosť, pričom ku dňu XX.X.XXXX ukončila štúdium na strednej škole. Od 15.5.2017 je
zamestnankyňou zamestnávateľa C. G. E., K..E... Jej pracovný pomer naďalej trvá.

5. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

6. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

9. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je
schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje
potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť, nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda
dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím
určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (Pozri R 100/1967).

12. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách.
Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu
v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa

ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR
vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie
alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje
ku dňu začatia súdneho konania. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna
úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a

to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené
pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní
súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase
pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať

správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich
pomerov. Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu
podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých
skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

13. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že u oprávnenej nastala taká zmena skutočností, ktorá
odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej. Súd vykonal dôkazy tak, aby zostala
zároveň zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania, pričom zistil, že oprávnená je toho času riadne
zamestnaná u spoločnosti C. G. E., K..E... S poukazom na túto skutočnosť, súd mal za preukázané,
že zákonné podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletej dcére boli v

danom prípade splnené. Oprávnená so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči svojej osobe
súhlasila.14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je
uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej
zrušil.

15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).