Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 4, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cbi/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113222511
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113222511.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.LenkouMüllerovou,PhD.,vprávnejvecižalobcu:

A.. A. A., so sídlom kancelárie MW. E. X, XXX XX Ž., správca úpadcu: Ing. Jaroslav Širo - PROMT, s
miestom podnikania Ovčiarsko 183, 010 04 Ovčiarsko, IČO: 33 378 339, právne zastúpený: Mgr. Tomáš
Baláž, advokát so sídlom Štúrova ul. č. 1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: O. Š., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. B. XXX/X, XXX XX Ž., toho času XRow L. T., R. B. S., E. N., C., právne zastúpený: JUDr.
Ivan Pádej, advokát - AK s.r.o., so sídlom Krížna 336/2, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 863 041,
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 12.07.2013 domáhal voči žalovanému
určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, úhrady nákladov štúdia žalovaného na UAA v
USA voči veriteľom konkurzného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina, sp. zn. 2K/1/2012 a
súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu XX.XXX,XX
eur, ktoré úpadca zaplatil na základe dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zo dňa 10.08.2010 a na náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že uznesením

Okresného súdu Žilina, č. k. 2K/1/2012 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 161/2012 zo dňa
21.08.2012 bol žalobca ustanovený do funkcie konkurzného správcu úpadcu Ing. Jaroslav Širo -
PROMT, s miestom podnikania 010 04 Ovčiarsko 183, IČO: 33 378 339. Poukazujúc na ustanovenie §
62 ods. 1, 5, § 60 ods. 1, 3 a § 86 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) žalobca
uviedol, že ako správca je oprávnený a povinný uplatniť právo odporovať právnemu úkonu na súde a
využiťvšetkydostupnéprávneprostriedkynaochranuprávkonkurznýchveriteľov.Uviedol,žekonkurzné
konanie voči úpadcovi začalo dňa 17.02.2012 a právny úkon úpadcu špecifikovaný v žalobe, ktorého

neúčinnosť má súd určiť, bol uskutočnený a pokračoval odo dňa 10.08.2010. Uznesenie o vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 21.08.2012 s účinnosťou
odo dňa 22.08.2012. Ukracujúci právny úkon žalobca špecifikoval tak, že dňa 10.08.2010 sa úpadca
zaviazal „Dohodou o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ na úhradu nákladov
spojených so štúdiou dcéry O. na univerzite UAA v USA v hodnote X A. Sk, čo predstavuje sumu
XX.XXX,XX eur. Úpadca v liste adresovanom správcovi dňa 14.12.2012 uviedol, že financie z predaja
domu, ktorý patril úpadcovi a jeho manželke, úpadca použil aj na financovanie štúdia dcéry v USA. Z

uvedeného má žalobca za to, že úpadca financoval štúdium žalovanej v období, kedy už bol v úpadku a
neplnil si svoje splatné záväzky voči svojim veriteľom. Na základe uvedeného má za to, že úpadcovým
financovaním štúdia žalovanej došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu voči veriteľom, nakoľko úpadca
si v predmetnom období neplnil svoje splatné záväzky voči nim. Keďže správca nedisponuje prehľadnouevidenciou účtovníctva o zaplatených faktúrach úpadcu za obdobie financovania štúdia žalovanej v USA
nato,abymoholpresneurčiť,ktoréplatbybolipoužiténafinancovanie,žalobcanavrhol,abysúdzaviazal
žalovanú na predloženie dôkazov preukazujúcich skutočnosť, kto, kedy a z akých finančných zdrojov

financoval štúdium žalovanej v USA. Za predpokladu, že sa nepreukáže financovanie inou osobou, je
jednoznačné, že úpadcovým financovaním nákladov štúdia žalovanej v USA v priebehu piatich rokov
pred začatím konkurzného konania na majetok úpadcu došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu podľa
§ 61 ods. 1, 2 a 3 ZKR. Žalobca ako dôkaz pripojil k žalobe kópiu Dohody o vysporiadaní BSM zo dňa
10.08.2010 a kópiu žiadosti o vysvetlenie zo dňa 14.12.2012.

2. Žalovaný sa napriek výzve súdu zo dňa 16.08.2013 k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Pojednávanie konané dňa 07.10.2016 sa uskutočnilo za prítomnosti právnych zástupcov strán a
žalobcu.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na predpoklady odporovateľnosti podľa
ustanovenia § 57 ZKR s konštatovaním, že dňa 10.08.2010 došlo k uzavretiu Dohody o vysporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „Dohoda“), ktorej účastníkmi bola U.. B. Š. a
úpadca U.. O. Š., z obsahu ktorej vyplýva, že medzi záväzky manželov je zaradené „štúdium dcéry O.,
(t. j. žalovanej v tomto konaní) na univerzite UAA v USA v hodnote X A. Sk“ s tým, že podľa čl. 3 bod 3.3

Dohody tieto záväzky preberá na seba U.. O. Š. (úpadca). Žalobca má za to, že preukázanie konkrétnej
existencie pohľadávky označenej v žalobnom návrhu je možné uskutočniť len na základe výsluchov
strántejtodohodyažalovanéhospoukazomnaoznačenýdôkaznýnávrh,vzmyslektoréhomážalovaná
predložiť vysvetlenie, akým spôsobom boli uhrádzané náklady spojené s jej štúdiom, nakoľko podľa
žiadosti o vysvetlenie zo dňa 14.12.2012 predloženej žalobcom súdu úpadca v žiadosti uviedol, že

financie z predaja domu na D. Q., ktorý patril dlžníkovi a jeho manželke, použil aj na financovanie štúdia
dcéry v USA. Preukázanie pohľadávky, z ktorej žalobca odvodzuje dôvodnosť žaloby, žalobca viaže na
vykonanie výsluchu označených osôb a listinou, z ktorej bude vyplývať financovanie štúdia žalovaného
tak, ako ho označil úpadca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2012. Keďže dom, z ktorého
mali byť použité finančné prostriedky na financovanie štúdia, bol predávaný v mesiaci júl 2010, kedy

úpadca dňa 15.07.2010 potvrdil prevzatie sumy 91.280,- eur z predaja domu podľa kúpnej zmluvy zo
dňa 15.07.2010, k napadnutému právnemu úkonu malo dôjsť v období nasledujúcom po prevzatí týchto
finančných prostriedkov. Ako prostriedky procesného útoku žalobca okrem vyššie uvedených tvrdení,
označil dôkazy - zoznam pohľadávok veriteľov, z ktorého bude vyplývať výška záväzkov úpadcu k
momentu odporovaného právneho úkonu dlžníka a výšku jeho majetku. Žalobca má za to, že majetkové

pomery dlžníka vyplývajú priamo z Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
kde v čl. 3 bod 3.2 je uvádzaný majetok dlžníka ku dňu 10.08.2010, ktorý zjavne nepostačuje na
uspokojenie v rozhodnom čase existujúcich pohľadávok veriteľov úpadcu.

5. Napriek výzve samosudkyne žalobca právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa v konaní domáha,

nevymedzil, poukazujúc na absenciu prehľadnej evidencie účtovníctva dlžníka o zaplatených faktúrach
za obdobie financovania štúdia žalovanej v USA, pričom z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní je zrejmé,
že za tieto úkony žalobca považuje vykonané úhrady úpadcom na účel predpokladaný Dohodou o
vysporiadaní BSM a vyplývajúci z oznámenia dlžníka adresovaného správcovi zo dňa 14.12.2012.
Žalobca má za to, že v danom štádiu konania môže špecifikovať ukracujúce právne úkony len

všeobecným vymedzením úhrady nákladov štúdia žalovanej.

6. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku okrem vyššie označených skutkových tvrdení navrhol
vykonať dôkaz výsluchom žalovaného ako účastníka konania na preukázanie existencie pohľadávky, ku
ktorejsaviaže predmetnážaloba.Pripojilsaknávrhunavýsluchúpadcuakoúčastníkaprávnehoúkonu,

ktorého právnej neúčinnosti sa žalobca domáha, a to na preukázanie existencie spornej pohľadávky.
Na preukázanie majetkových pomerov dlžníka žalobca poukázal na obsah Dohody o vysporiadaní
BSM a na preukázanie majetkových pomerov dlžníka navrhol žalobca predložiť zoznam pohľadávok
veriteľov dlžníka aktualizovaný ku dňu 06.04.2016, z ktorého vyplýva výška pohľadávok zistených voči
úpadcovi. Keďže zo zoznamu veriteľovi dlžníka nevyplývajú časové súvislosti vzniku ich prihlásených

pohľadávok, žalobca označil ako dôkaz prihlášky jednotlivých veriteľov, ktorých vznik sa viaže k
momentu uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu dlžníka. Na preukázanie prevzatia finančných
prostriedkov z predaja domu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2010 žalobca predložil fotokópiu
príjmovéhoavýdavkovéhopokladničnéhodokladuzodňa15.07.2010znejúcehonasumuXX.XXX,-eur.7. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný
potvrdil uzavretie dohody o vysporiadaní BSM avšak s konštatovaním, že predpokladaný obsah dohody

sa naplnil len čiastočne, a to z dôvodu potreby následnej starostlivosti dlžníka o bývalú manželku, a
to až do okamihu smrti U.. Š.. Žalovaný poprel existenciu účtovných a iných dokladov vzťahujúcich sa
k financovaniu štúdia žalovanej a poprel, že by k takýmto pôvodne predpokladaným úhradám vôbec
došlo. Uviedol, že financovanie štúdia si žalovaná zabezpečoval z vlastných zdrojov. Žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť a v rámci prostriedkov procesnej obrany označil ako dôkaz výsluch svedka -

úpadcu. Žalovaný v rámci procesnej obrany poukázal na obsah žalobného návrhu, ktorý za právny úkon
uvádza len Dohodu o vysporiadaní BSM s neurčitým vymedzením použitia finančných prostriedkov na
štúdium žalovanej. Dôkazné návrhy žalobcu vzhľadom na vymedzený predmet konania žalovaný označil
za irelevantné a navrhol vykonať dôkaz výsluchom dlžníka.

8. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté

uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 2K/1/2012-32 zo dňa 13.02.2012, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 34/2012 zo dňa 17.02.2012 s účinkami začatia konkurzného konania dňa 18.02.2012.
Vzhľadom na okamih začatia konkurzného konania súd na úpravu práv a povinností strán aplikoval
ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012.

9. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len ZKR),

(1)Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im
správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať

právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na
odporovanie nevyhovel.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do
jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u

povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

(3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo
uspokojené.

(4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 a ods. 5 ZKR

(1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny
úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z
odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak
a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe
bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto

práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti
nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto
práva.

(5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby

alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty
uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.11. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR,

(1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len

"ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol
alebo musel byť druhej strane známy.
(2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred

začatím konkurzného konania.

12. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 a 3 ZKR,
(1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby,

b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)

až d) kvalifikovanú účasť.
(2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby,
ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
(3)Kvalifikovanouúčasťousanaúčelytohtozákonarozumiepriamyalebonepriamypodielpredstavujúci
aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe

alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom
zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel
držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu
kvalifikovanú účasť.

13. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj
peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie
vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej
pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v
akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou

14. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním na základe incidenčnej žaloby, súd
primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je lehota
jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu
s účinkami dňa 22.08.2012. Podľa § 57 ods. 2 ZKR lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o

určenie neúčinnosti právnych úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu a keďže konkurz bol
vyhlásený zverejnením uznesenia dňa 21.08.2012 začala lehota na včasné podanie žaloby o určenie
neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 veta prvá zákona plynúť nasledujúci
deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t. j. dňa 22.08.2012. Posledným dňom na podanie odporovacej
žaloby bol tak deň 22.08.2013, pričom z prezentačnej pečiatky súdu vyplýva, že žalobca uplatnil

svoj nárok podaním žaloby na súde dňa 12.07.2013. Súd tak konštatoval dodržanie hmotnoprávnej
prekluzívnej lehoty na včasné podanie žaloby v tejto veci ako základnej hmotnoprávnej podmienky
pre určenie neúčinnosti právneho úkonu. Súd ďalej konštatuje, že žalobca založil svoje tvrdenia
odporovateľnosti v žalobe označeného úkonu dlžníka na tom, že napadnutý úkon bol uskutočnený
dlžníkom s osobou spriaznenou s dlžníkom, pričom ide o ukracujúci právny úkon podľa § 60 ods. 1 ZKR.

Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu tak bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok
odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR.

15. Svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva žalobca odvodzoval z ustanovenia
§ 57 ods. 1 ZKR, pričom odporovacie právo žalobca uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mal byť

odporovateľný právny úkon uskutočnený v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.

16. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho
úkonu podľa ZKR je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4, v zmysle ktorého je možnéodporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v
čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov,

ktoré týmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť
veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. Medzi všeobecné predpoklady odporovateľnosti
avšak patrí vymedzenie právneho úkonu dlžníka a platnosť a účinnosť tohto právneho úkonu ,
pričom plynutie hmotnoprávnych lehôt, podľa ZKR sa viaže na uplatnenie odporovateľnosti právnych
úkonov vykonaných dlžníkom v stanovenom čase pred začatím konkurzného konania. K základným

štrukturálnym náležitostiam žaloby prináleží popis právneho úkonu dlžníka, ktorému sa odporuje, ďalej
tvrdenie, že napadnutý právny úkon je platný a účinný a ďalej preukázanie, že napadnutý právny úkon
ukracuje prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase napádaného právneho úkonu .

17. Právny úkon vymedzuje ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka tak, že právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy

s takýmto prejavom spájajú.

18. Teda aby išlo o právny úkon vo všeobecnosti musí tu existovať prejav vôle, jeho ďalšou náležitosťou
je to, aby naň boli viazané právne následky, ktorými sú vznik, zmena alebo zánik práv či povinností,
musí ísť o prejav vôle dovolený právnym poriadkom a právne predpisy musia s prejavom vôle spájať

zamýšľané právne následky. Podstata žaloby, ktorou sa žalobca domáha odporovateľnosti právnych
úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa, môžu byť napadnuté odporovateľnosťou. To znamená, že žalobca sa môže domáhať, aby
tieto úkony dlžníka boli vyhlásené za právne neúčinné. Odporovateľnosť tak znamená nastolenie tzv.
relatívnejprávnejneúčinnostiprávnehoúkonu,toznamená,žerelatívneneúčinnýprávnyúkonjenaďalej

platný, nastávajú podľa neho všetky účinky právom spojené s platným právnym úkonom, ale vo vzťahu
medzi stranami v danom prípade veriteľmi prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní a treťou
osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok odporovaným právnym úkonom, sa na tento právny úkon
hľadí, ako kedy k právnemu úkonu nedošlo. Teda základným predpokladom úspešnosti odporovacej
žaloby je tvrdenie a preukázanie existencie konkrétneho právneho úkonu dlžníka, ktorý je platný,

účinný,aktorýspĺňavšetkyzákonomstanovenépodmienkyodporovateľnosti.Podľaustálenejjudikatúry
nepostačuje, aby dlžník len prejavil vôľu smerujúcu k následku, ktorý ukráti, resp. je spôsobilý ukrátiť
pohľadávku veriteľa, ale musí ísť o taký prejav vôle, ktorý skutočne vyvolal právne následky, a ktorý
súčasne viedol k ukráteniu uspokojenia pohľadávky dlžníkovho veriteľa. Teda základným predpokladom
prejednania žaloby o určenie odporovateľnosti právneho úkonu je jednoznačné vymedzenie právneho

úkonu, ktorého právnej neúčinnosti sa žalobca domáha, a to označením konkrétneho právneho úkonu,
uvedením jeho obsahu a času, kedy k právnemu úkonu došlo a určením strán právneho vzťahu.
Len k takto vymedzenému predmetu konania súd posudzuje ďalšie zákonom stanovené podmienky
odporovateľnosti, ako je plynutie hmotnoprávnych lehôt, vecnú legitimáciu strán, platnosť právneho
úkonu ako predpokladu úspešnej odporovateľnosti, vzťah právneho úkonu k majetku dlžníka a ukrátenie

veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávku v konkurznom konaní. Súd je názoru, že žalobca v konaní o
určenie odporovateľnosti právneho úkonu je povinný tvrdiť a preukazovať podmienky odporovateľnosti
vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu, ktorého existenciu nie je možné zisťovať v súdnom
konaní z navrhovaných dôkazov, ale navrhovanými dôkazmi majú byť zisťované základné podmienky
a predpoklady úspešnej odporovateľnosti viažuce sa k v žalobe označenému konkrétnemu právnemu

úkonu dlžníka. Pri uplatnení odporovateľnosti musí byť právny úkon dlžníka určený druhovo, účastníkmi
tohto právneho vzťahu, príp. aj určením predmetu plnenia, dátumom vykonania právneho úkonu a to
tak, aby sa odporovaný právny úkon mohol odlíšiť od iných právnych úkonov dlžníka. Teda konkretizácia
právneho úkonu ako predpoklad odporovacej žaloby je nevyhnutná ako spôsobilý predmet konania
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19.12.2007, sp. zn. 30 Cdo 1239/2007). Len konkrétny

právny úkon dlžníka umožňuje súdu posudzovať vecnú legitimáciu strán, posúdenie hmotnoprávnych
lehôt na uplatnenie práva a posúdenie ostatných zákonom stanovených podmienok odporovateľnosti.
Týmto právnym úkonom nemusí byť len prevod majetku alebo jeho časti, ale aj odmietnutie majetku,
ktorý by dlžník mohol nadobudnúť napríklad odmietnutím daru alebo dedičstva, odpustením dlhu a
podobne. Pokiaľ žalobca v podmienkach prejednávanej veci označil za odporované úkony úhrady

nákladov štúdia žalovanej, súd konštatuje, že faktická činnosť dlžníka sa bez ďalšieho nepovažuje za
právny úkon, ktorý je možné úspešne napadnúť odporovateľnosťou. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať
dôkaz výsluchom žalovanej, z ktorého by bolo možné presne špecifikovať predmetný právny úkon,
súd konštatuje, že uvedený postup žalobcom Civilný sporový poriadok ani zákon o konkurze areštrukturalizácii nepripúšťa. Konanie je začaté na súde dňom, kedy je žalobca doručená súdu a
k uvedenému momentu súd podľa ZKR posudzuje aj dodržanie základných hmotnoprávnych lehôt.
Zmyslom odporovacej žaloby podľa § 57 ZKR je dosiahnuť rozhodnutie súdu o určení, že konkrétny

právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní, je právne
neúčinný. V takom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nesie žalobca. Napriek tomu, že súd v
priebehupojednávaniavyzvalžalobcunapresnévymedzenieprávnehoúkonu,ktoréhoodporovateľnosti
sa žalobca domáha, žalobca svoju povinnosť tvrdenia nesplnil. Žalobca za právny úkon dlžníka označil
faktické konanie dlžníka - úhrady štúdia žalovanej, vychádzajúc predpokladov a domnienok vyvolaných

obsahom Dohody o vyporiadaní BSM a vyjadrenia dlžníka zo dňa 14.12.2012, a to napriek tomu, že
takéto úkony žalovaná poprela a tieto jej tvrdenia potvrdil svedok - dlžník U.. Š.. Údaje o konkrétnych
odporovateľných právnych úkonoch dlžníka vrátane okolností, za ktorých k uskutočneniu týchto úkonov
došlo v žalobe absentujú.

19. Právnym úkonom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka

nie je faktická činnosť, ale musí ísť o také konanie, ako prejav vôle konajúceho, s ktorým právne predpisy
spájajú vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností právneho vzťahu. Pokiaľ žalobca vyššie uvedeným
spôsobom právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa domáha, nevymedzil, a za takýto právny úkon určil
faktické konanie dlžníka , súd uvedený nedostatok posúdil ako hmotnoprávnu vadu žaloby s dôsledkom
zamietnutia žalobného návrhu. V sporovom konaní je žalobca povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera

svoju žalobu, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočnosti rozhodujúcich z hľadiska veci
samej. Splnenie dôkaznej povinnosti sa viaže k preukázaniu tvrdení strany. Aby strana sporu mohla
splniť povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia, medzi
ktorými existuje vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti z hľadiska
hypotézy právnej normy, nemôže byť takáto skutočnosť ani predmetom dokazovania. Žalobca je preto

povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti určované hypotézou hmotnoprávnej normy, čím je vymedzený
aj rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané.
Rozhodovaniusúdu,ktorýmsúdurčuje,ktoréznavrhovanýchdôkazovvykoná,predchádzavymedzenie
skutkových tvrdení žalobcom a žalovaným, z ktorých je možné vyhodnotiť relevantnosť navrhovaných
dôkazov. Opačný postup, ktorým by súd až z vykonávaných dôkazov zisťoval rozhodné skutočnosti

pre ich následné podradenie pod hypotézu príslušnej právnej normy je v rozpore s princípom rovného
postavenia procesných strán, v rozpore s povinnosťou strán označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a tým jasne a určito vymedzeného predmetu konania. Vzhľadom na uvedené súd
návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania a následne žalobný návrh vo veci samej v celom rozsahu
ako nedôvodný zamietol.

20. Nakoľko súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný.
Žalovanému tak vzniká právo voči žalobcovi na plnú náhradu trov konania v súlade s ustanovením §
255 ods. 1 CSP (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP:

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručeniepodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).