Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/206/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509211456
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2509211456.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobkyne: Ing. I. Q., nar. XX. M. XXXX, bytom, E., E. XXX/
XXB, zast.: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, Hlohovec, Pribinova 46, proti žalovanej: X. N., nar. XX. Z.
XXXX, bytom, E., K. XXXX/XX, zast: JUDr. Peter Peružek, advokát, Hlohovec, Cintorínska 1, o 1.896,31
eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 7. marca 2011
č. k. 5C/250/2009-183, takto

r o z h o d o l :

I/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobkyni 302,85 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

II/ Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v
rozsahu 68%.

III/ Štátu p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov štátu titulom znalečného v rozsahu 84%.

IV/ Štátu p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov štátu titulom znalečného v rozsahu 16%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu prvej inštancie 29. októbra 2009 domáhala uloženia povinnosti

žalovanej zaplatiť jej 1.896,31 eur a príslušenstvo titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie rozsudkom
(Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/250/2009-183 zo dňa 7. marca 2011) uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni 1.896,31 eur a nahradiť jej trovy konania vo výške 1.087,14 eur s tým, že o trovách
štátu rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení §
420 ods. 1, § 441 a § 442 O.z., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh
je dôvodný v celom rozsahu. Vecne tým, že žalobkyňa bola vlastníčkou osobného motorového vozidla
značky Mazda 121, rok výroby 1997, ktoré bolo na územie SR dovezené z Rakúska v januári 2007, toto

kúpila v máji 2007 v autobazáre za cenu cca 3.200 eur. Zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že
žalovaná spôsobila dopravnú nehodu tak, že viedla vozidlo zn. Mazda 121, EČ : HC-588AV v smere od
obce Kľačany smerom na Sasinkovo, kde v noci 30. augusta 2009 o 02.15 hod. po prejdení ľavotočivej
zákruty na rovnom úseku z dosiaľ nezistených príčin zišla s vozidlom mimo vozovku a narazila do
stromu, alkohol nebol zistený. Celková škoda bola odhadnutá na 3.000 eur. Za príčinu bola označená
nedovolená rýchlosť jazdy, neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojím schopnostiam. Komunálna poisťovňa
(u ktorej mala navrhovateľka uzavretú havarijnú poistku), vypočítala všeobecnú hodnotu vozidla na

934,66 eur, z ktorej dňa 17. septembra 2009 vyplatila poistné plnenie 576,15 eur. Dňa 23.9.2009 vyzvala
žalobkyňa písomne žalovanú na mimosúdne urovnanie sporu, kde žiadala zaplatiť sumu 2.500 eur
do 30. septembra 2009. Žalovaná motorové vozidlo žalobkyne (dovtedy plne funkčné), totálne zničila,
preto skutočná škoda reprezentuje hodnotu vozidla v čase vzniku škody, ktorá bola vyčíslená znalcomna sumu 2.273 eur, v čom je už zohľadnená aj hodnota predajných zvyškov. Žalobkyni by patrila voči
žalovanej náhrada škody vo výške 2.273 eur, keďže si táto uplatnila iba sumu 1.896,31 eur, súd prvej
inštancie jej do uvedenej výšky vyhovel v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 11C/177/2011-236 zo dňa 5. decembra 2012 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni nepriznal náhrada trov odvolacieho konania. Na
dovolanie žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6 Cdo 119/2013 zo dňa 15.
mája 2013 rozsudok Krajského súdu v Trnave z 5. decembra 2012 sp. zn. 11Co 177/2011 zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že v preskúmavanej veci je z obsahu spisu
zrejmé, že žalovaná spolu s písomným doplnením odvolania z 18. augusta 2011 predložila listinný
dôkaz - znalecký posudok z 9. mája 2011 č. 2/2011 vypracovaný Ing. R. M., pričom poukázala na
značné rozdiely vo všeobecnej hodnote vozidla zistenej týmto posudkom a posudkom vypracovaným
v konaní ustanoveným znalcom Ing. A. H., z ktorého vychádzal súd prvého stupňa pri určení výšky
priznaného plnenia. Okrem toho z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 7. marca 2011 na súde prvej

inštancie bolo zistené, že účastníci neboli (a to ani v predchádzajúcom priebehu konania) riadne poučení
v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že na dôkazy predložené po vyhlásení uznesenia o skončení
dokazovania sa nebude prihliadať. Táto skutočnosť v zmysle § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p. spôsobuje,
že odvolaciemu súdu je možné predkladať nové dôkazy a odvolací súd je povinný sa s nimi podľa
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyporiadať, najmä ak obsahujú dôležité skutočnosti, ktoré by mohli

zmeniť výšku náhrady škody priznanú prvostupňovým súdom. Napriek tejto skutočnosti sa odvolací súd
v odvolacom konaní predloženým listinným dôkazom nezaoberal a ani v odôvodnení svojho rozsudku sa
k nemu v rozpore s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. nevyjadril. Vyššie uvedeným postupom
odvolacieho súdu podľa názoru dovolacieho súdu bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom v
zmysle § 237 písm. f) O.s.p.. Správnemu postupu odvolacieho súdu by totiž zodpovedalo, keby bol (pri

absencii poučenia prvostupňovým súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p.) doplnil dokazovanie vykonaním
predloženéholistinnéhodôkazuatobuďnaodvolacompojednávaní,aleboprostredníctvomsúduprvého
stupňa s vytvorením možnosti účastníkov sa k nemu vyjadriť, alebo aby v odôvodnení svojho rozsudku
uviedol dôvody, pre ktoré nie je potrebné tento dôkaz vykonať.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v
čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.,
aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 O.s.p., akt.§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie v čase jeho podania aj aktuálne pripúšťa (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365
C.s.p. a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p., ktoré má
ekvivalent v § 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce

sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), po doplnení dokazovania postupom na
nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu je treba
priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku súdu prvej
inštancie v zmysle § 388 C.s.p..

4. Ťažiskom sporu a tiež tohto odvolacieho konania bolo vyriešenie otázky - všeobecnej hodnoty
motorového vozidla MAZDA 121 LX Comfort 1.3i 5dv. hatchback EČ: HC 588 AV, pretože dôkaz,
znalecký posudok, ktorý v konaní na súde prvej inštancie vyhotovil ním ustanovený znalec Ing. Andrej
Haring, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri určení výšky priznaného plnenia, vykazoval značné
diskrepancie vo všeobecnej hodnote motorového vozidla oproti listinnému dôkazu, znaleckému posudku

predloženému žalovanou spolu s písomným doplnením jej odvolania z 18. augusta 2011.

5. Odvolací súd vykonal dokazovanie na pojednávaní odvolacieho súdu v zmysle vtedy platnej právnej
úpravy § 129 ods.1 O.s.p., keď vykonal dôkaz listinou, a to znaleckým posudkom, ktorý predložila v
konaní žalovaná a dospel k záveru, že ten vykazuje značnú diskrepanciu vo všeobecnej hodnote

vozidla, od ktorej sa mala určovať výška priznaného plnenia a navyše znalec Ing. Andrej Haring,
ktorý vyhotovoval posudok v konaní na súde prvej inštancie sa ako vyplýva z oznámenia Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 2. augusta 2012, dopustil disciplinárneho previnenia vo
vzťahu k ním vyhotovenému znaleckému posudku, ktorý bol dôležitý pre určenie výšky plnenia, pretorozhodol o vykonaní znaleckého dokazovania v rámci odvolacieho konania na určenie všeobecnej
hodnoty motorového vozidla MZDA 121 LX Comfort 1.3i 5dv. hatchback EČ: HC 588 AV vo vzťahu
k znaleckému posudku vyhotovenému v konaní na súde prvej inštancie ustanoveným znalcom Ing.

Andrejom Haringom, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri určení výšky priznaného plnenia, ktorý
vykazoval značnú diskrepanciu vo všeobecnej hodnote motorového vozidla oproti listinnému dôkazu,
znaleckému posudku predloženému žalovanou spolu s písomným doplnením jej odvolania z 18. augusta
2011.

6. Odvolacím súdom ustanovený znalec, znalecká organizácia: EXPERT GROUP, k.s., IČO: 440 827
71, Kominárska 2, 4, Bratislava z odboru: doprava cestná; odvetvie: technický stav cestných vozidiel a
odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorú do konania pribral odvolací súd uznesením z 28. júla 2014 č.
k. 11Co/206/2013-312 vyhotovila pod číslom znaleckého úkonu 113/2014 znalecký posudok, z ktorého
vyplývala všeobecná hodnota motorového vozidla pred poškodením 1.280 eur + 67 eur náklady na jeho
zaobstaranie, čo spolu tvorí reprodukčnú obstarávaciu hodnotu pred poškodením motorového vozidla

vo výške 1.347 eur, z ktorej určil aj hodnotu predajných zvyškov na 456,37 eur, čo v konečnom dôsledku
viedlo k tomu, že výška škody na motorovom vozidle predstavovala 891 eur.

7. Vzhľadom k tomu, že voči znaleckému posudku vyhotovenému v odvolacom konaní pod číslom
znaleckého úkonu 113/2014 boli vznesené námietky majúce podstatný vplyv na určenie všeobecnej

hodnoty motorového vozidla (používanie motorového vozidla aj na služobné účely, určenie príplatkovej
výbavy motorového vozidla malo vychádzať z porovnateľného motorového vozidla Ford Fiesta a nie
ako bolo uvedené v posudku z motorového vozidla Opel Corsa a iné) odvolací súd uznesením č.k.
11Co/206/2013-376 zo dňa 8. júna 2015 zadal znalcovi vyhotoviť doplnok k znaleckému posudku, ktorý
ho vyhotovil pod číslom znaleckého úkonu 71/2015, ktorý po zohľadnení námietok určil všeobecná

hodnota motorového vozidla pred poškodením, t. j. ku dňu 30. augusta 2009 sumou 1.243 eur + 67
eur náklady na jeho zaobstaranie, čo spolu tvorí reprodukčnú obstarávaciu hodnotu pred poškodením
motorového vozidla vo výške 1.310 eur, z ktorej určil aj hodnotu predajných zvyškov na 462,71 eur, čo
v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že výška škody na motorovom vozidle predstavovala 847 eur.

8. Keďže aj voči uvedenému výpočtu boli vznesené námietky, na ktoré bolo potrebné odborné posúdenie
a ktoré mali nepochybne vplyv na určenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla, odvolací súd
uznesením č. k. 11Co/206/2013-411 zo dňa 14. marca 2016 opäť zadal znalcovi vyhotoviť doplnok k
znaleckému posudku, ktorý ho vyhotovil pod číslom znaleckého úkonu 73/2016, ktorý po zohľadnení
námietok určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred poškodením, t. j. ku dňu 30. augusta 2009

sumou 1.267 eur + 67 eur náklady na jeho zaobstaranie, čo spolu tvorí reprodukčnú obstarávaciu
hodnotu pred poškodením motorového vozidla vo výške 1.334 eur, z ktorej určil aj hodnotu predajných
zvyškov na 454,60 eur, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že výška škody na motorovom vozidle
predstavovala 879 eur.

9. Voči ostatnému doplnku boli vznesené námietky, zástupcom žalovanej, ktorý namietal to, že doplnok
trpí vadami, keď bez zmeny skutkových okolností došlo k zmene hodnôt a to tak všeobecnej hodnote
vozidla pred poškodením, ako aj k zmene hodnoty predajných zvyškov vozidla v dôsledku čoho
paradoxne výška škody na vozidle predstavovala vyššiu sumu oproti ostatnému doplnku znaleckého
posudku. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd vzal do úvahy, čo sa týka všeobecnej hodnoty

motorového vozidla pred poškodením, resp. v čase poškodenia znalecký posudok, ktorý vypracoval Ing.
Róbert Mrštica, ktorý sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre určenie hodnoty a ktorý
konštatoval výšku škody na vozidle vo výške 656,34 eur.

10. Zástupca žalobkyne právom záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania nebolo pochýb,

že škoda na predmetnom vozidle bola spôsobená žalovanou, otázka resp. rozpor bol vo výške tejto
škody, ktorá bola spôsobená, čo ponechal na rozhodnutí súdu. Namietal vzatie do úvahy súkromného
znaleckého posudku, ktorý vyhotovil Ing. Róbertom Mrštica, pretože v odvolacom konaní bolo vykonané
znalecké dokazovanie, ktoré v potrebnom rozsahu ozrejmilo skutočnosti potrebné pre určenie výšky
škody. Taktiež navrhol, aby súd nevzal do úvahy výšku opotrebiteľných zvyškov, pretože za stratu týchto

zvyškov nesie zodpovednosť žalovaná.

11. Zástupca žalobkyne právom záverečnej reči uviedol, že ohľadom právneho nároku žalobkyne niet
pochýb, ako uvádzal aj zástupca žalobkyne, pochybnosti vznikli a pretrvávajú ohľadom výšky škody,resp. jej určenia. Namietal, že znalecká organizácia, ktorá bola ustanovená súdom na vyhotovenie
znaleckého posudku vo svojom posudku, ako aj v doplnkoch k znaleckému posudku pochybila v
závažných skutočnostiach. Rozporoval najmä to, že tak všeobecná hodnota vozidla, reprodukčná

hodnota, ako aj hodnota použiteľných zvyškov na vozidle sa v týchto posudkoch neustále menila bez
ohľadunato,abydošloajkzmeneskutkovýchokolností.Vzhľadomktomunavrhol,abysúdpriposúdení
hodnoty vzal do úvahy odborné stanovisko vyjadrené v znaleckom posudku znalca Ing. Róberta Mršticu,
v zmysle ktorého bola škoda na vozidle vyčíslená vo výške 656,34 eur, z ktorej je potrebné odpočítať
hodnotu použiteľných zvyškov na vozidle a poistné plnenie vo výške 576,15 eur, ktoré bolo žalobkyni

poskytnuté prostredníctvom poisťovne.

12. Za škodu sa vo všeobecnosti považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, spočíva
v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou
udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu (viď

R 55/1971). Pri škode, spôsobenej na opotrebovaných veciach, treba zistiť všeobecnú cenu, ktorú
mali tieto veci v čase poškodenia (porovnaj R 27/1977). Pri určení rozsahu náhrady škody v
zmysle § 442 O.z. nie je možné zvýhodniť ani škodcu ani poškodeného, pretože rozsah náhrady škody
je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Vzhľadom na to nemôže byť rozsah náhrady škody
ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami, napr. tým, že poškodený nevie primerane naložiť s použiteľnými

a predajnými zvyškami poškodeného motorového vozidla, alebo že s nimi naložiť nemohol, pretože
došlo k ich odcudzeniu takže nemajú preňho žiadnu hodnotu.

13. Niet pochýb, že v danej veci žalobkyňa v dôsledku poškodenia motorového vozidla úplne stratila
možnosť jeho ďalšieho využívania na bežný účel - prepravu osôb a osobných vecí, jej skutočnú škodu

však v zmysle § 442 ods. 1 O.z. (ujmu v jej majetkovej sfére) nepredstavuje celá hodnota rovnakého
alebo porovnateľného opotrebovaného motorového vozidla. Žalobkyňa by mohla byť odškodnená
sumou zodpovedajúcou reprodukčnej obstarávacej cene jej motorového vozidla pred poškodením,
len ak by došlo k úplnému zničeniu všetkých častí a súčiastok jej motorového vozidla. V danom
prípade ale až k takému rozsahu poškodenia nedošlo. Hoci na vozidle bola konštatovaná tzv. totálna

škoda, so zreteľom, na ktorú nebolo vhodné a účelné pristúpiť k jeho oprave, nemožno prehliadnuť,
že v dôsledku poškodenia vozidla nenastala úplná majetková strata žalobkyne, lebo jej zostali zvyšky
motorového vozidla. V tomto smere nemohol vziať do úvahy jej námietku týkajúcu sa toho, že došlo k
odcudzeniu predmetných zvyškov, za čo zodpovedá žalovaná, pretože na takéto tvrdenie nepredložila
žalobkyňa žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval zodpovednosť žalovanej v tomto smere. Z

hľadiska určenia výšky škody spôsobenej na motorovom vozidle treba vziať na zreteľ, že zachované
a nepoškodené zvyšky vozidla (súčasti a súčiastky poškodeného vozidla) majú objektívne vždy
majetkovú hodnotu, pri určovaní výšky, ktorej nie je rozhodujúci subjektívny aspekt (akým spôsobom je v
individuálnom prípade ten - ktorý poškodený subjekt spôsobilý alebo schopný naložiť s touto hodnotou).

14. Správnosť záverov znaleckého posudku vyhotoveného v odvolacom konaní spochybňovala
žalovaná (t.j., že všeobecná hodnota vozidla, reprodukčná hodnota, ako aj hodnota použiteľných
zvyškov na vozidle sa v týchto posudkoch neustále menila bez ohľadu na to, aby došlo aj k zmene
skutkových okolností), avšak neuviedla žiadne také relevantné okolnosti, ako to bolo v prípade, pre
ktoré boli vyhotovované doplnky k znaleckému posudku s tým, že k zmene skutkových okolností pri

vyhotovovaní doplnkov k znaleckému posudku dochádzalo na základe jej námietok, ktoré odvolací
súd považoval za relevantné t.j. majúce vplyv na určenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla.
Odvolací súd dáva za pravdu žalovanej, že tak v znaleckom posudku, ako aj jeho doplnkoch došlo
k odchýlkam v stanovení hodnoty, avšak vo všetkých troch prípadoch len nepatrnej hodnoty, ktoré
pramenili práve z námietok žalovanej vznášaných k okolnostiam majúcim vplyv na určenie všeobecnej

hodnoty motorového vozidla, pričom odborné argumenty, z ktorých znalec vychádzal spochybnené
neboli, preto odvolací súd nevidel žiaden relevantný dôvod nevychádzať pri stanovení hodnoty zo
záverovdoplnkukznaleckémuposudku,kdeboladanáodpoveďnavšetkydovtedyvznášanérelevantné
námietky. Správnosť znaleckého posudku pri stanovení hodnoty nemohol spochybniť ani listinný dôkaz,
ktorý predložila žalovaná - znalecký posudok vyhotovený Ing. Róbertom Mršticom, v zmysle ktorého

bola škoda na vozidle vyčíslená vo výške 656,34 eur, teda oproti tomu z čoho vychádzal súd prvej
inštancie pri určení rozsahu náhrady, t.j. znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. Andrejom
Haringom, medzi ktorými bola veľká diskrepancia všeobecnej hodnoty motorového vozidla. Žalovaná
do vyhlásenia dokazovania odvolacieho súdu za skončené, nevzniesla žiadne relevantné námietkyspochybňujúce odbornosť argumentov predmetného doplnku pod číslom znaleckého úkonu 73/2016, z
ktorého vychádzal odvolací súd pri stanovení výšky skutočnej škody.

15. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že osobné motorové vozidlo žalobkyne
bolo poškodené žalovanou, jeho všeobecná hodnota pred poškodením, t.j. ku dňu 30. augusta 2009
bola 1.267 eur + 67 eur náklady na jeho zaobstaranie, čo spolu tvorí reprodukčnú obstarávaciu hodnotu
pred poškodením motorového vozidla vo výške 1.334 eur, z ktorej bola určená aj hodnotu predajných
zvyškov na 454,60 eur, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že výška škody na motorovom vozidle

predstavovala 879 eur.

16. Odvolací súd považuje za spravodlivé, aby v danom prípade pri stanovení výšky skutočnej škody
sa vychádzalo tak z nákladov potrebných na obstaranie porovnateľného vozidla (určených hodnotou
vozidla v čase poškodenia) po odpočítaní použiteľných zvyškov poškodeného vozidla, ako aj plnenia,
ktoré už poškodená obdržala od poisťovne, t.j. sumy 576,15 eur.

17. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolaciemu súdu vzhľadom k výsledkom
vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu preto neostávalo iné, než napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 388 C.s.p. zmeniť spôsobom vyplývajúcim z výroku rozsudku.

18. Podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

19. V predmetnom konaní bola žalobkyňa úspešná v časti uloženia povinnosti žalovanej vo výške 302,85
eur, vo zvyšku bol neúspešná, jej úspech predstavuje 16%, neúspech predstavuje 84%, t.z. v konečnom
dôsledku bola úspešná žalovaná v rozsahu 68%, preto jej odvolací súd priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v tomto rozsahu s tým, že o výške tohto nároku
rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.) a neboli tu dané žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať
(§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom (pozn.:

teraz stranám sporu) právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

21. V citovanom ustanovení (pozn.: aj v iných ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania),
je obsiahnuté kritérium miery úspechu v konaní (porovnaj napr. III. ÚS 53/06). Aj keď C.s.p. nemá

adekvátne ustanovenie ustanoveniu § 148 ods.1 je treba vychádzať z toho, že pre účely rozhodnutia o
trovách konania sa štát považuje za stranu sporu a v sporoch, ktoré začali za účinnosti O.s.p., je treba
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhodnúť aj o nároku štátu na náhradu trov konania, v danom
prípade podľa kritéria miery úspechu v konaní. S poukazom na výsledok konania rozhodol súd tak, ako
je uvedené vo výroku III/ a IV/ tohto rozsudku, t.j. tak, že štátu priznal stranám sporu nárok na náhradu

trov štátu titulom znalečného a to v rozsahu ich neúspechu vo veci samej, t. j. žalobkyne v rozsahu 84%
a žalovanej v rozsahu 16% s tým, že o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 1
C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.).

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).