Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209827
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817209827.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinnému: A. G., bytom J., O. XXX/XX, o
vymoženie 451,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza č.k. 9Er/2070/2017-18 zo dňa 10. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 1, 2 a 3, § 41 ods. 2 písm. d) , § 243h ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 73 ods. 3 zákona č.

335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,§53ods.1,5zákonač.40/1964Z.z.Občiansky
zákonník,§2ods.1,§23a zákonač.634/1992Z.z.oochranespotrebiteľa,smernicuRadyč.93/13/EHS.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti
povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 08850/15
vydaný dňa 16.08.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž, ktorý

mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 27.03.2017 a vykonateľnosť dňa 30.03.2017. Súd prvej inštancie
preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým
exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Zistil, že dňa 21.10.2005
právny predchodca oprávneného (VÚB, a.s.) a povinný uzavreli zmluvu, na základe ktorej právny
predchodca oprávneného poskytol povinnému peňažné prostriedky. Na oprávneného bola pohľadávka

proti povinnému postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.05.2012. Dňa 04.09.2012 bola
medzi oprávneným a povinným uzavretá dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach,
ktorej súčasťou (bod 4) je i rozhodcovská doložka.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že právne vzťahy založené zmluvou o úvere je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z tohto dôvodu sa považuje za
spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného
registra, kde týmto predmetom (okrem iných) bolo v čase uzavretia zmluvy "poskytovanie úverov". Z toho
dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé,
že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené "na predtlačenom

formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.4. Súd prvej inštancie preskúmal rozhodcovskú doložku zo dňa 04.09.2012 dospel k záveru, že
predmetná rozhodcovská doložka je nekalou zmluvnou podmienkou. Jednostrannosť a nekalosť tohto
zmluvného dojednania súd prvej inštancie videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto

rozhoduje v tomto prípade je oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Možnosť výberu spôsobu riešenia
sporu povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia
prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej

väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ
v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným,
stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Súd pritom prihliada
pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.

Rozhodcovská doložka podľa názoru súdu prvej inštancie spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu
ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu
Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby mohla byť
kvalifikovaná ako nekalá. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.
5. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci

rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp. rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej
rozhodcovskej doložky založil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2

písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd
prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávne právne vec posúdil. Poukázal na úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, zák.
č. 335/2014 Z.z., ktorý sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní

samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov
a konaní pred nimi. Významnou zmenou bola aj novela Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r). Výsledkom procesu úpravy bol zákon s spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, pričom oprávnený uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám
a postupoval pri uzatváraní rozhodcovskej doložky podľa platných právnych predpisov. Povinný

rozhodcovskú doložku podpísal sám, dobrovoľne, pri doložke mal zaškrtávacie políčka spolu s miestom
na podpis. To znamená, že mal možnosť rozhodcovskú doložku buď prijať alebo neprijať. Neprijatím
doložky by neodmietol zároveň žiadne iné zmluvné ustanovenia dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, keďže predmetná dohoda mala na ostatné ustanovenia ďalší priestor na podpis.
K podpisu doložky nebol povinný žiadnym spôsobom nútený, jej rozsah a text nie je rozsiahly ani zložitý

tak, aby jej obsahu nemohol porozumieť. Rozhodcovská doložka je formulovaná alternatívne, teda dáva
zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia s
tým, že možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Súd prvej inštancie nezdôvodnil, ako by
doložka mala spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 MCdo 11/2011 zo dňa 26. septembra 2011. V zmysle čl.

46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má oprávnený
právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje
zákon. Dodal, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do
základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím bolo
oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Na záver

dodal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy
súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by
mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379

a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP") a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne podľa § 387
ods.1,2CSPpotvrdiť.Krajskýsúdtakrozhodolbeznariadeniapojednávaniavzmysleustanovenia§385CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Exekučné konanie vo veci začalo dňa 31.03.2017.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s

dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
10. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa

podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd

dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.
11. Súd prvej inštancie správne uviedol, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)

účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.
12. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania

ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo
vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
13. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského

právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom
konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn.

6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto

exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských
veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje
dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.
14. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy

má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého
rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych
predpisov.15. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej doložky vzhliadol odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.
16. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č.

244/2002 Z. z. je preto potrebné vychádzať z ustanovení § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a smernice Rady 93/13/EHS a zisťovať, či
predložená zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku,
ktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel súd prvej inštancie
k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a

povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku
správne považoval súd prvej inštancie za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.
17. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva

horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej
únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.
18. Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorú predkladal
oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani

nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na
prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by
bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom
súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil
jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej

formulárovej zmluve. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale
ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej
doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98
až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).
19. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá
neplatná rozhodcovská doložka, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na

prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu
v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom
exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská

zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
20. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu
a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky

(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. februára
2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).21. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný
v súlade so zákonom.

22.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilrozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa §
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.