Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Štubniak
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/181/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213984
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414213984.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: A. F.,
H.. XX.XX.XXXX, C. T. XXX/XX, Ž. H. D., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 2.781 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I z a m i e t a.
II. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.12.2014 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 2.781 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 2.781 € od 09.12.2014
do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 26.08.2011
zmluvu o úvere č. 603700756, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 3.500 €, pričom
žalovanému uhradil celkovo sumu 6.281 €. Nakoľko zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Preto plnením úrokov a poplatkov v sume 2.781 € sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne
obohatil a túto mu ani po výzve nevydal.
Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že spornú zmluvu o úvere
nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď do právneho vzťahu so žalobcom vstúpil
na základe jeho vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania. K výške
odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov uviedol, že odplata nevybočuje z trhového priemeru
odplát poskytovaných bankami. Namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na konanie poukazujúc
na ustanovenie § 85 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Tvrdil tiež, že z jeho
strany k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, nakoľko žalobca plnil za základe platne uzavretej zmluvy,
ktorá nikdy nebola vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a
majetkový prospech získal z poctivých zdrojov.
Po vypočutí žalobcu a po oboznámení listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu súd zistil nasledovné:
V konaní nebolo sporným, že žalobca dňa 26.08.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe
ktorej mu žalovaný poskytol úver v sume 3.500 € za poplatok v sume 2.781 €. Žalobca sa zaviazal úver
vrátiť v 11-tich mesačných splátkach po 571 €.Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou
uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie a označenia
účelu poskytnutia finančných prostriedkov - zamestnanie, povolanie, podnikanie a „iný účel“. Žalobca
spornú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - podnikateľ. V príslušnom políčku zmluva obsahuje zvolené
prehláseniežalobcu,žefinančnéprostriedkysúposkytnuténavýkonpodnikania,podktorýmvyhlásením
je podpis žalobcu.
Podľa predloženého prehľadu splátok zaplatil žalobca celkovo sumu 6.281 € v štyroch splátkach, z toho
dňa 31.10.2011 uhradil sumu 571 €, dňa 07.12.2011 sumu 1.713 €, dňa 09.12.2011 sumu 2.284 € a dňa
03.05.2012 sumu 1.713 €.
Vzhľadom na doteraz uvedené je nepochybné, že účastníkmi uzavretá zmluva je úverovou zmluvou
majúcou právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka
platí, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať
odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
V konaní bolo potom sporným, či predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, a teda
či ju možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. pod príslušné ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca pred súdom uviedol, že v čase, keď si bral úver, bol živnostníkom, úver potreboval na
rekonštrukciu domu, v ktorom býva a kde má zároveň aj miesto podnikania.
Z informatívneho výpisu zo živnostenského registra (verejne dostupnom na webovom sídle zrsr.sk) súd
zistil, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť od 05.04.1991, resp. od 07.04.2005 a od 31.10.2014
v závislosti od vzniku konkrétneho oprávnenia, a to až doposiaľ.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bol
žalobca podnikateľom. Úver si vzal na účely rekonštrukcie domu, ktoré miesto jeho bydliska je zároveň
evidované aj ako miesto jeho podnikateľskej činnosti. Zmluvu o úvere žalobca uzatváral ako fyzická
osoba podnikateľ s uvedením obchodného mena, miesta podnikania a identifikačného čísla. V zmluve o
úvere žalobca výslovne vyhlásil, že úver si berie na výkon podnikania. Preto neobstojí jeho tvrdenie, že v
zmluve o úvere bol identifikovaný nejednoznačne, spôsobom vzbudzujúcim pochybnosti o jeho statuse
fyzickej osoby resp. fyzickej osoby - podnikateľa. V prospech uvedenej úvahy svedčí aj skutočnosť, že
žalobca úver použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti, kde v čase uzavretia zmluvy o úvere vykonával
podnikateľskú činnosť. Žalobca si vzal úver na účely podnikania, čo nepriamo potvrdil aj svojou
účastníkovu výpoveďou, čím je vylúčená akákoľvek pochybnosť o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy
o úvere.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa§2písm.a)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejjeponúkaný
alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Žalobca pri uzatvorení úverovej zmluvy nevystupoval v pozícii spotrebiteľa a na právny vzťah založený
zmluvou o úvere sa nevzťahuje právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto pokiaľ žalobca
podľa predloženého prehľadu splátok uhradil na podklade uzavretej zmluvy žalovanému viac než 3.500
€, čiastka uhradená ním nad uvedenú sumu nepredstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na
jeho úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému ako vo veci plne
úspešnému účastníkovi konania tak vzniklo právo na náhradu trov konania voči vo veci neúspešnému
žalobcovi. Žalovaný si trovy konania si neuplatnil a žiadne trovy mu zo spisu ani nevyplývajú, preto mu
súd ich náhradu voči nepriznal.
Súčasne súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I,
nakoľko žalobca v podanej žalobe uviedol skutočnosti, ktorými osvedčil príslušnosť tunajšieho
súdu danú s poukazom na ustanovenie § 87 písm. f) O.s.p. Pre určenie miestnej príslušnosti
súdu sú rozhodujúce okolnosti v čase začatia konania a pokiaľ súd skúma miestnu príslušnosť
v konaní, musí ju skúmať spätne ku dňu začatia konania. Neplatí v tomto prípade
ust. § 154 O.s.p. a
§ 167 O.s.p. o tom, že
rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Žalobca podaním žaloby na tunajší súd ako súd v
obvode svojho bydliska (ako bydliska tvrdeného spotrebiteľa) založil miestnu príslušnosť na konanie. Na
trvanie miestnej príslušnosti nemala potom vplyv skutočnosť, že až po prejednaní veci samej mal súd
bez pochybností preukázané, že žalobca nie je spotrebiteľom, a teda nejde o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy. Preto návrh žalovaného na postúpenie veci nebol dôvodný.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.