Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Igor Malý
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/285/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109228042
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2109228042.17
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v právnej veci žalobcu: Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, zastúpený spoločnosťou
Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti
žalovanej v 1. rade: L. a žalovanému v 2. rade: AGROFARMA BUDMERICE, s.r.o., IČO: 35 856 483,
so sídlom Budmerice 242, obaja žalovaní zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Barbara Holíková,
s.r.o., IČO: 36 863 971, so sídlom Lamačská cesta 3, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
r o z h o d o l :
Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi istinu vo výške 9.000,00
€, spolu s úrokom z o meškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 5.400,00 € od 16.12.2009 do zaplatenia,
a vo výške 9,5% ročne zo sumy 3.600,00 € od 11.10.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet
tunajšieho súdu trovy znaleckého dokazovania vo výške 258,08 €, a to do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a
právneho zastúpenia vo výške 4.475,22 €, a to na účet spoločnosti Prosman a Pavlovič, advokátska
kancelária, s.r.o., právneho zástupcu žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa svojím návrhom doručeným dňa 2.12.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 3.266,56 € ročne od 2.12.2007 do
právoplatnosti rozsudku a trovy konania. Uviedol že žalobca je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov
nachádzajúcich sa v k.ú. H., zapísané na LV č. XXXX ako:
a) vodné plochy
parc.č. 10190 o výmere 1.512 m2, vodné plochy
parc.č. 10191 o výmere 706 m2, vodné plochy
parc.č. 10192 o výmere 150 m2, vodné plochy
parc.č. 10193 o výmere 166 m2, vodné plochy
parc.č. 10194 o výmere 165 m2, vodné plochy
parc.č. 10195 o výmere 2.740 m2, vodné plochy
parc.č. 10201/3 o výmere 3 m2, vodné plochy
parc.č. 10201/4 o výmere 2 m2, vodné plochy
parc.č. 10201/50 výmere 3 m2, vodné plochy
parc.č. 10201/60 výmere 3 m2, vodné plochy
parc.č. 10201/7 o výmere 21 m2, vodné plochy
parc.č. 10201/8 o výmere 270 m2, vodné plochyparc.č. 10201/9 o výmere 209 m2, vodné plochy
parc.č. 10218/3 o výmere 628 m2, vodné plochy (rybník 10217/2)
parc.č. 10189, časti parc.č. 10201/10, 10219/1, 10218/1, 10183/2, 10201/1
b) zastavané plochy (hrádze)
parc.č. 10201/1 o výmere 38 m2, zastavané plochy
parc.č. 10201/2 o výmere 19 m2, zastavané plochy
parc.č. 10201/10 o výmere 1.997 m2, zastavané plochy
parc.č. 10183/2 o výmere 57 m2, zastavané p1., hrádze
parc.č. 10183/1 o výmere 9.875 m2, zastavané pl., hrádze
(všetko spolu ďalej ako „pozemky”).
Podnikanie žalovaného v 2. rade je zamerané najmä na výkon rybochovnej činnosti, žalovaný v 2. rade
vykonáva túto činnosť na predmetných pozemkoch žalobcu v nasledovnom rozsahu:
na parc.č. 10190 v rozsahu 1.512 m2
na parc.č. 10192 v rozsahu 150 m2
na parc.č. 10193 v rozsahu 166 m2
na parc.č. 10194 v rozsahu 165 m2
na parc.č. 10195 v rozsahu 2.740 m2
na parc.č. 10201/3 v rozsahu 3 m2
na parc.č. 10201/4 v rozsahu 2 m2
na parc.č. 10201/5 v rozsahu 3 m2
na parc.č. 10201/6 v rozsahu 3 m2
na parc.č. 10201/7 v rozsahu 21 m2
na parc.č. 10201/8 v rozsahu 270 m2
na parc.č. 10201/9 v rozsahu 209 m2
na parc.č. 10218/3 v rozsahu 628 m2
časť z parc.č. 10191 v rozsahu 470 m2
časť z parc.č. 10183/1 v rozsahu 3.500 m2.
Žalovaný v 2. rade svojím konaním okrem iného zamedzuje riadnemu výkonu vlastníckeho práva
žalobcu k predmetným pozemkom, pozemky (areál) žalovaný v 2. rade oplotil a uzamkol, čím znemožnil
žalobcovi vstup na pozemky (ktorých je vlastníkom). Žalovaná v 1. rade tvrdí že je vlastníkom stavieb
postavených na predmetných pozemkoch, pričom žalobcovi nepreukázala žiadny relevantný právny
vzťah k pozemkom žalobcu; žalovaná v 1. rade je zároveň konateľkou u žalovaného v 2. rade. Žalobca
predpokladá že medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade existuje zmluvný vzťah na základe
ktorého je žalovaný v 2. rade oprávnený využívať stavby žalovanej v 1. rade. Žalovaní užívajú predmetné
pozemky v rozsahu uvedenom vyššie bez právneho dôvodu, z tohto užívania im plynie majetkový
prospech. Žalobcovi je zároveň znemožnené užívanie pozemkov pre vlastné potreby. Žalovaní boli
žalobcom niekoľko krát vyzvaní aby prestali v užívaní predmetných pozemkov, žalovaní však predmetné
pozemky aj naďalej užívajú. V ďalšom poukázal žalobca na znenie § 451, ods. 1 Občianskeho zákonníka
- podľa neho žalovaní nadobudli bezdôvodné obohatenie ktoré spočíva v tom, že sa ich majetok
nezmenšil, hoci by sa tak stalo keby platili primeranú odplatu za užívanie predmetných pozemkov vo
vyššie uvedenom rozsahu užívania; keďže neexistuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými,
vzniká na strane žalovaných bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu. K výzve zo dňa
27.10.2009 ktorú zaslal žalobca žalovaným bol pripojený návrh nájomnej zmluvy, kde bolo uznesením
Mestskej rady žalobcu stanovený nájom vo výške 10,- Sk/m2/rok (0,3319 €/m2/rok); podľa žalobcu táto
odplata je primeraná. Žalovaní (ktorí sa na úkor žalobcu bezodplatným užívaním bezdôvodne obohatili)
sú preto povinní obohatenie vydať, a to za dva roky spätne od podania žaloby - vzhľadom na rozlohu
predmetných pozemkov ktoré žalovaní užívajú (t.j. 9.842 m2) sú žalovaní povinní vydal bezdôvodné
obohatenie vo výške 3.266,56 € ročne (0,3319 x 9.842) odo dňa počítaného dva roky pred podaním
návrhu do právoplatnosti rozsudku súdu.
K návrhu priložil žalobca výpis z Katastra nehnuteľností, LV č. XXXX pre k.ú. H., kópiu katastrálnej mapy
mapový list č. X-X-XX., list žalobcu zo dňa 30.10.2007 s doručenkami, list právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 27.10.2009 s podacím lístkom, návrh nájomnej zmluvy.
Žalobca -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 4.1.2010 požiadal o pripustenie
zmeny petitu návrhu. K podaniu pripojil list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 3.12.2009 adresovaný
žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade s podacími lístkami.
Uznesením č. 37C/285/2009-47 zo dňa 13.5.2010 pripustil súd zmenu petitu návrhu v nasledovnom
znení: „Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.266,56 € ročne odo dňa2.12.2007 až do právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
6.533,12 € odo dňa 16.12.2009 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
Žalovaní sa k návrhu vyjadrili -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 2.7.2010
v ktorom uviedli že stavbu rybníkov nachádzajúcich sa na pozemkoch žalobcu schválilo Povereníctvo
pôdohospodárstva v Bratislave pod č. VI-4-2811/5-1949 dňa 29.11.1949; vykonávací projekt „Rybníky
Trnava - hať na potoku Parná” bol vypracovaný Krajskou správou vodných tokoch Bratislava v marci
1960, schválený KNV odbor pre výstavbu a vodné hospodárstvo č.j. Vod/17-1424/60 dňa 23.6.1960,
hať bola uvedená do prevádzky rozhodnutím Odboru vodného hospodárstva a lesníctva ONV Trnava
zn. 9434/1967 zo dňa 15.8.1969. Administratívnou dohodou o prevode správy národného majetku
(podľa § 15 vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb.) bola rybničná sústava odovzdaná dňa 21.3.1964
zo správy Okresnej vodohospodárskej správy Trnava do správy Štátneho rybárstva, n.p., pričom v
zmysle § 22 zák.č. 364/2004 Z.z. (vodný zákon) je žalovaný v 2 rade nástupníckou organizáciou
Štátneho rybárstva. Účelom stavby ktorej vlastníkom je žalovaná v 1. rade (na základe Zmluvy o predaji
časti podniku a dodatku č. 1 uzatvorenej dňa 28.5.1999 s Rybochovom Stupava, spol. s r. o. ako
právnym nástupcom Štátneho rybárstva) a ktorej prevádzkovateľom je žalovaný v 2 rade, je intenzívny
chov rýb a zachovanie priaznivého stavu druhov vtákov a ich biotopov, ktoré sú predmetom ochrany
chráneného územia. Žalovaný v 2.rade je na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č.
25033/07 zo dňa 20.8.2007 (ktorého súčasťou je Osvedčenie na výkon chovu rýb) oprávnený v súlade
so zák.č. 139/2002 Z.z. o rybárstve a zák.č. 194/1998 Z.z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych
zvierat vykonávať hospodársky chov rýb. Na výkon vyššie uvedenej činnosti žalovaný v 2. rade
zriadil prevádzkareň potravinárskeho podniku pre potraviny živočíšneho pôvodu s názvom Trnavské
rybníky Kamenný mlyn, ktorej registráciu pod č. 08/005169 zo dňa 11.8.2008 v zmysle § 40 a nasl.
zák.č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti vykonala príslušná veterinárna a potravinová správa.
Žalovaný v 2. rade vykonáva teda svoju podnikateľskú činnosť za účelom intenzívneho chovu rýb tak,
aby bola zabezpečená ich ochrana, zachovanie a využívanie genetických zdrojov, čo znamená že
existujú objektívne dôvody pre ktoré boli na pozemkoch žalobcu zriadené vstupné brány a oplotenie -
predovšetkým ochrana prevádzkarne žalovaného v 2. rade (rybochovného areálu)‚ nakoľko v zmysle
zák.č. 194/1998 Z.z. možno tento klasifikovať ako hospodársky dvor pre chov hospodárskych zvierat.
Žalovaný v 2. rade mal za to, že Zmluvou o predaji časti podniku došlo k prevodu nielen vlastníckeho
práva k veciam, ale aj postupu iných práv a majetkových hodnôt na žalovanú v 1. rade, t.j. aj k
postúpeniu nájomných práv - túto skutočnosť deklaruje aj ustanovenie čl. II Zmluvy o prevode časti
podniku. Z korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 2. rade (najmä z listu zo dňa 30.10.2007,
v ktorom žalobca za účelom prípravy projektu revitalizácia športovo - rekreačného areálu Kamenný
mlyn so zámerom zatraktívniť lokalitu medzi prírodným kúpaliskom a potokom Parná, mnohé roky
nevyužívanú na pôvodný účel, vyzval žalovaných na ukončenie činnosti na pozemkoch žalobcu parc.č.
10184-10195, 10183/1, 10183/2,10201/l až 10201/10) vyplýva že žalobca až do roku 2007 nejavil
záujem o vysporiadanie pozemkov využívaných žalovaným v 2. rade na prevádzkovanie rybničnej farmy.
So zámerom žalovaný v 2. rade nesúhlasí vzhľadom na účel, na ktoré predmetné pozemky užíva,
ako aj hodnotu chovných rýb, argument žalobcu ktorým odôvodňuje nutnosť ukončenia podnikateľskej
činnosti žalovaného v 2. rade považuje za nelogický, nakoľko je možné verejný cyklo chodník a
chodník pre peších vybudovať mimo rybničného areálu. Namieta tiež tvrdenie žalobcu že žalovaná
v 1. rade nepreukázala vlastnícke právo k stavbám umiestnených na pozemkoch žalobcu, v ktorých
má žalovaný v 2. rade zriadenú prevádzkareň (nakoľko zmluva o predaji časti podniku vrátane jej
dodatku je neúplná a nepreukazuje vlastnícke právo žalovanej v 1. rade k uvedeným stavbám, čo
argumentuje skutočnosťou že v katastri nehnuteľností absentuje zápis vlastníckeho práva k týmto
stavbám) - v zmysle katastrálneho zákona predmetom evidovania katastra nehnuteľností však nie
sú drobné stavby, preto námietky žalobcu týkajúce sa právnych účinkov platne uzatvorenej zmluvy
o predaji časti podniku ako scudzovacieho úkonu sa neopierajú o právne relevantné argumenty, a
predmetná zmluva o predaji časti podniku je právne relevantný doklad dostatočne deklarujúci vlastnícke
právo žalovanej v 1. rade k uvedeným stavbám. Na základe uvedeného, ako aj z titulu podnikateľskej
činnosti spočívajúcej v hospodárskom chove rýb podľa § 31 a nasl. zák.č. 139/2002 Z.z. o rybárstve,
a práv a povinností z toho vyplývajúcich, v nadväznosti na práva a povinnosti vyplývajúce zo zák.č.
194/1998 Z.z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat žalovaný v 2. rade užíval pozemky
dobromyseľne s cieľom chrániť záujmy upravené uvedenými právnymi predpismi‚ t.j. výkon chovu a lovu
rýb ako aj ostatných vodných organizmov za účelom ich ochrany tak, aby priamo alebo prostredníctvom
ekologických väzieb nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov a k ohrozeniu genofondu rýb.
Žalovaní boli ochotní užívanie pozemkov žalobcu zlegalizovať uzatvorením nájomnej zmluvy, avšakvýšku nájomného stanovenú na sumu 0,3319 €/m2/rok (t.j. 3.319,00 €/ha/rok) ktorú žalobca za užívanie
pozemkovpožaduje,považujúzalikvidačnúnajmävzhľadomnato,žezostranyžalovanéhov2.radeide
o výkon poľnohospodárskej výroby na poľnohospodárskych pozemkoch - za pozemky v tej istej lokalite
ktoré majú žalovaní za tým istým účelom v nájme od Slovenského pozemkového fondu je stanovená
cenanájmunasumu49,79€/ha/rok.Žalobcavnávrhuzmluvypodmieňujeužívaniepozemkovsúhlasom
so zriadením cyklo chodníka, čo je pre žalovaných neprijateľné. Skutočnosť že výška nájomného nie
je adekvátna cene v mieste a čase obvyklej potvrdzuje aj právne stanovisko vyslovené Ministerstvom
pôdohospodárstva SR podľa ktorého „výška 0,3319 €/m2/rok nezohľadňuje charakter žalovanými
užívaných pozemkov, rybochovný areál je podľa názoru MP SR hospodárskym dvorom pre chov
hospodárskych zvierat - podľa zák.č. 194/1998 Z.z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat
je hospodársky chov rýb chovom hospodárskych zvierat so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami,
pričom jedným z týchto dôsledkov je to, že uzavretý súbor rybochovných zariadení je farmou (t.j.
hospodárskym dvorom) a rybochovné zariadenia sú stavbami slúžiacimi chovu hospodárskych zvierat
(t.j. stavbami na poľnohospodárske účely). Uvedené skutočnosti majú zásadný význam pre určenie
výšky nájomného za pozemky v hospodárskych rybolovných zariadeniach - podľa § 1, ods. 2 zák.č.
504/2003 Z.z. sa na účely úpravy výšky nájomného pozemok v areáli poľnohospodárskeho dvora
považuje za podmienky, že bol zastavaný pred 24.6.1991 za pozemok poľnohospodársky bez ohľadu na
to, v akom druhu pozemku je zapísaný v katastri nehnuteľností; dôsledkom toho je že výška nájomného
sa určuje príslušným % z ceny pozemku určeného podľa BPEJ, a nie podľa vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z.
K vyjadreniu priložili žalovaní Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 20.8.2007
(osvedčenie na výkon chovu rýb pre žalovaného v 2. rade) s prílohami, potvrdenie o registrácii vydané
RVaPS Trnava pre žalovaného v 2. rade dňa 11.8.2008 a 10.12.2009, list žalobcu zo dňa 30.10.2007
s doručenkami, nájomnú zmluvu uzavretú medzi SPF ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade ako
nájomcom dňa 4.7.2005 s prílohou, stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 24.2.2010.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej výpis z Obchodného registra žalovaného v 2. rade,
znalecký posudok č. 87/2010 vyhotovený Ing. L. list Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR zo dňa 31.5.2012, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľkou O. a nájomcom spoločnosťou
AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 18.5.2009 s prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú medzi
prenajímateľkou O. a nájomcom spoločnosťou RYBOCHOV, š.p. dňa 18.4.1994 s prílohou, nájomnú
zmluvu uzavretú medzi prenajímateľkou T. a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA Budmerice,
s.r.o. dňa 18.4.2011 s prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom T. a nájomcom
spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 2.5.2007 s prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú
medzi prenajímateľkou O. a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 5.4.2007 s
prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom O. a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA
Budmerice, s.r.o. dňa 23.4.2007 s prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom O.
a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 19.4.2007 s prílohou, nájomnú
zmluvu uzavretú medzi prenajímateľkou W. a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA Budmerice,
s.r.o. dňa 2.5.2007 s prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľkou M. a nájomcom
spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 2.5.2007 s prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú
medzi prenajímateľkou V. a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 11.5.2009 s
prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľkou V. a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA
Budmerice, s.r.o. dňa 20.12.2010 s prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom S. a
nájomcom spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 12.12.2010 s prílohou, nájomnú zmluvu
uzavretú medzi prenajímateľom ID. a nájomcom Slovenským rybárskym zväzom - Mestská organizácia
Trnava dňa 30.11.2008, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľkami Y. a O. a nájomcom
spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 1.4.2006, nájomnú zmluvu uzavretú medzi
prenajímateľkouV.anájomcomspoločnosťouAGROFARMABudmerice,s.r.o.dňa18.1.2010sprílohou,
nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľkou PhDr. H. a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA
Budmerice, s.r.o. dňa 18.4.2011 s prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľkou C. a
nájomcom spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 3.4.2007 s prílohou, nájomnú zmluvu
uzavretú medzi prenajímateľkou S. a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa
19.12.2006 s prílohou, dodatok č. 1 k nájomnej zmluve uzavretý medzi prenajímateľkou O. a
nájomcom spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 25.5.2004, nájomnú zmluvu uzavretú
medzi prenajímateľkou V. a nájomcom O. dňa 23.3.2004 s prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú
medzi prenajímateľom M. a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 23.6.2012 s
prílohou, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom SPF Bratislava a nájomcom spoločnosťou
AGROFARMABudmerice,s.r.o.dňa4.7.2005sprílohou,dodatokč.4knájomnejzmluveuzavretýmedziprenajímateľom spoločnosťou Hydromeliorácie, štátny podnik a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA
Budmerice, s.r.o. dňa 22.12.2010, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom spoločnosťou
Hydromeliorácie, š.p. a nájomcom spoločnosťou AGROFARMA Budmerice, s.r.o. dňa 21.10.2003,
Technický projekt kaprových rybníkov pri Kamennom mlyne, Manipulačný poriadok vodnej stavby
Trnavské rybníky.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.11.2010 uviedol že skutkový stav je
obom stranám zrejmý a je nesporný, a neprišlo ku zhode ohľadom výšky nájomného, resp. platby
bezdôvodného obohatenia. Trvá na návrhu v znení zmeny zo dňa 4.1.2010, tzn. že žiada aby
žalovaní spoločne a nerozdielne boli povinní zaplatiť žalobcovi sumu 3.256,00 € ročne od 2.12.2007
do právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 6.533,12 € od
16.12.2009 do zaplatenia.
Právny zástupca žalovaných na pojednávaní konanom dňa 24.11.2010 uviedol že v danom prípade
využívania pozemkov sa jedná o ich využitie pre poľnohospodárske účely (o čom svedčí technický
projekt a manipulačný poriadok). Čo sa týka výmer pozemkov uvedených v návrhu tieto nerozporuje,
sú užívané v takom rozsahu ako je to uvedené. Vzhľadom k tomu že pozemky sú využívané pre
poľnohospodárske účely, nie je možné ich oceňovať podľa vyhl.č. 492/2004 Z.z., ale podľa § 10 zák.č.
504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy.
Štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 24.11.2010 uviedol že funguje
dobrá spolupráca medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom, nakoľko do areálu ktorý žalovaný v 2. rade
užíva si žalobca uskladňuje rôzny materiál na dobu približne 10 mesiacov v roku, počas ktorej na tento
materiál spoločnosť žalovaného v 2. rade dohliada, žalobca tiež využíva odtokový kanál na vypúšťanie
kúpaliska, obyvatelia Mesta Trnava využívajú rybníky v zimnom období na korčuľovanie, v areáli sú tiež
umiestnené betónové stĺpy elektrického vedenia pre kúpalisko.
Žalobca sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 28.12.2010
v ktorom uviedol že predmetom zák.č. 504/2003 Z.z. je úprava právnych vzťahov spočívajúcich v
nájme o.i. poľnohospodárskych pozemkov, pričom však ani § 10 nemožno považovať za ustanovenie
na základe ktorého je možné odvodiť (oceniť) výšku nájomného - je možné stanoviť len výšku
minimálneho nájomného a nie maximálneho, naviac zákon výšku nájomného odvodzuje od predpokladu
spočívajúceho vo vzájomnej dohode, pričom ak sa strany na cene nájmu nedohodnú, zmluva o nájme
nevznikne, a v prípade že by bol pozemok užívaný aj naďalej, išlo by o užívanie neoprávnené; na účely
stanovenia určenia všeobecnej hodnoty majetku slúži vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004
Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetku.Poukázalďalejnaskutočnosťžepredmetnénehnuteľnosti
nie sú poľnohospodárskymi pozemkami, nakoľko nejde o produkčne potenciálnu pôdu evidovanú v
katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty -
keďže predmetné nehnuteľnosti sú na LV č. XXXX evidované ako vodné plochy (v užívaní žalovaných
o výmere 6.342 m2), resp. zastavané plochy, hrádze, v tomto prípade teda nie pozemky, ale stavby
(v užívaní žalovaných o výmere 3.500 m2), nemôže ísť o poľnohospodársku pôdu (uvedené nemôže
zmeniť ani technický a manipulačný poriadok, či stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva SR).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti má byť cena užívania predmetných nehnuteľností stanovená na
základe vyhl.č. 492/2004 Z. z., pričom má ísť o cenu najpravdepodobnejšiu v danom mieste, čase a na
trhu v podmienkach voľnej súťaže.
Uznesením č. 37C/285/2009-106 zo dňa 3.2.2011 bol do konania ustanovený znalec Ing. V. ktorého
úlohou bolo zistiť trhovú cenu odplaty (za rok, resp. v určitom presne stanovenom období) za užívanie
nehnuteľností(„nájomné“)-pozemkovužívanýchžalovanýmizaobdobíod2.12.2007,sozohľadneníma
uvedením prípadných zmien vo výške odplaty / „nájomného“ do dňa vypracovania znaleckého posudku
(t.j. trhovú cenu odplaty / „nájomného“ platnú za rok 2007 /od 2.12.2007/ a nasledujúce roky, resp.
obdobia), a to prípadne i s ohľadom na porovnanie s pozemkami využívanými na poľnohospodárske
účely (výkon rybárskeho práva) pri prevádzkovaní podniku v danej lokalite.
Žalobca zložil dňa 21.2.2011 na účet súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150,00
€; žalovaná v 1. rade zložila dňa 22.2.2011 na účet súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania
vo výške 75,00 €; žalovaný v 2. rade zložil dňa 22.2.2011 na účet súdu preddavok na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 75,00 €.
Znalec Ing. V. podal znalecký posudok č. 65/2011 vypracovaný dňa 21.10.2011 v ktorom uviedol
že ohodnotenie vykonal v súlade s vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku,všeobecnáhodnotanájmupozemkovjevypočítanámetódouuverejnenouvZborníkuvydanéhoÚstavom súdneho inžinierstva Žilina v r. 2010. Oceňované pozemky sa nachádzajú v lokalite rekreačnej
oblasti, ktorá je aj chránenou prírodnou lokalitou, pozemky sú súčasťou areálu pre intenzívny chov
rýb, časť pozemkov tvoria vodné plochy umelo vybudovaných rybníkov, zvyšok je určený ako obslužný
priestor, v areáli sú vybudované prevádzkové stavby; pozemky sú využívané na chov rýb. Všeobecnú
hodnotu pozemkov znalec určil pri parc. č. 10183/1 na sumu 18.830,00 €, parc.č. 10190 na sumu
8.134,56 €, parc.č. 10191 na sumu 2.528,60 €, parc.č. 10192 na sumu 807,00 €, parc.č. 10193 na sumu
893,08 €, parc.č. 10194 na sumu 887,70 €, parc.č. 10195 na sumu 14.741,20 €, parc.č. 10201/3 na
sumu 16,14 €, parc.č. 10201/4 na sumu 10,76 €, parc.č. 10201/5 na sumu 16,14 €, parc.č. 10201/6 na
sumu 16,14 €, parc.č. 10201/7 na sumu 112,98 €, parc.č. 10201/8 na sumu 1.452,60 €, parc.č. 10201/9
na sumu 1.124,42 €, parc.č. 10218/3 na sumu 3.378,64 €, spolu teda všetky pozemky ohodnotené na
sumu 52.949,96 €.
Nájomné je vypočítané ako diskontovaná sadzba všeobecnej hodnoty pozemku v danej lokalite, ktorá
predstavuje vstupnú kapitálovú hodnotu investície (odporúčaná doba návratnosti je v intervale od 15 do
40 rokov, pričom chov rýb je dlhodobou záležitosťou), preto znalec zvolil interval návratnosti investície
40 rokov; miera úroku je závislá od sadzby ECB, resp. sadzby NBS.
Nájomné za rok 2007 bolo znalcom určené za rok na m2 vo výške 0,336 €, nájom za alikvótnu časť
roka spolu vo výške 262,74 €.
Nájomné za rok 2008 bolo znalcom určené na rok za m2 vo výške 0,326 €, nájom za rok spolu vo výške
3.208,49 €.
Nájomné za rok 2009 bolo znalcom určené na rok za m2 vo výške 0,201 €, nájom za rok spolu vo výške
1.978,24 €.
Nájomné za rok 2010 bolo znalcom určené na rok za m2 vo výške 0,195 €, nájom za rok spolu vo výške
1.919,19 €.
Nájomné za rok 2011 bolo znalcom určené na rok za m2 vo výške 0,204 €, nájom za alikvótnu časť roka
spolu vo výške 1.556,71 €.
V rekapitulácii znalec určil nájom za rok 2007 vo výške 262,74 € (0,336 €/m2/rok * 9.842 m2 * 29 / 365),
za rok 2008 vo výške 3.208,49 € ( 0,326 €/m2/rok * 9.842 m2), za rok 2009 vo výške 1.978,24 € (0,201
€/m2/rok * 9.842 m2), za rok 2010 vo výške 1.919,19 € (0,195 €/m2/rok * 9.842 m2), za rok 2011 vo
výške 1.556,71 € (0,204 €/m2/rok * 9.842 m2 * 283 / 365), spolu teda nájomné za posudzované obdobie
vo výške 8.925,37 €, zaokrúhlene 9.000,00 €.
Na záver znalec uviedol že trhová cena odplaty za užívanie nehnuteľností pozemkov nachádzajúcich sa
v k.ú. H. zapísané v LV č. XXXX., ktoré užívajú žalovaní v čase od 2.12.2007 do 10.10.2011 je 9.000,00
€.
Uznesením č. 37C/285/2009-143 zo dňa 31.10.2011 súd priznal znalcovi Ing. V. odmenu za
vypracovanie a podanie znaleckého posudku / znalečné vo výške 382,20 €.
K znaleckému posudku Ing. V. sa podaním došlým súdu dňa 25.11.2011 vyjadrili -cestou svojho
právneho zástupcu- žalovaní ktorí uviedli že znalecké dokazovanie je vykonané neúplne, znalec
postupoval výlučne metódou polohovej diferenciácie, pričom táto metóda neodráža objektívne obvyklú
odplatu v prípade užívania pozemkov na poľnohospodárske účely, vzhľadom na špecifický účel využitia
pozemkov, a špeciálnu právnu úpravu upravujúcu cenu - znalec ignoruje fakt že pozemky sú užívané na
poľnohospodárske účely, a výška nájomného je viazaná na špeciálnu právnu úpravu zák.č. 504/2003
Z.z. Poukázali na znenie § 1, ods. 2 zák.č. 504/2003 Z.Z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov podľa ktorého sa na účely úpravy nájmu vrátane
úpravy výšky nájomného, pozemok v areáli poľnohospodárskeho dvora považuje za podmienky, že bol
zastavaný pred 24.7.1991, za pozemok poľnohospodársky bez ohľadu na to, v akom druhu pozemku
je zapísaný v katastri nehnuteľností, čoho dôsledkom je že výška nájomného sa určuje príslušným %
z ceny pozemku určeného podľa BPEJ, a nie podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o všeobecnej
hodnote majetku.
K vyjadreniu priložili žalovaní potvrdenie Obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa 16.11.2011
s kópiou mapového podkladu, nájomnú zmluvu uzavretú dňa 4.7.2005 medzi SPF ako prenajímateľom
a žalovaným v 2. rade s prílohou, Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 4Co/286/2008-531 zo dňa
17.9.2009.
K znaleckému posudku Ing. V. sa podaním došlým súdu dňa 6.12.2011 vyjadril -cestou svojho právneho
zástupcu- žalobca ktorý uviedol že s metódou a so základnou, resp. východiskovou hodnotou pozemkov
súhlasí, pochybnosť má pri hodnotách zvolených koeficientov. Znalec môže priradiť hodnotu koeficientu
v rozmedzí 0,70 až 0,80, pričom znalec (bez odôvodnenia) zvolil hodnotu na spodnej hranici intervalu- podľa žalobcu by mala byť hodnota aritmetickým priemerom, tzn. aspoň vo výške 0,75, resp. pri
zohľadnení podnikateľskej činnosti žalovaného hodnota koeficientu by mala byť vo výške 0,80. Žalobca
taktiež nesúhlasí s hodnotou koeficientu dopravných vzťahov ktorú znalec určil vo výške 0,85 -
táto kvalifikácia je nesprávna, nakoľko predmetné pozemky sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti
zastávky hromadnej dopravy (pravidelná autobusová mestská doprava, pričom cez danú lokalitu
prechádzajú aj prímestské linky), pričom z tejto zastávky sa je možné v pravidelných intervaloch dostať
docentramestacca.za10minút;osobnýmmotorovýmvozidlomsajemožnédocentrasadostaťzacca.
7 minút. Vzhľadom na uvedené predmetné pozemky treba kvalifikovať ako „pozemky na predmestiach
miest, odkiaľ sa možno pešo dostať k prostriedku hromadnej dopravy alebo vlastným autom do centra
do 15 min.", čomu prislúcha iná hodnota koeficientu ako určil znalec - správny koeficient dopravných
vzťahov by mal byť aspoň vo výške 0,90. Žalobca tiež nesúhlasí hodnotou koeficientu obchodnej a
priemyselnejpolohy,keďznalecurčilžeideopoľnohospodárskupolohu-sohľadomnarekreačnúoblasť
ako aj obývanú oblasť (zastavaný intravilán), ktoré sú v bezprostrednej blízkosti pozemkov, nemožno
hovoriťopoľnohospodárskejpolohe.Vzhľadomnadruhpozemku,asohľadomnatechnickúvybavenosť
(odvodňovacie kanály, spevnené dno a pod.) žalobca nesúhlasí s hodnotou druhu pozemku vo výške
0,60 - malo by ísť o hodnotu pohybujúcu sa v okolí 1,20. Žalobca tiež nesúhlasí s hodnotou koeficientu
povyšujúcich a redukujúcich faktorov, nakoľko ide o pozemky určené výhľadovým plánom na vyššie
využitie než slúžia v súčasnosti, rohové parcely na obchodné účely (bezprostredne susediace parcely
slúžia na priamy predaj rýb, a tiež je na nich postavený a prevádzkovaný hotel s reštauráciou), iné
faktory ktoré spočívajú najmä v podnikateľskej činnosti (chov a predaj rýb), je treba potom považovať za
povyšujúce faktory pri výpočte všeobecnej ceny odplaty (nájmu) za ich užívanie; za redukujúce faktory
sa považuje, ak sa v najbližšom čase predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz, spád emisií a vplyv
zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov z výroby potravín, z poľnohospodárskej
výroby a pod., rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach, ekologické
zaťaženie pozemku ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo hotelovej zóny nachádzajú rušivo
pôsobiacepriemyselnézariadenia,primimoriadnomzatieneníobytnýchmiest(les,skaly,severnéúbočie
a pod.), svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy, ochranné pásma,
stavebná uzávera, chránená krajinná oblasť, stavba pod povrchom pozemku, vecné bremeno (napr.
právo prechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.), a iné faktory - podstatné redukujúce faktory
sa na predmetných pozemkoch nenachádzajú. Znalec však ako odôvodnenie priradenej hodnoty ku
koeficientu povyšujúcich a redukujúcich faktorov určil, že v prípade predmetných pozemkov sa jedná
o mimoriadne zatienené obytné miesta (les, skaly, severné úbočie a pod.), svahovitosť terénu, hladina
podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy, ochranné pásma, stavebná uzávera, chránená krajinná
oblasť, na základe ktorých bola pridelená celková hodnota na spodnej hranici intervalu, a to vo výške
0,70,čožalobcavzhľadomnauvedenéskutočnostipovažujezanesprávne.Znalecnaopakprihodnotení
nezohľadnil žiadny povyšujúci faktor, pričom z podstatných redukujúcich faktorov možno s ohľadom
na objektívne skutočnosti súhlasiť iba s faktorom, že ide o „chránenú krajinnú oblasť". Žalobca tiež
nesúhlasí s odôvodnením znalca, že v prípade podnikateľskej činnosti na pozemkoch ide, resp. by
išlo o menej bonitnú investíciu - znalec nezohľadnil skutočnosť že na predmetných pozemkoch sa
dlhodobo vykonáva podnikateľská činnosť, resp. že nejde o pozemky na ktorých sa ešte len „zamýšľa"
uskutočňovanie podnikateľskej činnosti. Žalobca nesúhlasí ani s priradením úrokovej miery podľa
úrokovej sadzby NBS. Na záver poukázal na skutočnosť že ku dňu vypracovania znaleckého posudku
bola platná vyhláška č. 492/2004 Z.z., ktorej novela od 1.7.2010 zaviedla zmeny, napr. terminológia
hodnotiacich koeficientov, zmena kritérií podľa ktorých sa prideľujú hodnoty, aj samotné hodnoty.
Znalec sa k stanoviskám účastníkov vyjadril podaním došlým súdu dňa 17.2.2012 v ktorom uviedol že
nájomné vzťahy sa síce riadia zák.č. 504/2003 Z.z., avšak vo vzťahu k zisteniu všeobecnej hodnoty
nájmu poľnohospodárskych pozemkov nie je tento predpis relevantný; zistenie všeobecnej hodnoty je
viazané na vyhlášku č. 492/2004 Z.z., pričom predmetom ocenenia všeobecnej hodnoty nájmu boli
pozemky kategorizované ako zastavaná plocha resp. vodná plocha v extraviláne, teda nie orná pôda.
Posudok je vypracovaný v zmysle smernice k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z.z., kde je upresnená
metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov - znalec považuje ním použitú metodiku za
správnu. Ďalej znalec uviedol že výhrady k použitým hodnotám koeficientov polohovej diferenciácie
považuje za účelové, cieľom je dosiahnuť vyššiu hodnotu predmetu znaleckého posudku.
Žalovaní sa -cestou svojho právneho zástupcu- k znaleckému posudku vyjadril ďalším podaním došlým
súdu dňa 13.4.2012 v ktorom uviedol že znalec neberie do úvahy existenciu a platnosť leges specialis,
a to zák.č. 504/2003 Z.z., pričom právne relevantný je účel použitia pozemku, keď podľa § 1, ods. 2uvedeného zákona pozemok na účely zákona je taký, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť
tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, iný pozemok
prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku (poľnohospodársky účel využitia
pozemku neznamená nevyhnutne len využitie druhu pozemku kvalifikovaného ako orná pôda, takýmto
účelom je aj napr. využitie pozemku na umiestnenie poľnohospodárskeho podniku, vrátane umiestnenia
stavby na poľnohospodárske účely - podľa stanoviska MP SR vo všeobecnosti sa za takúto stavbu
považuje objekt ktorého spôsob využívania súvisí s poľnohospodárskou výrobou, zväčša sa jedná o
stavby umiestnené v areáli hospodárskeho dvora). Rovnako pri druhu pozemku vodná plocha nie je
dôležité že nie je zapísaný v KN ako orná pôda, ale smerodajný je účel využitia pozemku - v danom
prípade na poľnohospodárske účely.
Na pojednávaní konanom dňa 21.5.2012 bol vypočutý znalec Ing. V. ktorý uviedol že znalecký posudok
vypracoval v zmysle vyhl.č. 492/2004 Z.z. a s Metodikou Ministerstva spravodlivosti z roku 2011 pre
výpočet všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov. Nájom pozemkov počítal pre každý zo zadaných rokov
oddelene, nájom sa líši v závislosti od výšky úrokovej sadzby ktorá je jednou z veličín pri vzorci pre
výpočet nájomného; nájomné za rok 2007 je počítané za obdobie od 2.12.2007 do 31.12.2007, ostatné
roky sú počítané za celý kalendárny rok. Uviedol že nemohol vychádzať a akceptovať zák.č. 204/2003
Z.z., nakoľko tento všeobecne upravuje výpočet hodnoty nehnuteľností, avšak pre určenie výpočtu
nájmu je smerodajná metodika vydaná ministerstvom spravodlivosti. Čo sa týka druhu pozemku a účelu
využitia, znalec vychádzal z príslušného LV. Znalec použil metódu polohovej diferenciácie, a to v súlade
s vyhláškou - je použitá oprávnene a správne.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu znalec uviedol že hodnotu polohového koeficientu (ak je dané
rozmedzie) určil podľa svojich skúseností, situácie, znalostí - v posudzovanom prípade určil koeficient na
spodnej hranici z dôvodu špecifickosti pozemkov, ich polohy a využitia, a aj s ohľadom na územný plán
Mesta Trnava. Použitý koeficient dopravných vzťahov je vyhovujúci, spĺňa všetky požiadavky určené
vo vyhláške (jedná sa o použitie koeficientu na základe úvahy znalca). Určenie koeficientu obchodná
a priemyselná poloha je správne, nakoľko sa jedná o pozemky v okrajovej časti mesta, ktorá je určená
na účel ktorému slúži, momentálne neprichádza do úvahy zmena koeficientu z dôvodu predpokladanej
revitalizácie územia vzhľadom na platný územný plán z ktorého znalec vychádzal. Pri koeficiente druhu
pozemku znalec vychádzal z určenia pozemku a vodnej plochy, pri pozemkoch sa dá uvažovať iba
o pozemku bez technickej infraštruktúry. Znalec na pozemkoch nezistil žiadny koeficient povyšujúcich
faktorov, bezprostredná blízkosť plánovaných objektov ktoré by mali byť vybudované neovplyvňuje
znalcom určený koeficient. Pri určovaní ceny nájmu zohľadnil znalec redukujúce faktory v hodnote 0,7 z
dôvodu, že sa pozemky nachádzajú v ochrannom pásme a v chránenej krajinnej oblasti, je na ne daná
stavebná uzávera.
Na otázky právneho zástupcu žalovaných znalec uviedol že vyhl.č. 492/2004 Z.z. v prílohe č. 3, bod g)
umožňuje určenie ceny nájmu porovnaním, pre ktoré však musia byť minimálne tri obdobné lokality -
takéto sa v blízkosti posudzovaných pozemkov nenachádzajú; metóda polohovej diferenciácie je podľa
znalca pre daný prípad určenia nájomného najvhodnejšia.
Znalec Ing. V. sa k námietka účastníkov voči znaleckému posudku vyjadril podaním došlým súdu
dňa 10.12.2012 v ktorom uviedol že v zmysle uznesenia súdu bolo úlohou znalca zistiť všeobecnú
hodnotu nájmu pozemkov (trhová hodnota) - znalec sa pridržiava znenia vyhl.č. 492/2004 Z.z. ktorá rieši
všeobecnú hodnotu (trhovú), teda aj všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov, pričom v znaleckom posudku
použil znalec metódu všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov zistenej na báze všeobecnej hodnoty
pozemku. Čo sa týka metódy porovnávania nebolo možné ju použiť, nakoľko hodnota pôdy určená podľa
BPEJ nie je všeobecnou hodnotou pozemku, ale iba vstupnou veličinou pri zistení všeobecnej hodnoty
poľnohospodárskej pôdy; vstupy dodané žalovanými sa nedajú použiť na stanovenie všeobecnej
hodnoty nájmu pozemkov.
Žalobca sa k vyjadreniu znalca vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
9.1.2013 v ktorom uviedol že so závermi znaleckého posudku vyjadruje súhlas a závery znaleckého
posudku nespochybňuje, znalecký posudok je relevantným dôkazným prostriedkom.
Žalovaní sa k vyjadreniu znalca vyjadrili -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu
dňa 25.2.2013 v ktorom uviedli že znalec opätovne nevykonal stanovenie výšky nájomného pozemkov
metódou porovnávania, čo odôvodnil tým že nemá vstupy použiteľné na stanovenie všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov - podľa názoru žalovaných však v predložených zmluvách na účely stanovenia výškynájomného porovnávacou metódou ide o zmluvy predmetom ktorých je nájom pozemkov slúžiacich na
poľnohospodárske účely, teda o nájom pozemkov ktorý spadá pod právnu úpravu zák.č. 504/2003 Z.z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, pričom
právne relevantný je poľnohospodársky účel využitia pozemku. Pokiaľ je predmetom konania výška
bezdôvodnéhoobohateniaztituluužívaniapozemkovnapoľnohospodárkeúčely,niejemožnéignorovať
existenciu špeciálnej právnej normy upravujúcej pravidlá stanovenia výšky nájomného.
Žalobca -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 14.5.2013 vzal návrh v časti o
zaplatenie sumy prevyšujúcej 9.000,00 € spolu s príslušenstvom späť, a navrhol aby súd pripustil zmenu
petitu návrhu v nasledovnom znení: „ Žalovaní sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi
istinu vo výške 9.000,00 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 5.400,00 € od
16.12.2009 do zaplatenia, a vo výške 9,5% ročne zo sumy 3.600,00 € od 11.10.2011 do zaplatenia, to
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ Zároveň žalobca navrhol, aby súd vo zvyšnej
časti (t.j. v časti, ktorú nepokrýva nová žalobná žiadosť) konanie zastavil.
Žalovaní -cestou ich právneho zástupcu- s čiastočným späťvzatím návrhu vyslovili súhlas.
Súd Uznesením č. 37C/285/2009-322 zo dňa 12.6.2013 konanie v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej
9.000,00 €, spolu s príslušenstvom zastavil. Zároveň týmto uznesením pripustil zmenu petitu návrhu
v nasledovnom znení: „Žalovaní sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi istinu vo výške
9.000,00 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 5.400,00 € od 16.12.2009 do
zaplatenia, a vo výške 9,5% ročne zo sumy 3.600,00 € od 11.10.2011 do zaplatenia, to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“
Uznesením č. 37C/285/2009-331 zo dňa 9.8.2013 bola do konania ustanovená kontrolná znalkyňa Ing.
O., ktorej úlohou bolo zistiť trhovú cenu odplaty (za rok, resp. v určitom presne stanovenom období)
za užívanie nehnuteľností („nájomné“) - pozemkov užívaných žalovanými v období od 2.12.2007, so
zohľadnením a uvedením prípadných zmien vo výške odplaty / „nájomného“ do dňa vypracovania
znaleckého posudku (t.j. trhovú cenu odplaty / „nájomného“ platnú za rok 2007 /od 2.12.2007/ a
nasledujúce roky, resp. obdobia), a to prípadne i s ohľadom na porovnanie s pozemkami využívanými
na poľnohospodárske účely (výkon rybárskeho práva) pri prevádzkovaní podniku v danej lokalite.
Žalovaná v 1. rade zložila dňa 27.12.2013 na účet súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo
výške 150,00 €; žalovaný v 2. rade zložil dňa 15.11.2013 na účet súdu preddavok na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 150,00 €.
Znalkyňa Ing. O. podala znalecký posudok č. 26/2013 vypracovaný dňa 29.12.2013 v ktorom uviedla
že pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu oceňovaných pozemkov postupovala v zmysle Prílohy č. 3
vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku; preverila dostupné možnosti
pre použitie porovnávacej metódy, ale vzhľadom na nedostatok porovnávacieho materiálu musela
zvoliť metódou polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota nájmu je hodnotovo závislá od všeobecnej
hodnoty nehnuteľností, a pri stanovení všeobecnej hodnoty je uvažovaná základná úroková sadzba
NBS, resp. ECB, platná pre posudzované termíny, doba výnosovosti pozemkov (znalkyňa stanovila
obdobienávratnostina25rokov),hodnotaaktuálnehodaňovéhozaťaženia(daňzpríjmov)prekonkrétne
obdobie. Miestnu obhliadku oceňovaných nehnuteľností vykonala znalkyňa dňa 12.11.2013, právny stav
z výpisu z katastra nehnuteľností a výpisu z LV v deň obhliadky súhlasil so skutočnosťou. Vlastníkom
oceňovaných pozemkov je Mesto Trnava. Uviedla ďalej že oceňované pozemky sa nachádzajú na
území chráneného areálu Trnavské rybníky (štvrtý stupeň ochrany prírody), vrátane jeho ochranného
pásma (tretí stupeň ochrany prírody), nachádzajú sa v lokalite Kamenný mlyn ktorá je vzdialená
od centra mesta cca. 3 až 3,5 km (lokalita je určená územným plánom na šport, telovýchovu,
rekreáciu v prírodnom prostredí, park, lesopark), za hranicou ochranného pásma je schválená nízko
podlažná výstavba - z uvedeného vyplýva že lokalita Trnavských rybníkov má špecifické limitované
využitie. Vzhľadom na chránené územie, podmienky ochrany územia, podmienky zakázaných činností,
podmienky prevádzkovania rôznych podnikateľských aktivít sú oceňované nehnuteľnosti schopné
dosahovať nižší než bežný výnos formou prenájmu. Mimo tretieho a štvrtého stupňa ochrany prírody
v danej lokalite neboli zistené závažnejšie riziká ktoré by vplývali na využívanie nehnuteľnosti. S
prihliadnutím na lokalitu v ktorej sa prenajaté pozemky nachádzajú, oslovila znalkyňa na spoluprácu aj
znalca z odboru poľnohospodárstvo Ing. L.Všeobecná hodnota nájmu bola znalkyňou určená
za obdobie od 2.12.2007 do 31.12.2007 za všetky užívané pozemky / nehnuteľnosti vo výške 356,52 €,
za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 za všetky užívané pozemky / nehnuteľnosti vo výške 4.643,70 €,
za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 za všetky užívané pozemky / nehnuteľnosti vo výške 3.065,92 €,
za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 za všetky užívané pozemky / nehnuteľnosti vo výške 2.796,43 €,za obdobie od 1.1.2011 do 10.10.2011 za všetky užívané pozemky / nehnuteľnosti vo výške 2.230,54 €,
spolu teda všeobecná hodnota nájmu za posudzované obdobie od 2.12.2007 do 10.10.2011 vo výške
13.092,61 €, zaokrúhlene 13.100,00 €.
Uznesením č. 37C/285/2009-439 zo dňa 11.2.2014 súd priznal znalkyni Ing. O. odmenu za vypracovanie
a podanie znaleckého posudku / znalečné vo výške 475,88 €.
Žalobca -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 5.3.2014 uviedol že so závermi
revízneho znaleckého posudku č. 26/2013 v plnom rozsahu súhlasí.
Na pojednávaní konanom dňa 7.7.2014 právny zástupca žalobcu na otázku sudcu uviedol že úrok z
omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 5.400,00 € žiada od 16.12.2009 z dôvodu, že k tomuto dátumu
boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy; úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo
sumy 3.600,00 € žiadajú priznať od 11.10.2011, nakoľko do tohto dátumu je žalovaná dlžná suma.
Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol že je nesporné, že žalovaní užívali nehnuteľnosti
popísané v návrhu, a to v období za ktoré je žalovaná náhrada, tzn. od 2.12.2007 do 10.10. 2011. V
konaní bol vyhotovený znalecký posudok ktorý určil výšku náhrady, na návrh žalovaných bol vyhotovený
kontrolný znalecký posudok ktorý potvrdil správnosť prvého znaleckého posudku (dokonca náhradu určil
vo vyššej výške). Žiada preto aby súd návrhu vyhovel.
Právnyzástupcažalovanýchvzáverečnejrečiuviedolžežalovanínespochybňujúužívaniepredmetných
nehnuteľností (užívajú ich doposiaľ, snažia sa so žalobcom uzavrieť nájomnú zmluvu - k dohode
nedošlo nakoľko žalobca žiada nájomné vo výške ktorá je pre žalovaných likvidačná). Poukázal na
skutočnosť že na pozemkoch je vykonávaná poľnohospodárska výroba, konkrétne chov rýb, jedná sa o
poľnohospodárske pozemky a vodné plochy, pričom v nájomných zmluvách uzavretých so SPF nájomné
je diametrálne nižšie ako nájomné žiadané žalobcom; naviac aj susedné pozemky ktoré prenajíma
žalobca sú prenajaté za nižšiu cenu. Žalovanými užívané pozemky sú poľnohospodárskou pôdou, sú
využívané na poľnohospodárske účely - nájomné, resp. náhrada preto mala byť určená v zmysle zák.č.
504/2003 Z.z. (§ 10, ods. 1), čo potvrdzuje aj stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva SR; ani jeden
zo znalcov nerešpektoval podľa žalovaných uvedený zákon, nevzal do úvahy charakter pozemkov, a z
tohto dôvodu znalci výšku nájomného, resp. odplatu určili nesprávne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovanej v 1. rade,
štatutárneho zástupcu žalovaného v 2. rade, právneho zástupcu žalovaných, osobným výsluchom
znalca Ing. V. oboznámením sa so znaleckým posudkom Ing. V. č. 65/2011, oboznámením sa s
kontrolným znaleckým posudkom Ing. O. č. 26/2013, oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov a
listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobca je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v Obci a k.ú. H., zapísaných na LV
č. XXXX ako:
a) vodné plochy
parc.č. 10190 o výmere 1.512 m2, parc.č. 10191 o výmere 706 m2, parc.č. 10192 o výmere 150 m2,
parc.č. 10193 o výmere 166 m2, parc.č. 10194 o výmere 165 m2, parc.č. 10195 o výmere 2.740 m2,
parc.č. 10201/3 o výmere 3 m2, parc.č. 10201/4 o výmere 2 m2, parc.č. 10201/50 výmere 3 m2, parc.č.
10201/60 výmere 3 m2, parc.č. 10201/7 o výmere 21 m2, parc.č. 10201/8 o výmere 270 m2, parc.č.
10201/9 o výmere 209 m2, parc.č. 10218/3 o výmere 628 m2 (rybník 10217/2), parc.č. 10189, časti
parc.č. 10201/10, 10219/1, 10218/1, 10183/2, 10201/1,
b) zastavané plochy (hrádze)
parc.č. 10201/1 o výmere 38 m2, parc.č. 10201/2 o výmere 19 m2, parc.č. 10201/10 o výmere 1.997
m2, parc.č. 10183/2 o výmere 57 m2, parc.č. 10183/1 o výmere 9.875 m2.
Žalovaný v 2. rade podniká v oblasti rybochovnej činnosti - uvedenú činnosť vykonáva na pozemkoch
žalobcu v rozsahu:
na parc.č. 10190 v rozsahu 1.512 m2, na parc.č. 10192 v rozsahu 150 m2, na parc.č. 10193 v rozsahu
166 m2, na parc.č. 10194 v rozsahu 165 m2, na parc.č. 10195 v rozsahu 2.740 m2, na parc.č. 10201/3
v rozsahu 3 m2, na parc.č. 10201/4 v rozsahu 2 m2, na parc.č. 10201/5 v rozsahu 3 m2, na parc.č.
10201/6 v rozsahu 3 m2, na parc.č. 10201/7 v rozsahu 21 m2, na parc.č. 10201/8 v rozsahu 270 m2, na
parc.č. 10201/9 v rozsahu 209 m2, na parc.č. 10218/3 v rozsahu 628 m2, časť z parc.č. 10191 v rozsahu
470 m2, na parc.č. 10183/1 v rozsahu 3.500 m2. Žalovaná v 1. rade je vlastníčkou stavieb postavených
na predmetných pozemkoch.Žalovaní užívajú predmetné pozemky v rozsahu uvedenom vyššie bez právneho dôvodu, bez uzavretej
nájomnej alebo inej zmluvy so žalobcom.
Žalovaní užívali zhora uvedené pozemky v rozsahu vyššie uvedenom v období, za ktoré je žalované
zaplatenie náhrady (ktoré je predmetom sporu) t.j. od 2.12.2007 do 10.10.2011 (predmetné pozemky
užívajú žalovaní aj naďalej - doba užívania po 10.10.2011 nie je predmetom konania).
O doposiaľ uvedených skutočnostiach, t.j. identifikácia užívaných nehnuteľností, vlastnícke právo
žalobcu k nim, rozsah užívania nehnuteľností žalovanými, spôsob užívania (obaja žalovaní spoločne)
a doba užívania, a neplatenie náhrady za užívanie žalovanými, nebolo medzi zmluvnými stranami
žiadnych rozporov alebo sporných tvrdení.
Odplata za užívanie pozemkov žalobcu žalovanými bola na základe znaleckého posudku znalca Ing. V.
určená za obdobie od 2.12.2007 do 10.10.2011 vo výške 9.000,00 €.
Odplata za užívanie pozemkov žalobcu žalovanými bola na základe znaleckého posudku znalkyne Ing.
O. určená za obdobie od 2.12.2007 do 10.10.2011 vo výške 13.100,00 € (žalobca následne svoj návrh
na zaplatenie neupravil - zotrval na požiadavke aby mu žalovaní zaplatili sumu vo výške 9.000,00 €).
Žalobca žiada o priznanie úroku z omeškania zo sumy 5.400,00 € vo výške 9,0% ročne od 16.12.2009
do zaplatenia, a zo sumy 3.600,00 € vo výške 9,5% ročne od 11.10.2011 do zaplatenia. Na zaplatenie
náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností (vydanie bezdôvodného obohatenia) v časti plnenia vo
výške 5.400,00 € boli žalovaní prvý krát vyzvaní listom zo dňa 3.12.2009, keď lehota na zaplatenie bola
určená do 15.12.2009. Nárok na zaplatenie v časti plnenia vo výške 3.600,00 € vznikol žalobcovi v deň
nasledujúci po dni 10.10.2011, t.j. dni do ktorého je zaplatenie náhrady žalované.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456, prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.
Podľa § 458, ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 671, ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 517, ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 13.5.2009
do 12.4.2011 vo výške 1,0%.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 13.7.2011
do 8.11.2011 vo výške 1,5%.Podľa Rč 53/2000 (analogicky): Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytových
priestorov na základe neplatnej nájomnej zmluvy určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám
vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla práve
formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.
PodľaR1/1979(s.4ods.2,3,5a7):Nárokynavráteniebezdôvodnéhoobohateniavzniknutéhoplnením
bez právneho dôvodu zahrňujú predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od začiatku
nemalo právny dôvod.
Podľa R 25/1986 (s. 104 ods. 4 a 5, s. 105 ods. 1): Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že
sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže však spočívať i v tom, že
sajehodoterajšímajetoknezmenšil,hocibyktomuinakdošlo,kebybolobohatenýplnilsvojepovinnosti.
Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného
obohatenia na úkor iného; ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo právna úprava zabezpečuje povinnosť
jeho vydania. Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť
že sa niekto obohatil na úkor iného, a že toto obohatenie je bezdôvodné.
Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne
obohatil, oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť
je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach a vo výkonoch, ale aj v tom že majetok
zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju
povinnosť, pričom získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch.
Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať (§ 451, ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada
(§ 458, ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol podaný v zásade (principiálne)
dôvodne, pretože žalovaní užívali v (žalovanom) období od 2.12.2007 do 10.10.2011 (predmetné
pozemky užívajú žalovaní aj naďalej - doba užívania po 10.10.2011 však nie je predmetom konania)
nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v Obci a k.ú. H. zapísané na LV č. XXXX ako: vodné plochy
- parc.č. 10190 o výmere 1.512 m2, parc.č. 10191 o výmere 706 m2, parc.č. 10192 o výmere 150 m2,
parc.č. 10193 o výmere 166 m2, parc.č. 10194 o výmere 165 m2, parc.č. 10195 o výmere 2.740 m2,
parc.č. 10201/3 o výmere 3 m2, parc.č. 10201/4 o výmere 2 m2, parc.č. 10201/50 výmere 3 m2, parc.č.
10201/60 výmere 3 m2, parc.č. 10201/7 o výmere 21 m2, parc.č. 10201/8 o výmere 270 m2, parc.č.
10201/9 o výmere 209 m2, parc.č. 10218/3 o výmere 628 m2 (rybník 10217/2), parc.č. 10189, časti
parc.č. 10201/10, 10219/1, 10218/1, 10183/2, 10201/1, a zastavané plochy (hrádze) - parc.č. 10201/1 o
výmere 38 m2, parc.č. 10201/2 o výmere 19 m2, parc.č. 10201/10 o výmere 1.997 m2, parc.č. 10183/2
o výmere 57 m2, parc.č. 10183/1 o výmere 9.875 m2. Žalovaný v 2. rade podniká v oblasti rybochovnej
činnosti, keď uvedenú činnosť vykonáva na pozemkoch žalobcu v rozsahu: na parc.č. 10190 v rozsahu
1.512 m2, na parc.č. 10192 v rozsahu 150 m2, na parc.č. 10193 v rozsahu 166 m2, na parc.č. 10194 v
rozsahu 165 m2, na parc.č. 10195 v rozsahu 2.740 m2, na parc.č. 10201/3 v rozsahu 3 m2, na parc.č.
10201/4 v rozsahu 2 m2, na parc.č. 10201/5 v rozsahu 3 m2, na parc.č. 10201/6 v rozsahu 3 m2, na
parc.č. 10201/7 v rozsahu 21 m2, na parc.č. 10201/8 v rozsahu 270 m2, na parc.č. 10201/9 v rozsahu
209m2,naparc.č.10218/3vrozsahu628m2,časťzparc.č.10191vrozsahu470m2,naparc.č.10183/1
v rozsahu 3.500 m2; žalovaná v 1. rade je vlastníčkou stavieb postavených na predmetných pozemkoch.
Vlastníkom uvedených pozemkov je v rozsahu ich užívania žalovanými žalobca, pričom žalovaní užívajú
pozemky v rozsahu uvedenom vyššie bez právneho dôvodu, bez uzavretej nájomnej alebo inej zmluvy
so žalobcom. (O uvedených skutočnostiach, t.j. identifikácia užívaných nehnuteľností, vlastnícke právo
žalobcu k nim, rozsah užívania nehnuteľností žalovanými, spôsob užívania (obaja žalovaní spoločne)
a doba užívania, a neplatenie náhrady za užívanie žalovanými, nebolo medzi zmluvnými stranami
žiadnych rozporov alebo sporných tvrdení.)
Žalobca žiadal o priznanie odplaty za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 2.12.2007 do
10.10.2001 (po pripustení zmeny petitu návrhu) vo výške 9.000,00 €. Odplata za užívanie pozemkovžalobcu žalovanými bola na základe znaleckého posudku znalca Ing. V. určená za uvedené obdobie
vo výške 9.000,00 €, odplata za užívanie pozemkov bola na základe kontrolného znaleckého posudku
znalkyne Ing. O. určená za uvedené obdobie vo výške 13.100,00 € (žalobca však svoj návrh na
zaplatenie odplaty neupravil, a zotrval na požiadavke aby mu žalovaní zaplatili sumu vo výške 9.000,00
€).
S poukazom na vyššie uvedené súd návrhu žalobcu na zaplatenie odplaty za užívanie nehnuteľností
žalovanými bez právneho dôvodu / titulu (keď žalovaný v 1. rade ich užíva na výkon podnikateľskej /
rybochovnej/ činnosti, a žalovaná v 2. rade je vlastníčkou stavieb postavených na uvedených
pozemkoch) v rozsahu uplatnenom žalobcom vyhovel, nakoľko žalovaní sa bezdôvodne obohatili tak,
že ich majetok sa z dôvodu neplatenia odplaty za užívanie nehnuteľností nezmenšil. Podľa názoru súdu
bola výška odplaty / všeobecnej hodnoty nájmu za posudzované obdobie od 2.12.2007 do 10.10.2011
správne a korektne určená (keď obaja znalci vzali do úvahy charakter a polohu pozemkov, vykonávanie
špecifických činností žalovanými na nich, a ďalšie relevantné skutočnosti) vo výške 9.000,00 €, resp.
13.100,00 €. Pri svojich úvahách o priznaní odplaty súd vychádzal zo skutočnosti , že účastníci konania
nemali v čase za ktorý je žiadaná úhrada (vydanie bezdôvodného obohatenia) uzavretú nájomnú zmluvu
alebo inú dohodu, ale žalovaní aj napriek tomu pozemky patriace v celosti žalobcovi užívali, a to
bez právneho titulu / dôvodu. V otázke výšky bezdôvodného obohatenia potom sa súdu javilo ako
najreálnejšie a najspravodlivejšie vychádzať zo znalcami určenej všeobecnej hodnoty nájmu v období
od 2.12.2007 do 10.10.2011, pričom však žalobca zotrval na nároku na zaplatenie pôvodne určenej
sumy znalcom Ing. V. vo výške 9.000,00 € (žiadal teda o zaplatenie sumy vo výške 68,70%, ktorá bola
určená v kontrolnom znaleckom posudku Ing. O. svoj návrh v tomto smere žalobca nemodifikoval!).
Keďže teda žalovaní užívali nehnuteľnosti bez právneho titulu, vzniklo im bezdôvodné obohatenie
(neplatením nájomného, resp. sumy ktorá s ním korešponduje), ktoré sú povinní vydať žalobcovi
spoločne a nerozdielne (nakoľko nimi vykonávaná činnosť nie je oddeliteľná, je na seba naviazaná),
keď bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že majetok žalovaných sa nezmenšil (o sumu minimálne
9.000,00 €), k čomu by prišlo keby za užívanie nehnuteľností riadne platili.
Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobca tiež nárok, a to vo výške základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu 16.12.2009 vo výške 1,0%, ku
dňu 11.10.2011 vo výške 1,5%) s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Súd
preto rozhodol tak že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 5.400,00 €
(bezdôvodné obohatenie za obdobie od 2.12.2007 do 15.12.2009) od 16.12.2009 (deň nasledujúci po
uplynutí lehoty na zaplatenie v liste zo dňa 3.12.2009) do zaplatenia, a úrok z omeškania vo výške
9,5% ročne zo sumy 3.600,00 € (bezdôvodné obohatenie za obdobie od 16.12.2009 do 10.10.2011) od
11.10.2011 (deň nasledujúci po dni vzniku bezdôvodného obohatenia) do zaplatenia.
Vsúladesustanovením§148,ods.1Občianskehosúdnehoporiadkusúdzaviazalvsporeneúspešných
žalovaných povinnosťou zaplatiť / doplatiť náhradu trov konania štátu za vyhotovené znalecké posudky
vo výške 258,08 €. Súd Uznesením č. 37C/285/2009-143 zo dňa 31.10.2011 priznal znalcovi Ing.
V. odmenu za vypracovanie a podanie znaleckého posudku vo výške 382,20 €, a Uznesením č.
37C/285/2009-439 zo dňa 11.2.2014 priznal znalkyni Ing. O. odmenu za vypracovanie a podanie
znaleckého posudku vo výške 475,88 €, spolu teda trovy znaleckého dokazovania v konaní vo výške
858,08 €. Preddavky za vypracovanie znaleckých posudkov boli zložené spolu vo výške 600,00 €
(150,00 € žalobca, 75,00 € žalovaná v 1. rade, 75,00 € žalovaný v 2. rade, 150,00 € žalovaná v 1. rade,
150,00 € žalovaný v 2. rade), teda nepokryté ostali trovy štátu vo výške 258,08 €. Vzhľadom k tomu že
žalovaní boli v konaní neúspešní, súd im uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 258,08 €.
Súdrozhodolonáhradetrovkonaniavzmysleustanovenia§142,ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10, 14, 16 vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 4.475,22
€, a to ako náhradu súdneho poplatku vo výške 540,00 € (keď súd vychádzal z uplatnenej a priznanej
sumy 9.000,00 €), a trovy právneho zastupovania vo výške 3.935,22 € (súd vychádzal z tarifnej hodnoty
veci v sume 9.000,00 €), a to za 12 hlavných úkonov po 253,94 €, zvýšené o DPH 20% , 2 úkony vo výške 1/4-ny hlavného úkonu po 63,48 €, zvýšené o DPH 20% , 2x režijný paušál po 6,95 €, zvýšené o DPH 20% , 3x režijný paušál po 7,21 €, zvýšené o DPH 20% , 1x režijný paušál
po 7,41 €, zvýšené o DPH 20% , 3x režijný paušál po 7,63 €, zvýšené
o DPH 20% , 4x režijný paušál po 7,81 €, zvýšené o DPH 20% , 1x režijný paušál po 8,04 €, zvýšené o DPH 20% ) proti procesne neúspešným žalovaným (ktorým súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania
a právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne).Pozn. sudcu: právny zástupca žalobcu v dôsledku sčítacej chyby vyčíslil trovy právneho zastúpenia na
sumu 3.795,16 €.
Ďalšie trovy konania a právneho zastúpenia uplatnené a vyčíslené neboli, preto ich súd nemohol priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.