Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/278/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213367
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714213367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: N. G.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. R. D. XXX/X, XXX XX H. D., občan SR, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému:
Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neexistencie
práva na výkon zrážok zo mzdy a zaplatenie sumy vo výške 5.734,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/151/2014-89 zo dňa 05. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že žalovaný na základe dohody o zrážkach zo

mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. 11. 2010 nemá právo na zrážky
zo mzdy žalobcu (prvý výrok), vo výroku ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
5.734,79 Eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 13.09.2014 do zaplatenia (druhý
výrok) a vo výroku, ktorým žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 % (štvrtý výrok)
p o v r d z u j e.
II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (tretí výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
účelne vynaložených trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že žalovaný na základe
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. 11. 2010
nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu (prvý výrok). Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 5.734,79 Eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 13.09.2014 do zaplatenia
(druhý výrok). Súd prvej inštancie žalobu v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 8,05 % zo sumy
5.734,79 Eur ročne zamietol (tretí výrok) a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške

100 % (štvrtý výrok)

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že návrh žalobcu čo sa týka určenia, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy a
zaplatenie istiny vo výške 5.734,79 Eur je v celom rozsahu dôvodný. Súd prvej inštancie predovšetkým
čo sa týka práva na zrážky zo mzdy žalobcu poukázal na § 34 a § 551 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie ďalej vzhľadom na to, že právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne

inak je neplatný poukázal na to, že z dokazovania vyplynula tá skutočnosť, že žalobca žiadnu dohodu
o zrážkach zo mzdy nepodpísal a teda takýto právny úkon je od začiatku v celom rozsahu neplatný.
Vzhľadom k tejto skutočnosti, že je tento právny úkon neplatný a podstatou dohody o zrážkach zo mzdy
je možnosť uspokojenia pohľadávky zrážkami a je to dané tým spôsobom, že sa požiada zamestnávateľtej osoby, ktorá by zrážky zo mzdy mala vykonávať súd prvej inštancie mal za to, že v tomto prípade
bolo potrebné určiť, že takého právo žalovanému neprináleží, pretože vyplýva z neplatného právneho
úkonu, s čím zákon nespája žiadne dôsledky.

3. Čo sa týka zaplatenia sumy vo výške 5.734,79 Eur súd prvej inštancie mal opodstatnenosť tejto
sumy preukázanú v plnom rozsahu a to jednak z vyjadrenia zamestnávateľa žalobcu, kde tento priamo
uviedol a poukázal na celkovú výšku jednotlivých platieb s tým, že táto skutočnosť bola preukázaná aj
žalovanému a to listom zo dňa 07. 08. 2014, kde od januára roku 2012 do júna roku 2014 bola celkovo

zrazená na mzde žalobcu suma 3.193,97 Eur. Zároveň čo sa týka celkovej sumy, ktorú žalobca sám
zaplatil žalovanému, o tomto taktiež vystavil samotný žalovaný prehľad splátok (č. l. 16 spisu), kde do
09. 01. 2014 zaplatil sumu 2.540,82 Eur. Týmto mal súd prvej inštancie zaplatené sumy jednoznačne
zo strany žalobcu preukázané. Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že by niektorá z týchto súm
nebola jemu poukázaná. Vzhľadom na tú skutočnosť, že obdobne ako pri dohode o zrážkach zo mzdy
bolo jednoznačne preukázané, že predmetnú zmluvu o poskytnutí úveru zo dňa 30. 11. 2010 žalobca

nepodpísalvzmysle§34a§35Občianskehozákonníkaniejemožnéspájaťstakýmtoprávnymúkonom
nejaké právne účinky, keďže absolútne sa takýto právny úkon netýka samotného žalobcu. Na základe
tohto teda súd prvej inštancie mal preukázané, že každý účastník z neplatného právneho úkonu si musí
vrátiť to čo mu bolo poskytnuté, pričom tak ako súd prvej inštancie vyššie poukázal celková suma,
ktorú žalobca zaplatil žalovanému či už priamo resp. prostredníctvom jeho zamestnávateľa je vo výške

5.734,79 Eur a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na vrátenie uvedenej sumy.

4.Zároveňsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhoajnapovinnosťzaplatiťžalobcoviúrokyzomeškania,
avšak nie v celkovej výške ako si ich žalobca uplatňoval, ale len vo výške 8,05 %, pričom vo výške
presahujúcej túto sumu žalobu zamietol. Čo sa týka dátumu od kedy bol žalovaný v omeškaní súd prvej

inštancie tu poukázal na výzvu zasielanú právnym zástupcom žalobcu dňa 09. 09. 2014 elektronickou
poštou žalovanému, kde sa uvádza, že ho vyzývajú na vrátenie sumy vo výške 5.734,79 Eur najneskôr
do 12. 09. 2014. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“), nakoľko bol žalobca v konaní úspešný v plnom
rozsahu súd prvej inštancie mu trovy konania priznal vo výške 100 %.

5. Proti prvému, druhému a štvrtému výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Z
dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

6. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že súd sa nevysporiadal s otázkou trestného stíhania

na ,,neznámeho páchateľa“, ktorý mal podľa slov žalobcu podpísať za neho úver. Podľa žalovaného
neexistuje totiž žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by nasvedčovalo skutočnosti, že by bol niekto
vinným z trestného činu podvodu, a trestné konania bolo zastavení nakoľko skutok nepokladali za
trestný čin a nebol teda dôvod ani na postúpenie veci. Žalovaný ďalej uviedol, že súd zmluvu
č. 606100863 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Napriek tomu, že odcitoval zákonné ustanovenia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. neuviedol ani jediné tvrdenie,
na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, napriek tomu,
že dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver vzatý za účelom zamestnania. Navyše dňa 29.11.2010
bola predložená žiadosť klientom o úver za účelom zamestnania. Dňa 30.11.2010 bol podpísaný aj
dodatok k zmluve, v ktorom bolo uvedené nasledovné: ,,Dole podpísaný Ján Sekula vyhlasujem,

že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.500,00 Eur použijem na nákup výpočtovej
techniky za účelom výkonu zamestnania. Žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením súdu,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, nakoľko podpis žalobcu sa nachádza priamo v dohode.
Žalovaný opätovne dal do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje
len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude

splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter
nie je vylúčená. To, že dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom o
ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky
alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé,

že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučený. Žalovaný
je toho názoru, že žalobca na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemá naliehavý právny
záujem. V zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnostipreukázať,ženaurčeníprávnehovzťahualeboprávavčaserozhodovaniasúdumánaliehavýprávny záujem. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o úvere ani dohody o zrážkach zo mzdy.

7. Odvolateľ sa nestotožnil ani s výrokom, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnú náhradu trov
konania. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 CSP, nárok na trovy právneho zastúpenia
má advokát od začatia konania, t.j., až podaním návrhu na súd, a teda nesúhlasí s nárokom za právny
úkon, ktorý si právny zástupca uplatnil v časti prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vrátane prvej
porady s klientkou. Žalovaný poukázal na ust. § 251 CSP. Právna úprava trov konania v novej právnej

úprave prešla podľa neho zásadnými zmenami. V prvom rade sa za trovy konania môžu považovať len
tie výdavky, ktoré vzniknú v konaní (t.j. až od začatia konania).

8. Žalovaný na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol napadnuté výroky I., II. a IV. rozsudku zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Dňa 24. 01. 2017 bolo súdu prvej inštancie doručené doplňujúce odvolanie, v ktorom žalovaný
odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 5734,79 Eur. V podaní
poukázal, že ku dňu 23.01.2017 boli uhradené splátky vo výške 3389,97 Eur, žalovaný nemôže vydať
niečo čo nebolo zaslané na jeho účet.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. K tvrdeniam žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie
sa otázkou vedeného trestného stíhania na neznámeho páchateľa, ktorý mal podľa slov žalobcu
podpísať za neho úver zaoberal v bode 9. - 11. Tvrdenia žalovaného považuje za nesprávne. Žalobca
má za to, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s otázkou vedeného trestného stíhania,
keď pripojil ku konaniu vyšetrovací spis č. ČVS: ORP-83/2-VYS-ZH/2014. Žalobca s poukazom na

predmetný vyšetrovací spis uviedol, že z uvedeného znaleckého dokazovania jasne vyplynulo, že
žalobcanepodpísalanilenjednulistinu(žiadosťoúverč.606100863,ďalejzmluvuoúvereč.606100863
a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 30.11.2010). Z uvedeného tak vyplýva, že
pokiaľ žalobca nepodpísal uvedené listiny, v žiadnom prípade nemohol ani vyhlásiť, že predmetný úver
použije na nákup výpočtovej techniky. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom

odvolanížiadnymspôsobomnespochybnilzáveryvyplývajúcezoznaleckéhoposudkuotom,žežalobca
predmetné listiny nepodpísal. Tvrdenie žalovaného, že: ,,Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že
žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučený.“, považuje
žalobca za nepochopiteľné a to z dôvodu, že žalobca nemohol byť osobitne poučený o následkoch
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, keďže predmetnú dohodu nepodpísal. Žalobca poukázal na

skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil skutočnosti zistené a preukázané okresným
súdom o tom, že žalobca nepodpísal predmetné listiny. Ďalej podľa názoru žalobcu bol naliehavý
právny záujem z jeho strany jednoznačne a jasne preukázaný, s čím sa stotožnil aj súd vo svojom
odôvodnení. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tým, že aj napriek neplatnosti úverovej zmluvy
žalovaný požaduje od jeho platiteľa mzdy výkon zrážok aj v rozsahu sumy, na ktorú žalovaný v žiadnom

prípade nemá nárok. Tým môže žalovaný každomesačne disponovať značnou časťou jeho príjmu, čo
mu spôsobuje výrazné obmedzenie v zabezpečovaní základných potrieb jeho a rodiny a spôsobuje jeho
značné finančné problémy. Podľa názoru žalobcu existencia naliehavého právneho záujmu je splnená,
nakoľko len vyhovujúci rozsudok súdu môže zastaviť vykonávanie zrážok jeho zamestnávateľom na
základe neplatne dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, že: ,,V

neposlednom rade si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že nárok na trovy právneho zastúpenia
advokát má od začiatku konania, t.j. až podaním návrhu na súd, a teda nesúhlasíme s nárokom na
právny úkon, ktorý si právny zástupca uplatňuje v časti prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
vrátane prvej porady s klientom“. Vzhľadom na uvedené vyjadrenie dal žalobca do pozornosti vyhlášku
MSSR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá v §

13a (1) ustanovuje, že odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej
služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Žalobca má preto za to, že
ním uplatňované trovy konania sú preukázané a odôvodnené pričom vychádzajú z platnej legislatívy.
V zmysle vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalobca si
uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 276,37 Eur s DPH.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v súlade s § 379, 380 ods. 1 CSP,
s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (prvý, druhý a štvrtý výrok)
podľa § 387 ods.1 a 2 CSP potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 a 380
ods. 1 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a
procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či

došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP).

14. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, v konaní nezistil vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku

súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď rozhodol v
zmysle enunciátu rozsudku. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral
v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, vzhľadom k podanému
odvolaniu krajský súd dodáva:

18.Žalovanývúvodesvojhoodvolaniauviedol,že:,,Súdsanevysporiadalsotázkouvedenéhotrestného
stíhania na neznámeho páchateľa, ktorý mal podľa slov žalobcu podpísať za neho úver“. Odvolací súd

sa s predmetným tvrdením žalobcu nestotožnil, nakoľko súd prvej inštancie sa s predmetnou otázkou
zaoberal a to na štvrtej strane odvolaním napadnutého rozsudku, konkrétne v bodoch 9 až 11.

19. Odvolací súd k danému naviac uvádza, že predmetom tohto konania nie je skúmanie či došlo k
spáchaniu trestného činu ale to, či žalobca uzavrel, resp. neuzavrel zmluvu o úvere a k nej dohodu

o zrážkach zo mzdy. Súd prvej inštancie správne vychádzal z priloženého vyšetrovacieho spisu
policajného zboru, ktorého súčasťou bol aj znalecký posudok vyhotovený na základe požiadavky
vyšetrovateľa (č. l. 130 - 206 pripojeného vyšetrovacieho spisu), a z predmetného znaleckého posudku
zistil skutočnosť, že žalobca žiadosť o úver č. 606100863, zmluvu o úvere č. 606100863 a dohodu o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 30.11.2010 nepodpísal (č. l. 141 pripojeného vyšetrovacieho

spisu).

20. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov zo dňa 30. 11. 2010 ako neplatný právny úkon, nakoľko z dokazovania vyplynula tá
skutočnosť, že žalobca predmetnú dohodu nikdy nepodpísal. Súd prvej inštancie preto správne prvým

výrokom určil, že žalovaný na jej základe nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu. Súd prvej inštancie
rovnako správne posúdil ako neplatný právny úkon aj zmluvu o úvere č. 606100863 zo dňa 30. 11. 2010,
nakoľko žalobca predmetnú zmluvu nikdy nepodpísal a teda nie je možné spájať s takýmto právnym
úkonom právne účinky. Na základe toho, že každý účastník z neplatného právneho úkonu si musí vrátiť
to čo mu bolo poskytnuté, správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na vrátenie preukázanej

sumy vo výške 5.734,79 Eur.21. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. K námietke žalovaného, že žalobca nemá na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
naliehavý právny záujem odvolací súd uvádza, že žalobca sa nedomáhal určenia neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, ale aby súd určil, že žalovaný na jej základe nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu.
S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné na predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy nazerať ako

na neplatný právny úkon (nebola uzatvorená v súlade s § 551 ods. 1 OZ), podstatou dohody o zrážkach
zo mzdy je možnosť uspokojenia pohľadávky zrážkami, čo je dané tým, že v súlade s § 551 ods. 2
OZ veriteľ proti platiteľovi mzdy dlžníka nadobúda právo na výplatu zrážok zo mzdy okamihom, keď
platiteľovi dohodu predloží, pričom žalovaný ju aj predložil zamestnávateľovi žalobcu. Odvolací súd má
rovnako ako súd prvej inštancie za to, že naliehavý právny záujem na strane žalobcu jednoznačne daný
je, nakoľko právo žalovaný na výkon zrážok uplatňuje z neplatného právneho úkonu. Podľa odvolacieho

súdubolaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmusplnená,nakoľkolenvyhovujúcirozsudoksúduprvej
inštancie mohol zastaviť vykonávanie zrážok zamestnávateľom žalobcu na základe neplatne dojednanej
dohody o zrážkach zo mzdy. Keďže zákon pre vykonávanie zrážok zo mzdy na základe takejto dohody
nevyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu alebo iného pravomocného orgánu o povinnosti na peňažné
plnenie, ktorej splnenie sa zrážkami zo mzdy plní, nemal žalobca inú možnosť, ako sa domáhať ochrany

svojich práv. Bez rozhodnutia súdu o požadovanom určení nebránilo žalovanému nič, aby naďalej
požadoval od zamestnávateľa žalobcu vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom pri požadovanom určení sa
odstránila spornosť medzi stranami o práve žalovaného na zrážky zo mzdy žalobcu.

23. Odvolací súd sa ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní smerujúcimi do prvého a

druhého výroku už nezaoberal, nakoľko nemali možnosť ovplyvniť resp. zmeniť rozhodnutie vo veci
samej, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

24. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

25. Čo sa týka podania žalovaného s názvom ,,doplňujúce odvolanie“ podaného dňa 23. 01. 2017 cez
portál eŽaloby (č. l. 107 spisu). Odvolací súd naň s poukazom na § 365 ods. 3 CSP neprihliadol, nakoľko
napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený dňa 08.11.2016 (č. l. 92 spisu), pričom lehota na podanie
odvolania uplynula dňa 23. 11. 2016.

26. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 a 380 ods.
1 CSP), pri posudzovaní odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia o trovách konania sa zaoberal
len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní proti tomuto výroku. Žalovaný videl nesprávnosť
rozhodnutia v tom, že žalobca nemá nárok na trovy právneho zastúpenia za právny úkon, ktorý si právny

zástupca uplatnil v časti prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou.
Podľa odvolateľa má advokát nárok na náhradu trov až od začatia konania, t.j., až podaním návrhu na
súd, a teda nesúhlasí s nárokom za právny úkon, ktorý si právny zástupca uplatnil v časti prevzatie
a príprava právneho zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou. Odvolací súd udáva, že uvedený
odvolací dôvod nemá vplyv na správnosť rozhodnutia o trovách konania. Súd prvej inštancie rozhodol o

trovách konania podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %. Súd prvej inštancie rozhodoval správne len o nároku, nie o výške náhrady trov konania.
Vsúlades§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť.
Preto odvolanie žalovaného pokiaľ namieta výšku trov je predčasné, odvolacie dôvody nespôsobujú

vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Pre úplnosť vzhľadom na tvrdenie žalovaného v odvolaní, odvolací súd
udáva, že podľa § 13a ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí tiež za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia
vrátaneprvejporadysklientom,ideoúkonuskutočnenývpriamejsúvislostiskonaním,ktorýmdochádza

k naplneniu práva strany dať sa zastúpiť advokátom a bez ktorého by nebolo možné v priebehu konania
uskutočňovať prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu právne relevantné úkony.27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom prvom, druhom a štvrtom výroku
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorá odvolaním napadnutá nebola (tretí výrok), ponechal
nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

29. Žalobca bol v odvolacom konaní vzhľadom na výsledok odvolacieho konania v plnom rozsahu
úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).