Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/606/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109228042
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2109228042.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Mesto Trnava, so sídlom Trnava, Hlavná 1, IČO:
00 313 114, zastúpeného spoločnosťou: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, proti odporcom: 1. Ing. O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S., S. XX,
2. AGROFARMA BUDMERICE, s.r.o., so sídlom Budmerice 242, IČO: 35 856 483, obom zastúpeným
spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Lamačská

cesta3,IČO:36863971,ozaplatenie9.000Eurspríslušenstvom,naodvolanieodporcovprotirozsudku
Okresného súdu Trnava, č.k. 37C/285/2009-459 zo dňa 7.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcov 1 a 2 k povinnosti zaplatiť spoločne a

nerozdielne navrhovateľovi istinu vo výške 9.000,- Eur, spolu s úrokom z o meškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 5.400,- Eur od 16.12.2009 do zaplatenia, a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.600,- Eur
od 11.10.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Odporcov 1 a 2 ďalej zaviazal k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike na
účet tunajšieho súdu trovy znaleckého dokazovania vo výške 258,08 Eur, a to do troch dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a zároveň aj k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 4.475,22 Eur, a to na účet
spoločnosti Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., právneho zástupcu navrhovateľa.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 488, § 489, § 451, § 456, prvá veta,
§ 458 ods. 1, § 671 ods. 1, § 671 ods. 1, § 517 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ako i § 148
ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,

že návrh bol podaný v zásade (principiálne) dôvodne, pretože odporcovia užívali v (žalovanom) období
od 2.12.2007 do 10.10.2011 (predmetné pozemky užívajú odporcovia aj naďalej - doba užívania po
10.10.2011 však nie je predmetom konania) nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v Obci a k.ú.
H., zapísané na LV č. XXXX ako: vodné plochy - parc.č. 10190 o výmere 1.512 m2, parc.č. 10191 o
výmere 706 m2, parc.č. 10192 o výmere 150 m2, parc.č. 10193 o výmere 166 m2, parc.č. 10194 o
výmere 165 m2, parc.č. 10195 o výmere 2.740 m2, parc.č. 10201/3 o výmere 3 m2, parc.č. 10201/4

o výmere 2 m2, parc.č. 10201/50 výmere 3 m2, parc.č. 10201/60 výmere 3 m2, parc.č. 10201/7 o
výmere 21 m2, parc.č. 10201/8 o výmere 270 m2, parc.č. 10201/9 o výmere 209 m2, parc.č. 10218/3
o výmere 628 m2 (rybník 10217/2), parc.č. 10189, časti parc.č. 10201/10, 10219/1, 10218/1, 10183/2,
10201/1, a zastavané plochy (hrádze) - parc.č. 10201/1 o výmere 38 m2, parc.č. 10201/2 o výmere 19
m2, parc.č. 10201/10 o výmere 1.997 m2, parc.č. 10183/2 o výmere 57 m2, parc.č. 10183/1 o výmere
9.875 m2. Žalovaný v 2. rade podniká v oblasti rybochovnej činnosti, keď uvedenú činnosť vykonáva

na pozemkoch žalobcu v rozsahu: na parc.č. 10190 v rozsahu 1.512 m2, na parc.č. 10192 v rozsahu
150 m2, na parc.č. 10193 v rozsahu 166 m2, na parc.č. 10194 v rozsahu 165 m2, na parc.č. 10195 vrozsahu 2.740 m2, na parc.č. 10201/3 v rozsahu 3 m2, na parc.č. 10201/4 v rozsahu 2 m2, na parc.č.
10201/5 v rozsahu 3 m2, na parc.č. 10201/6 v rozsahu 3 m2, na parc.č. 10201/7 v rozsahu 21 m2, na
parc.č. 10201/8 v rozsahu 270 m2, na parc.č. 10201/9 v rozsahu 209 m2, na parc.č. 10218/3 v rozsahu

628 m2, časť z parc.č. 10191 v rozsahu 470 m2, na parc.č. 10183/1 v rozsahu 3.500 m2; odporkyňa 1
je vlastníčkou stavieb postavených na predmetných pozemkoch. Vlastníkom uvedených pozemkov je v
rozsahu ich užívania odporcami navrhovateľ, pričom odporcovia užívajú pozemky v rozsahu uvedenom
vyššie bez právneho dôvodu, bez uzavretej nájomnej alebo inej zmluvy s navrhovateľom. O uvedených
skutočnostiach, t.j. identifikácia užívaných nehnuteľností, vlastnícke právo navrhovateľa k nim, rozsah

užívania nehnuteľností odporcami, spôsob užívania (obaja odporcovia spoločne), doba užívania a
neplatenie náhrady za užívanie odporcami, nebolo medzi stranami žiadnych rozporov alebo sporných
tvrdení.

Navrhovateľ žiadal o priznanie odplaty za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 2.12.2007
do 10.10.2001 (po pripustení zmeny petitu návrhu) vo výške 9.000,- Eur. Odplata za užívanie pozemkov

navrhovateľa odporcami bola na základe znaleckého posudku znalca Ing. Antona Fuzáka určená za
uvedené obdobie vo výške 9.000,- Eur, odplata za užívanie pozemkov bola na základe kontrolného
znaleckého posudku znalkyne Ing. Marty Chrenkovej určená za uvedené obdobie vo výške 13.100,- Eur
(navrhovateľvšaksvojnávrhnazaplatenieodplatyneupravil,azotrvalnapožiadavkeabymuodporcovia
zaplatili sumu vo výške 9.000,- Eur).

Súd návrhu navrhovateľa na zaplatenie odplaty za užívanie nehnuteľností odporcami bez právneho
dôvodu / titulu (keď odporca 1 ich užíva na výkon podnikateľskej (rybochovnej) činnosti, a odporkyňa
2 je vlastníčkou stavieb postavených na uvedených pozemkoch) v rozsahu uplatnenom navrhovateľom
vyhovel, nakoľko odporcovia sa bezdôvodne obohatili tak, že ich majetok sa z dôvodu neplatenia odplaty

zaužívanienehnuteľnostínezmenšil.Podľanázorusúdubolavýškaodplaty(všeobecnejhodnotynájmu
za posudzované obdobie od 2.12.2007 do 10.10.2011 správne a korektne určená (keď obaja znalci vzali
do úvahy charakter a polohu pozemkov, vykonávanie špecifických činností odporcami na nich, a ďalšie
relevantné skutočnosti) vo výške 9.000,- Eur, resp. 13.100,- Eur. Pri svojich úvahách o priznaní odplaty
súd vychádzal zo skutočnosti, že účastníci konania nemali v čase za ktorý je žiadaná úhrada (vydanie

bezdôvodného obohatenia) uzavretú nájomnú zmluvu alebo inú dohodu, ale odporcovia aj napriek tomu
pozemky patriace v celosti navrhovateľovi užívali, a to bez právneho titulu / dôvodu. V otázke výšky
bezdôvodného obohatenia potom sa súdu javilo ako najreálnejšie a najspravodlivejšie vychádzať zo
znalcami určenej všeobecnej hodnoty nájmu v období od 2.12.2007 do 10.10.2011, pričom však žalobca
zotrval na nároku na zaplatenie pôvodne určenej sumy znalcom Ing. Antonom Fuzákom vo výške 9.000,-

Eur(žiadaltedaozaplateniesumyvovýške68,70%,ktorábolaurčenávkontrolnomznaleckomposudku
Ing. Marty Chrenkovej; svoj návrh v tomto smere navrhovateľ nemodifikoval!). Keďže teda odporcovia
užívali nehnuteľnosti bez právneho titulu, vzniklo im bezdôvodné obohatenie (neplatením nájomného,
resp. sumy ktorá s ním korešponduje), ktoré sú povinní vydať navrhovateľovi spoločne a nerozdielne
(nakoľkonimivykonávanáčinnosťniejeoddeliteľná,jenasebanaviazaná),keďbezdôvodnéobohatenie

spočíva v tom, že majetok odporcov sa nezmenšil (o sumu minimálne 9.000,- Eur), k čomu by prišlo
keby za užívanie nehnuteľností riadne platili.

Navrhovateľovi vznikol tiež nárok na úrok z omeškania, a to vo výške základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu 16.12.2009 vo výške 1 %, ku dňu

11.10.2011 vo výške 1,5 %) s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, ktorý mu súd
priznal a to vo výške 9 % ročne zo sumy 5.400,- Eur (bezdôvodné obohatenie za obdobie od 2.12.2007
do 15.12.2009) od 16.12.2009 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na zaplatenie v liste zo dňa 3.12.2009)
do zaplatenia, a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.600,- Eur (bezdôvodné obohatenie za obdobie od
16.12.2009 do 10.10.2011) od 11.10.2011 (deň nasledujúci po dni vzniku bezdôvodného obohatenia)

do zaplatenia.

V súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal v spore neúspešných odporcov k povinnosťou
zaplatiť / doplatiť náhradu trov konania štátu za vyhotovené znalecké posudky vo výške 258,08 Eur a
v zmysle ustanovenia § 142 ods. O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť procesne úspešnému

nabrhovateľovi náhradu trov konania v sume 4.475,22 Eur, a to ako náhradu súdneho poplatku vo výške
540,- Eur a trovy právneho zastupovania vo výške 3.935,22 Eur.Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie
odporcovia, ktorí sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa sa
v plnom rozsahu zamietne a navrhovateľ bude zaviazaný k náhrade trov konania, alternatívne sa

napadnutý rozsudok zruší a vec sa vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako
odvolacie dôvody uviedoli tie, ktoré sú uvedené v § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. Poukázali
na to, že pod pojmom spravodlivý súdny proces treba nepochybne rozumieť aj právo účastníkov na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
čl. 1, 17 a čl. 154c Ústavy SR). V tejto súvislosti odvolatelia poukázali aj na znenie § 157 ods. 2

O.s.p., ako aj na to, že nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia
predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, bráni zhodnotiť jeho správnosť a postihuje
tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. a zároveň tým dochádza k
odňatiu práva účastníka konať pred súdom, keďže sa ním odníma možnosť skutkovoprávne reagovať
na rozhodnutie súdu, proti ktorému chcú využiť možnosť opravného prostriedku. Z obsahovej časti
napadnutého rozsudku nie je možné logicky ustáliť aké skutočnosti považoval súd za rozhodujúce,

nakoľko písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia je kopírovaním zápisu z pojednávaní vo veci
a prepisom procesných podaní a znaleckých posudkov. Na tomto obsahovom základe nie je skutočne
možnéustáliť,ktorédôkaznéskutočnostipredloženýchlistinnýchdôkazovsúdvrámcilogickéhopostupu
a posudzovania vo veci samej považoval za rozhodujúce, na základe ktorých ustanovení zákona
rozhodol, v odôvodnení sa vôbec nevysporiadal s ich námietkami voči oceňovaniu nehnuteľnosti, takto

konštruované odôvodnenie je mätúce a v rozpore s požiadavkou stručnosti, jasného a výstižného
vysvetlenia a má právny dopad na presvedčivosť rozsudku samého. Ďalej poukazujú, že počas celého
konania namietali určene ceny nájmu podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. ako aj skutočnosť, že znalec použil
len jednu z metód ocenenia. Naďalej trvajú na svojom právnom názore, že v prípade oceňovaných
pozemkov ide o pozemky využívané na poľnohospodárske účely a teda ich ocenenie nie je možné

vykonať na základe vyhl. č. 492/2004 Z.z., ale na základe špeciálnej právnej normy upravujúcej pravidlá
stanovenia výšky nájomného pre pozemky na poľnohospodárske účely, ktorou je zák. č. 504/2003 Z.z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov. Svoj názor opierajú aj o právne stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva SR,
odbor legislatívy zo dňa 24.2.2010, ktoré je súčasťou súdneho spisu. V tejto súvislosti poukazujú aj

na právny názor Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/286/2008-531 zo dňa 17.9.2009, ktorým bol
potvrdený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.9.2008, sp. zn. 6C/56/2005-416 v
analogickej právnej veci. Taktiež nájomné zmluvy na okolité pozemky, ktoré dokladali do súdneho spisu
v rámci konania sa v cene nájmu zhodne riadili zák. č. 504/2003 Z.z. Namietajú, že ocenenie nájmu
užívaných pozemkov má vykonať znalec z odboru poľnohospodárstva. Dôvodia, že v zmysle § 1 ods.

2 zák. č. 504/2003 Z.z. pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou
pôdou,alebočasťjehopozemku,pozemokzastavanýstavbounapoľnohospodárskeúčelydo24.6.1991
ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely, alebo časť tohto pozemku; právne
relevantný v zmysle tohto ustanovenia zákona je teda okrem iného účel využívania pozemku, ktorý je
v danom prípade preukázateľne a nespochybniteľne využívaný na poľnohospodárske účely. Na danú

vec sa mal preto správne aplikovať zák. č. 504/2003 Z.z., súd prvého stupňa však nariadil vypracovanie
znaleckého posudku podľa všeobecnej trhovej ceny, pričom sa domnievajú, že s prihliadnutím na ich
námietky uvádzané v podaniach k vypracovaného Znaleckému posudku č. 65/2011 vypracovaný Ing.
Fuzákom, ak už súd nariadil vypracovanie revízneho znaleckého posudku, tak ho nemal dať vypracovať
znalcovi z toho istého odboru, ale po zvážení argumentácie práve znalcovi z odboru poľnohospodárstvo.

V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje právne zdôvodnenie o aký právny názor opiera súd
svoj názor: „v otázke výšky bezdôvodného obohatenia sa potom súdu javilo ako najreálnejšie a
najspravodlivejšie vychádzať zo znalcami určenej všeobecnej hodnoty nájmu v období od 2.12.2007 do
10.10.2011...“. Namiesto toho súd vyzdvihuje, že navrhovateľ svoj návrh nemodifikoval podľa revízneho
znaleckého posudku, ktorý bol na vyššiu sumu, i keď v tomto smere súdu v súlade s § 153 ods. 2 O.s.p.

neprináleží žiadne oprávnenie. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. výška nájomného je najmenej
1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom
je zák. č. 330/1991 Zb. v znení zák. č. 549/2004 Z.z. Podľa § 43 ods. 2 tohto zákona, podrobnosti
o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav podľa § 9, § 11 a § 12
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Ministerstvo pôdohospodárstva

vyhl. č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav určil,
že hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu sa určuje podľa bonitovaných
pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v prílohe č. 1.Navrhovateľ odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu odporcov predložil súdu prostredníctvom
právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uvádza, že V zmysle rozhodnutia NS SR sp.
zn. 5Cdo 8/2009 sa peňažná náhrada za neoprávnené užívanie pozemku stotožňuje s obvyklým

tržným nájomným za užívanie tohto pozemku. V tejto veci bolo teda potrebné nariadiť znalecké
dokazovanie, keďže prvostupňový súd, ani nikto z účastníkov nedokáže v rámci svojej odbornosti určiť
tržnénájomnézaužívaniepozemkov.Prvostupňovýsúddokoncanariadilvyhotoveniedvochznaleckých
posudkov, aby nebolo možné spochybniť vyčíslenie tržného nájomného, resp. aby druhostupňový súd
v prípadnom odvolacom konaní nemohol prvostupňovému súdu vytknúť akúkoľvek vadu konania. V

zmysle § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. bol prvostupňový súd síce oprávnený nariadiť vypracovanie
(v poradí už druhého) revízneho znaleckého posudku, lenže takýto postup prvostupňového súdu by
bol určite v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pričom aj ďalší revízny znalec by zrejme
vychádzal z odborných záverov už vyhotovených znaleckých posudkov. Na pojednávaní, na ktorom bol
vyhlásený prvostupňový rozsudok právny zástupca odporcov výslovne uviedol, že nemá návrh na ďalšie
dokazovanie, čiže správnosť doterajšieho dokazovania potvrdili aj samotní odporcovia. Odporcovia

týmto svojím vyjadrením vlastne prvostupňovému súdu umožnili rozhodnúť vo veci na základe doteraz
vykonaných dôkazov, pričom z doteraz vykonaných dôkazov prvostupňový súd v žiadnom prípade
nemohol rozhodnúť inak, keďže on sám sa nedomáhal rozšírenia žalobného návrhu. Z uvedených
dôvodov je zrejmé, že prvostupňový rozsudok netrpí žiadnymi vadami, pre ktoré by mal byť zrušený
alebo zmenený a z týchto dôvodov odvolaciemu súdu navrhuje, aby prvostupňový rozsudok ako vecne

správny potvrdil.

Odporcovia dňa 1.6.2015 doručili odvolaciemu súdu stanovisko MS SR zo dňa 24.6.2011 k podanému
odvolaniu, z ktorého obsahu podľa odvolateľov jasne vyplýva, že hodnotiť poľnohospodársku pôdu mimo
zastavaného územia obce neurčenej na stavbu sú oprávnení len znalci z odboru Poľnohospodárstvo,

odvetvie odhad poľnohospodárskej pôdy. Trvajú preto na tom, že súd pri zadaní vypracovania
znaleckého posudku nepostupoval v súlade so zákonom.

Navrhovateľ k podaniu odporcov v odvolacom konaní písomne reagoval tým, že predloženú listinu
nemožno považovať za dostatočný dôkaz o príslušnosti znalca, keďže vôbec neobsahuje vymedzenie

posudzovaných pozemkov, a jednoznačne ide o veľmi všeobecné určenie znalca bez komplexného
posúdenia všetkých podkladov. V tejto veci dostali k dispozícii kompletnú informáciu o veci a o
pozemkoch výlučne súdny znalci, pričom znalec z odvetvia odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy sa
vyjadril o svojej nepríslušnosti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je nevyhnutné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Stotožniť sa tu treba s tým názorom odvolateľov (odporcov), podľa ktorého z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nevyplýva, aké skutočnosti považoval súd za rozhodujúce, nakoľko z písomného vyhotovenia
rozsudku nie je možné ustáliť, ktoré dôkazné skutočnosti z predložených listinných dôkazov súd
v rámci logického postupu a posudzovania vo veci samej považoval za rozhodujúce, na základe
ktorých ustanovení zákona rozhodol, v odôvodnení sa vôbec nevysporiadal s námietkami odporcov voči
oceňovaniu nehnuteľností, keď takto konštruované odôvodnenie je mätúce a v rozpore s požiadavkou

jasného a výstižného vysvetlenia a má priamy dopad na presvedčivosť rozsudku samého.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v tomto ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Takéto (z pohľadu prístupu k spravodlivosti
elementárne) právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v zneníneskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Postup súdu odnímajúci
účastníkom možnosť konať pred súdom pritom podľa záverov ustálenej rozhodovacej praxe (judikatúry)

tuzemských súdov (na ktorých ani v tejto konkrétnej veci nie je dôvod nič meniť) môže záležať ako v
porušení určitých procesných práv alebo postupov v konaní predchádzajúcom konečnému vyporiadaniu
sa súdu s problémom predostretým mu návrhom na začatie konania (v sporovom konaní žalobou), tak
i vo vadách tzv. finálneho produktu (čiže rozhodnutia, ktorým sa za riadneho chodu vecí má konanie
skončiť - spravidla rozsudku, ako je to aj v prejednávanej veci).

I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS
226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo
171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a

vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu
vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky pritom vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá
pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. S už vyššie opísanými požiadavkami je
v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia
extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, tiež prípad, keď
právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, takisto i rozpornosť

(protirečivosť) jednotlivých argumentov majúcich poslúžiť na podporu určitého spôsobu rozhodnutia a
napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto
zistenia vyvodené.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie má svoj základ v podobe práva účastníka na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania (na jednej strane) a povinnosti
súdu (na strane druhej) sa účastníkovi konania (okrem upretia mu práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite (a účinne) skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu - v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto
ustanovením.

Podľa názoru odvolacieho súdu tu potom nemohlo byť absolútne žiadnej pochybnosti o tom, že práve
zhora opisovanou vadou trpel i napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z prejednávanej veci.

Už samotná skutočnosť, že sa súd prvého stupňa nijak nevysporiadal s námietkou účastníka konania,
ktorá má súčasne vzťah k prejednávanej veci, zásadne zakladá protiústavnosť dotknutého rozhodnutia.

Ignorovanie vecných námietok účastníkov konania zaťažuje rozhodnutia súdov nepreskúmateľnosťou.
Takéto konanie súdu je potom treba hodnotiť ako v rozpore s právom účastníka konania na spravodlivý
proces.

Odvolací súd vyvodzuje, že v súdenom prípade možno považovať odporcami uplatnenú námietku

určenia ceny nájmu podľa vyhlášky č. 492/2001 Z.z. ako aj skutočnosť, že znalec použil len jednu
z metód ocenenia, za majúcu vzťah k prejednávanej veci, lebo bola smerovaná voči dôkaznému
prostriedku (podaným znaleckým posudkom), o ktorý bol záver súdu prvého stupňa o výške priznaného
plnenia navrhovateľovi opretý.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku síce uvádza, že: „Podľa názoru súdu bola výška odplaty
(všeobecnej hodnoty nájmu za posudzované obdobie od 2.12.2007 do 10.10.2011) správne a korektne
určená (keď obaja znalci vzali do úvahy charakter a polohu pozemkov, vykonávanie špecifických činností
odporcami na nich, a ďalšie relevantné skutočnosti) vo výške 9.000,- Eur, resp. 13.100,- Eur. Pri svojichúvahách o priznaní odplaty súd vychádzal zo skutočnosti, že účastníci konania nemali v čase za ktorý
je žiadaná úhrada (vydanie bezdôvodného obohatenia) uzavretú nájomnú zmluvu alebo inú dohodu,
ale odporcovia aj napriek tomu pozemky patriace v celosti navrhovateľovi užívali, a to bez právneho

titulu / dôvodu. V otázke výšky bezdôvodného obohatenia potom sa súdu javilo ako najreálnejšie a
najspravodlivejšie vychádzať zo znalcami určenej všeobecnej hodnoty nájmu v období od 2.12.2007
do 10.10.2011, pričom však žalobca zotrval na nároku na zaplatenie pôvodne určenej sumy znalcom
Ing. Antonom Fuzákom vo výške 9.000,- Eur.“, ďalej však už z odôvodnenia nevyplýva, ako sa súd
vysporiadal s námietkami odporcov, že pri zadaní vypracovania znaleckého posudku nepostupoval

v súlade so zákonom, keď na určenie ceny nájmu pozemkov, ktoré sú využívané podľa odporcov na
poľnohospodárske účely (toto rovnako neposudzoval - poznámka odvolacieho súdu), nariadil znalecké
dokazovanie nie znalcom z odboru Poľnohospodárstva, pričom pri oceňovaní mal byť použitý podľa
odporcov práve zákon č. 504/2003 Z.z. Súd prvého stupňa tak úplne opomenul zaoberať sa právnou
argumentáciou odporcov, v konaní inak širšie rozobratou, pričom stroho argumentuje len tým, že v
otázke výšky bezdôvodného obohatenia sa mu javilo ako najreálnejšie a najspravodlivejšie vychádzať

zo znalcami určenej všeobecnej hodnoty nájmu, o čo právne takýto svoj názor opiera už neuvádza.

Odvolací súd preto súhlasí s odporcami v tom, že napadnutý rozsudok je pre nedostatok dôvodov
protiústavný, keď z tohto rozhodnutia skutočne nie je jasné, ktoré dôkazy tento súd pri riešení veci okrem
podaných znaleckých posudkov použil a ktoré naopak nepoužil a prečo (listinné dôkazy predkladala

aj procesná strana odporcov), pretože z veľkej väčšiny len mechanicky, bez ďalšieho, reprodukuje
vykonané dôkazy.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p. zrušil, keďže odôvodnením prvostupňového rozsudku sa účastníkom odňala možnosť

konať pred súdom a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia veci vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,
odvolací súd považuje na účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť niekoľko poznámok:

V zmysle § 2 zák. č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov a o zmene niektorých predpisov pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok,
ktorý je poľnohospodárskou pôdou, alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske

účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu (2a) tým nie sú dotknuté. Osobitným
predpisom podľa 2a poznámky je Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
ktorý bol zrušený Vyhl. č. 461/2009 Z.z.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 220/2004 Z.z o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy
poľnohospodárskou pôdou je produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len
"kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady záhrady a trvalé trávne porasty.

Zo znenia vyššie cit. ust. § 2 písm. b) je síce zrejmé, že posudzované pozemky nie sú
poľnohospodárskoupôdou,pretožesúvkatastrizapísanéakovodnéplochy,zastavanéplochyahrádze,
ale nemožno prehliadnuť, že zák. č. 504/2003 Z.z. sa vzťahuje aj na iný pozemok prenechaný na
poľnohospodárske účely, ktorým sa sporné pozemky javia byť. Tu je preto potrebné, aby sa súd prvého
stupňa dôsledne oboznámil s argumentáciou odporcov (túto následne aj posúdil), založenou na tvrdení

vykonávania podnikateľskej činnosti na sporných nehnuteľnostiach za účelom intenzívneho chovu rýb
a to v rámci hospodárskeho dvora, na ktorom rybolovné zariadenia sú stavbami slúžiacimi výlučne na
chov hospodárskych zvierat (tu pozri zák. č. 139/2002 o rybárstve a zák. č. 194/1998 Z.z. o šľachtení
a plemenitbe hospodárskych zvierat), čím potom sporné pozemky napĺňajú poľnohospodársky účel, čo
je potrebné zohľadniť aj pri určovaní odplaty za ich užívanie.

Ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa
nemá bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je chápané ako záväzok, z
ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho,na ktorého úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Bezdôvodné
obohatenie je vyjadrené aj ako predmet, ktorého sa záväzok z bezdôvodného obohatenia týka, teda ako
majetkovýprospechzískanýplnenímjednakbezprávnehodôvodu,ďalejplnenímnazákladeneplatného

právneho úkonu (absolútne aj relatívne), tiež plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a majetkový
prospech z nepoctivých zdrojov. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením dostalo majetkové hodnoty tomu,
komu sa plnilo, takže v jeho majetku sa to prejavilo buď zvýšením jeho aktív alebo znížením jeho pasív.

Z rozhodovacej činnosti súdov (porov. napr. rozsudok NS ČR publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí

a stanovísk pod č. 23/1999 alebo rozsudok z 26. 8. 2002, sp. zn. 22 Cdo 1221/2002) možno vyvodiť
ten právny záver, že rybník ako vodné dielo určené predovšetkým na chov rýb, vodných živočíchov
alebo regulovanie biodiverzity jednotlivých živočíšnych druhov v zmysle verejného (vodného) práva nie
je z hľadiska práva súkromného samostatnou vecou, s ktorou by mohlo byť nakladané oddelene od
pozemkov tvoriacich jeho dno a brehy.

V danom prípade je z hľadiska posúdenia bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho
zákonníka potrebné brať zreteľ na pomerový vzťah medzi vlastníkom pozemku (navrhovateľom),
ktorý tvorí dno a brehy rybníka s nahromadenou zadržiavanou vodou, s jeho zápisom v katastri ako
vodná plocha, pri uvedení spôsobu využitia pozemku podľa príslušného kódu ako stojaté sústredenie
vody (jazero, močiar, odkryté podzemné vody - štrkovisko, bagrovisko, bagrovisko vzniknuté banskou

činnosťou a iné), a subjektom, ktorému svedčí oprávnenie na prevádzkovanie hospodárskej činnosti
na vybudovanom rybníku (odporcom 2). Na posúdenie, aký majetkový prospech odporcovia na úkor
navrhovateľa v posudzovanom prípade získali, je rozhodujúce zistenie, že navrhovateľ je vlastníkom
zatopenéhopozemku(tedačastizemskéhopovrchu,naktoromjezadržiavanávoda),avšaknedisponuje
verejnoprávnym oprávnením, ktoré by mu umožňovalo nakladať s vodami zadržanými na pozemku

(teda odoberať vodu z toku, vypúšťať ju, manipulovať s ňou, vrátane využitia pre chov rýb). Inak
povedané, ak svedčí verejnoprávne oprávnenie nakladať s vodami v rybníku (teda aj využívať tieto
vody k chovu rýb) iba odporcom, resp. jednému z nich, konzumujú odporcovia na úkor navrhovateľa
výlučne úžitkovú hodnotu (zatopeného) poľnohospodárskeho pozemku (tzn., že pri vyčíslení majetku
získaného na úkor navrhovateľa je nutné vychádzať z konzumácie užívania zatopeného pozemku, nie

z konzumácie užívania v ňom nahromadenej zadržiavanej vody a zo spôsobu jej využitia).

Výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú odporcovia získali na úkor navrhovateľa, tak určuje peňažná
suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných
nehnuteľností, spravidla práve formou nájmu.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobným návrhom
uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného, v prípade potreby doplneného dokazovania,
ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p., ďalej preskúmateľným spôsobom posúdiť aj
vznesené námietky odporcov a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné

náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd
i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.