Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/240/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114226797
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114226797.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobkyne: 1. U. U.,

narodená XX. X.. XXXX, bytom L. XXXX/X, V., zastúpená: Mgr. Miroslav Tokarčík, advokát, Študentská
17, Trnava, proti žalovaným: 1. U. V., narodená X. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, Z., 2. R. V., rodená B.,
narodená XX. X. XXXX, bytom F. XX, Z., obe zastúpené: JUDr. Barbora Šruteková, advokátka, Hlavná
44, Trnava, o zaplatenie 14 928 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v rade 1 je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 11 488 eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo
sumy 11 488 eur od 20. 10. 2014 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti voči žalovanej v rade 1 zamieta.

III. Súd návrh voči žalovanej v rade 2 zamieta.

IV. Žalovaná v rade 1 je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 % k rukám
právneho zástupcu žalobkyne.

V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej v rade 2 náhradu trov konania vo výške 100 % k rukám
právnej zástupkyne žalovanej v rade 2.

VI. Žalovaná v rade 1 je povinná zaplatiť súdny poplatok štátu vo výške 682,11 eur na účet Okresného
súdu Trnava a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 10. 2014 domáha zaplatenia voči žalovanej v rade 1
sumy 11 488 eur, úroku z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 11 488 eur od 20. 10. 2014 do zaplatenia,
voči žalovanej v rade 2 sumy 3440 eur, úroku z omeškania 5.50 % ročne zo sumy 3440 eur od 20. 10.

2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania od 20. 10. 2013 súd
vychádzal zo obsahu žalobného návrhu, z ktorého je zrejmá chyby v písaní petitu návrhu, keď žalobkyňa
sa domáha zaplatenia žalovaných súm od podania návrhu, ktorý bol podaný v roku 2014 a teda došlo
ku chybe v písaní v roku 2013

Žalované s návrhom nesúhlasili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyňou U. U., oboznámením
sa obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 20.10.2014, podacími lístkami na č.l. 9-15,
Uznesením OR PZ v Žiline zo dňa 5.9.2014 na č.l. 17, výpisom zo živnostenského registra na č.l. 18,výzvou na zaplatenie zo dňa 26.9.2014, výzvou na zaplatenie na č.l. 20, vyjadrením žalovaných zo dňa
23.12.2014, stanoviskom žalovaných zo dňa 15.10.2014, výpisom SMS z mája 2014, psychologickým
vyšetrenímU..V.Y.zodňa12.9.2014,lekárskousprávouU..M.G.zo16.9.2014,z20.1.2015,sobsahom

celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobkyňa uviedla, že v roku 2012 v práci od kolegyne dostala telefonický kontakt na U. V., že je dobrá
veštica.Prvýkrátjejvolala,chcelavedieťbudúcnosť. Povedalajej,žeokremvešteniaviedodaťpozitívnu
energiu,žejejjudodázacenu300,-eur.Súhlasilasosumou300,-eur.Hneďprvýkrátjejoznámilaadresu

kam má peniaze poslať. Následne už U. V. nevolala, následne jej volala ona. Chcela, aby jej poslala
pozitívnu energiu. Aj pri ostatných telefonátoch jej U. V. povedala, že vidí niečo zlé v kartách, vždy jej
povedala, že jej pošle pozitívnu energiu, súhlasila s tým. Peniaze si následne začala požičiavať z bánk
a rôznych nebankoviek. Žalovanej v rade 1 hovorila o svojich problémoch, o finančných problémoch,
povedala jej, že si má zobrať pôžičky. Žalovanej v rade 1 hovorila, že peniaze pre ňu si požičiava od
nebankoviek. Asi do apríla 2014 platila platby žalovanej v rade 1. Žalovaná v rade 1 jej povedala, že

keď nebude posielať peniaze, že ublíži jej a jej rodine. Verila, že žalovaná v rade 1 jej posiela pozitívnu
energiu. Zhoršil sa jej psychický stav, keď si od nej žalovanej pýtala peniaze, povedala, aby spáchala
samovraždu. V apríli, v máji 2014 celý deň ležala po práci pri kanáli, rodičia ju chceli dať hľadať políciou.
Žalovaná v rade 1 jej viackrát kázala, aby peniaze poslala jej matke R. V.. Od júna 2014 sa lieči u
psychiatra, berie lieky, predtým sa neliečila. Pri prvom telefonáte, keď volala U. V., chcela dobitie kreditu

na mobil, povedala rôzne sumy 10,- až 40,- eur. Za veštenie platila aj dobíjaním kreditu. Rodičom
nepovedala, že posiela peniaze za pozitívnu energiu. V telefónoch U. V. kázala všetky podacie lístky
zničiť ako aj doklady o pôžičkách.

Žalovaná v rade 1 uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Zo začiatku jej žalobkyňa posielala kredit na mobil,

pretože pracovala v zahraničí a potom posielala poštové poukážky, nevie akú sumu. So žalobkyňou sa
poznali a komunikovali po telefóne. Prvýkrát jej zavolala a chcela, aby sa jej pozrela do kariet, či si nájde
prácu, mala problémy v rodine. Povedala jej, že si nájde prácu, za to chcela iba dobitie kreditu za 6 alebo
8 eur. Dlhšiu dobu sa žalobkyňa neozvala a potom sa ozvala, že má prácu a chcela pozrieť v kartách.
Potom zase zavolala, že má problémy opäť s bratom, s prácou, že by potrebovala vyveštiť z kariet.

Niekedy sa žalobkyňa chcela len porozprávať dve, tri hodiny, niekedy chcela pozrieť do kariet. Žalovaná
za to od žalobkyne nič nechcela, možno mi dva, trikrát poslala kredit. Žalobkyni sa v podstate začalo
dariť. Nikdy od žalobkyne nežiadala peniaze. Žalobkyňa od nej nežiadala, aby jej posielala pozitívnu
energiu. Peniaze, ktoré jej žalobkyňa poslala, to bolo z vďačnosti. Žalobkyni povedala adresu, keďže
ju volala domov. Nepovedala žalobkyni, že poštové podacie lístky má zničiť, povedala, aby jej peniaze

neposielala. Žalobkyni nedvíhala telefón, tak jej posielala peniaze, aby sa s ňou rozprávala, telefón jej
zdvihla. O zdravotnom stave žalobkyne nevedela. Žalobkyňa bola jediný človek, ktorý jej volal a posielal
peniaze. Medzitým poslala peniaze žalobkyni päťkrát po 150 eur - 170 eur, ktorá si chcela si od nej
požičať. Chcela od žalobkyne, aby jej peniaze vrátila. Potom jej začala písať o nejakých pôžičkách.
Zľakla sa, žalobkyni napísala, nech už jej viacej nepíše, nevolá. A potom jej písala SMSky, že ak jej

nepomôže, tak si siahne na život, a preto jej prestala úplne zdvíhať telefón. V roku 2014 chodievala do
Nemecka, ale nebolo to pravidelné, v roku 2013 to bolo tiež v Nemecku. Na Slovensku pracovala počas
materskej ako brigádnička. Od roku 2007 do roku 2009 mala živnostenské oprávnenie maloobchod,
týkalo sa to predaja textilu. V roku 2013 - 2014 mala živnosť s predmetom poskytovanie služieb pre
rodinu a domácnosť od marca 2013 do mája 2014. Z kariet veští iba pre známych. Veštením sa neživila.

Nepamätá si, či niekedy za to prijala finančnú odmenu, dar a podobne. Prestala žalobkyni dvíhať telefón,
aj tak žalobkyňa posielala peniaze, potom začala posielať peniaze jej mame. Peniaze od žalobkyne
minula, nevie akú sumu. Žalobkyňa sa jej zdala normálna. Mama jej odovzdala peniaze od žalobkyne.

Žalovanávrade2uviedla,žežalobkyňajejposlalatripoukážky.Volalažalobkyni,keďjejposlalapeniaze,

povedala jej, že žalovaná v rade 1 vie, potom jej viac nedvíhala. Telefónne číslo na žalobkyňu si vypýtala
od dcéry, ktorá jej povedala, že vie o čo sa jedná, že sa rozprávajú, že žalobkyňa potrebuje pomoc.
Nevedela o tom, že žalobkyňa dcére posiela nejaké peniaze, peniaze, ktoré jej žalobkyňa poslala,
odovzdala dcére.

Svedkyňa U. U. uviedla, že dňa 22. 5. 2014 sa dcéra nevrátila z práce, hľadala ju polícia. . Dcéra prišla
v zlom psychickom stave, hneď ju objednala psychiatričke U.. G. a odvtedy tam aj chodí. Večer po jej
návrate, našla v taške list na rozlúčku, v ktorom opísala čo sa jej stalo. Volala U. V., ktoré nedvihla,
zdvihla R. V.. Opýtala sa jej, či vie o tom, čo jej dcéra urobila jej dcére. Povedala, že dcére povedala, abyto nerobila, že sa má venovať synovi. Po tomto telefonáte už so žalovanými nikdy nehovorila. Nemala
vedomosť, že dcéra telefonuje s U. V., nevedela, že jej posiela peniaze, nevedela, že dcéra má nejaké
pôžičky. Dcéra jej povedala o pôžičkách, že poslala sumu okolo 18 000 eur poštovými poukážkami.

Povedala, že U. V. povedala, že má likvidovať všetky doklady aj úvery aj zmluvy o úveroch.

Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
jeurčenýjednejaleboviacerýmurčitýmosobám,jenávrhomnauzavretiezmluvy(ďalejlen"návrh"),akje
dostatočneurčitýavyplývaznehovôľanavrhovateľa,abybolviazanývprípadejehoprijatia,ods.2návrh

pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ
zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu, ods. 2
včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde

navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo
podľa práva mal plniť sám.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada, ods. 2 s predmetom bezdôvodného obohatenia sa
musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, ods. 2 právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,

je neplatný.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení (živnostenský zákon) živnosťou je
sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom
dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení (živnostenský zákon) živnosť
môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené
týmto zákonom (ďalej len "podnikateľ").

Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení (živnostenský zákon)
oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské oprávnenie") vzniká právnickým osobám už
zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a
fyzickým osobám s bydliskom v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre
hospodársku spoluprácu a rozvoj dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia

živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa
§ 45, 45a a 46. Podanie, ktoré spĺňa náležitosti ohlásenia a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už
podnikateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie alebo ktorý nie je živnosťou, nie je ohlásením.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení (živnostenský zákon) voľné

živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 a ich označenie nezodpovedá obsahu
živností uvedených v týchto prílohách, ods. 2 pre prevádzkovanie týchto živností musia byť splnené
všeobecné podmienky. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje, ods. 3 ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky zverejní na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označenínajčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Ohlasovateľ živnosti si môže
zvoliť aj inú živnosť, ktorá nie je uvedená v zozname.

Z údajov zverejnených na webovej stránke Ministerstva vnútra SR, zo Zoznamu ODPORÚČANÝCH
OZNAČENÍ VOĽNÝCH ŽIVNOSTÍ A ICH BLIŽŠIE VYMEDZENIE v časti 9604 poskytovanie služieb
osobného charakteru a pre osobnú hygienu - veštenie z karát a iných podkladov.

Z predložených listinných dokladov vyplýva, že žalobkyňa poukázala poštovými peňažnými poukazmi

žalovanej v rade 1: dňa 28. 2. 2013 sumu 300 eur, dňa 5. 3. 2013 sumu 15 eur, dňa 15. 3. 2013 sumu 70
eur, dňa 20. 2. 2013 sumu 80 eur, dňa 19. 3. 2013 sumu 20 eur a sumu 40 eur, dňa 28. 3. 2013 sumu 120
eur, dňa 18. 5. 2013 sumu 50 eur, dňa 28. 2. 2013 sumu 300 eur, dňa 10. 7. 2013 sumu 30 eur, dňa 19.
7. 2013 sumu 35 eur, dňa 22. 7. 2013 sumu 35 eur, dňa 2. 8. 2013 sumu 350 eur, dňa 5. 8. 2013 sumu 50
eur, dňa 10. 8. 2013 sumu 600 eur, dňa 26. 8. 2013 sumu 400 eur, dňa 13. 9. 2013 sumu 590 eur, dňa 18.
9. 2013 sumu 45 eur, dňa 25. 9. 2013 sumu 340 eur, dňa 6. 11. 2013 sumu 100 eur, dňa 7. 11. 2013 sumu

406 eur, dňa 19. 11. 2013 sumu 800 eur, dňa 17. 12. 2013 sumu 880 eur, dňa 23. 12. 2013 sumu 80 eur,
dňa 15. 1. 2014 sumu 1100 eur, dňa 17. 1. 2014 sumu 300 eur, dňa 18. 1. 2014 sumu 60 eur, dňa 31. 1.
2014 sumu 1300 eur, dňa 10. 2. 2014 sumu 50 eur, dňa 11. 2. 2014 sumu 55 eur, dňa 4. 2. 2014 sumu
44 eur, dňa 28. 2. 2014 sumu 580 eur, dňa 13. 3. 2014 sumu 190 eur, dňa 14. 3. 2014 sumu 1823 eur,
dňa 20. 3. 2014 sumu 200 eur, dňa 24. 3. 2014 sumu 130 eur, dňa 23. 4. 2014 sumu 150 eur, dňa 25. 4.

2014 sumu 70 eur, t. j. celkom sumu 11 788 eur. Žalovanej v rade 2 poukázala dňa 11. 4. 2013 sumu 120
eur, dňa 18. 4. 2014 sumu 770 eur, dňa 19. 4. 2013 sumu 50 eur, dňa 12. 5. 2013 sumu 80 eur, dňa 12.
6. 2013 sumu 490 eur, dňa 6. 6. 2013 sumu 500 eur, dňa 12. 6. 2013 sumu 490 eur, dňa 1. 7. 2013 sumu
150 eur, dňa 17. 8. 2013 sumu 1080 eur, dňa 15. 10. 2013 sumu 200 eur t. j. celkom sumu 3440 eur. Od
1. 9. 2007 do 2. 9. 2009 mala žalovaná v rade 1 živnostenské oprávnenie na predmet podnikania kúpa

tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti, od 28.
3. 2013 do 20. 5. 2014 poskytovanie služieb pre rodinu a domácnosť. Listom zo dňa 26. 9. 2014 vyzvala
žalobkyňa žalovanú v rade 1 na zaplatenie sumy 15 228 eur do 6. 10. 2014. Listom zo dňa 26. 9. 2014
vyzvala žalobkyňa žalovanú v rade 2 na zaplatenie sumy 3440 eur do 6. 10. 2014. Listom zo dňa 15. 10.
2014 právna zástupkyňa žalovaných oznámili svoje stanovisko k výzve zo dňa 26. 9. 2014. Žalobkyňa

podľa klinického psychológa U.. V. Y. má osobnosť simplex štrukturovanú, intelekt v dolnej subnorme 76
IQ, ovplyvniteľná, sugestibilná, ľahko podľahne tlaku okolia, nepredvída negatíva, riziko. Od júna 2014
sa žalobkyňa lieči u U.. M. G., ktorá oznámila súdu, že od doby začatia liečby u žalobkyne nezistila také
zmeny v jej psychickom stave, ktoré by ovplyvňovali spôsobilosť na právne úkony.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že účastníčky konania neboli nikdy v osobnom

kontakte, žalobkyňa a žalovaná v rade 1 boli iba v telefonickom kontakte. Žalovaná v rade 1 nepoprela,
že žalovanej v rade 1 veštila, poprela, že by jej posielala pozitívnu energiu, nepoprela, že jej žalobkyňa
posielala poštou finančné čiastky, avšak poprela žalovanú sumu. Žalovaná v rade 2 nepoprela, že jej
žalobkyňa poštou poslala finančné čiastky, neuviedla výšku. Zhodnými tvrdeniami žalovaným má súd
preukázané, že žalovaná v rade 2 finančné čiastky od žalobkyni odovzdala žalovanej v rade 1. Žalovaná

v rade 1 uviedla, že finančné sumy od žalobkyne minula. Žalovaná v rade 2 neuviedla, a ani v konaní
netvrdila žiaden dôvod, na základe ktorého by nemala povinnosť žalovanú zaplatiť žalobkyni. Žalovaná
v rade 1 jednak tvrdila, že žalobkyni poslala (požičala) sumu 5 x po 150 -170 eur, avšak uvedené nijakým
spôsobom súdu nepreukázala a uvedené žalobkyňa nepotvrdila. Tvrdenia žalovanej v rade 1 o tom, že
finančné čiastky, ktoré jej žalobkyňa posielala je dávala z vďačnosti, súdu nepreukázala a súd uvedené

považoval iba za účelové tvrdenia, ohľadom ktorým žalovaná v rade 1 neuniesla dôkazné bremeno v
zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Možnosť plnenia ako náležitosť predmetu právneho úkonu musí byť daná v dobe vzniku právneho
úkonu. Ak je plnenie v tejto dobe nemožné, máme do činenia s počiatočnou nemožnosťou. Počiatočná

nemožnosť predmetu plnenia má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Z hľadiska
neplatnosti podľa § 37 ods. 2 OZ nie je podstatné, či subjekty právneho úkonu v čase jeho vzniku o
počiatočnej nemožnosti plnenia vedeli alebo nevedeli. Nemožnosť tu musí byť daná objektívne. Na
právny úkon, ktorého predmet plnenia je od začiatku nemožný, sa prihliada, ako keby nikdy platne
nevznikol.Aknajehozákladeboloniektorýmzúčastníkovposkytnutéplnenieideoplneniebezprávneho

dôvodu, t. j. o jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 2 OZ). Pokiaľ ide
o tvrdenie žalobkyne, že so žalovanou v rade 1 sa dohodli na tom, že táto jej bude posielať pozitívnu
energiu za 300 eur, súd konštatuje, že pokiaľ ide predmet plnenie, tento je nemožný, a aj za predpokladu,
že by žalobkyňa bola preukázala uzavretie zmluvy, čo však v konaní nebolo preukázané. Uzavretiezmluvy s takýmto predmetom plnenia, a takto uzavretá zmluva, by trpela vadou, pre ktorú by bola
neplatná a v prípade poskytnutia plnenia, by osoba, ktorá sa takto bezdôvodne obohatilo bola povinná
toto vydať osobe na úkor, ktorej sa obohatila. Súd nemal v konaní preukázané, že medzi žalovanou v

rade 1 a žalobkyňou bola uzavretá zmluva, či aj nepomenovaná v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka,
o ktorej by som mohol vysloviť jej absolútnu neplatnosť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa podala návrh voči žalovanej v rade 1
dôvodne, a preto súd návrhu voči žalovanej v rade 1 v časti sumy 11 488 eur vyhovel. Žalobkyňa podľa

názoru súdu s ohľadom na zistený skutkový stav uniesla dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré
určuje hmotnoprávna norma, tzn. právny predpis v tomto prípade § 451 Občianskeho zákonníka, ktorý
súd na daný prípad aplikoval, pričom z tohto ustanovenia vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena,
teda kto z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. Osobitným právnym dôvodom
vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie. Záväzkový vzťah bezdôvodného
obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto

„na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny
vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto
obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou
stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle
viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 OZ. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená

povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom
rade na všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny
vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne

merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej osoby (obohatený), b) k získaniu majetkového
prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené
v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ), c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá
postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému
bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď

zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje. Pri
naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia
povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na
koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 OZ). Základným
predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného,

pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o
existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou
na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkového
právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia (preto povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie má aj maloletá osoba) ani existencia protiprávneho úkonu (bezdôvodné

obohatenie vznikne na základe objektívnej skutočnosti uvedenej v zákone). Zákon vyžaduje len to, aby k
bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. V ustanovení § 451 ods. 1 OZ
je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon
chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne
obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný

obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach § 451
ods. 2 a § 454 OZ. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: a) plnenie
bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli
alebo nie, b) plnenie z neplatného právneho úkonu, c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d)
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, e) bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal

povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal. Aj na prípade neupravený
výslovne zákonom (napr. ak by určité plnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1
OZ) sa aplikuje všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Súd má za to, že v konaní
žalovanejvrade1bolapreukázanáexistenciaskutkovejpodstaty,sktoroupočítazákonvustanoveniach
§ 451 ods. 2 OZ a to konkrétne majetkový prospech získaní z nepoctivých zdrojov. Tento právny

dôvod na vrátenie plnenia sa od ostatných líši tým, že oprávnený môže žiadať vydanie plnenia, aj
keď predpokladaný účel plnenia bol splnený. Pojem nepoctivých zdrojov zákon nevymedzuje. Podľa
súdnej praxe sa za nepoctivý zdroj vo všeobecnosti považuje zdroj, ktorý nie je právnym poriadkom
uznaný. Nepoctivosť zdroja musí preukazovať ten, kto žiada vydanie bezdôvodného obohatenia. Navznikmajetkovéhoprospechuznepoctivýchzdrojovpostačuje,akideočinnosť,ktoroubolobezdôvodné
obohatenie získané a ktorá nie je právo uznaná. ako napr. činnosť, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi, činnosť, na ktorú je potrebné osobitné štátne povolenie (licencia), tak ako je tomu aj v tomto

prípade. Žalovaná v rade 1 v rozhodnom období nemala živnostenské oprávnenie na vykonávanie voľnej
živnosti v zmysle živnostenského zákona a to veštenie z karát a z iných podkladov, čo v konaní bolo
preukázané, a žalovaná v rade 1 ani nerozporovala. Sama sa vyjadrila tak, že veštenie vykonávala
síce síce iba pre známych, avšak nepoprela, že aj žalobkyni po telefóne pozerala do kariet, hoci
na to podľa výsledkov vykonaného dokazovania nemala oprávnenie. V konaní mal súd preukázané

tvrdením žalobkyne, žalovanej v rade 1 ako aj žalovanej v rade 2, že žalobkyňa žalovanej v rade 1
posielala rôzne finančné čiastky, ktoré žalovaná v rade 1 prijala, resp. ktoré jej žalovaná v rade 2
odovzdala a tieto minula. Napriek spochybňovaniu žalovanej v rade 1 ohľadom listinných dokladov
predložených žalobkyňou, konkrétne druhopisov poštových peňažných poukazov - podacích lístkov,
tieto súd považoval za hodnoverný dôkaz, ktorý žalobkyňa predložila, a ktorý jej bol vydaný Slovenskou
poštou a.s. v súvislosti s jej žiadosťami zo dňa 6. 6. 2014, zo dňa23. 5. 2014, zo dňa 25. 5. 2014, ktoré

boli taktiež súdu predložené ako dôkaz. Súd mal preukázané, že žalovaná v rade 1 sa bezdôvodne
obohatila na úkor žalobkyne v sume 15 228 eur, avšak bol viazaný návrhom, a preto priznal žalobkyni
žalovanú sumu 11 488 eur voči žalovanej v rade 1.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vyššie citované ustanovenie zakotvuje všeobecne záväznú zásadu v zmysle ktorej výkon inak právom
daných subjektívnych občianskych práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Definícia dobrých

mravov nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky nikde normatívne upravená. Vo všeobecnosti
však ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňuje a presadzuje vzájomné slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate
súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú
proti takýmto pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom.

NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým
mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne

so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo,
ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia
a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. V rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 49/1996
NS SR vyslovil, že ust. § 3 ods. 1 pritom nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje
iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to aj na

základe všeobecných pravidiel morálnych elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru
konajúcich.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky,
ods. 2 pri peňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva
alebo lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Zmluvaopôžičkemácharakterreálnej(nielenkonsenzuálnej)zmluvy.Právnymdôvodomvznikupôžičky
(causa debendi) je odovzdanie druhovo určenej veci (napr. peniaze). Veriteľ je zároveň povinný umožniť,
abydlžníknadobudolvlastníckeprávokpožičanejveci,atoneobmedzenéprávominejosoby.Vlastnícke
právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania ( § 133 OZ). Vznik pôžičky

predpokladá: a) dohodu strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje
ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana
vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to,
či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam prezmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci
najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie.
Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik

tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Ku skutočnému
odovzdaniu predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť len v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdanie
sa môže uskutočniť aj osobitným spôsobom. Napr. keď dlžník dostane požičané peniaze v hotovosti,
ale i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu
požičanej sumy i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Nedá sa ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany

dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť,
budú naďalej (od uzavretia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky. V prípadnom spore o vrátenie
požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke,
že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno
ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva
na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno Dôkazné

bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi.

Obranu žalovanej v rade 1, ktorá tak už je skonštatované vyššie tvrdila, že žalobkyni požičala 5 sumu
150 eur - 170 eur súd považoval za účelovú, keď nijakým spôsobom žalovaná v rade 1 neuniesla
dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy o pôžičky so žalobkyňou v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia.

Podľa ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma, ods. 2 darovacia zmluva
musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a

prevzatiu veci pri darovaní, ods. 3 neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej
smrti.

Podstatnýmináležitosťamidarovacejzmluvyjedohodaopredmetedaruadohodaojehobezodplatnosti.
Predmetom daru môže byť čokoľvek, za predpokladu, že ide o vec (pokiaľ to jej povaha pripúšťa),

práva alebo iné majetkové hodnoty. Majetkovými hodnotami treba rozumieť majetkovú hodnotu z
hospodárskeho hľadiska. V tomto zmysle preto predmetom darovania môže byť nielen hmotná vec,
ale aj pohľadávka, právo (napr. vecné bremeno, know-how a pod.). Darovaciu zmluvu charakterizuje
jej bezplatnosť. Bezplatnosťou treba rozumieť, že za poskytnuté (sľúbené) plnenie obdarovaný nie je
povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenie. Dôsledky porušenia povinnosti z darovacej

zmluvy sú rovnaké ako pri ostatných zmluvných záväzkoch. Pri darovacej zmluve však nejde o
synalagmatický záväzok. Preto iba obdarovaný má právo domáhať sa plnenia, ktorým je odovzdanie
daru. Právo domáhať sa plnenia má aj v prípade, keď darca neplní to, čo iba sľúbil. Aj obranu žalovanej
v rade 1 ohľadom zmluvy o darovaní, ktorú charakterizovala tým, že žalobkyňa jej bola vďačná, a preto
jej posielala peniaze, súd považoval za účelovú a nijakým spôsobom nepreukázanú, keď žalovaná v

rade 1 nepredložila písomnú darovaciu zmluvu, a ani v konaní netvrdila žiadne skutočnosti, ktorými
by preukazovania uzavretie darovacej zmluvy ústnou formou na konkrétne finančné čiastky. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že potreba písomnej darovacej zmluvy vzniká ak nedôjde k odovzdaniu
a prevzatiu veci pri darovaní. Avšak ohľadom uvedeného súd ďalej neviedol ďalšie dokazovanie z
dôvodu hospodárnosti, keď ani žalovaná v rade 1 súdu nenavrhla žiadne dôkazy.

Súd návrh žalobkyne voči žalovanej v rade 2 ako nedôvodný zamietol, keď síce v konaní mal
preukázané, že žalovaná v rade 2 prijala od žalobkyne sumu 3440 eur, a to bez právneho dôvodu, keď
tak ako už súd konštatuje vyššie, žalovaná v rade 2 neposkytla súdu žiadne tvrdenia ani dôkazy, na
základe ktorých by preukázala titul prijatia finančných súm. Avšak na rozdiel od žalovanej v rade 1,

majetok žalovanej v rade 2 sa nezväčšil, keď podľa zhodných tvrdení žalovaných, žalovaná v rade 2
odovzdala finančné čiastky od žalobkyne žalovanej v rade 1, ktorá ich minula. Na základe uvedeného a v
súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd návrh voči žalovanej v rade 2 ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení,ods.2akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ods. 3
ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže
by k tejto škode došlo aj inak.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru

2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a
náklady spojené s jej uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488
Občianskeho zákonníka). Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na
ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na
sankcie pre omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový
záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým

vzťahom. Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva,
nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Veriteľ preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi
príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dohodnutých úrokov nakoľko ani Občiansky
zákonník ani Obchodný zákonník to neumožňujú, neupravujú sankčný nárok pre prípad omeškania s
platením príslušenstva pohľadávky, preto súd žalovanú v rade 1 zaviazal k úhrade úrokov z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11 488 eur od 20. 10. 2014 do zaplatenia. Súd sa stotožnil s dňom vzniku
žalobkyňa vyzvala žalovanú v rade 1 na zaplatenie žalovanej sumy listom, ktorý bol žalovanej v rade
1 doručený najneskôr dňa 15. 10. 2014 v zmysle listu žalovanej v rade 1 zo dňa 15. 10. 2014, keďže
bol viazaný návrhom. S výškou požadovaného úroku z omeškania sa súd nestotožnil, keď základná
úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovanej 20. 10 .2014 bola vo výške 0,05 % zverejnená na

webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,05 % + 5 bodov spolu výška 5,05 % ročne. Vo zvyšnej časti úroku
z omeškania 0,45 % ročne zo sumy 11 488 eur od 20. 10. 2014 do zaplatenia ako nedôvodný zamietol.
Nakoľko súd návrh voči žalovanej v rade 2 ako nedôvodný zamietol, z dôvodu hospodárnosti sa v konaní
nezaoberal dôvodnosťou ani výškou úroku z omeškania. Na základe uvedeného rozhodol súd tak ak je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, výpoveďou svedkyne, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol
na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobkyňa vo svojom návrhu bola povinná
v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých

sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných
skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda
vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobkyňou, ktorými odôvodňovala svoj návrh. Keďže
vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci
samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani

zo samotného návrhu žalobkyne. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval
súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel,
že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov
konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím
na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním

nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho,
ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by
sa súd mohol javiť ako nie nestranný.Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd

vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhrade trov konania
rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú
zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania

súd samostatným uznesením.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania v časti žalobného návrhu žalobkyne voči žalovanej v rade 1 súd rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods. 7 Občianskeho
súdneho poriadku, keď neúspech žalobkyne 1 % bol v pomerne nepatrnej časti a teda dosiahla úspech
98 %, a preto jej priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 %.

O náhrade trov konania v časti žalobného návrhu žalobkyne voči žalovanej v rade 2 súd rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods. 7 Občianskeho
súdneho poriadku a vo veci plne úspešnej žalovanej v rade 2 priznal náhradu trov konania vo výške
100 %.

Rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. 76644/2014-KaZa zo dňa 2. 9. 2014 bol žalobkyni priznaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo

jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však
žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie
neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v
konaní pred správnym súdom.

Podľa ustanovenia § 4ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v planom znení od poplatku je oslobodený aj ten,
komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení zo
žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z

úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura.

Súd zaviazal žalovanú v rade 1 na zaplatenie súdneho poplatku 689 eur, keď vychádzal z úspechu
žalovanej 1 % a neúspechu žalovanej 99 %, pričom sumu 682,11 eur vyčíslil ako 99 % zo sumy súdneho
poplatku 689 eur (6 % zo sumy 11 488 eur = 689 eur).

Poučenie:Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.