Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 16, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210666
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5114210666.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v 1/ rade Ing. Q. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, D., štátny občan SR, v 2/ rade PREFA Bytča - Hrabové.SK, s. r. o., so
sídlom Pekárska 11, Trnava, IČO: 31 630 405, v 3/ rade PREFASTAV, a. s., so sídlom Hrabové, Bytča,
IČO: 31 640 991, navrhovatelia 1/ až 3/ právne zastúpení JUDr. Martinom Burianom, advokátom, so
sídlom M. X, D., proti odporcovi: Ing. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, D., štátny občan

SR, v konaní o neplatnosť právnych úkonov a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/92/2014-68 zo dňa 26. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie tohto znenia:

Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam
- stavba bez súpisného čísla - kuchyňa a jedáleň postavená na pozemku KNC parc. č. 578/2,
nachádzajúcej sa v kat. úz. S., obec Bytča, okres Bytča, zapísanej na LV č. XXX vedenom na Okresnom
úrade, katastrálnom odbore Bytča,
- pozemok parc. č. KNC 578/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 425 m2, nachádzajúci sa v kat.
úz. S., obec Bytča, okres Bytča, zapísaný na LV č. XXX na Okresnom úrade, katastrálnom odbore Bytča,

- pozemok parc. č. KNC 578/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 82 m2, nachádzajúci sa v kat. úz.
S., obec Bytča, okres Bytča, zapísaný na LV č. XXX na Okresnom úrade, katastrálnom odbore Bytča,
- pozemok parc. č. KNC 578/27 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 784 m2, nachádzajúci sa v kat.
úz. S., obec Bytča, okres Bytča, zapísaný na LV č. XXX na Okresnom úrade, katastrálnom úrade Bytča,
- pozemok parc. č. KNC 3088/5 - orná pôda o výmere 4185 m2 nachádzajúci sa v kat. úz. M. A., obec
Bytča, okres Bytča, zapísaný na LV č. XXXX na Okresnom úrade, katastrálnom odbore Bytča,

- pozemok parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu pod parc. č. 3091 o výmere 7152
m2, nachádzajúci sa v kat. ú. M. A., obec Bytča, okres Bytča, zapísaná na LV č. XXXX na Okresnom
úrade, katastrálnom odbore Bytča,
a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí o merite prejednávanej veci.

Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 6, § 76 ods. 1 písm. e), f) O. s. p.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a s navrhovateľmi pripojenými listinnými dôkazmi, a to oznámeniami
o začatí výkonu záložného práva, výpismi z účtu, záložnými zmluvami, výpismi z listu vlastníctva
č. XXXX pre kat. územie M. A., XXX, XXX, XXX, XXX pre kat. úz. S., notárskou zápisnicou č. N

24/2008, vyhlásením dlžníka a ručiteľov o uznaní dlhu a záväzku splatiť ho z 05.03.2008, zmluvami o
pôžičke,pričomdospelkzáveru,ženavrhovateliadostatočneosvedčilispôsobilosťnárokunanariadeniepredbežného opatrenia, osvedčili potrebu dočasnej úpravy vzťahov. Nariadené predbežné opatrenie
bude v danom prípade plniť funkciu úpravy pomerov účastníkov do doby, než sa právoplatne rozhodne
o merite veci - (ne)platnosti zmlúv o pôžičke, záložných zmlúv, vyhlásenia o uznaní dlhu a záväzku

splatiť ho a notárskej zápisnice. S poukazom na ust. § 76 ods. 4 O. s. p. skonštatoval, že sa v celom
rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a
preto rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku uznesenia. O trovách konania súd v súlade s ust. § 145 O.
s. p. rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Poukazuje na to, že
odôvodnenie návrhu navrhovateľov v 1/ až v 3/ rade je založené na tvrdeniach, ktoré nie sú pravdivé.
Samotní navrhovatelia pripojili k svojim návrhom na začatie konania a tiež k návrhu na vydanie
predbežného opatrenia listinné dôkazy, ktoré vyvracajú ich tvrdenia. Návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/
je postavený na tvrdení, že veriteľ v minulosti neposkytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške, ako to
bolo dohodnuté v jednotlivých zmluvách o pôžičke. Samotní navrhovatelia v rade 1/ až 3/ pripojili k svojim

návrhom fotokópie niektorých riadne uzavretých zmlúv, pričom obsah týchto zmlúv je prakticky rovnaký.
V každej z týchto zmlúv je uvedené „dlžník vyhlasuje, že prevzal pri podpísaní tejto zmluvy sumu vo
výške...“. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že dlžník nikdy neprevzal od veriteľa dohodnutú sumu pôžičky,
tak neobstojí. Snaha navrhovateľov o preukázanie ich tvrdení prostredníctvom výpisov z účtu Ing. M., v
zmysle ktorých mal odporca poskytnúť finančné prostriedky v menšom rozsahu, sa javí ako iracionálna.

Odporca ako veriteľ mal potvrdenie o prevzatí poskytnutej pôžičky. Nepovažoval za potrebné vôbec
riešiť otázku viacerých spôsobov poskytnutia pôžičiek a žiadosti dlžníka o poskytnutie časti finančných
prostriedkov v hotovosti vyhovel. Poukazuje na vzťahy k Ing. M., čo bolo dôvodom, pre ktorý mu
poskytol finančné prostriedky bezúročne. Po vyriešení aktuálneho nedostatku finančných prostriedkov
potrebných na bežné prevádzkové náklady spoločnosti malo dôjsť k uzavretiu dohody o vstupe odporcu

do obchodných spoločností, v ktorých bol Ing. M. konateľom alebo spoločníkom. K vstupu odporcu
do spoločnosti však nedošlo. Nakoľko začiatkom roka 2008 odporca pristúpil k vykonaniu účtovno-
daňovej kontroly v predmetných spoločnostiach, pričom zistenia boli viac než hrozivé. Spoločnosti boli
predĺžené, permanentne neschopné uhrádzať svoje základné prevádzkové náklady. Voči spoločnostiam
boli vedené exekučné konania. Z titulu zistenia negatívnych informácií o chode obchodných spoločností

boli iniciované zo strany odporcu rokovania s Ing. M.. Výsledkom vykonanej inventarizácie, v rámci
ktorej nik z navrhovateľov nerozporoval výšku poskytnutých pôžičiek, bolo uzavretie zmluvy o pôžičke
zo dňa 29.02.2008, kde sa zmluvné strany jasne, určite a zrozumiteľne dohodli, že výška dlhu ku dňu
uzavretia zmluvy je 10.250.000,- Sk. Táto suma bola dlžníkom aj ručiteľmi uznaná čo do právneho titulu,
tak aj do jeho výšky a dlžník s ručiteľmi sa zaviazali spoločne a nerozdielne takto uznaný záväzok

vrátiť do 31.03.2008. Poukazuje aj na ust. čl. II bod 2 zmluvy, z ktorého vyplýva, že účastníci zmluvy pri
inventarizácii vzali do úvahy aj všetky dovtedy uhradené čiastkové plnenia titulom zmlúv o pôžičkách,
ktoré sa nahrádzali zmluvou zo dňa 29.02.2008. Zmluva z 29.02.2008 obsahovala okrem uznania
záväzku dlžníka aj dohodu o splatnosti uznaného záväzku o sankčnom úroku a zmluvnej pokute. Keďže
však odporca z informácií prezentovaných Ing. M. zistil, že s najväčšou pravdepodobnosťou nebude

schopný dodržať termín splatnosti, 05.03.2008 bola spísaná pred JUDr. Danou Tabačkovou notárska
zápisnica č. N 24/2008, v ktorej navrhovatelia 1/ až 3/ uznali pohľadávku odporcu ako veriteľa vo výške
10.250.000,- Sk čo do základu i do výšky. Ing. M. bol notárkou poučený a upozornený, že uznaním
pohľadávky vylúči akékoľvek pochybnosti o existencii a vzniku pohľadávky a že bude mať povahu
verejnej listiny. Termín splatnosti dlhu bol v zmysle notárskej zápisnice určený na 30.04.2008, ktorý

termín však dlžník ani ručitelia nedodržali. Dňa 03.12.2008 pristúpil odporca k začatiu exekučného
konania. Ani pri tejto možnosti žiaden z navrhovateľov nevyužil zákonnú možnosť námietok alebo
iného procesne relevantného úkonu namietať absolútnu neplatnosť niektorej zo zmlúv o pôžičke z
titulu, že by veriteľ nemal dlžníkovi poskytnúť pôžičky v napadnutom rozsahu. Vzájomné vzťahy sa
upravili v priebehu mesiaca marec 2009, kedy Ing. Vnuk prisľúbil v pravidelných mesačných splátkach

14.688,30 eur v lehote do 01.08.2011 uhradiť celý dlh. Takto uznaný dlh bol zabezpečený zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretej osoby, ktorou je spoločnosť ŠPORTSTAV, s.
r. o. a súčasne bol zabezpečený aj záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve Ing. Q. M.
katastrálne územie M. A., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. Opäť ani pri tejto príležitosti žiaden z
navrhovateľov nespochybnil platnosť a účinnosť ktorejkoľvek zmluvy o pôžičke. Po uzavretí dohody o

novom splátkovom kalendári veriteľ odvolal svoj súhlas s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností
a požiadal súd o zastavenie exekúcie. Novodohodnutý splátkový kalendár dlžník dodržal len v jeho
počiatočnej fáze a po niekoľkých mesiacoch sa opäť dostal do omeškania. Až dňa 24.03.2014, deň
podania návrhu na súd, navrhovatelia 1/ až 3/ prvýkrát v rámci vývoja vzťahov k odporcovi akoveriteľovipoužilivočiodporcoviargumentáciuspočívajúcuvtvrdení,ževeriteľnikdydlžníkomneposkytol
dohodnutú sumu pôžičiek. Konania navrhovateľov sú objektívne iba súčasťou ich spoločnej snahy
vyhnúť sa realizácii záložného práva, a preto ho odporca považuje výlučne za konanie účelové.

Navrhovatelia tvrdia, avšak bez bližšieho preukázania svojho tvrdenia, že peňažné plnenia, ktoré boli v
jednotlivých prípadoch pripísané na účet navrhovateľa, sú úplnými peňažnými plneniami odporcu ako
veriteľa. Toto však nijako nepreukazujú a účelovo sa vyhýbajú vo svojich návrhoch konfrontácii s ust. čl.
II bodu 4 jednotlivých zmlúv o pôžičkách. Odporca zároveň poukazuje na to, že okresný súd v celom
rozsahu vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorého dôvodnosť je opretá o dôkazy,

ktorými navrhovatelia nedisponujú, čo sami priznávajú a snažia sa ich sanovať vlastnými čestnými
prehláseniami. Už len na základe takýchto nedostatkov nebolo podľa názoru odporcu možné návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Žiada preto odvolací súd, aby zmenil napadnuté uznesenie
a návrh v celom rozsahu zamietol ako neopodstatnený.

Navrhovatelia 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu poukazujú na to, že tvrdenia odporcu sa nezakladajú

na pravde. Poukazujú na to, že odporca nijakým spôsobom nespochybnil skutočnosť, ba dokonca
implicitne priznal, že jednotlivé bankové transakcie realizované odporcom v prospech účtu navrhovateľa
v rade 1/, na ktoré poukázali navrhovatelia či už v žalobe o neplatnosť právnych úkonov, ako aj v
samotnom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, tvorili predmet jednotlivých zmlúv o pôžičke.
V konfrontácii s vyššie citovaným čl. II. bodom 4 zmlúv o pôžičke, kedy mal podľa tvrdenia odporcu

navrhovateľ v rade 1/ ako dlžník údajne od odporcu ako veriteľa prevziať deklarovanú sumu pôžičky
v hotovosti pri podpise tej-ktorej zmluvy o pôžičke, možno považovať argumentáciu odporcu ako
kontradiktívnu, keďže na jednej strane uvádza, že pri podpise prevzal predmet pôžičky v celosti
vo výške pôžičky a na strane druhej konkludentne priznáva, že pôžičku poskytol navrhovateľovi v
rade 1/ prostredníctvom bankového sektora. Odporca účelovo zavádza súd v otázke bezúročného

poskytnutia pôžičky v rozsahu, aký bol deklarovaný v písomnom vyhotovení zmlúv. Navrhovatelia majú
za to, že takéto fiktívne bezúročné zmluvy o pôžičke sú právnym úkonom absolútne neplatným. Sumy
poskytnuté z titulu pôžičiek nekorešpondujú a nie sú identické so zmluvami, ktoré sú predmetom
príslušných zmlúv o pôžičke, keďže jednotlivé sumy uvedené ako predmet pôžičky v predmetnom
vyhotovení zmlúv o pôžičke v sebe zahŕňali aj úroky za poskytnutie pôžičky. V tejto súvislosti

navrhovatelia v návrhu na vydanie predbežného opatrenia akcentovali skutočnosť, že odporca voči
navrhovateľovi 1/, ako mu to osobne prezentoval, evidoval pred podaním žaloby o neplatnosť právnych
úkonov z titulu jednotlivých zmlúv o pôžičke pohľadávku údajne vo výške 455.747,- eur, čo by bolo
možné s prihliadnutím na výšku poskytnutých pôžičiek, čiastočné úhrady zo strany navrhovateľa a
za predpokladu bezúročnosti poskytnutých pôžičiek považovať za absurdné. Uvedené skutočnosti

demonštrujú účelovosť konania odporcu, t. j. uvedenie navrhovateľa v rade 1/ do omylu v otázke
bezúročnosti pôžičiek a následné poskytnutie súm nižších ako boli deklarované. Navrhovatelia považujú
existenciu nariadeného predbežného opatrenia ako nevyhnutnú, za účelom dočasnej ochrany ich
práv. Poukazujú na to, že navrhovatelia sami čestne vyhlásili, či už v žalobe o neplatnosť právnych
úkonov, ako aj v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, že momentálne nemajú k dispozícii všetky

označené dôkazy. V prevažnej miere a v zásadných otázkach si však svoju dôkaznú povinnosť splnili,
nakoľko z predložených dôkazov dostatočne vyplývajú skutočnosti nimi uvádzané v žalobnom návrhu
a v návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Podľa názoru navrhovateľov predložené dôkazy tvoria
dostatočný podklad na preukázanie dôvodnosti návrhu. Navrhovatelia majú za to, že uniesli dôkazné
bremeno, čoho rezultátom je aj nariadenie predbežného opatrenia . S odkazom na skutkovú a právnu

argumentáciu navrhovateľov, ako aj na prezumovanú neplatnosť jednotlivých právnych úkonov, možno
považovať napadnuté uznesenie za zákonne konformné, nakoľko v prípade absencie predbežného
opatrenia výkonom záložného práva odporcom hrozí navrhovateľom v rade 1/ a 2/ nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovatelia dostatočným spôsobom osvedčili spôsobilosť nároku na
nariadenie predbežného opatrenia. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O. s. p.) napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. s poukazom na ust.
§ 212 ods. 3 O. s. p.

Odvolací súd zistil v postupe okresného súdu vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a na ktorú je povinný prihliadnuť ex offo. Hoci zákon predpokladá v zmysle ust. § 221
ods. 3 O. s. p. zrušenie rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia odvolacím súdom len v prípade,ak zastavuje konanie, odvolací súd analogicky aplikoval toto ustanovenie aj na prípad zistenia procesnej
vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vychádzajúc najmä z účelu
daného ustanovenia.

Zrušenie rozhodnutia a zastavenie konania prichádza do úvahy spravidla v prípadoch, keď je
daný nedostatok podmienok konania. Priamo k zastaveniu konania však môže dôjsť iba v prípade
neodstrániteľných podmienok konania alebo pre prípad, že odstrániteľné podmienky konania neboli na
výzvu súdu odstránené.

Jednou z podmienok, aby súd mohol rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia, je podanie riadneho
návrhu.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať
špecifické náležitosti ustanovené § 75 ods. 2 O. s. p., a to opísanie rozhodujúcich skutočností

odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z
návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Súdmôžerozhodnúťibaonávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia,ktorýmávymedzenénáležitosti

(§ 75 ods. 4 O. s. p.). Pokiaľ návrh vymedzené náležitosti nemá, okresný súd je povinný odstraňovať
vady podania postupom v zmysle ust. §75 ods.3 s poukazom na ust. § 43 O. s. p. Pokiaľ súd rozhodol o
návrhu nemajúcom predpísané náležitosti, založil tak svojím postupom vadu konania, ktorá môže mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol pristúpiť ani k zmene, ani k potvrdeniu napadnutého
uznesenia a musel napadnuté rozhodnutie okresného súdu z dôvodu procesných nedostatkov, na ktoré
je povinný ex offo prihliadať, zrušiť.

Odvolací súd konštatuje, že podanie navrhovateľov v 1/ až v 3/ rade - návrh na vydanie predbežného

opatrenia, ktorý súdu došiel 25.3.2014 obsahuje predpísané všeobecné náležitosti podľa § 79 ods. 1,
ako aj špeciálnu náležitosť opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia. Zároveň z dôvodu, že ide o návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný po začatí
konania vo veci samej, odpadá náležitosť uvedenia, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo
veci samej.

Osobitnedôvodnounáležitosťounávrhu,zvlášťvkonaniachsporových,jeodôvodnenienebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Práve táto náležitosť súvisí so samotnou podstatou predbežného
opatrenia, ktoré je opatrením mimoriadnym a môže byť nariadené iba vtedy, ak je potrebné, aby
boli dočasne upravené pomery účastníkov. Potreba dočasnej úpravy pomerov sa odvíja práve od

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Je skutkovou otázkou a všeobecne možno potrebu
dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom
predbežného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami
vyplývajúce z týchto vzťahov by bez dočasnej úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti (bol by
zrejme nespravodlivý).

Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy musí byť uvedené opísaním skutkových
okolností, ktoré túto bezprostrednú hroziacu ujmu zakladajú. Vychádzajúc však z návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, okrem opísania rozhodujúcich skutočností a odôvodnenia nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana vo veci samej, obsahuje návrh len strohé konštatovanie, že „začatím výkonu

záložného práva odporcom (z titulu pravdepodobne neplatných záložných zmlúv) hrozí navrhovateľom
v rade 1/ a 2/ nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.“

Takéto strohé konštatovanie v zákone uvedenej všeobecnej podmienky vydania predbežného
opatrenia, bez uvedenia skutkových okolností, nemožno považovať za odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú vyžaduje zákon. Nedostatok tejto náležitosti bráni súdu v sporovom
konaní meritórne rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia.Súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva
na spravodlivý proces, ktoré práva zaručujú v podmienkach Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj
Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, je nielen garancia poskytnutia ochrany ohrozených alebo porušených práv zo
strany súdu, ale aj poskytnutie súdnej ochrany v určitom rozsahu a predovšetkým v kvalite. Určujúcim
definičným znakom práva na spravodlivé konanie patrí aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na
rozhodujúce argumenty jednotlivých strán.

Tejto zásade zodpovedá úprava v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil, pričom súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované ustanovenie sa v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.
uplatní aj pre odôvodnenie rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia.

Požiadavka na obsahové náležitosti odôvodnenia však musí byť vykladaná vo vzťahu ku konkrétnemu
rozhodnutiu, predovšetkým z hľadiska predmetu konania. Rozhodnutie o nariadení predbežného

opatrenia je špecifickým rozhodnutím, a preto aj jeho obsahové požiadavky musia byť prispôsobené
podmienkam jeho nariadenia (§ 74 ods. 1 O. s. p.). Špecifikom odôvodnenia rozhodnutia o nariadení
predbežného opatrenia je, že ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať (§ 76 ods. 4 O. s. p.).

Táto možnosť súdu môže byť použitá iba za predpokladu, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia je riadny a obsahuje riadne uvedené skutkové a právne dôvody, nevyhnutne odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Ak okresný súd odkáže na skutkové a právne odôvodnenie návrhu na začatie konania, v ktorom takéto
zdôvodnenie chýba, nie je naplnené základné právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a
spravodlivý proces a dochádza k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, keď účastník, v danom
prípade odporca, nemá možnosť posúdiť, prečo vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam bolo nariadené
predbežné opatrenie a zvoliť voči takémuto rozhodnutiu presvedčivú argumentáciu.

V danom prípade pre nedostatok náležitostí návrhu bolo povinnosťou okresného súdu postupom v
zmysle ust. § 75 ods. 3 O. s. p. s poukazom na ust. § 43 O. s. p. odstraňovať vady návrhu a do ich
odstránenia neprichádzalo do úvahy vydanie meritórneho rozhodnutia. Vôbec nebol namieste postup v
zmysle ust. § 76 ods. 4 O. s. p.

Krajský súd dáva do pozornosti okresného súdu, že navrhované predbežné opatrenie významným
spôsobom zasahuje do práv odporcu ako veriteľa vykonateľnej pohľadávky. Hoci k takémuto
obmedzeniumôžepredbežnýmopatrenímdôjsť,okresnýsúdsamusívprípadenariadeniapredbežného
opatrenia dôsledne vyporiadať s dôvodnosťou nároku z hľadiska existencie hroziacej ujmy na strane

navrhovateľa, ale musí vziať do úvahy aj dôsledky na strane odporcu, zaoberajúc sa primeranosťou
vydaného predbežného opatrenia, mierou zásahu do vlastníckeho práva odporcu tak, aby dosiahol
rovnováhu medzi ochranou práva navrhovateľa a obmedzením práv odporcu a dosiahol tak naplnenie
účelu občianskeho súdneho konania v zmysle § 1 O. s. p., ktorým je spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zrušil a
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou okresného súdu bude postupovať v zmysle ust. § 75 ods. 3. § 43 O. s. p., vychádzajúc z

vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.