Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513221540
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7513221540.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia, s r. o., so sídlom: Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zast.: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: H. C., D.. XX.X.XXXX, N. G. XXXX/
XXX, XXX XX D. O., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľov, „POS",
sosídlom:Nám.Legionárov5,08001Prešov,IČO:42343828,zast.:JUDr.MonikaMarjanovič,advokát

so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 56 17 34, v konaní o 473,88 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 195,70 € spolu s úrokom z omeškania
- 9 % ročne zo sumy 235,70 € od 9 % ročne od 11.10.2011 do 24.6.2013,
- 8,5 % ročne zo sumy 225,70 € ročne od 25.06.2013 do 24.07.2013,
- 8,5 % ročne zo sumy 215,70 € ročne od 25.07.2013 do 23.08.2013,
- 8,5 % ročne zo sumy 205,70 € ročne od 24.08.2013 do 26.11.2013,
- 8,5 % ročne zo sumy 195,70 € ročne od 27.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Žaloba sa v prevyšujúcom rozsahu z a m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu
č.4019412396/7500, vs: 5422014 trovy konania 14,24 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 11.12.2013 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 473,88
€ spolu s úrokom z omeškania odo dňa vzniku omeškania do dňa čiastkovej úhrady pred podaním
žaloby, a zo sumy 472,57 € od 27.11.2013 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Právny základ
žaloby odvodil od platnej zmluvy o úvere, ktorú žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel dňa
16.11.2006.

Pohľadávku postúpil veriteľ SLSP a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 a

to výške dlžnej sumy 512,57 €, o čom bol žalovaný oboznámený listom zo dňa 5.4.2013.

Žalovaný bol v konaní nečinný.

Do konania dňa na strane žalovaného a na jeho podporu vstúpil dňa 29.4.2014 (čl. 23) vedľajší účastník
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.8.2014

poukázal na údaj o RPMN, nesprávne uvedený v úverovej zmluve ako aj na premlčanie jednotlivo,
osobitne splatných a premlčaných splátok a iné skutočnosti, na ktoré súd vzal zreteľ.Keďže sa jedná o drobný spor a o veci bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných podkladov, súd
o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 15.12.2015, o čom visel
oznam na úradnej tabuli súdu i webe MS SR.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ktorých obsah súd uvedenie nižšie, a na tom základe zistil
tento skutkový a právny stav:

Žalobu žalobca odôvodnil a listinou preukázal, že dňa 16.11.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu

- SLSP a.s. so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX - „Miniúver do 10 minút“, ktorou veriteľ
žalovanému poskytol spotrebiteľský úver 829,85 € s dohodnutou úrokovou sadzbou 18,4 % ročne,
ktorý sa zaviazal uhradiť formou 59 pravidelných splátok 23,57 € s dátumom splatnosti prvej splátka
10.12.2006 a poslednej splátky 10.10.2011 kedy nastala konečná splatnosť úveru. Žalovaný svoj
záväzok v rozpore s so zmluvnými dojednaniami neplnil, čím sa v lehote do 10.10.2011 sa dostal do
omeškania s vrátením nesplatenej časti. Za správu úveru veriteľ účtoval poplatok 50 Sk (1,66 eur).

RPMN bola v sadzbe 25,67 % ročne.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 1.8.2014 konštatoval údaje uvedené v úverovej
zmluve, týkajúce sa záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania a uviedol, že zmluvný úrok bol 18,4
% a RPMN 25,67 % ročne. Namietol správnosť tohto výpočtu, pretože pri požičanej sume 829,85 € a

59 splátkach v sume 23,57 € by RPMN predstavovala 30,64 %. Poukázal tiež na stanovisko Najvyššieho
súdu, sp. zn. 1Sžo/106/2007, v ktorom sa práve táto okolnosť právne hodnotila ako údaj, ktorý spôsobuje
klamanie spotrebiteľa a mal následok v podstate taký istý, ako keby RPMN v zmluve úplne absentovala.
Za situácie, kedy žalovaný dostal 1437,30 eura a odo dňa vzniku záväzkového vzťahu až ku dňu podania
žaloby zaplatil celkom 1560,08 eura, žalobcovi z titulu tejto úverovej zmluvy nedlhuje vôbec nič.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a na jeho základe právne uzatvára:

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky

splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil

dlžnú sumu s úrokmi.

Je nesporné, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 5.4.2006
vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah
podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z. z., a zároveň aplikácii všeobecných

ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva
(vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy
veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho
vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľských úveroch, 2.Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny,
ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského
práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka. To znamená, že úprava

Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v
Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi
pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne

upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich
výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a
jednotlivých subjektov právnych vzťahov.

Z ustanovenia § 2 ZSÚ celkom jednoznačne vyplýva, že interpretácia, týkajúca sa rozlíšenia medzi
spotrebiteľskýmiainýmiúvermioperujeprinajmenšomdoistejmierysčasťamirozhodnejprávnejúpravy

vytrhnutými z kontextu. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi (na jednej strane) a inými úvermi (na
strane druhej) netkvie len v tom, či sa jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (ust. § 2
písm. a/ ZoSÚ) , ale je tu tiež ďalšie zákonné kritérium definujúce vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a to subjektmi takéhoto vzťahu . Pomocným vodítkom na rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a inými

úvermi je to, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý 1. na výkon zamestnania,
povolania či podnikania, alebo 2. na iný účel.

Podľa § 52 Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len OZ):
(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v

ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V predmetnom konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva
keďže SLSP a.s. bola v pozícii dodávateľa, ktorej predmetom podnikania sú bankové služby vrátane

poskytovania úverov a žalovaný v pozícii spotrebitľa, ktorému boli peniaze poskytnuté za účelom jeho
osobnej spotreby bez preukázania účelu použitia

Vychádzajúc z týchto úvah súd prejednávaný právny vzťah založený zmluvou o sptrebiteľskom úvere zo
dňa 5.4.2006 posudzoval ako druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a

zákonnej úprave v Obč. zákonník avšak podľa zmluvného typu upraveného v § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka uvedených vyššie.

Podľa § 2 zákona 258/201 Z. z.: Základné pojmy: Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklýmipoplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z

hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 ods. (2) cit. zákona: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6)

obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 5b zákona 250/2007 účinného od 1.5.2014: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Predmetný úverový vzťah dobehol v splátkovom režime podľa zmluvy vzhľadom na to, že žalobca

netvrdil a ani nepreukázal, že by bol zosplatnený pred zmluvnou lehotou splatnosti úveru ak celku. To
znamená, že každá splátka má svoj vlastný počiatok plynutia premlčacej doby.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka účinného od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich
vyplývajúce. Súd preto, posudzujúc daný úverový vzťah ako zmluvný typ podľa Obchodného zákonníka
avšak ako občianskoprávny vzťah, aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že
sa jedná o spotrebiteľský úver.

Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 103 Obč. zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Ak podľa zmluvy zo dňa 16.11.2006 mala byť posledná splátka zaplatená do 10. dňa s tým, že posledná
splátka mala byť uhradená 10.10.201, v tento deň nastala konečná splatnosť úveru ako celku. Ak mali
byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci, premlčacia doba každej z nich začala plynúť 11. dňom a
premlčanie sa bude posudzovať odo dňa splatnosti každej z nich osobitne. Za daného stavu možno

teda konštatovať, že ak žaloba bola podaná 11.12.2013 tak splátky, ktoré mali byť zaplatené v období od
10.1.2011 do 10.10.2011 (v celkovom počte 10) premlčaná nie sú. Splátky splatné 10.12.2010 dozadu
však premlčané sú.

Z uvedeného je zrejmé, že ak výška mesačnej splátky bola 23,57 €, za obdobie od 10.1.2011 do
10.10.2011 činia nepremlčané celkovú sumu 235,70 € (10 x 23,57), táto suma bola len do tejto výšky

dôvodne žalovateľná na súde, a preto bola žalobcovi priznaná spolu s úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni zročnosti celého úveru t.j. od 11.10.2011.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. účinného od 15.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd rozhodol o sadzbe úroku z omeškania podľa predpisov účinných do 31.1.2013, t. j. ku dňu vzniku
omeškania vzhľadom na to, že právny vzťah vznikol pred 1.2.2013.

Ako žalobca v žalobe uviedol, žalovaný v období po zročnosti celého úveru v čase pred podaním

žaloby zaplatil 4 x po 10 € a to dňa 24.6.2013, 24.7.2013, 23.8.2013 a 26.11.2013 a preto súd úrok
z omeškania špecifikoval v závislosti odo dňa omeškania so zvyškom dlžnej sumy až ku dňu úhrady
10 € dňa 26.11.2013 s tým, že dňom 27.11.2013 plynie úrok z omeškania zo sumy 195,70 € (235,70
mínus 40) až do zaplatenia.

Vo zvyšku uplatnenej pohľadávky bola pre premlčanie zamietnutá.

Vkonanímalúspechžalobcaúspech41,37% aneúspech58,63%.Žalovanému, pretopodľa§142ods.
2 OSP patrí pomerná náhrada trov konania. Jemu osobne ale žiadne trovy nevznikli a ani nepodal návrh
na ich náhradu. Popri ňom však vystupoval vedľajší účastník, ktorý aktívnym prístupom hájil záujmy

účastníka, na starne ktorého vystupoval a keďže v tomto smere má rovnaké postavenie ako účastník
sám, patrí mu v rovnakom pomere, ako hlavnému účastníkovi, náhrada trov konania, v tomto prípade
v rozsahu 17,26 % výpočtového základu.
Vsúlades vyššieuvedenýmsúdvedľajšiemuúčastníkovipriznalpodľa§142ods.1OSPtrovyprávneho
zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci

a prípravu zastúpenia v sume 33,20 € (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa
§ 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a
doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby
v sume 8,04 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky), 2) vyjadrenie k žalobe 33,20 € + režijná náhrada za uvedený

úkon právnej služby v sume 8,04 eura, spolu: 82,48 €, z čoho 17,26 % činí 14,24 €. Uvedené trovy je
žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu v súdom určenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupsúdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.