Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/340/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116209895
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116209895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. mieru XXX/X, Q. nad A., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Stanislavom
Zajacom, advokátom, so sídlom Obrancov mieru 344/2, Dubnica nad Váhom proti žalovanej O. O., nar.
X.XX.XXXX, bytom J. II XX/XX-XXX, Q. nad A., štátnej občianke O. republiky, zastúpenej X. kanceláriou

KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, o zaplatenie 2.500,- eur s
príslušenstvom, na odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/113/2016-50 zo
dňa 28. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby
p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,

ktorú náhradu trov konania j e žalobca p o v i n n ý žalovanej zaplatiť v sume aká bude vyčíslená
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 150,- eur s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 150,- eur od 6.4.2016 do zaplatenia zastavil /výrok I./, vo zvyšku
žalobu zamietol /výrok II./ a rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% /
výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie, ktorého výsledky

posúdil podľa § 657, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané,žemedzižalobcomakoveriteľomažalovanouakodlžníkomvznikolobčianskoprávnyvzťah
zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke bola uzavretá vo februári
2012. Zákon pre tento zmluvný typ nepredpisuje písomnú formu ako podmienku platnosti právneho
úkonu. Zmluvné strany sa ústne dohodli na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ktoré
zákon vyžaduje, pretože zmluvné strany sa dohodli, že žalobca prenechá žalovanej peniaze v sume
2.500,- eur s povinnosťou žalovanej vrátiť mu túto sumu s tým, že úroky z pôžičky zmluvné strany

nedojednali. Peniaze v tejto sume žalobca žalovanej reálne odovzdal v troch splátkach vo februári
2012 v Q. nad A.. Žalovaná v konaní popierala, že jej žalobca poskytol pôžičku v sume 2.500,- eur,
bránila sa tým, že jej v roku 2012 žalobca daroval v hotovosti čiastku 2.000,- eur. Tvrdenia žalobcu o
poskytnutípôžičkymalsúdzapreukázanézpredloženýchprepisovsmssprávmedzistranami.Žalovaná
nepoprela, že ide o správy, ktoré posielala žalobcovi a on jej. V sms správe zo dňa 8.8.2015 žalovaná
žalobcovi napísala, že žalobcovi finančné prostriedky vráti na základe schválenej pôžičky nebankovou

spoločnosťou, ktorá jej mala byť vyplatená posledný septembrový týždeň v roku 2015. Prísľub žalovanej,
že peniaze pošle na účet žalobcu vyplýva aj z jej sms správ adresovaných žalobcovi dňa 28.9.2015,
12.10.2015, 16.12.2015. V sms správe zo dňa 19.10.2015 oznámila žalovaná žalobcovi, že mu vložilana účet sumu 150,- eur. Žalovaná v sms správe zo dňa 21.10.2015 žalobcovi napísala, že zatiaľ jej
vyhovujú splátky min po 150,- eur s tým, že žalobca určite všetko dostane. Z dokladu o úhrade zo
dňa 19.10.2015 bolo preukázané, že na účet žalobcu bola v uvedený deň pripísaná suma 150,- eur a

vklad realizovala Q. I., pričom suma plnenia zodpovedala sume dlhu, ktorého úhradu žalovaná žalobcovi
oznámila v sms správe zo dňa 19.10.2015. Z uvedených skutočností a čiastočnej úhrady dlhu žalovanou
zo dňa 19.10.2015 mal súd teda preukázanú existenciu záväzku žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnuté
peňažné prostriedky. V sms správe zo dňa 8.8.2015 žalovaná uviedla, že dlh vráti v sume 2.800,- eur,
teda vo vyššej sume. Keďže žalovaná netvrdila, že mala iný dlh voči žalobcovi, a žalobca sa vyjadril,

že iný dlh voči nemu žalovaná v tom období nemala, a keď mu prisľúbila vrátenie peňazí do výšky
2.800,- eur, zrejme si k dlhu 2.500,- eur prirátala úroky za omeškanie, súd uzavrel, že žalovaná v sms
správach potvrdila voči žalobcovi svoj záväzok titulom dlhu o pôžičke. Nemohlo teda ísť medzi stranami
o darovanie. Žalovaná o dare v sms správach vôbec nehovorí, naopak opakovane sľúbila žalobcovi
peniaze vrátiť. Pokiaľ by sa jednalo o dar, nemala žalovaná dôvod uhradiť žalobcovi sumu 150,- eur dňa
19.10.2015. Tvrdenia žalovanej o tom, že plnila túto sumu na základe nátlaku žalobcu súd považoval

za účelové a ničím nepreukázané tvrdenia. Výzvy žalobcu adresované žalovanej na splnenie dlhu zo
zmluvy o pôžičke nemožno považovať za neoprávnený nátlak, ale ide o plne legitímny postup veriteľa
voči dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splnením dohodnutej povinnosti. Žalovaná nijako nepreukázala
svoje tvrdenie, že jej žalobca daroval sumu 2.000,- eur. Pokiaľ ide o dohodnutý čas plnenia , žalobca
najprv v žalobe uvádzal, že žalovaná sa zaviazala vrátiť mu požičané peniaze ihneď, keď bude žalovaná

disponovať finančnými prostriedkami, vo vyjadrení k odporu žalovanej žalobca uvádzal, že si dojednali
povinnosť žalovanej vrátiť pôžičku žalobcovi v splátkach po 150,- eur mesačne, alebo v hotovosti, keď sa
zlepší finančná situácia žalovanej (o záväzku žalovanej vrátiť žalobcovi pôžičku v mesačných splátkach
hovorilžalobcuajvpredsúdnejvýzvezodňa27.4.2016adresovanomžalovanej),pričomnapojednávaní
žalobca trval na tom, že si strany vo februári 2012 dohodli , že žalovaná bude splácať pôžičku žalobcovi

v splátkach vo výške 200,- eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky v marci 2012, a rozpamätal sa
na to v súvislosti s tým, že mu žalovaná uviedla, že jej manžel jej má mesačne platiť výživné na dieťa
v sume 200,- eur, z ktorej sumy bude žalovaná žalobcovi pôžičku splácať. Súd teda vychádzal z tohto
posledného vierohodného tvrdenia žalobcu a musel sa vysporiadať s námietkou premlčania práva, ktorú
vzniesla žalovaná. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy

o pôžičke, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku, premlčanie bolo posúdené
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich premlčanie práva. Na premlčanie je potrebné
použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Strany sa zhodli v tom, že žalobca poskytol peniaze žalovanej v
roku 2012, pričom žalobca upresnil čas vyplatenia peňazí na február 2012. Presný dátum poskytnutia

peňazí si nepamätal, a ani dátum zročnosti jednotlivých splátok. Preto súd vychádzal z toho, že zročnosť
každej mesačnej splátky pripadla na koniec mesiaca. Keďže prvá mesačná splátka pôžičky v sume 200,-
eur mala byť podľa vyjadrenia žalobcu splatná nasledujúci mesiac po poskytnutí peňazí, teda v marci
2012, konkrétne koncom mesiaca, teda 31.3.2012, a vzhľadom na výšku pôžičky 2.500,- eur celkovo
mala žalovaná uhradiť žalobcovi 12 mesačných splátok po 200,- eur a poslednú splátku v sume 100,-

eur, ktorej splatnosť pripadla na 31.3.2013, premlčacia doba ohľadom poslednej splátky pôžičky začala
plynúť 1.4.2013, pričom plynula bez prerušenia a uplynula 1.4.2016. Žalobca však žalobu podal na súd
až 30.5.2016, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby ohľadom poslednej splátky pôžičky.
Logicky sú premlčané aj ostatné splátky pôžičky, ktorých splatnosť nastala pred splatnosťou poslednej
splátky pôžičky. Premlčané právo nie je možné podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať.

Podľa súdu nebolo správne tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že právo premlčané nemôže byť,
pretožežalovanápôžičkuuznalavsmssprávachatým,ževykonalačiastočnúúhraduapretooduznania
dlhu začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa súdu je nevyhnutné, aby dlžník platne uznal dlh v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovenie vyžaduje písomnú formu uznania dlhu čo do dôvodu a výšky. V zmysle § 40 ods. 1

Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. V zmysle § 40 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka uznanie dlhu formou
sms správy nemožno považovať sa písomné uznanie dlhu, keďže písomne je právny úkon vykonaný
len vtedy, ak ho konajúca osoba podpíše, alebo ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom
aleboelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,

ktorá právny úkon urobila. Okrem absencie písomnej forme, v sms správach žalovanej chýba výslovné
uvedenie právneho dôvodu dlhu, ktorý sa zaviazala žalobcovi uhradiť, teda že dlh vznikol zo zmluvy
o pôžičke. Sms správy potom nespĺňajú ani túto obligatórnu obsahovú náležitosť uznania dlhu. Účinky
uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka v spojení s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníkanevyvolala ani tá skutočnosť, že žalovaná dňa 19.10.2015 vkladom na účet žalobcu čiastočne plnila dlh.
Čiastočné plnenie dlhu možno považovať za uznanie zvyšku dlhu jedine v obchodnoprávnych vzťahoch
v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, no v danom prípade strany medzi sebou zmluvou o

pôžičke založili občianskoprávny záväzkový vzťah, na ktorý dopadajú výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Občiansky zákonník v žiadnom zo svojich ustanovení s čiastočnou úhradu dlhu dlžníkom
nespája tento následok spočívajúci v tom, že čiastočne plnenie dlžníka znamená uznanie zvyšku dlhu
voči veriteľovi. Z uvedených dôvodov súd výrokom I. konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/ v späťvzatej časti o zaplatenie sumy 150,- eur s úrokom

z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 150,- eur od 6.4.2016 do zaplatenia, výrokom II. vo zvyšnej
časti žalobu zamietol pre dôvodne vznesenú námietku premlčania práva. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 CSP. Pretože žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 150,- eur z dôvodu, že žalovaná mu túto sumu dlhu uhradila pred začatím konania, podľa § 256
ods. 1 CSP nesie žalobca procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti, a je povinný nahradiť
trovy zastaveného konania. Zastavenie konania v tejto časti treba pripísať na vrub žalobcu, pretože dňa

19.10.2015, kedy bola na účet žalobcu pripísaná suma 150,- eur, žalobcovi žalovaná zaslala sms, že mu
posiela na účet úhradu v tejto sume, a preto hoci ako vkladateľ tejto sumy na účet žalobcu je uvedená
iná osoba Q. I., žalobca mal dostatok informácii k tomu, aby mohol túto platbu považovať za čiastočnú
úhradu dlhu. Žaloba bola zamietnutá čo do sumy 2.350,- eur a úspešná žalovaná má vzhľadom na
zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania

súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku do výroku II. o zamietnutí zvyšku svojej žaloby podal včas odvolanie žalobca.
Podľa neho súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú ti ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli dosiaľ žalobcom uplatnené a má nimi byť preukázané, že v konaní došlo
k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie správne zistil, že

žalovaná sa zaviazala pôžičku od žalobcu splácať v mesačných splátkach po 200,- eur, z ktorých prvá
splátka bola splatná dňa 31.03.2012 a posledná v sume 100,- eur dňa 31.03.2013. Súd prvej inštancie
však nezohľadnil skutočnosť, že po tom, čo žalovaná pôžičku riadne nesplácala, došlo medzi stranami
v októbri 2015 k novej dohode o zaplatení dlhu, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala svoj dlh splatiť
v mesačných splátkach po 150,- eur. Túto skutočnosť potvrdzuje sms komunikácia medzi stranami v

dňoch 21.10.2015 a 01.12.2015. Nejednalo sa teda o uznanie dlhu ale o novú dohodu o splátkach
dlhu. Predmetný dlh preto nemôže byť premlčaný, pretože mal byť splatený 16 mesačnými splátkami,
z ktorých posledná bola splatná 28.02.2017. Žalobca podal svoju žalobu na súd dňa 30.05.2016, teda
pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti vo výroku
II. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanú zaviaže k povinnosti zaplatiť mu 2.350,- eur

spolu s úrokom z omeškania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Podľa nej rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa
všetky zákonom predpísané náležitosti na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie, a to vo všetkých svojich
častiach. Má za to, že žalobca vo svojom odvolaní iba účelovo napáda neodôvodnenosť niektorých
jeho častí a vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti ako v doposiaľ zaslaných

vyjadreniach, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí. Pokiaľ ide o žalobcom v odvolaní tvrdenú novú dohodu o splátkach dlhu, na ktorú nebolo
prihliadané, poukázala žalovaná na § 153 ods. 2 CSP, podľa ktorého na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V nadväznosti

na to žalovaná uviedla, že žalobca prostriedky procesného útoku nepredložil včas. Okrem toho z
predloženej sms komunikácie nevyplýva, či sa týka strán sporu ako aj či sa vôbec týka predmetu sporu.
Ak by uvedené správy ad absurdum mali preukazovať čo tvrdí žalobca, takýto úkon by bol pre svoju
neurčitosť nezrozumiteľnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Navrhla preto, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej písomne uviedol, že sama žalovaná na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie dňa 28.06.2017 potvrdila, že sms správy, ktorých výpis súdu zaslal žalobca sú jej sms správy.
Ak teraz toto spochybňuje, jedná sa o účelové tvrdenia s cieľom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi

súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:
7. Odvolacie tvrdenia žalobcu o tom, že medzi stranami sporu došlo k novej dohode o splatnosti pôžičky,
a to sms správami zo dňa 21.10.2015 a 01.12.2015 a z tohto dôvodu bola pôžička splatná mesačnými

splátkami od novembra 2015 do februára 2017 a teda právo žalobcu na jej zaplatenie uplatnené žalobou
zo dňa 30.05.2016 nemôže byť premlčané, sú skutkové tvrdenia, ktoré žalobca pred podaním svojho
odvolania v spore nepoužil. Tieto skutočnosti netvrdil ani vo svojej žalobe zo dňa 30.05.2016, ani v
písomnom vyjadrení na vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 06.10.2016 a ani na pojednávaní pred
súdom prvej inštancie dňa 28.06.2017. Na uvedenom pojednávaní dňa 28.06.2017 súd prvej inštancie
vyhlásil uznesenie, ktorým dokazovanie v spore skončil.

8. Podľa v súčasnosti platného a účinného Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje konanie
pred súdmi v civilných veciach, tak uvedené skutkové tvrdenia žalobcu predstavujú tzv. novotu v
odvolacom konaní podľa § 366 CSP, ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154
CSP, ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré
patria podľa § 149 CSP aj skutkové tvrdenia, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené prostriedky, ak neboli použité do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania, možno ako novotu v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.

9. Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie
novoty zo strany žalobcu v odvolacom konaní. Novo použité skutkové tvrdenia žalobcu sa netýkajú
procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia
prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei
iudicatae), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/,

netýkajúsavylúčeniasudcu,činesprávnehoobsadeniasúduanejdeaniosituáciu,kedyichžalobcabez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /výpis z sms správ žalovanej, na ktoré
sms správy sa žalobca pri svojich skutkových tvrdeniach odvoláva bol žalobcom predložený už pred
súdom prvej inštancie pri vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho žalobe ale bez toho, aby z neho tieto
skutkovétvrdeniažalobcavyvodzoval/.Napriektomu,žežalobcavodvolanítvrdí,žetýmitonovotamimá

byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
odvolací súd je toho názoru, že ani tento dôvod /§ 366 písm. c) CSP/ na pripustenie novôt v odvolacom
konaní naplnený nebol. Uvedený dôvod súvisí s uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm.d)CSP,tedažekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.
Takoutoinouvadoujeakékoľvekprocesnépochybeniesúduprvejinštancie,ktoréniejesubsumovateľné

pod iné odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie veci. Príkladom takejto inej vady môže byť nesprávne realizované poučenie zo strany súdu,
pochybenia pri vykonávaní dokazovania, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami a podobne.
Žalobca vo svojom odvolaní konkrétnu vadu konania pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a preto odôvodňuje použitie novoty v odvolacom konaní

neuvádza a odvolací súd sám takúto vadu pri preskúmaní veci nezistil.
10. Keďže v spore nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok, za splnenia ktorej by odvolací súd
mohol prihliadnuť na nové skutkové tvrdenia žalobcu v odvolaní o zmene splatnosti pôžičky, skutkový
stav zistený vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie je úplný a správny a správne bolo aj
jeho právne posúdenie, vrátenia záverov súdu prvej inštancie o premlčaní práva žalobcu uplatneného

žalobou. Súd prvej inštancie tak správne žalobu žalobcu zamietol a preto odvolací súd podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. ako vecne správny potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná a preto jej súd priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania

je žalobca povinný žalovanej zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie /
§ 262 ods. 2 CSP/.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).