Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204972
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716204972.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: K. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XXX, S., zast. Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou, so sídlom Horná
54, Banská Bystrica, IČO: 42 186 307, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské
Nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom

Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949, o zaplatenie 888,96 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/98/2016-106 zo dňa 08. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému 100 % trov konania (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
považoval za preukázané, že dňa 03.04.2014 strany sporu uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 570891220 spolu so Zmluvou o zabezpečení splátok úveru a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 23.03.2015 č. 611482389 spolu so Zmluvou o poskytnutí služby komfort. Súd prvej inštancie mal
za to, že konečná splatnosť bola dohodnutá keď v poslednom týždni 60-tej splátky je určená konečná

splatnosť zmlúv o úveroch. Splátky úveru s úrokovou sadzbou boli podľa súdu prvej inštancie riadne
dohodnuté. Ďalej uviedol, že zmluva o zabezpečení splátok úveru a zmluva o poskytnutí služby komfort
sú akcesorickej povahy k zmluvám o úvere, nie sú podmienkou získania úveru. Podľa súdu prvej
inštancie obidve obsahujú ustanovenia o predmete zmluvy, o jeho cene, sú vyjadrené určite, jasne,
zrozumiteľne, je z nich zrejmé aká je odmena za doplnkovú službu, ako aj to za čo sa táto platí, v čom
spočíva podstata tejto služby, ktorú žalobca riadne užíval. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že

všetky štyri zmluvy obsahujú zákonné náležitosti a sú v súlade s platným právny poriadok Slovenskej
republiky. Žalovaný teda nikdy neprijal od žalobcu žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich písomnej
dohode, teda relevantnému právnemu titulu.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z..
Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní žalobca poukázal, na skutočnosť, že zmluvy o poskytnutí úverov
neobsahujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch účinného v čase uzavretia jednotlivých zmlúv. Obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú
len údaj, že úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov. Určovať trvanie zmluvy v týždennom časovomintervale je podľa žalobcu zavádzajúce, nakoľko spotrebiteľ z uvedeného nevie určiť presný termín
konečnej splatnosti úverov. Podľa žalobcu žalovaný v zmätočných zmluvných ustanoveniach, ktoré sú
predpripravené žalovaným, je uvedenie údajov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských

úveroch účinnom v čase uzavretia zmlúv o spotrebiteľskom úvere nevyhnutné. Žalobca ďalej uviedol,
že okresný súd nevykonal navrhovaný výsluch žalobcu. Žalobca nemal možnosť súdu vysvetliť postup
uzatvárania zmlúv, či mu bol jednoznačne vysvetlený obsah podpisovaných zmlúv, kto zmluvy vypĺňal,
či mal ako spotrebiteľ reálny záujem na podpise doplnkových služieb k zmluvám o úveroch a podobne.
Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že zmluva o zabezpečení splátok a zmluva o poskytnutí služby

komfort sú absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko obsahujú neprimeranú
odmenu. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal, že medzi ním a žalovaným vznikol právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil vo výške rozdielu
žalovaným poskytnutých súm a žalobcom zaplatených súm, nakoľko zmluvy o spotrebiteľských úveroch
sú bezúročné a bez poplatkov a doplnkové zmluvy sú absolútne neplatné pre ich rozpor s dobrými
mravmi.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, pričom poukázal na absenciu odvolacieho dôvodu a
vzhľadom na to mal za to, aby odvolací súd odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. d) CSP odmietol.
V súvislosti s termínom konečnej splatnosti žalovaný uviedol, že aj túto náležitosť výslovne vo svojej
adhéznej zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadril a tento termín vždy uviedol v presnom časovom

formáte, pričom vzhľadom na absenciu predného zákonného určenia zvolil žalovaný formát, ktorý je
podľa jeho skúseností pre jeho zákazníkov najvhodnejší pre pochopenie, predstavu aj zapamätanie.
Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. novembra
2016. V súvislosti s rozpisom splátok úveru rozhodol okresný súd tiež v súlade s právnou úpravou a
s rozhodovacou praxou, ktorá nikdy ani takýto nedostatok adhéznej zmluvy o spotrebiteľskom úvere

používanej žalovaným nevytkla a to práve z dôvodu, že obsahuje výšku úveru, úrok vyjadrený ročnou
úrokovou sadzbou ako aj presnou finančnou kvantifikáciou úroku, výšku jediného poplatku, t. j. poplatku
za garantovanú službu, celkovú dlžnú sumu, ktorú má zákazník na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere žalovanému vrátiť a ktorá je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, počet týždenných
splátok, ktorými zákazník splatí celkovú dlžnú sumu a výšku jednotlivých týždenných splátok. Žalovaný

ďalej uviedol, že zmluvy o doplnkovej službe t.j. zmluva o zabezpečení splátok ako aj zmluva o
poskytnutí služby komfort sú dobrovoľné doplnkové služby. Vzhľadom k tomu, že zmluvy o doplnkových
službách nie sú podmienkou získania úveru, odmena za túto službu sa ani nezapočítava podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch do RPMN. Podľa žalovaného žalobca neuvádza jediný dôvod, prečo by
zmluvy o doplnkovej službe mali byť neplatné. Pokiaľ žalobca vyčítal okresnému súdu, že nevykonal

jeho výsluch žalovaný uviedol, že výsluch žalobcu nebol navrhnutý v žalobe, replike a na jedinom
pojednávaní konanom dňa 8. novembra 2016 na okresom súdu, ktorého miestnu príslušnosť si zvolil
samotný žalobca a na ktorom sa žalobca bez ospravedlnenia nedostavil, bol jeho výsluch navrhnutý
jeho právnym zástupcom až v záverečnej reči. Žalovaný navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného
súdu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril. Podľa žalobcu odvolanie obsahuje všetky náležitosti v
zmysle § 363 CSP vrátane odvolacích dôvodov ako aj odvolacieho návrhu. Odvolacie dôvody sú podľa
neho obsiahnuté v častiach I., II. a III. odvolania a odvolací návrh je uvedený v časti IV. odvolania.
Pokiaľ sa žalovaný obracal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 z 9.11.2016 žalobca uviedol, že

Súdny dvor vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať
výklad práva vnútroštátneho. Poukázal aj na skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad
rámec Smernice 2008/48/ES č. 2008/48 v prospech spotrebiteľa. K zmluvám o doplnkových službách
žalobca uviedol, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a
nevyplýva z nich žiadne adekvátne protiplnenie zo strany žalovaného v prospech žalobcu za čo by mal

zaplatiť neprimerane vysokú odmenu. Preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka považoval zmluvy o
doplnkových službách za absolútne neplatné pre rozpor so zákonom a pre rozpor s dobrými mravmi.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril. Žalovaný uviedol, že nenamietal, že by žalobca svoje
odvolanie neodôvodnil, ale namietal, že neuviedol žiadny zákonný odvolací dôvod a preto nie je vlastne
ani čo odôvodňovať a čím sa zaoberať. Zmluvné ustanovenie, že termín konečnej splatnosti úveru
je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá podľa neho iný významako naplniť právne a len zákonnú požiadavku podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch, preto o absencii tejto zákonnej náležitosti nemožno vôbec hovoriť. V súvislosti s argumentáciou
žalobcu ohľadne náležitosti uvedenej pod písm. k) citovaného zákona, žalovaný uviedol, že zákon o

spotrebiteľských úveroch celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok
úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by žalovaný postupoval tak ako to žiada žalobca, nie je zrejmé,
na základe akého zákonného ustanovenia by spotrebiteľ vlastne vedel aká vysoká je jeho celková
splátka spotrebiteľského úveru. Žalobca uviedol, že smernica 2008/48 obsahuje požiadavku tzv. úplnej
harmonizácie,tedazákazodchýleniasaodustanovenísmernicevovnútroštátnompráve.Ďalejžalovaný

uviedol, že zmluvy o doplnkových službách sú klasické synalagmatické kontrakty a aj žalobca tvrdil,
že takéto zmluvy sú neplatné, tak si žalovaný dovolil upozorniť na zrejmé opomenutie synalagmatickej
reštitúcie podľa § 157 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu. Pokiaľ teda žalobca podľa žalovaného
považoval akúkoľvek adhéznu zmluvu za neplatnú musel vyjadriť vzájomný synalagmatický vzťah, teda
vzájomnú podmienenosť každého plnenia, ktoré je jedna strana povinná vrátiť druhej strane. Nakoľko
žalobca takúto podmienenosť plnenia v žalobnom návrhu nevyjadril, potom podľa žalovaného vzhľadom

na kontradiktórnosť sporového konania, je už len táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby. Z
vyššie uvedených dôvodov považoval žalovaný repliku žalobcu za nesprávnu a účelovú.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c)

CSPzrušilapodľa§391ods.1CSPvrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené
zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380 CSP), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej

inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

12. Medzi stranami zostala sporná skutočnosť, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
570891220 zo dňa 03.04.2014 a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 611482389 zo dňa 23.03.2015

obsahujú jednu zo zákonných náležitostí zmluvy a vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia sporných zmlúv, a to dobu trvania
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že termín
konečnej splatnosti úveru predstavuje dojednanie v sporných zmluvách, podľa ktorého je konečná
splatnosť úveru v deň splatnosti poslednej splátky, t.j. „siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“.

Žalobca s týmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil a uvedené dojednanie nepovažoval za
dostatočne určité. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je v tejto časti
dôvodné. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmlúv vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného
obsahovať dobu trvania a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Aj keď v tomto smere

zákon výslovne nevyžaduje, aby zmluva obsahovala konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, musí
však ísť o také vyjadrenie, ktoré spotrebiteľovi v každom okamihu umožňuje bez ťažkostí a s istotou
dátum konečnej splatnosti úveru jednoznačne identifikovať. Sporný termín konečnej splatnosti úveru
„siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“ za taký odvolací súd nepokladá, pretože predovšetkým
v okamihu uzavretia sporných zmlúv nebolo možné bez ťažkostí a s istotou hneď jednoznačne určiť

konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. Nakoľko v prípade sporných zmlúv o spotrebiteľskom úvere
ide o spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli aj v tejto časti vopred naformulované zo strany žalovaného,
táto skutočnosť musí ísť na ťarchu žalovaného. Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 570891220 zo dňa 03.04.2014 a zmluvao spotrebiteľskom úvere č. 611482389 zo dňa 23.03.2015 neobsahujú termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzavretia sporných zmlúv.

13. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu smerujúcej do posúdenia náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) Zákona o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uvádza, že žalovanému ako dodávateľovi nič nebránilo
uviesťkonkrétneúdajeodnialebodátumesplatnostitejktorejsplátkyúveruauviesťdozmluvykonkrétny
údaj o dĺžke trvania zmluvy o úvere. Uvedené údaje nemožno z formulácie textu zmluvy bez ťažkostí pre

bežného spotrebiteľa vyvodiť. Určenie splatnosti každej splátky odkazom na opisné určenie splatnosti
prvej - „20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky“, nie je v záujme spotrebiteľa, od ktorého sa vyžaduje dodatočné
úsilie, aby v záujme určenia splatnosti splátky sám správne vypočítal a označil deň, na ktorý pripadá
splatnosť tej ktorej splátky. Použitá sporná formulácia v texte zmluvy bola v záujme dodávateľa, nie
spotrebiteľa. Spotrebiteľ je nútený použiť pomôcku, napr. tabuľku splátok alebo si pri každej splátke

vždy znovu vyhľadať a určiť dátum splatnosti predošlej splátky. Z dôvodu nezrozumiteľného označenia
splatnosti splátok a konečnej splatnosti úveru, resp. údajov o dĺžke trvania zmluvy o úvere, je spotrebiteľ
odkázaný, resp. je mu vnútené, aby s dodávateľom okrem úverovej zmluvy uzatváral aj ďalšiu zmluvu,
ktorou sa spotrebiteľovi poskytuje platená služba na zabezpečenie vyberania splatných splátok úveru
(zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 03.04.2014).

14. Odvolací súd je preto názoru, že napriek odkazu žalovaného vo vyjadrení na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ C-42/2015, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, je úver potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov.

15. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie že zmluva o zabezpečení splátok
(č. l. 14 spisu) resp. zmluva o poskytnutí služby komfort (č. l. 12 spisu) sú v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky.

16. Podľa odvolacieho súdu sa javí, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný
prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho
hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Dôvodom neprijateľnosti
poplatku, je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného
na uvedenú doplnkovú službu. Uvedený poplatok sa svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a

administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za
zabezpečenie splátok úveru (poskytnutí služby komfort) podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou,
neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plneniu korešponduje, ide o exces pri
používaní inštitútu poplatku.

17. Odvolací súd ďalej konštatuje, že odmena za tieto služby predstavuje niečo cez 50 % sumy úveru
(za zmluva o poskytnutí služby komfort je odmena vo výške 338,04 Eur, pričom úver bol poskytnutý
vo výške 600 Eur a za zmluvu o zabezpečení splátok úveru je stanovená odmena vo výške 515 Eur,
pričom úver bol poskytnutý vo výške 1000 Eur, č. l. 7 - 14 spisu). V tejto súvislosti súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil, že predmetné dohody o zabezpečení splátok (poskytnutí služby komfort) úveru v

časti ich odplaty nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi a svoj záver o rozpore týchto zmlúv
s dobrými mravmi nedostatočne odôvodnil.

18. Nielen s poukazom na vyššie uvedené, ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti
praktík žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že sa javí, že zo strany žalovaného sa jedná o

cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie
peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve.
Poplatky, spolu s úrokmi, ktoré požaduje žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú spoločensky
akceptovateľnú výšku. Takéto konanie žalovaného je však už obchádzaním zákona v zmysle ust. § 39
Občianskeho. Odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých boli obdobné

dohody vyhodnotené za uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi (napr. rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08. 12. 2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16Co/442/2016 zo dňa 21. 09. 2017, resp. neprijateľnými zmluvnými podmienkami napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/309/2017 zo dňa 15. 11. 2017).19. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho
zmenu (§ 388 CSP).

20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 SP).

21. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, nakoľko nárok je uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy, musí
postupovať okrem iného aj v súlade s osobitnými ustanoveniami CSP (napr. § 292, 295, 298 CSP),
pre svoje právne posúdenie si musí súd prvej inštancie zaobstarať zodpovedajúce skutkové zistenia v
súlade so zákonom a to vzhľadom na charakter sporu aj bez návrhu (§ 295 CSP). Predmetom konania
je zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú musí súd posúdiť podľa § 52 a nasl., OZ, ako aj preskúmať jej

súlad so zákonom č. 129/2010 Z.z, zopakuje dokazovanie prečítaním sporných zmlúv o spotrebiteľskom
úvere a vyhodnotí dodržanie obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie
rovnako znovu posúdi zmluvu o zabezpečení splátok ako aj zmluvu o poskytnutí služby komfort v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primerane odôvodní.

22. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).