Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Pc/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417217516
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Miklová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417217516.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou vo veci navrhovateľa: I., zastúpený

advokátkou JUDr. Lenkou Senčákovou, Európska trieda 9, 040 13 Košice proti odporcom: X/ maloletý
J. nar. XX.XX.XXXX, bytom K., zastúpený ustanoveným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci
a rodiny Nové Zámky, 2/ E., bytom R. o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že I. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/X-XX, XXXX R., S. S., štátny občan J.
S., nie jeotcommaloletéhoJ.M.R.,narodenéhoXX.XX.XXXXzmatkyE.T.,rod.T.,nar.XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu 22.12.2017 žiadal, aby súd určil, že nie je otcom

maloletého J. M. R., narodeného XX.XX.XXXX z matky E. T., nar. XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že je
bývalým manželom matky maloletého, ktorej sa maloletý narodil v lehote kratšej ako 300 dní po zániku
manželstva. Z uvedeného dôvodu bol on do rodného listu maloletého zapísaný ako jeho otec. Matka
maloletého ho ako manžela opustila ešte pred rozvodom a žila s iným mužom. T. č. býva maloletý
s matkou v obci G.. S matkou maloletého uzatvoril manželstvo XX.XX.XXXX a z manželstva sa im
nenarodilo žiadne dieťa. V dôsledku nezhôd v manželstve a odluky manželky podal v marci XXXX návrh
na rozvod. Ich spoločné bydlisko bolo na adrese E. XX/X R. a návrh na rozvod podal na Z. súd M. vo

R.. Tento súd vytýčil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX a na pojednávanie sa dostavila aj matka. V
ten deň mu oznámila, že je tehotná, ale meno otca dieťaťa neuviedla. Súd ich manželstvo rozviedol. S
ohľadom na to, že sa matka medzičasom presťahovala na J., on dňa XX.XX.XXXX podal na Krajský súd
v Bratislave návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia - rozsudku Z. súdu M. č.k. XC/XXX/XXi-X zo dňa
XX.XX.XXXX o rozvode manželstva spolu s prekladom do jazyka slovenského. Rozsudok o rozvode sa
stal právoplatným a vykonateľným XX.XX.XXXX.

2. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v októbri XXXX mu matka telefonicky oznámila, že dieťa sa jej narodilo
XX.XX.XXXX a oznámila mu, že biologickým otcom dieťaťa je M. D., nar. XX.XX.XXXX, občan SR,
bývajúci v G.. On je teda zapísaný do rodného listu dieťaťa napriek tomu, že nie je jeho biologickým
otcom, čoho si je matka vedomá. Matke preto navrhol, aby spolu absolvovali testy otcovstva, ktoré by
vyvrátilidomnienku,žeonjeotcomjejdieťaťa.Uviedla,žejepripravenáabsolvovaťtentotest,zatiaľvšak
k dohode s matkou o konkrétnom dátume návštevy špecializovaného pracoviska za účelom vykonania
testu otcovstva nedošlo. On vylúčenie otcovstva preukazuje aj skutočnosťou, že v rozhodnej dobe s

matkou nežil, nestretávali sa, a teda s matkou v rozhodnej dobe - v dobe počatia - nesúložil. Vzhľadom
na aktuálny stav veci, navrhovateľ žiadal, aby súd - v prípade, že je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci - uložil matke povinnosť absolvovať spolu s dieťaťom odobratie biologických vzoriek za účelom
rozboru DNA.3. Matka maloletého sa vyjadrila k návrhu písomným podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX. Uviedla,
že súhlasí s návrhom navrhovateľa a nemá k nemu žiadne námietky. Súhlasila tiež s rozhodnutím bez

nariadenia pojednávania.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, kedy pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a
jeho právnej zástupkyne, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili telefonicky majúc vedomosť o súhlasnom
stanovisku matky maloletého k návrhu.

5. Matka maloletého dňa XX.XX.XXXX v celom rozsahu potvrdila skutočnosti, ktoré v návrhu uviedol
navrhovateľ. Oznámila súdu, že spolu so synom v záujme urýchlenia súdneho konania absolvovala
odobratie biologických vzoriek za účelom rozboru DNA, navrhovateľ však na odber neprišiel. Potvrdila,
že zo spoločnej domácnosti s navrhovateľom sa odsťahovala v novembri XXXX a odvtedy s ním spolu
nežila, intímne sa nestýkali a jednoznačne si je istá, že maloletý J. M. nie je jeho dieťa. Otehotnela

v januári XXXX a v deň rozvodového konania o svojom tehotenstve povedala navrhovateľovi. Ona
nepovažuje za potrebné skutočnosť, že navrhovateľ nie je otcom maloletého, zisťovať rozborom DNA.
Biologický otec maloletého otcovstvo uznáva. Matka maloletého tiež oznámila súdu, že zo strany KS v
Bratislave už došlo k uznaniu rozhodnutia rakúskeho súdu, ktorým bolo jej manželstvo s navrhovateľom
rozvedené. Od rozvodu s navrhovateľom sa znovu nevydala.

6.Zástupkyňakolíznehoopatrovníkamaloletéhouviedla,ženazákladesamotnéhonávrhunavrhovateľa
avyjadreniamatkyniejesporné,ženavrhovateľniejeotcommaloletéhodieťaťa,jevzáujmesamotného
dieťaťa, aby došlo čo najrýchlejšie k určeniu otcovstva, k čomu je potrebné rozhodnutie súdu o tom, že
navrhovateľ nie je otcom maloletého. Žiadala, aby súd rozhodol v súlade s návrhom.

7. Súd na základe zhodného tvrdenia navrhovateľa a matky maloletého a oznámením obsahu
pripojených listín, a to sobášneho listu navrhovateľa a matky maloletého, rodného listu maloletého,
rozhodnutia Z. súdu M. vo R. č.k. XC/XXX/XXi-X zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č.k. XCudz/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX - právoplatnosť nadobudol XX.XX.XXXX,

považoval za jednoznačne zistené, že navrhovateľ a matka maloletého uzatvorili manželstvo dňa
XX.XX.XXXX. Navrhovateľ a matka maloletého žili v spoločnej domácnosti do novembra XXXX, matka
otehotnela v januári XXXX, ich manželstvo bolo rozvedené dňa XX.XX.XXXX. Maloletý sa narodil
XX.XX.XXXX a žije spolu s matkou v obci G.. V rodnom liste maloletého vedeného v knihe narodení
Matričného úradu mesta F. W. zväzok XXX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX je zapísaný ako otec

maloletého navrhovateľ.

8. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia

trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi 180 dňom od uzavretia manželstva
a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo
zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 1 zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá.
Podľa § 105 CMP, konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konania a) určenie materstva, b) určenie
otcovstva, c) zapretie otcovstva, d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

Podľa § 108 ods. 3 CMP, účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého
otcovstvo má byť zapreté.

9. V danom prípade manželstvo navrhovateľa a matky maloletého zaniklo XX.XX.XXXX, maloletý sa
narodilXX.XX.XXXX,tedavčasedouplynutiatrojstéhodňapozánikumanželstva. Zuvedenéhodôvodu

bol za otca maloletého zapísaný navrhovateľ. Zo zhodného tvrdenia navrhovateľa a matky maloletého
súd považoval za zistené, že od novembra XXXX intímne sa spolu nestýkali a dokonca ani spolu nežili
v jednej domácnosti, a teda je vylúčené, aby navrhovateľ bol otcom maloletého. Matka maloletého
jednoznačne označila za biologického otca maloletého iného muža. Súd v danom prípade nepovažoval,vzhľadom na uvedené, vykonať dokazovanie rozborom DNA strán sporu. Súd dospel k záveru, že návrh
bol podaný dôvodne, a preto rozhodol tak, ako je vo výroku I. tohto rozsudku uvedené.

10. V danom prípade nemá podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, a preto
o trovách konania rozhodol súd vo výroku II. tohto rozsudku v zmysle tohto ustanovenia zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Možno ho podať v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na tunajší súd, v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných strán
sporu mohla dostať ďalší rovnopis.

V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 (odvolacie dôvody) ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).