Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Csp/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217202926
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217202926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska
republika , právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811
01 Bratislava proti žalovanej: L. K., L.. XX.XX.XXXX, J. K. A. XXX/X, XXX XX M. o zaplatenie 962,95
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 444,-€ € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
z tejto sumy od 17.07.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 20.02.2017 sa domáhal na tunajšom súde od žalovanej zaplatenia 962,95 €
s príslušenstvom a to zmluvným úrokom vo výške 27,48% ročne zo sumy 846,60 € od 17.07.2015 do
zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 962,95 € od 17.07.2015 do zaplatenia.
V žalobe poukázal na tú skutočnosť, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému
zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava so žalobcom a spoločnosť CETELEM

SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a žalobca sa stal
jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 26.05.2013 uzavrela spoločnosť CETELEM SLOVENSKO
a.s. ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníkom na strane druhej zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu
poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,-€ na financovanie
kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť

poskytnutýrevolvingovýúverspolusdohodnutýmiúrokmiapoplatkamiformoudohodnutýchmesačných
splátok.
2. Podľa bodu 3.1 časti 2. Úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou
financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom
finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených prevodom na účet určený
žalovanou alebo inými dohodnutým spôsobom a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaná
taktopodobutrvaniaúverovéhovzťahuvyčerpalazposkytnutéhoúverovéhorámcapeňažnéprostriedky

v celkovej výške 966,82 € tak, že sumu 890,-€ žalovaná čerpala výbermi hotovosti z bankomatov a
sumu 76,82 € predstavujú poplatky, ktoré Cetelem účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako
súčasť úverovej istiny. Žalovaná porušila svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, napriek
zmluvnej dohodnutým splátkam uhradila žalovaná Cetelemu do dnešného dňa len časť sumy a to sumu446,-€, čo preukazuje výpis z úverového účtu žalovanej a potvrdenie o prijatých splátkach ktoré žalobca
pripojil k žalobe., V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej Cetelem vyhlásil dňa
16.07.2015 mimoriadnu splatnosť úveru , čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu.

3. Súd žalobu spolu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach doručil žalovanej
formou oznámenia na úradnej tabuli a webovej stránke súdu a to postupom podľa § 116 ods. 2 CSP,
nakoľko žalovaná sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a zásielky súdu jej nebolo možné doručiť
do vlastných rúk.
4. Vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky rozhodol vo veci súd rozsudkom bez nariadenia

pojednávania.
5. Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,-€.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere ( čl. 12 až 14 spisu ) uzavretá dňa 26.05.2013 ) , výpisom z

úverového účtu žalovanej, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov a zistil skutkový stav
veci tak, ako je vyššie uvedený. Zo samotného obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že
výška úverového rámca bola dohodnutá na 5.000,-€, výška mesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky
zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,-€, splatnosť mesačnej splátky 10.deň v mesiaci , výška
úrokovej sadzby 28,68%, RPMN 45,94%.

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil nasledovne:

7. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav je potrebné právne kvalifikovať tento vzťah ako
vzťahzaloženýmedzižalobcomažalovanounaspotrebiteľskejzmluve,keďžetátospĺňadefiničnéznaky

označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa ( osobu ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ) a dodávateľa ( ktorý je
osobou ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetný vzťah keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, je potrebné aplikovať ust. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a

účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy.
8. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.

9. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) Druh spotrebiteľského úveru

b) Obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa
c) Adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
d) Meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
e) Identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo k službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomu tovaru alebo službe spotrebiteľom
f) Dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ,
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
g) Celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúceho jeho čerpanie
h) Opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje

i) Úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie
j) Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť , vypočítané na
základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
k) Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenial) Právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5 , ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

m) Súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov , ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny
n) Prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov , na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania
o) Úrokovú sadzbu , ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
p) Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
q) Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie
r) Výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe
s) Informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenie
t) Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia a výšky poplatku za splatenie úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16
u) Spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v) Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
w) Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniťaďalšiepodmienkyjehovykonaniavrátanieinformácieopovinnostispotrebiteľazaplatiťčerpanú
istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu
x) Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23
y) Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny

štvrťrok, platnou priemernou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri
zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský
úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov , ak
Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11. Ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým,
že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy ako aj písomnej formy postihuje
neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.
12. Súd preto pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom

o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že okrem iného predmetná zmluva neobsahuje základnú
obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k ) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle § 11
ods. 1 písm, a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje tento úver za bezúročný a bez poplatkov.
Výklad a aplikácia ust. § 9 a 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a
účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržania iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy

ako aj písomnej zmluvy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové
náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym teda
podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obch.zák. a jednak
vo vzťahu k tým náležitostiam ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a
zároveňajv§11ods.1písm.a)cit.zákona.Pokiaľzmluvauzavretámedzistranaminiektorúználežitostí

vymenovaných v ust. § 9 a 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo
vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Preto sa súd prioritne zaoberal tým, či konkrétna zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
stranami uvedenú obligatórnu náležitosť citovanú v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch obsahuje a či ide o zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. V samotnom texte zmluvy nie je anuitná

splátka rozčlenená , nie je uvedená ani len jednou istinou . Je dohodnutá tak, že činí „minimálne 5% z
dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,-€“. Nie je teda rozdelené, koľko z uvedenej
sumy ide na istinu, koľko na úroky, koľko na poplatky. Anuitná splátka je vyjadrená len jednou , počas
trvania zmluvy nemennou sumou. Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatkynemôže byť považované za splnenie povinnosti ktorá expressis verbis vyplýva z vyššie citovaných
ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy je potrebné dospieť k
záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva ( ktorým je zrozumiteľnosť

pre spotrebiteľa a ochrana toho z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu ) zodpovedá len
taký výklad cit.ust. ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“, „termíny
splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť , teda ako k istine tak i k úrokom a tiež prípadným poplatkom. Naplneniu uvedeného
účelu preto nezodpovedá zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúce jednotlivé

čiastkové položky čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úveroch od úpravy úverov
všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa ktorý by pri rozhodovaní
sa či zmluvu uzavrie nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi z ktorých nemusí byť celkom
schopný vyvodiť , aké bude skutočné navýšenie sumy reálne a teda i celková cena za ktorú si požičiava
a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť. Pri takomto rozhodovaní súd plne zohľadňuje aj výklad
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 v zmysle ktorého čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady
87/102/EHS v spojení s čl. 3 písm. m) tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle že: Zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods.
2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči poznamenáva, že
aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo právnom vzťahu.

Väčšina veriteľov tvrdí, že niektoré náležitosti ktoré má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere sú v
samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie sú v Obchodných podmienkach a vo Všeobecných obchodných
podmienkach ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prípadne aj to, že amortizačnú tabuľku si môže
spotrebiteľ kedykoľvek vyžiadať od banky.
13. Súd je toho názoru, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2015 poskytol

výkladvýlučneSmernice,konkrétnečl.10ods.2písm.h)ai)ačl.23,keďževýkladvnútroštátnehopráva
poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má
vykladať tak, že členské štáty nesmú zasahovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Daný záver je však vzhľadom na napadnuté
ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide

o vnútroštátne právo - zákon ktorý nad rámec Smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu
k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch
je teda od požiadavky Smernice iná Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov „. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec

Smernice a celkom jednoznačne vyžaduje vyjadrenie, ako splátok istiny tak aj splátok úrokov a splátok
iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná
judikatúra slovenských súdov v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva
musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, úrokov a poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
považujezabezúročnúabezpoplatkov.Smernicavyžadujevspotrebiteľskejzmluveibauvedenievýšky,

počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. Taktiež ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení k 31.12.2012 bolo do súdnej praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne
prevzatý do zákona § 11 novelou vykonanou Zákonom č. 352/2012 Z.z. účinnou od 01.01.2013, čo

potvrdzuje správnosť výkladu ( v zhode s vôľou zákonodarcu § 11 aj pred 01.01.2013 ). V danom prípade
je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že
sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej
judikatúry Súdneho dvora na EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami v

zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie Smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu
v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy SR rozhodujú o sporoch medzi
veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona
resp. Smernice, jedná sa o spory medzi jednotlivcami. Z toho dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne

súdy poskytli Smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah
a medze nepriameho účinku Smerníc vyjadrený jednak právom EÚ , jednak právom vnútroštátnym.
Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokomfortný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice
možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takom prípade musí ísť o výkladv čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu a cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia
výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad kontra legem
a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať

všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o
spotrebiteľskýchúverochvčastičleneniasplátoknaistiny,úrokovapoplatkovnemožnopriznaťSmernici
ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona kontra legem.
14. Súd je preto toho názoru, že napriek vyššie ujedenému poukazu na Smernicu a rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 na ktorý veritelia poukazujú, Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne

určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, ako to ustanovuje
§ 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ktorý súd aplikuje, je úver potrebné považovať za
bezúročnýabezpoplatkov. TakýtoprávnynázorzaujalKrajskýsúdvTrnavevrozsudku9Co14/2017-63
zo dňa 31.10.2017 ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 6C/151/2015-49 zo
dňa 18.10.2016. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia
podmienok za ktorých vnútroštátny orgány môžu určitú právnu normu práva únie aplikovať priamo

bezprostredne na prípady, ktoré riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora
EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami ( v tomto prípade veriteľ proti
spotrebiteľovi ) v zásade platí zákaz priameho ( horizontálneho ) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne
ustanovenia Smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôžu
použiť v rámci sporu v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. Uznané vnútroštátne výkladové metódy

vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom
EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ
Smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú
vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho
dvora z 04.07.2006 keď uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah Smernice

pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými
zásadami práva , najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad
kontra legem ( proti zákonu vnútroštátneho práva ) aj (rozsudok C-105/03 zo 16.06.2005, C-268/06 z
15.04.2008 ). Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, úrokov
a poplatkov by súdy ak by vyložili toto ustanovenie eurokomforrmne tak, že zmluva nemusí obsahovať

toto členenie, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova „zlomili“
vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou ( čo je postup typický pre priamy
účinok ). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný
preto, lebo by išlo o výklad práva kontra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so
Smernicou, je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať a zosúladiť s textom Smernice,

inak by bola porušená zásada právnej istoty ( výkladom kontra legem ).
15. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci , keďže súd predmetný úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná je povinná žalobcovi vrátiť iba výšku skutočne poskytnutých
finančných prostriedkov. Z prehľadu splátok a úhrad a zo Zmluvy o pôžičke je zrejmé, že žalobca resp.
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.794,87 € z ktorých žalovaná uhradila

1.214,24 €, teda k úhrade zostáva 1.580,63 €. Z prehľadu čerpania a úhrad je zrejmé , že žalobca
žalovanej odfinancoval sumu 890,-€ z ktorej žalovaná uhradila 446,-€, teda k úhrade zostáva suma
444,-€.
16. S poukazom na § 517 ods. 2 OZ z vyššie uvedenej sumy priznal súd žalobcovi aj zákonný úrok z
omeškania. Úrok z omeškania s súčinnosťou od 01.02.2013 je o 5%-nych bodov vyšší než základná

úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 Nariadenia vlády
87/1995 Z.z. v aktuálnom znení ). Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013 a k omeškaniu
dôjde po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných ku dňu 31.01.2013 aj
na obdobie omeškania po 31.01.2013. V tomto konkrétnom prípade si žalobca od žalovanej uplatnil úrok
z omeškania vo výške 5,05% ročne , teda úrok z omeškania je o 5%-nych bodov vyšší než základná

úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca si v tomto konaní uplatnil 962,95 € spolu so zmluvným úrokom 27,48% ročne a úrokom z

omeškania . Priznaných mu bolo 444,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy.
Matematicky žalobca v konaní bol úspešný čo do 46% uplatneného nároku, neúspešný čo do 54%.
Pomer úspechu žalobcu dosiahneme, ak od pomeru jeho úspechu odpočítame jeho neúspech ( 46-54 ),
naopak žalovanej v konaní preukázateľne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
( § 355 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach konania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody ) , čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu

uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak:

a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr
v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.