Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216216305
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216216305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž,
Francúzsko, i.č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08,
IČO:47258713,zastúpenáadvokátskoukanceláriouJUDr.MarekCzompoly,s.r.o.,sosídlomVentúrska
16, Bratislava, IČO: 47 234 547, konajúc JUDr. Marekom Czompolyom, proti žalovanému: A. C., R..
XX.XX.XXXX, D. W. XXX, XXX XX A. I., o zaplatenie 658,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 658,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo

sumy 658,56 eur od 03.06.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 658,56 eur s úrokom vo výške 27,4 % ročne zo sumy 579 eur od 03.06.2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 658,56 eur od 03.06.2015 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.11.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu
so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, poskytol mu úver vo výške 579 eur, ktorý sa žalovaný

zaviazal uhradiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 27 mesačných splátok po 29,93 eur,
so splatnosťou prvej splátky 15.08.2014. Žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, na výzvy nereagoval,
preto dňa 15.12.2014 právny predchodca žalobcu zosplatnil úver. Dlžná suma 658,56 eur pozostáva zo
sumy 579 eur, čo je dlžná úverová istina, zo sumy 73,8 eur, čo sú dlžné úroky z úveru, zo sumy 5,76
eur z titulu dlžného poistného z úveru. Okrem toho si uplatnil úrok vo výške 27,4% ročne zo sumy 579
eur od 03.06.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 658,56 eur od
03.06.2015 do zaplatenia.

2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 25.10.2017 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na
webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje
po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný
sa k žalobe písomne nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým
základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná

o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to Zmluvou o spotrebiteľskomúvere z 20.11.2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad,
stanoviskom žalobcu z 08.03.2017 a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 20.11.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na

nákup spotrebného tovaru - telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu 579 eur s priamou platbou
predajcovi 0 eur, s celkovou sumou úveru 579 eur, s mesačnou splátkou 29,93 eur, s počtom mesačných
splátok 27 so splatnosťou v 15.deň v mesiaci, so splatnosťou 1.mesačnej splátky 15.12.2014, s
konečnou splatnosťou 15.02.2017, s úrokovou sadzbou 27,4% ročne, RPMN 31,13%, priemernou
RPMN 36,3%, celková čiastka k zaplateniu 782,19 eur, s poplatkom za základný súbor poistenia 3,33%.

5.Zoznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveruč.XXXXXXXXXXXXXXz10.06.2015jezrejmé,
že k 02.06.2015 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru v sume 658,56 eur, z toho 579 eur istiny
a 79,56 eur úroku, poplatku a poistného.
6. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaný žiadne splátky nevykonal.
7. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
8. Podľa ustanovenia. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

10. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
11. Žalobca je obchodnou spoločnosťou (bankou), pričom jedným z predmetom jeho podnikania

(činnosti) je poskytovanie úverov. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva
je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako
aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení
uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj
všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 1 ods. 8 z.č. 129/2010 Z.z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia

Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa).
14. Podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 - 3 a 5 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujúza individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

21. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
22. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

23. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 Výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla

nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 Obč.
zák.). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej

viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s
poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný
vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 579 eur, z tohto poskytnutého úveru žalovaný nezaplatil na

splátkach nič.
26. Keďže žalovaný si na základe zmluvy o úvere neplnil riadne svoje povinnosti a to nevykonávaním
úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru v zmysle zmluvy a Všeobecných obchodných
podmienok, žalovaný poskytnuté úverové prostriedky doposiaľ nevrátil, splnenie tejto povinnosti mu
uložil súd a zaviazal ho k úhrade istiny 658,56 eur v zmysle zosplatnenej sumy poskytnutého úveru k

02.06.2015, a to istiny 579 eur, úrokov 73,80 eur, poistného 5,76 eur.
27. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je
dôvodnývrozsahuuplatnenejistiny,úrokov,častiúrokovzomeškaniaapoplatkuzapoistenieschopnosti

splácať úver.
28. Žalobca tiež žiadal priznať úrok vo výške 27,40 % ročne zo sumy 579,00 eur od 03.06.2015 do
zaplatenia. Súd mal preukázané, že žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými
úrokmi vo výške 27,4% ročne pravidelnými mesačnými splátkami s tým, že konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá k 15.02.2017. Listom zo dňa 10.06.2015 po dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 Obč.

zák. žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 02.06.2015, pričom lehota na dobrovoľné plnenie bola
stanovená do 14 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie žalovaný neprevzal.
29. Z citovaného ustanovení § 502 a § 503 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný na základe
zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby
určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných

prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. V danom prípade lehota splatnosti úveru nastala
dňom 02.06.2015 a týmto dňom nastala splatnosť aj úrokov, preto súd zaviazal žalovaného aj k úhrade
úrokov do zosplatnenia v sume 73,80 eur.
30. Ďalej žalobca žiadal aj zmluvný úrok po zosplatnení, a to vo výške 27,40% ročne zo sumy 579,00
eur od 03.06.2015 do zaplatenia, t.j. aj po zosplatnení úveru. V tejto časti žaloba je nedôvodná a preto

v tejto časti súd žalobu zamietol.
31. K tomu súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok

dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.
32. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku

dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho
na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie
obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto
rozhodujúcom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie
peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ

záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru).
33. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili

výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene

záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
34. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké

obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet

titulu na inkasovanie odplatných úrokov.
35. Ďalej si žalobca uplatnil časť nezaplateného poistného vo výške 5,76 eur s príslušenstvom. Po
zhodnotení dôkazov súd zistil, že si žalobca tieto riadne vyčíslil v zmysle dohodnutej úverovej zmluvy,
preto mu ich aj priznal.
36. Žalobca ďalej žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 658,56 eur od

03.06.2015 až do zaplatenia.
37. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 03.06.2015 bola v sadzbe
0,05 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe požadovanej
žalobcom, teda 5% zo sumy požadovanej žalobcom, teda 658,56 eur od 03.06.2015 do zaplatenia.
38. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o

uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
39. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1

CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%,
a to nakoľko v predmetnom spore bol neúspešný len v nepatrnej časti. V súlade s § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).